Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202199 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615202199.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z: predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci plnoletej: Z. M. Z., narodenej X.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: otec - Y. Z., SZČO, bytom F., G. X, zastúpený JUDr. Jurajom Bašnákom, advokátom, so sídlom Černyševského 10, Bratislava, matka - N. L. rodená L., čašníčka, bytom L., R. XX, t.č. bytom F., G. X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. marca 2016, č.k. 13P 175/2015-146, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. marca 2016 č.k. 13P 175/2015-146, p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 10.03.2016 č. k. 13P 175/2015-146 uložil otcovi povinnosť platiť na výživu plnoletej Z. M. Z. narodenej XX.XX.XXXX sumou 180,- € mesačne počínajúc dňom 04.03.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a počínajúc dňom 06.03.2016 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej Z. M.. Zročné výživné pre plnoletú Z. M. za dobu od 04.03.2015 do 10.03.2016 v sume 1.888.54 € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám plnoletej Z. M. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 04.03.2015 podala matka maloletej na Okresný súd Malacky návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým navrhla maloletú zveriť do jej starostlivosti, výživné určiť otcovi od 01.07.2012 sumou 450,- € mesačne, zaplatiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zakázať otcovi kontakt s maloletou. V návrhu uviedla, že tento podáva z dôvodu, že do leta 2012 žili s otcom maloletej v spoločnej domácnosti v F. na G. X, nikdy neboli manželia, ale v lete 2012 ich otec maloletej opustil, pričom ona s maloletou zostali bývať v spoločnej domácnosti s otcovou matkou v jej byte. Maloletá Z. M. študuje na Obchodnej akadémii v Bratislave a všetky jej výdavky už tretí rok ona sama musí hradiť. Otec jej nechal vysoké dlhy z podnikania vo firme L. s.r.o., v ktorej je ona majiteľkou, pričom je zamestnaná na polovičný úväzok v reštaurácii G. Y. U. A. F.. K návrhu pripojila rodný list maloletej, potvrdenie o svojom príjme za rok 2014, potvrdenie o tom, že maloletá navštevuje školu. 3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.10.2015 sa k návrhu matky vyjadril otec, ktorý navrhol, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, aby súd vo zvyšku návrh matky zamietol. Nie je pravda, že opustil spoločnú domácnosť s matkou v druhej polovici roku 2012, ale až v apríli 2014, a to z dôvodov opakovaných milostných vzťahov matky, ako aj z dôvodov, že nesúhlasil s výchovnými postupmi matky (dovolila maloletej vzťah s mužom o 16 rokov starším, s ktorým jej dovolila ísť aj na dovolenku do Talianska). Výdavky maloletej hradil takým spôsobom, že jej hradil školské výlety, nakupoval značkové oblečenie, hradil nadštandardnú zdravotnú starostlivosť a dával jej vreckové. Maloletá sa však k nemu správa bez rešpektu, vulgárne sa o ňom vyjadruje a kontaktuje ho iba v tom prípade, keď potrebuje financie. Matka s maloletou bývajú v byte, ktorého je otec podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/8-iny spolu so svojou matkou a súrodencami, pričom hradí náklady spojené s užívaním bytu, napriek tomu, že v byte nebýva. Žiadne dlhy matke z podnikania nezanechal. Je konateľom a spoločníkom spoločnosti L. s.r.o. Otec navrhol určiť minimálne výživné vo výške 27,13 € mesačne, ktoré už na výživu Z. M. posiela, pričom namietal v podstate všetky výdavky Z. M., tak ako ich matka vyčíslila. 4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu veci zistil, že Z. M., dňa XX.XX.XXXX dovŕšila plnoletosť, rodičia Z. M. sú slobodní, ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú, spolu nežijú. Otec býva so svojou priateľkou v Hviezdoslavove v jej rodinnom dome. Plnoletá Z. M. sa k návrhu matky pripojila a navrhla, aby súd určil otcovi výživné vo výške 400,- € mesačne od 01.07.2012. Financie potrebuje na pokrytie výdavkov školy, ako aj u zubára, pričom navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie na Dudovej ulici, na konci tohto roka budú mať stužkovú, s ktorou akciou bude mať zvýšené výdavky. Od 01.07.2012 ku dňu rozhodnutia súdu jej otec zaplatil iba jeden krát sumu vo výške 50,- € návštevu u zubára a jeden krát jej poslal sumu vo výške 217,- €. Býva s mamou a s otcovou matkou v 4-izbovom byte, pričom za bývanie a výdavky spojené s bývaním mama neplatí, mama hradí stravu a hygienické potreby. 