Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010351 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616010351.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov JUDr. Kamila Iváneka a Mgr. Marcela Kosovej, v trestnej veci obžalovaného J. H., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/48/2016 zo dňa 24.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2017 v Bratislave, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/48/2016 zo dňa 24.04.2017 bol obžalovaný J. H. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Malacky sp. zn. 1Pv 345/15 z 02.09.2016 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 03.06.2015 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách spolu s doposiaľ nestotožnenými osobami požadoval od poškodeného Z.. T. T. sumu 6.000,- € za vykonané práce, následne na osobnom motorovom vozidle nezistenej značky odviezol poškodeného s jeho súhlasom z obce Y. do mesta J., kde si mal poškodený túto sumu vybrať z banky, poškodený vo T. banke v J. vybral sumu 4.000,- €, avšak odmietol finančnú hotovosť odovzdať obvinenému a ostatným bližšie nestotožneným osobám, pričom obvinený ho pod zámienkou odvozu naspäť domov do obce Y. vylákal naspäť do motorového vozidla, v ktorom boli okrem obvineného ďalšie tri nestotožnené osoby, následne odviezli poškodeného do obce R. T., kde na doposiaľ nezistenom mieste opätovne požadovali od poškodeného vyplatenie finančnej hotovosti, strkali do neho so slovami „že ak im nedá peniaze, živý odtiaľ neodíde“, po čom poškodený zo strachu o svoj život obvinenému vyplatil sumu 4.500,- €, čo boli všetky peniaze, ktoré mal pri sebe, obvinený mu následne odovzdal príjmový pokladničný doklad na meno „T.“ na sumu 4.500,- €, poškodeného potom odviezli späť do J., kde z vozidla vystúpil, čím poškodenému Z.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XX, U. spôsobil škodu vo výške 4.500,- €, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por .bol poškodený Z.. T. T., bytom U., Y. XX odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorý v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní dokázal popísať podrobne okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, vedel popísať obžalovaného a stotožniť ho pri rekognícii. Odvolateľ pripustil, že na hlavnom pojednávaní si už poškodený nebol s určitosťou istý, že osoba obžalovaného je skutočne osobou, ktorá na ňom páchala zločin vydierania. Mal za to, že o totožnosti obžalovaného nemožno mať pochybnosti i s poukazom na výpovede ostatných svedkov. Poukázal tiež na výpoveď P. T. a konštatoval, že bolo zrejmé, že do banky v J. vozil poškodeného aj H. M., čo potvrdzuje dôveryhodnosť výpovede poškodeného. Odvolateľ uviedol, že súd neuznal zákonnosť uvedenej rekognície s odôvodnením, že bola vykonaná pred vznesením obvinenia, na čo nebol dôvod. S takýmto právnym názorom sa odvolateľ nestotožnil. Navrhol pre zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie súdu prvého stupňa. Na verejné zasadnutie konané dňa 16.11.2017 bol obžalovaný J. H. riadne a včas predvolaný, o čom svedčí prevzatie predvolania zo dňa 20.10.2017. Súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok § 293 ods. 5 Tr. por. za účasti zvoleného obhajcu podľa plnej moci, ktorý mal päťdňovú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie splnenú. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa je v súlade s vykonaným dokazovaním, kedy bolo preukázané, že na stavbe poškodeného sa vystriedalo viacej osôb a preto navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nespáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občiansko súdne konanie. Po preskúmaní výroku o vine krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal potrebné dokazovanie výsluchom obžalovaného, ako aj svedkov a oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce sa k predmetnému skutku, uvedené dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná. (R NS č. 14/1964). Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R NS č. 46/1963). Aj keď obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (R NS č. 14/1964). Vychádzajúc z uvedených stanovísk odvolací súd musí konštatovať, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému Ing. T. T.. Súd vychádza predovšetkým z dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní kedy musel konštatovať, že výpoveď poškodeného už nebola jednoznačná tak, aby bez akýchkoľvek pochybností usvedčovala obžalovaného zo spáchania daného zločinu. Obžalovaný od počiatku toto konanie popieral. Okresný súd vyhodnotil aj dôkazy ďalších svedkov a konštatoval, že na predmetnej stavbe pracovali dve skupiny, ktoré komunikovali jednak s poškodeným, ale aj s jeho manželkou nezávisle. Okresný súd sa správne vysporiadal aj s otázkou zákonnosti rekognície vykonanej v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia. Správne poukázal na ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. por., z ktorého následne vyvodil správny záver o procesne nespôsobilej rekognícii vykonanej medzi poškodeným a obžalovaným. Nakoľko sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi odvolania v rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý spolu s rozhodnutím súdu vyššie stupňa tvoria celok konštatuje, že nie je potrebné v tomto dvojinštančnom súdnom konaní opakovať bez ďalšieho právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dôvodnosť odvolania okresnej prokuratúry nie je opodstatnená a preto podľa § 319 Tr. por. zamietol jej odvolanie ako nedôvodné. Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.