Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/452/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203419 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615203419.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. K., N.. XX.XX.XXXX, T., XXX XX V., zast. URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17, Košice - okolie, IČO: 47 244 895, proti odporcovi: R. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. X, XXX XX A., Č. T., zast. Mgr. Petrom Houžvičkom, advokátom so sídlom Jána Palacha 121/8, Břeclav, Česká republika, o návrhu na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa (povinného) proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 22Ecud/1/2015-39 zo dňa 15.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 22Ecud/1/2015-39 zo dňa 15.06.2016, z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) 1. výrokom rozhodol o zastavení konania, 2. výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 59,30 Eur, 3. výrokom rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie o zastavení konania súd odôvodnil s poukazom na ust. § 83, 103 a 104, veta prvá zák.č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“), § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., Exekučného poriadku (ďalej „EP“) a § 50 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK“). Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 07.04.2015 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia o odopretí uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku podľa § 50 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení proti „rozhodčímu nálezu č. j.: 1/1 2014, vydanému JUDr. Miroslavom Moltašom, LL.M., rozhodcom rozhodcovského súdu Sdružení rozhodců v Břeclavi, Kupkova 2, 690 02 Břeclav, zo dňa 27.10.2014“ a aby súčasne odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Malacky sa vedie exekučné konanie pod sp. zn. 23Er/55/2015, o vymoženie pohľadávky odporcu ako oprávneného proti navrhovateľovi ako povinnému vo výške 36.000,- Eur s príslušenstvom, na základe „rozhodčího nálezu“ JUDr. Miroslava Moltaša, LL.M., rozhodcu ad hoc, zapísaného v Sdružení rozhodců v Břeclavi, č. k. 1/1 2014 zo dňa 27.10.2014. Z exekučného spisu mal súd preukázané, že dňa 02.04.2015 boli odovzdané na poštovú prepravu námietky navrhovateľa a jeho manželky proti exekúcii, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 07.04.2015. Súd po preskúmaní návrhu na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku a námietok navrhovateľa a jeho manželky proti exekúcii zo dňa 02.04.2015 dospel k záveru, že konanie o námietkach sa začalo skôr, dňom ich odovzdania na poštovú prepravu, t.j. dňa 02.04.2015. Súd uviedol, že je vecou exekučného súdu, aby posúdil dôvodnosť námietok navrhovateľa a jeho manželky proti exekúcii, vrátane posúdenia existencie v námietkach uplatnených dôvodov na odopretie uznania a výkonu predmetného rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na odopretie uznania a výkonu tohto rozhodcovského rozsudku v predmetnom konaní by bolo duplicitné a preto konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia v celom rozsahu. V rozsiahlej odvolacej argumentácii sa pridržiava a odkazuje odvolací súd v celom rozsahu na všetky skutkové tvrdenia a vecné vyjadrenia a právnu argumentáciu uvedené v žalobe o odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ uviedol, že v tomto konaní žiadna prekážka litispendencie v zmysle § 83 OSP ku dňu vydania uznesenia de iure nikdy nebola, nie je a ani nemôže byť. Uviedol, že v konaniach nie je medzi účastníkmi žiadna totožnosť subjektov, ani predmet konania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučné konanie sp. zn. 23 Er/55/2015, medzi účastníkmi konania nikdy nebolo de iure začaté konaním o námietkach povinného, ale dňom, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázal na to, že prekážka litispedencie nemôže vzniknúť medzi paralelne vedeným „základným (nachádzacím) súdnym konaním" a „exekučným konaním, či konaním o výkon rozhodnutia". Navrhovateľ mal jednoznačne za to, že vydaním napadnutého uznesenia došlo k flagrantnému porušeniu zásady zákazu denegatio iustitie a k hrubému „pošliapaniu" princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a k zasiahnutiu práva na súdnu (a inú právnu) ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných a k porušeniu práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa či. 48 ods. 1 Ústavy SR a podľa či. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia v celom rozsahu. 3. Dňa 15.08.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu k odvolaniu navrhovateľa, v ktorom uviedol, že s napadnutým uznesením súhlasí a žiadal ho ako vecne správne potvrdiť. Odporca nesúhlasil s expresívnym spôsobom vyjadrovania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu voči súdu a rozhodujúcemu sudcovi, ktoré sa pohybujú na hrane, či za hranou slušného správania a advokátskej etiky. Odporca uviedol, že tým, že bolo na základe rozhodcovského rozsudku začaté exekučné konanie ide o jediné konanie, v ktorom mohol proti exekučnému titulu brojiť, nemôže tak učiniť v rámci iného, umelo zahájeného konania. Odporca mal za to, že celé toto konanie a obrana navrhovateľa proti jeho zastaveniu je postavená na nesprávnej interpretácii § 50 zákona o rozhodcovskom konaní. 4. Dňa 23.08.2016 bola súdu doručená replika navrhovateľa k vyjadreniu odporcu k jeho odvolaniu, ktoré považuje po vecnej i právnej stránke za zmätočné. Taktiež sa vyjadril k otázke právneho zastúpenia odporcu, nakoľko vyjadrenie bolo podpísané českým advokátom. V ďalšom texte repliky zopakoval svoje odvolacie námietky. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. 6. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní bola správnosť právneho názoru a procesného postupu prvoištančného súdu o existencii litispendencie, brániacej v rozhodnutí o podanom návrhu a vedúcej k zastaveniu konania. 7. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, k nemu prislúchajúcemu spisovému materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 07.04.2015 domáhal rozhodnutia o odopretí uznania a výkonu rozhodcovského rozsudku - Rozhodčího nálezu č.j. 1/1 2014, vydaného dňa 27.10.2014 JUDr Miroslavom Moltašom, LL.M., rozhodcom rozhodcovského súdu Sdružení rozhodcu v Břeclavi, Kupkova 2, 690 02 Břeclav, podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dôvodnosť návrhu navrhovateľ zakladá na neplatnosti rozhodcovskej doložky a nevysporiadanie sa rozhodcovského súdu s opakovane vznesenou námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú uplatňoval v rozhodcovskom konaní. Návrhu bola priradená sp. zn. 22Ecud/1/2015 a bolo o ňom vedené samostatné konanie. 8. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o predmetnom návrhu na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku zastavil s poukazom na prekážku litispendencie s iným, skôr začatým konaním o námietkach proti exekúcii, v exekučnom konaní vedeným na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er/55/2015. 9. Z pripojeného spisu Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er/55/2015 vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je predmetom návrhu na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku má povahu exekučného titulu a je už predmetom exekúcie v exekučnom konaní začatom dňa 16.1.2015. 10. Zo zisteného skutkového stavu má teda odvolací súd bez pochybností preukázané, že napádané rozhodnutie rozhodcovského súdu Sdružení rozhodcu v Břeclavi má povahu cudzieho exekučného titulu, navrhovateľ (a súčasne povinný v exekučnom konaní), sa s poukazom na ust. § 50 ZRK domáha posúdenia jeho spôsobilosti byť exekučným titulom na území Slovenskej republiky, argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky a z tejto neplatnosti vyplývajúceho nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie a vydanie exekučného titulu. Rovnako je nesporné, že návrh bol podaný až po začatí exekučného konania. 11. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že ZRK, síce v ust. § 50 obsahuje úpravu o dôvodoch pre odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, avšak konanie o takomto návrhu má povahu samostatného konania len v prípade, ak návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku je podaný samostatne, bez existencie exekučného konania vedeného na podklade takéhoto cudzieho rozhodnutia. 