5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletej Z. M. rozhodol tak, že s prihliadnutím na skutočnosť, že Z. M. dňa 06.03.2016 dovŕšila plnoletosť, určil výživné zo strany otca sumou vo výške 180,- € mesačne od podania návrhu matkou, keďže matka, ani plnoletá Z. M. žiadnym spôsobom nepreukázali, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného od 01.07.2012 v sume 400,- € mesačne. Pokiaľ ide o výšku výživného pre plnoletú Z. M. súd prvej inštancie bol toho názoru, že suma 180,- € mesačne od podania návrhu matkou zodpovedá odôvodneným mesačným výdavkom t.č. plnoletej Z. M., ktorá navštevuje strednú školu a pripravuje sa na maturitnú skúšku a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd prvej inštancie prihliadol na možnosti a schopnosti rodičov Z. M., pričom podľa daňového priznania mala matka v roku 2013 čiastkový základ dane vo výške 1.175,02 € podľa potvrdenia zamestnávateľa G. Y. spol. s r.o., v roku 2013 mala matka čiastkový základ dane vo výške 437,99 € u zamestnávateľa T. XXXX, s.r.o., podľa daňového priznania v roku 2014 mala matka základ dane 2.899,67 €, v roku 2015 má (podľa vyjadrenia matky) možnosť zarobiť minimálnu mzdu. Podľa daňového priznania v roku 2011 mal otec základ dane vo výške 146,40 €, podľa daňového priznania v roku 2012 mal otec základ dane 609,06 €, podľa daňového priznania v roku 2013 mal otec základ dane vo výške 453,79 €, podľa daňového priznania v roku 2014 mal otec základ dane vo výške 6.662,62 €, podľa vyjadrenia otca v roku 2015 mal možnosť zarobiť 1.000 € - 1.500 € netto mesačne. 6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že od 04.03.2015 do 10.03.2016 vzniklo otcovi zročné výživné v sume 1.888,54 € (mal zaplatiť za uvedené obdobie 2.160,- € a zaplatil 271,46 €), ktorú sumu mu súd prvej inštancie uložil ako povinnosť zaplatiť k rukám plnoletej Z. M. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Riešenie bolo v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie), v súlade s možnosťami otca a v záujme plnoletej Z. M., na pokrytí jej odôvodených mesačných výdavkov od 04.03.2015. 7. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrhy rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletej Z. M. zamietol, keď mal za preukázané, že v priebehu vykonávaného dokazovania dovŕšila plnoletosť, a pokiaľ ide o navrhovanú výšku výživného 400,- € mesačne, mal za preukázané, že nie je v možnostiach otca navrhovanú sumu na výživu plnoletej Z. M. poskytovať. Súd prvej inštancie dal do pozornosti rodičom, že vyživovacia povinnosť voči deťom je ich prvoradá povinnosť, ktorú si musia plniť, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a že je to povinnosť rodičov, ktorá má prednosť pred ich všetkými ostatnými osobnými výdavkami 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O.s.p., § 81 ods. 1 O.s.p.). 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý v rámci odvolania uviedol, že súd prvej inštancie na základe ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. písm. b/, c/, f/ dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho a neúplného posúdenia veci. Poukázal na to, že pravidelne zasielal ešte vtedy svojej maloletej dcére Z. M., vždy do 15. dňa v mesiaci formou poštovej poukážky výživné, vo výške 27,13 €, čo predstavovalo minimálne výživné. V rámci svojho odvolania poukázal na to, že v plnej výške hradí všetky náklady na byt, v ktorom plnoletá spolu so svojou matkou bývajú, nakoľko je spolumajiteľom bytu na adrese G. Č.. X, U. F.. V tomto byte žije plnoletá dcéra s matkou a spolu s jeho matkou, o ktorú sa taktiež stará a to aj finančne a podľa svojich možnosti jej vypomáha. Celkové mesačné výdavky na byt sú približne 198,- € a po prirátaní minimálneho výživného je to suma približne 225,13 €. Poukázal na to, že matka dcéry podala tento návrh na určenie výživného presne do mesiaca potom, ako sa on odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom dôvodom boli opakované nevery zo strany matky, čo vážne narušilo jeho dôveru k nej a nedokázal s ňou ďalej viesť rodinný život. