Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/112/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010359 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615010359.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného H. J. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/95/2015 zo dňa 27.06.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. februára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a náhrade škody. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovanému H. J., X.. XX.XX.XXXX Y. Ž. X. P., V. L. F. u k l a d á podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4(štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodená Š. D., nar. XX.XX.XXXX, V. L. R. X, B. Y. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.06.2016 sp. zn. 2T/95/2015 bol obžalovaný H. J. uznaný vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - dňa 21.02.2014 v čase okolo 09,30 hod na R. ulici v B. Y. vstúpil cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného domu č. I./X, kde sa v kuchyni rodinného domu poškodeným F. D. a Y. D. predstavil ako pracovník daňového úradu, ktorý im prišiel vrátiť preplatok za pozemky, avšak potrebuje, aby mu vydali peniaze z 500,- eur, na základe čoho poškodená Y. D. priniesla a položila na stôl v kuchyni finančnú hotovosť vo výške 300,- eur, následne obvinený zavolal do domu doposiaľ nezistenú osobu, ktorá po chvíli zobrala zo stola finančnú hotovosť vo výške 300,- eur a spoločne s obvineným vyšli z domu na ulicu pod zámienkou, že idú poškodeným vystaviť potvrdenie, následne však z miesta spolu s predmetnou finančnou hotovosťou odišli, čím poškodeným F. D. a Y. D. spôsobili škodu vo výške 300,- eur. Za to mu bol podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 49 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5(päť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody voči poškodenej Y. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 2, B. Y. vo výške 300,-€. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný H. J.. Odvolanie obžalovaného bolo podané prostredníctvom obhajcu a smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. V dôvodoch svojho odvolania zdôrazňuje, že hlavné pojednávanie sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti, avšak okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nezmieňuje o tom, že sa obžalovaný spolu so svojim obhajcom tesne pred hlavným pojednávaním telefonicky ospravedlnili, nakoľko sa im pokazilo auto. V deň pojednávania pred 9,00 hod telefonovali do infocentra, kde túto skutočnosť oznámili a pracovníčka, ktorá hovor vybavovala, im oznámila, že túto informáciu berie na vedomie a hneď ju sprostredkuje vo veci konajúcemu sudcovi. Súd prvého stupňa však vo svojom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, prečo toto ospravedlnenie nebral do úvahy a vykonal za tejto situácie hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Na strane obžalovaného i obhajcu išlo pritom o vážne dôvody, ktoré im v účasti na úkone bránili a hneď ich súdu oznámili. Hlavné pojednávanie bolo uskutočnené v neprítomnosti obžalovaného bez toho, aby boli na to splnené podmienky. V danom prípade teda súd odňal obžalovanému možnosť účasti na hlavnom pojednávaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z dôvodov odvolania ďalej vyplýva, že obžalovaný mienil vykonať vyhlásenie o vine a uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste, nakoľko si je vedomý spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a jeho spáchanie úprimne ľutuje. Súčasne je pripravený nahradiť spôsobenú škodu. S prihliadnutím na predchádzajúce argumenty, nesúhlasí obžalovaný s výškou uloženého trestu a žiada uložiť alternatívny peňažný trest v primeranej výške. S poukazom na uvádzané skutočnosti navrhol obžalovaný zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu z dôvodu § 316 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prílohou podaného odvolania je plnomocenstvo pre obhajcu, ktoré je datované dňom 14.06.2016 a bolo doručené okresnému súdu dňa 