12. V prípade, ak sa na podklade cudzieho rozhodcovského rozsudku začne skôr exekučné konanie ( ako je tomu v prejednávanej veci), exekučný súd je v zmysle zásady „iura novit curia“, ako aj v zmysle zásady prednosti osobitnej právnej úpravy povinný rešpektovať ustanovenia Exekučného poriadku, upravujúce výkon cudzích rozhodnutí. 13. Exekučný súd v zmysle ustálenej juditakúry nielenže preskúmava existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy / doložky, ale v prípade cudzieho exekučného titulu bol povinný zachovať postup vyplývajúci z § 44 ods. 6 EP, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania ( t.j. k 12.1.2015). Pri skúmaní dôvodov návrhu už exekučný súd v kontexte celého právneho poriadku 14. Podľa § 44 ods. 6, EP, v znení účinnom k 12.1.2015, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,4eae) súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má účinky uznania cudzieho exekučného titulu. 15. Do začatia exekučného konania na vymoženie plnenia z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku konanie č.k. 1/1 2014, vydaného dňa 27.10.2014 JUDr Miroslavom Moltašom, LL.M., rozhodcom rozhodcovského súdu Sdružení rozhodcu v Břeclavi, nebolo vedené žiadne osobitné konanie (samostatné konanie) o odopretie uznania alebo vykonania tohto cudzieho exekučného titulu na území SR. Za takýchto okolností preto rozhodovanie o návrhu povinného na odopretie uznania a vykonateľnosti cudzieho rozhodcovského rozsudku nemá povahu samostatného konania, ale je predmetom konania a rozhodovania exekučného súdu v konaní 23Er/55/2015 postupom vyplývajúcim z § 44 ods. 6 EP v spojení s § 50 ZRK. 16. Exekučný poriadok v ustanovení § 36 ods. 3 pripúšťa existenciu tzv. prekážky litispendencie, avšak len pokiaľ ide o neskôr začaté iné exekučné konanie. Teda v danom prípade, ako už vyplýva z vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, prekážka litispendencie nebola daná. Je nesporné, že návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku smeruje voči exekučnému titulu - Rozhodčímu nálezu č.j. 1/1 2014, vydanému dňa 27.10.2014 JUDr Miroslavom Moltašom, LL.M., rozhodcom rozhodcovského súdu Sdružení rozhodcu v Břeclavi, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er/55/2015. Ustanovenie § 50 ods. 1 ZRK v spojení s Exekučným poriadkom pripúšťa možnosť podania návrhu osoby, proti ktorej smeruje exekučný titul, na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozhodnutia, pričom konanie o tomto návrhu povinného je potrebné riešiť priamo v prebiehajúcom exekučnom konaní, ktorého je súčasťou. 17. Podľa § 41 ods. 2 OSP (ako procesného predpisu účinného v čase podania návrhu na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku) každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Návrh povinného označený ako žaloba, bol nesprávne zaradený ako nový samostatný návrh a nesprávne bolo o ňom konané v samostatnom (novom) súdnom konaní. Konajúci súd následne nesprávne konanie o tomto návrhu zastavil z dôvodu prekážky litispendencie - začatého konania o námietkach povinného proti exekúcii. 18. Návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku je tak isto ako námietky povinného proti exekúcii, jednou z foriem procesnej obrany povinného, ktoré pripúšťa ZRK v spojení s Exekučným poriadkom, pričom ani konanie o námietkach nemá povahu samostatného konania a nemôže zakladať prekážku litispendencie. V konaní o návrhu povinného na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku súd v zmysle § 50 ZKR skúma splnenie podmienok pre odopretie jeho uznania a výronu, pričom povinný uplatňuje dôvody, ktoré viedli k vzniku exekučného titulu. V konaní o námietkach proti exekúcii, ktoré je ďalším čiastkovým konaním, uskutočňujúcim sa v rámci jedného prebiehajúceho exekučného konania povinný uplatňuje dôvody, ktoré vznikli po vzniku exekučného titulu. 19. Odvolací súd uvádza, že v rámci exekučného konania je potrebné rozhodnúť o každom jednotlivom návrhu povinného, pričom každý z nich je uplatnený z iných dôvodov a na základe iných skutočností. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. 21. Toto uznesenie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).