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôkaznú situáciu, čo vyústilo do nesprávneho výpočtu jeho mesačného príjmu, pretože v roku 2014 mal podľa daňového priznania základ dane vo výške 6.662,62 €, čo znamená, že mesačne bola jeho hrubá mzda vo výške 555,21 €, čo v čistom predstavuje sumu vo výške cca 428,- € mesačne. Taktiež poukázal na to, že sa podieľa finančne na domácnosti jeho partnerky, kde momentálne býva, pričom jeho partnerka je dlhodobo práceneschopná z dôvodu vážnych zdravotných komplikácií. Uviedol, že sa nesnaží zbaviť svojich otcovských povinností, avšak chce, aby boli zabezpečené odôvodnené potreby plnoletej, medzi ktoré patria napríklad veci bežného charakteru, ako strava, ošatenie, školské potreby a mimoškolské aktivity. Na základe vyššie uvedeného, má za to, že odôvodnené náklady jeho dcéry nie sú vyššie, ako 130,- € mesačne. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov z čoho vyplýva, že exmanželka (matka), by sa tiež mala finančne podieľať na výchove svojej dcéry, nakoľko jeho výdavky na dcéru sú mesačne priemerne vo výške 225,13 €, čo je niekoľkonásobne viac, ako sa na jej výžive podieľa jej matka. Má za to, že o svoju dcéru sa príkladmo staral do doby, pokiaľ s ňou býval v spoločnej domácnosti, nakoľko jej hradil školské výlety, oblečenie, zdravotnú starostlivosť a dával jej vreckové. Po jeho odchode na ňu jej matka vyvíjala tlak a neustále podkopáva jeho autoritu, ako jej otca a momentálne sa mu jeho vlastná dcéra vyhýba a nekomunikuje s ním, a to všetko na základe ničím nepodložených ohováračských rečí jej matky. Po materiálnej stránke sa o dcéru stará a to tak, že hradí všetky výdavky spojené s jej bývaním v byte, ktorého je spoluvlastníkom a dohodol sa s ostanými spoluvlastníkmi, to že aj napriek tomu, že on tam už nebýva, tak aby tam dcéra mohla zostať spolu so svojou matkou aj napriek tomu, že ostatní spoluvlastníci trvali na tom, aby sa odsťahovali k matke matky plnoletej Z. M.. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 13P 175/2015-146, zo dňa 10.03.2016 tak, že znižuje výživné otca Y. Z. na plnoletú Z. M. Z. narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 180,-€ mesačne na sumu 27,13 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám plnoletej Z. M. Z. formou poštovej poukážky, počnúc dňom 04.03.2015, až do ukončenie štúdia na Obchodnej Akadémie na Dudovej ul. v Bratislave do 30.06.2017. 10. Plnoletá Z. M. ani matka sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.03.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, plnoletá dcéra - Z. M., upovedomení zákonným spôsobom. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti určeného výživného na plnoletú Z. M. Z. narodenú XX.XX.XXXX sumou vo výške 180,- € mesačne počínajúc dňom 04.03.2015 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a počínajúc dňom 06.03.2016 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej Z. M. a v časti zročného výživného pre plnoletú Z. M. za dobu od 04.03.2015 do 10.03.2016 v sume 1.888.54 € ktoré uložil otcovi zaplatiť k rukám plnoletej Z. M. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 13. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 14. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 15. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie, t.j. zisťovanie pomerov na strane plnoletej Z. M., ako aj na strane jej rodičov. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že plnoletá Z. M. navštevuje strednú školu, je odkázaná na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov, riadne vyčíslila výdavky v súvislosti so štúdiom, ako aj ďalšie výdavky (zubár, stužková), pričom výška určeného výživného na plnoleté dieťa stanovená súdom prvej inštancie vo výške 180,- € mesačne bola stanovená primerane, s prihliadnutím na výdavky plnoletej, ako aj s prihliadnutím na príjem otca. V tejto súvislosti nie je významné ani tvrdenie otca uvedené v odvolaní, že z daňového priznania za rok 2014 vyplýva, že mal nižší príjem ako deklaroval súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia, dôležité podľa názoru odvolacieho súdu je, aký príjem mesačne je schopný vykázať ako podnikateľ v rámci svojej profesie. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že mesačne je schopný zarobiť až 1000,- €, respektíve 1.500,- € netto (č.l. 120). Na základe uvedeného výška stanoveného výživného je primeraná aj s prihliadnutím na príjem otca. Matka, samozrejme je taktiež výživou k plnoletej dcére povinná, inak povedané je povinná dcére poskytovať zvyšok potrebného výživného na zabezpečenie jej základných potrieb. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že matka, ani plnoletá dcéra nepreukázali v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, potrebné pre priznanie výživného od 01.07.2012 s čím sa stotožnil aj odvolací súd, a preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. 16. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).