14.09.2016, kedy sa súd dozvedel o tom, že obžalovaný je v tomto konaní zastúpený obhajcom. Z vyjadrenia okresnej prokuratúry k podanému odvolaniu vyplýva, že argumenty obhajcu ohľadom telefonického ospravedlnenia považuje bez náležitého podporenia príslušnými potvrdeniami za účelové. Ťažko možno uveriť, že by pracovníčka infocentra obratom ospravedlnenie neoznámila sudcovi. Trest uložený rozsudkom okresného súdu označila prokuratúra za primeraný, pričom od začiatku uloženie takéhoto trestu navrhovala a nebolo by teda možné pristúpiť k uzavretiu dohody s obžalovaným. Po predložení veci odvolaciemu súdu bol obhajca vyzvaný, aby doložil výpis odchádzajúcich hovorov z mobilného telefónu, ktorým mal dňa 27.06.2016 kontaktovať informačné centrum okresného súdu. Uvedené výzva nemohla byť splnená z dôvodu, že mobilný operátor poskytuje výpisy odchádzajúcich hovorov iba tri mesiace spätne. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval obhajca obžalovaného na dôvodoch podaného odvolania. Zdôraznil, že obžalovaný má záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, v plnom rozsahu sa ku skutku priznal a oľutoval jeho spáchanie. Od jeho posledného odsúdenia uplynula doba šesť rokov, počas ktorej sa snažil viesť riadny život. Žije v usporiadanom vzťahu so svojou družkou, ktorá aktuálne potrebuje jeho pomoc, nakoľko má zdravotné problémy. Obhajca predložil súdu doklad o zaplatení spôsobenej škody a s prihliadnutím na všetky zistené okolnosti považuje uložený trest za neprimerane prísny. Preto navrhol uloženie primeraného peňažného trestu, alternatívne trestu s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry konštatovala, že uložený trest je primeraný a zákonný. Upozornila na to, že po predložení dokladu o úhrade spôsobenej škody bude potrebné pôvodný rozsudok korigovať s tým, že sa vypustí výrok o zaviazaní na náhradu škody. Obžalovaný požiadal odvolací súd o zmiernenie trestu. Navrhol vziať do úvahy jeho momentálnu zložitú situáciu, vzhľadom k tomu, že jeho dlhoročná partnerka má zdravotné problémy, kvôli ktorým on nemôže vykonávať svoju živnosť v Maďarsku, teda ďaleko z miesta bydliska. Pracuje dočasne u kamaráta, ktorý je tiež živnostníkom a príjem má zabezpečený. Preto je schopný zaplatiť peňažný trest. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Dôvod čiastočnej zmeny rozhodnutia vo výrokoch o treste a náhrade škody vyplynul z dôkazov, ktoré boli k dispozícii až v fáze odvolacieho konania. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tu sa súd prvého stupňa správne opiera o výpovede poškodených F. D. a Y. D., výpoveď svedka H.. X. X. a najmä závery zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava. Svedkovia F. D. a Y. D. potvrdili, že ku nim do domu vošli cez otvorené dvere dve osoby, pričom žena ostala v chodbe a muž vošiel rovno do kuchyne. Tento im oznámil, že majú preplatok za pozemky, vyžiadal si list vlastníctva, vytiahol 500,-€-vú bankovku s tým, že nemá rozmeniť a žiadal, aby mu dali 300,-€. Žiadanú sumu mu odovzdali a následne si vyžiadal pohár vody, z ktorého sa napil. Potom prehlásil, že ide do auta vypísať potvrdenku a prinesie späť aj 500,-€. Obaja odišli s peniazmi na ulicu a viac sa nevrátili. Svedok D. po chvíli vyšiel na ulicu, avšak videl už len ako auto s oboma osobami odchádzať preč. Verziu poškodených podporil aj svedok H.. X. X., ktorý si v ten deň predpoludním všimol pri dome susedov zaparkované auto, z ktorého vystúpili muž a žena, pričom cez otvorenú bránku vošli k susedom. Po chvíli sa vrátili k vozidlu, nasadli a odišli preč. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava vyplýva, že k preskúmaniu bol predložený ster z pohára, z ktorého sa napil muž nachádzajúci sa v kuchyni domu poškodených. Analýzou a následne overovacou analýzou bolo zistené, že na skle pohára sa nachádzajú profily DNA dvoch osôb a to jednak profil označený Y. D. (poškodená) a profil označený H. J.. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu súd zistil, že orgán vykonávajúci obhliadku zaistil na mieste činu biologickú stopu z pohára, ktorý bol položený na kuchynskom stole. Predmetná biologická stopa bola predmetom skúmania už vyššie uvedeným znaleckým posudkom. Po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel okresný súd k správnemu záveru o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Pri uznaní tejto právnej kvalifikácie vychádzal okresný súd predovšetkým z toho, že obžalovaný H. J. sa zmocnil peňazí vo výške 300,-€, ktoré mu poškodený vyložili na stôl počas rozhovoru, zobral ich a odišiel na ulicu smerom ku svojmu autu. Správny je aj záver okresného súdu pokiaľ ide o subjektívnu stránku konania, teda záver o tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle. Čo sa týka záveru o spolupáchateľstve, súd prvého stupňa sa v tomto smere opiera najmä o výpovede svedkov D., ktorí jednoznačne potvrdili, že spolu s obžalovaným vstúpila do ich domu ďalšia osoba, ktorá bola prítomná počas celého rozhovoru a súčasne s obžalovaným priestory ich domu aj opustila a spoločne s ním opustila aj miesto, kde bolo zaparkované osobné motorové vozidlo. Pri určení výšky škody nebolo takisto zistené žiadne pochybenie zo strany okresného súdu a v posudzovanom prípade bolo ustálené, že ide o malú škodu, nakoľko finančné prostriedky vo výške 300,- € prevyšujú minimálnu hranicu škody 266,-€. Okresný súd v zásade nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona. Z tohto dôvodu bol u neho konštatovaný vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a okresný súd tak správne použil ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona. Pri úvahách o výmere trestu súd vychádzal zo základného rozpätia trestnej sadzby nula až dva roky. Vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného, tento bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť a v poradí posledným rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.03.2012 sp. zn. 3T/224/2011, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Nové Zámky zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 2T/11/2010. S prihliadnutím na odsúdenie obžalovaného zo dňa 27.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.07.2011 pre trestný čin podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, obžalovanému plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia a to až do 26.07.2014. Nakoľko k spáchaniu prejednávaného skutku došlo dňa 21.02.2014, možno označiť za jednoznačne správny aj záver okresného súdu o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody. U obžalovaného je totiž zrejmé, že napriek hrozbe premeny trestu a nariadenia jeho výkonu, sa opätovne dopustil úmyselného trestného činu majetkovej povahy, pričom tento druh trestnej činnosti sa u obžalovaného vyskytol opakovane, nakoľko v minulosti už bol 4-krát odsúdený pre trestnú činnosť majetkového charakteru a to aj na nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj napriek tomu, že od posledného odsúdenia obžalovaného uplynula relatívne dlhšia doba, je evidentné, že nedokázal v rámci skúšobnej doby viesť riadny život a vyvarovať sa protiprávneho konania. Tieto zistenia podporujú správnosť záveru o tom, že obžalovaný má sklony ku kriminogénnemu správaniu a je na mieste preferovať u neho represívnu zložku pred preventívnym pôsobením, nakoľko toto sa ukázalo ako nedostatočne efektívne opatrenie. Po zohľadnení priebehu dokazovania vo fáze prípravného konania a konania na súde prvého stupňa je zrejmé, že obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu odmietal s odôvodnením, že na mieste činu nikdy nebol. Až v priebehu odvolacieho konania vo svojom vyjadrení zmenil postoj a svoje konanie oľutoval. Takýto prejav obžalovaného nevyhodnotil odvolací súd ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, nakoľko jeho vyjadrenie po obsahovej stránke nespĺňa zákonný predpoklad, teda že ide o priznanie a úprimné oľutovanie trestnej činnosti. Vyjadrenie tohto typu zo strany obžalovaného je potrebné vnímať v kontexte s predchádzajúcim vývojom dokazovania, ako aj zo spôsobom jeho obrany, vrátane dôvodov podaného odvolania. Naopak krajský súd musel vziať do úvahy