Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/475/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206273 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614206273.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.N. XXXX, M. R., o zaplatenie sumy 175,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. augusta 2016, č.k. 7C 203/2015-91 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 175,10 Eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.06.2010 do 20.10.2010 vo výške 2,60 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 175,10 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 28.10.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení, oznámením o postúpení zo dňa 27.12.2011, pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014, ako aj ostatným spisovým materiálom. 3. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.10.2005 zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 28.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 40.000 Sk (1.327,76 Eur) s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne, bez poplatku za poskytnutie úveru, s poplatkom za správu úveru bol dohodnutý v sume 50 Sk mesačne, s dohodnutou mesačnou splátkou 1.055 Sk (35,02 Eur) splatnou ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.10.2010. 4. Zo všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných od 01.08.2002 (ďalej len „obchodné podmienky“) z čl. 7.6 bod 7.6.1 zistil, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany dlžníka, je banka oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť; účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. (čl. 7.6.1. písm. a/ a b/ obchodných podmienok); pokiaľ ide o doručovanie písomností banky, bolo dojednané, že pri doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená (čl. 10.3 obchodných podmienok). 5. Vychádzal z ustanovení § 2, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, (účinného ku dňu postúpenia pohľadávky), § 39, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka 6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným, vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere dňa 28.10.2005. Konštatoval, že na predmetný vzťah sa použijú ustanovenia zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaný, ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi vrátiť. Považoval predmetnú zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal v pravidelných mesačných splátkach splácať. Ďalej mal preukázané, že medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou bola dňa 20.12.2011 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1633/2011/CE, na základe ktorej mala byť na žalobcu postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní, čo vyplýva z Prílohy č. 1 k tejto zmluve. Zároveň právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Doklad o doručovaní žalobca súdu nedoložil a ku dňu vyhlásenia rozsudku na výzvu súdu zo dňa 25.01.2016 na preukázanie, kedy stal úver splatným a doloženie dokladu o doručení zosplatnenia, nereagoval. Z tohto dôvodu sa zaoberal ako prvou otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. 7. Vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení v konaní nemal za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1633/2011/CE uzavretej dňa 20.12.2011 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Uviedol, že predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda postúpenie neplatné, a to nielen medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi - žalovanému. 8. Vyslovil, že vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 9. Vychádzal zo žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanému zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto súd prvej inštancie považoval za potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. 10. Poukázal na ust. 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 11. Vyslovil názor, že vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa jeho názoru pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba podľa neho principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods.1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. 12. Uviedol, že vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo podľa neho v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného vyvodil absolútnu neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca do konania nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie týchto podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu. 13. Poukázal aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom žalobcu je držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Mal za to, že pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienka uvedená práve v citovanom ustanovení § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku“ môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákon o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru Národnej banky Slovenska a stal by sa dlžníkom nebanky. 14. Dospel k záveru, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k ustanoveniu § 92 ods. 7 zákona o bankách (nakoľko pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 20.12.2011 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, resp. nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov inému subjektu. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 preto považoval za neplatný právny úkon aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. 15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a keďže si žalovaný, úspešný v konaní, náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, r žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Uviedol, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Mal za to, že zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Poukázal na to, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1581 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. S poukazom na to vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách zastával názor, že jeho právny predchodca by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Len samotné nepreukázanie výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve o postúpení pohľadávky, nemožno podľa neho zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Mal za nepravdepodobné, že by SĽSP pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných splátok. Bol toho názoru, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že postupca postúpil na žalobcu úver, ktorý nebol splatný, keďže nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti z dôvodu, že zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že konečná splatnosť nastala ku dňu 20.10.2010, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až v roku 2011, teda ku dňu postúpenia pohľadávky uplynula konečná splatnosť úveru a na žalobcu tak bol postúpený splatný úver. Poukázal na ust,. § 89 ods. 1 zákona o bankách s tým, že banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, pričom ust. § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvná strany si dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona. Poukázal tiež na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok a na to, že zmluvné strany si dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním výzvy. Mal preto za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. 17. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil, na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutie aj náležite po právnej i skutkovej stránke odôvodnil a s odôvodnení, jeho rozhodnutia sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Preto sa odvolací súd obmedzil len na následné skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na odvolacie dôvody žalobcu. 21. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 175,10 Eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.06.2010 do 20.10.2010 vo výške 2,60 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 175,10 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia Svoj nárok odôvodňoval tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 28.10.2005 zmluvu o úvere č. 252665682, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.327,76 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 35,02 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje 5 splátok úveru splatných od 20.06.2010 do 0.10.2010 v celkovej sume 175,10 Eur. Dňa 20.12.2011 bola uzatvorená zmluva medzi právny predchodcom žalobcu a žalobcom na základe ktorej postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávku z tejto zmluvy. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávky sumu 2.910,73 Eur a pozostávala z istiny 2.067,87 Eur, riadneho úroku 288,19 Eur a úroku z omeškania 554,67 Eur. Sumu 554,67 Eur ako úrok z omeškania si žalobca neuplatnil. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.10.2005 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1 327,76 Eur (40 000 Sk), ktoré sa žalovaný zaviazal splácať poskytovateľovi formou mesačných splátok vo výške 1 255 Sk (35,02 Eur)vždy k 20.dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na 20.11.2005 a poslednej na 20.10.2010. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné úverové podmienky. Dňa 20.2.2011 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou je príloha č. 1, na základe ktorej bola na postupníka postúpená suma 2 910,73 Eur a v rámci tejto sumy aj pohľadávka, ktorá je predmetom daného sporu. 23. Na postúpenie pohľadávky banky ( pohľadávky z úveru poskytnutého bankou) je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka spolu so špeciálnym ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré výslovne ustanovuje, za splnenia akých podmienok je banka ako veriteľ oprávnená postúpiť svoju splatnú pohľadávku z bankového úveru inému subjektu, aj bez súhlasu klienta (dlžníka), čím poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Podmienkami uvedenými v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú písomná výzva banky na plnenie splatného peňažného záväzku adresovanú dlžníkovi a omeškanie dlžníka s plnením pohľadávky čo i len v časti v trvaní nepretržite 90 kalendárnych dní. 24. Žalobca v priebehu konania listinnými dôkazmi nepreukázal, že žalovanému ako dlžníkovi bola pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany veriteľa -banky Slovenská sporiteľňa, a.s. doručená písomná výzva na plnenie peňažného záväzku, ktorú ako podmienku pre následné platné postúpenie splatnej pohľadávky banky predpokladá ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z dôvodu, že naplnenie tejto podmienky v predmetnej veci preukázané nebolo, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách treba považovať za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, z čoho následne vyplýva, že žalobca v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou a nie je oprávnený uplatňovať sporný nárok. 25. Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky neobstojí, pretože oznámenie o postúpení pohľadávky nie je vzhľadom na svoj obsah výzvou banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách na plnenie peňažného záväzku adresovanou dlžníkovi a súčasne takéto oznámenie sa adresovalo žalovanému až po postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa splatnosti postúpenej pohľadávky, aj keby táto pohľadávka postupcu v čase postúpenia bola splatná, treba túto skutočnosť považovať za irelevantnú, pretože nebola splnená základná podmienka, t.j. výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách na plnenie peňažného záväzku adresovaná dlžníkovi., splnenie ktorej oprávňuje veriteľa (postupcu) k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt aj bez súhlasu dlžníka. 26. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).