Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/212/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211571 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615211571.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakvariovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov: matka - M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., S. ul. XXX/X, a otec - J. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/410/2015-40, zo dňa 13.12.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého N. O., nar.XX.XX.XXXX, zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2016 vo výške XXX eur, otcovi uložil uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 6C/116/2009-58 zo dňa 11.05.2010 v časti výroku o výživnom pre maloletého N.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal preukázane, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Pri určení výšky výživného vychádzal z možností a schopností otca a z príjmu, ktorý je otec schopný dosahovať. Otec síce uviedol, že dostal výpoveď zo strany zamestnávateľa, z dôvodu, že nevie pracovať s počítačom, avšak súd mal z vyjadrenia zamestnávateľa preukázané, že pracovný pomer otca bol ukončený dohodou na základe žiadosti otca, a to bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ uviedol, že s prácou otca bol spokojný špeciálne znalosti od otca nevyžadoval. Súd preto vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v poslednom zamestnaní, a zvýšil výživné na sumu XXX eur. Zvýšenie tak odráža zmenu pomerov maloletého, jeho nástup na druhý stupeň základnej školy. Pomer nákladov, ktoré by mala hradiť matka a ktoré by mal hradiť otec v podstate každý polovicou, zodpovedá príjmu otca, keď pracoval. Vo zvyšku návrh zamietol. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie schopností a možností rodičov v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové prípadne majetkové pomery, ale ich reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané, aj okrem iného ich fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Pri určení počiatku zvýšenia výživného vychádzal súd prvej inštancie zo zmeny pomerov u maloletého N.. Výživné je možné pre maloleté dieťa zmeniť spätne, najviac však po dobu troch rokov od podania návrhu. Súd zvýšil výživné od nástupu maloletého na druhý stupeň základnej školy, kedy sa preukázateľne zvýšili jeho výdavky. V konaní boli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Matka síce žiadala zvýšiť výživné od právoplatnosti rozhodnutia súdu, na druhej strane toto ponechala na úvahu súdu. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal v zmysle právnych predpisov zmenou pomerov u maloletého dieťaťa, kedy zistil, že zmena pomerov u maloletého nastala nástupom na základnú školu, a jednak aj nástupom na druhý stupeň. Súd prvej inštancie vypočítal zročné výživné, a stanovil podmienky jeho splatnosti. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého, spochybnil skutočnosť, že došlo k takmer 100%-tnému navýšeniu nákladov na maloletého, ktorým bolo výživné zvýšené takmer o 100%. Matka nemá zvýšené náklady na cestovné, maloletý nenavštevuje školskú družinu ani klub, nestravuje sa v škole. Matka má s maloletým len bežné výdavky. Súd neskúmal skutočný príjem priateľa matky, vychádzal len zo všeobecne vyjadrených skutočnosti, a tvrdení matky. Okrem výšky jej príjmu, ktorý mesačne predstavoval sumu XXX eur, vychádzal iba z príjmu matky. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Matka nemá zvýšené výdavky aj na maloletú, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti. Počas rozhodovania súdu prvej inštancie bol bez príjmu, evidovaný na úrade práce od 01.10.2016. Pracovný pomer rozviazal pretože, takúto dohodu mu predložil zamestnávateľ iba na podpis, pričom bol upozornený, že ak ju nepodpíše tak s ním rozviaže pracovný pomer. Nemal vedomosť, že tento doklad sa môže prejaviť negatívne pri určovaní výživného. Nepoberá dávku v nezamestnanosti, rozhodnutie v tejto časti je rozporuplné a táto skutočnosť robí rozsudok nepreskúmateľným. Súd nezisťoval majetkové pomery rodičov maloletého. Matka podala návrh na začatie konania o zvýšenie výživného, až na pojednávaní dňa 05.11.2015, keď súd toto konanie vylúčil na samostatné konanie, pričom uviedla, že žiada zvýšiť výžive od právoplatnosti rozsudku, ani len neuvažovala o tom, že by mal súd zvýšiť výživné aj spätne pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Na stane matky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali priznaniu spätného výživného. Nástup maloletého na druhý stupeň základnej školy od 01.09.2015, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, na vyhovenie návrhu. Súd mal pri rozhodovaní pri určovaní výšky výživného postupovať citlivejšie, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, a vyhnúť sa tvrdeniam, ktoré si odporujú alebo ktoré robia odôvodnenie nepreskúmateľné. Zvýšenie výživného 100% v čase keď bol nezamestnaný nie je správne. Na Slovensku je sám bez podpory, akejkoľvek rodiny. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť na ďalšie konanie, alebo neúmerne vysoké výživné určené súdom bolo primerane upravené, a znížené. Výživné sa zvýši odo dňa právoplatnosti rozsudku, a povoliť ho splácať zročné výživne v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. 