a pri svojom rozhodovaní o treste aj zohľadniť poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný predložil krajskému súdu doklad o zaplatení spôsobenej škody vo výške 300,-€. Uvedená čiastka bola podľa predloženého podacieho lístka zo dňa 07.02.2017 poštou zaslaná poškodenej Y. D. na adresu jej trvalého pobytu. Priznaním uvedenej poľahčujúcej okolnosti došlo k prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, preto odvolací súd reagoval na túto zmenu zmiernením pôvodne uloženej výmery trestu a uložil obžalovanému trest vo výmere štyri mesiace. Pri úvahách o znížení trestu bolo okrem už spomenutej poľahčujúcej okolnosti v prospech obžalovaného zohľadnené aj to, že ide o škodu blízko dolnej hranice malej škody v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona. Napriek zmierneniu pôvodnej výmery trestu po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti, nezistil odvolací súd žiaden dôvod na úvahy o zmene spôsobu výkonu tohto trestu. K argumentu obžalovaného o jeho snahe viesť po dobu šiestich rokov riadny život odvolací súd uvádza, že posledným odsúdením obžalovaného je až rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.03.2012 a nie jeho odsúdenie z roku 2011, pričom neobstojí ani tvrdenie o vedení riadneho života, nakoľko v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa obžalovaný opätovne dostal do rozporu so zákonom, aj keď páchaním iného druhu trestnej činnosti a menej závažného charakteru. Takisto nebolo možné prijať záver o tom, že osobné a rodinné pomery obžalovaného sú natoľko ťaživé, že by uložením krátkodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody mohlo dôjsť k neprimerane prísnemu a vážnemu zásahu s dopadom na s ním žijúce blízke osoby, nakoľko pre prijatie takéhoto záveru neboli odvolaciemu súdu predložené žiadne relevantné dôkazy. Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je podmienené zistením, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, nakoľko posledný trest odňatia slobody vykonal dňa 06.03.2008 a bol odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005. Dôsledkom predloženia dokladu o úhrade spôsobenej škody obžalovaným bola aj zmena pôvodného prvostupňového rozsudku vo výroku o náhrade škody, nakoľko nebol ďalej daný dôvod pre uloženie povinnosti na náhradu škody vo vzťahu k obžalovanému. Na záver považuje odvolací súd za potrebné reagovať na rozhodujúcu odvolaciu námietku obžalovaného a to aj napriek tomu, že táto už nebola priamo pred odvolacím súdom ďalej prezentovaná. Tvrdenia obžalovaného a jeho obhajcu, o uskutočnení telefonického hovoru s pracovníčkou informačného centra okresného súdu, vyhodnotil odvolací súd za nepreukázané, nakoľko nebol predložený žiaden dôkaz o uskutočnení tohto hovoru a navyše, čo je pri hodnotení argumentu obhajoby veľmi podstatné, telefonické ospravedlnenie nebolo následne v ďalšej fáze konania doplnené žiadnym písomným ospravedlnením a nenasledovali ani žiadne úkony obhajcu smerujúce k zisteniu, či bol telefonický odkaz odovzdaný zákonnému sudcovi, prípadne či sa úkon uskutočnil alebo na aký termín bolo hlavné pojednávanie odročené. Rovnako nepravdepodobné ako to, že by pracovníčka infocentra neodovzdala tento typ odkazu sudcovi, ktorý je zároveň predsedom súdu, je aj to, že by sa advokát s dlhoročnou praxou vôbec nezaujímal o ďalší stav konania v tejto veci, napríklad už len tým, že by doručil súdu plnú moc, ktorá mala byť udelená už 14.06.2016, hoci si musel byť vedomý, že okresný súd nemá vôbec žiadnu vedomosť o tom, že prevzal zastúpenie v tejto veci. S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy nebol podľa názoru krajského súdu daný žiadny zákonný podklad pre vyslovenie záveru o nesplnení podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného. Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré bolo vyhodnotené ako čiastočne dôvodné, krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a s použitím § 322 ods. 3 Tr. poriadku nahradil prvostupňový rozsudok v tejto časti vlastným rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.