5. Kolízny opatrovník, na odvolanie otca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava ústnych ako aj písomných vyjadrení, navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie vo veci zvýšenia výživného potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. 6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti od roku 2008, kedy sa po veľkej hádke odsťahoval, zobral spoločné auto až do rozvodu dňa 11.05.2010 na syna nijako neprispieval. Všetky náklady hradila sama pomáhali jej rodičia. Už počas manželstva mal otec problém zamestnať sa, najprv neovládal slovenský jazyk, neskôr to boli výhovorky typu, že nemôže robiť nočné, lebo mu búši srdce a skáče tlak, má problémy so spolupracovníkmi. Už počas manželstva chodila do práce len ona a otec maloletého nepracoval. Z rodičovskej dovolenky bola nútená nastúpiť skôr do práce, s maloletým jej pomáhali jej rodičia. Otec sa jej nesnažil nijako pomôcť okrem platenia výživného XX eur mesačne, jej na syna ničím neprispieval. Neuplatnila si nárok na zvýšenie výživného skôr, pretože sa jej otec vyhrážal, že ak bude žiadať zvýšenie, unesie jej syna do cudziny, a tiež nepracuje takže mu súd nemôže zvýšiť výživné. Potom ako sa zoznámila so súčasným partnerom, jej tento začal pomáhať, ten však nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči maloletému. V roku 2010, 2011 začal maloletý navštevovať prvý ročník základnej školy v U., v tom čase bola na rizikovom tehotenstve s dcérkou D. Z., neskôr na materskej a rodičovskej dovolenke, mala nízky príjem, požiadala otca, aby kúpil výbavu pre syna do školy, ten zase ničím neprispel. Potom žiadal zveriť maloletého do svojej starostlivosti, ako dôvody udával nepravdivé informácie, neskôr sa dožadoval striedavej starostlivosti. V tom čase sa opísal ako perfektný otec, ktorý má rekonštruovaný dom, auto, stálu prácu dokonca sa oženil a vedie usporiadaný život. Má za to, že otec maloletého naďalej pracuje u svojich kamarátov, ktorý mu vyplácajú peniaze na ruku, takto pracoval aj v minulosti. Pracovný pomer ukončil úmyselné, pretože v tom čase bo stanovený termín na zvýšenie výživného. Z dôvodu chorobnosti maloletej D. Z. od 01.09.2016 bude maloletú opatrovať do veku 6 rokov, a nebude mať žiadny príjem. Žiadala zvýšiť výživné na XXX eur mesačne od 01.09.2014, otec sa chcel po pojednávaní vzdať otcovstva k maloletému, len aby nemusel platiť výživné. Vyhrážal sa, že syna nikdy neuvidím, a on platiť nič nebude. Synovi okrem sumy XX eur nikdy nič nedal, nekúpil. V roku 2015 s oženil v H., kde mal finančné nákladnú svadbu. Zamestnávateľ otca potvrdil, že otec požiadal o rozviazanie pracovného pomeru. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, tak že bude určené výživné sumou XXX eur. 7. Otec k vyjadreniu matky k odvolaniu spochybňoval všetky tvrdenia matky, a zotrval na svojich prednesoch. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 § 66 zákona č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho právny, správny záver, a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Vyživovania povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou, a túto je povinný rodič si plniť do doby, kým dieťaťa nie je schopné samé sa živiť. Skutočnosti na základe, ktorých posudzoval súd prvej inštancie, odôvodnenie potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, vyhodnotil súd prvej inštancie správne. Skutočnosť, že otec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol nezamestnaný, nemá vplyv na určenie vyživovacej povinnosti, keď pre určenie výživného sú rozhodujúce kritéria, tak ako ich popisuje súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie okolnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru otca maloletého. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o začiatku plnenia vyživovacej povinnosti, keď pre zmenu vyživovacej povinnosti podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je rozhodujúca zmena pomerov, ktorá odôvodňuje takúto zmenu vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil skutočnosť, odkedy matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd uisťuje otca maloletého, že výživné na maloletého nie je určené v nadštandardnej výške, a zohľadňuje jeho odôvodnené potreby, tak ich ustálil súd prvej inštancie. Partner matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému, preto odvolacie námietky otca sú v tomto smere irelevantné. Povinnosťou každého rodiča je nie len poskytovať výživné, ale svoje dieťa aj uživiť, aj na úkor svojich osobných potrieb. Bez povšimnutia nemožno nechať skutočnosť, že otec sa o maloletého nezaujíma, a okrem určeného výživného XX eur, čo vychádza na deň X,X eura, maloletému nič neposkytuje. Vzniká otázka, kto vy sa o dieťa postaral, ak by aj matka mala takýto prístup k vyživovacej povinnosti aj k starostlivosti o maloletého. Otec nepreukázal žiadnu neschopnosť pracovať a dosahovať príjem, aby bol schopný nielen platiť výživné ale maloletého aj uživiť. 11. Návrhu matky na zvýšenie výživného na sumu XXX euro, nebolo možné vyhovieť, pretože matka vo veci odvolanie nepodala. 12. Rozhodnutie súdu prevej inštancie je spravené, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).