Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/326/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201426 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616201426.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. J. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matka - T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/ X, P. pri T., a otec - L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, P., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/31/2016-96 zo dňa 14.03.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloletú S. J. K., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, oboch rodičov oprávnil maloletú S. J. zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne, počnúc dňom 18.02.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Zročné výživné na maloletú za obdobie od 18.02.2016 do 14.03.2017 vo výške X.XXX eur uložil otcovi uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou Dominikou v mieste bydliska maloletej každú nepárnu sobotu v roku v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou prvých dvoch júlových týždňov a prvých dvoch augustových týždňov a dňa 26. decembra od 10.00 hod. do 19.00 hod.. Matke uložil povinnosť v určený čas maloletú pripraviť a odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletej. Návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1 veta prvá, § 24 ods. 3, 4, 5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a stabilitu jej výchovného prostredia. Mal preukázané, že maloletá od doby, čo otec opustil spoločnú domácnosť býva s matkou, ktorá sa o ňu osobne stará. Zároveň prihliadol aj na názor maloletej, ktorá sa vyjadrila, že u mamy je jej dobre, otca sa bojí, keď žili s otcom v jednej domácnosti, tento sa o ňu nezaujímal, nehral sa s ňou, ani sa s ňou neučil, bol častejšie agresívny. Maloletá opakovane pri pohovore uviedla, že nechce ísť k otcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že za danej situácie, keď maloletá odmieta čo i len styk s otcom, tohto nevidela 2 roky, nie je vhodné k jej psychickému vývoju zveriť ju do starostlivosti otca. Súd prvej inštancie vyslovil pochybnosti o schopnosti otca poskytnúť maloletej priaznivé výchovné prostredie vzhľadom k uvedenému agresívnemu správaniu sa otca v minulosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, jej pomery a pomery, zárobkové možnosti, schopnosti a životnú úroveň na strane otca. Mal preukázané, že maloletá je vo veku 9 rokov, navštevuje základnú školu vo P., je zdravá, výdavky na maloletú sú primerané jej veku. Konštatoval, že matka dosahuje príjem okolo XXX eur mesačne netto, má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, otec je živnostník, jeho príjem činí XXX až XXX eur mesačne. Navrhovanú výšku výživného matkou považoval za primeranú vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Zároveň zohľadnil plnenie vyživovacej povinnosti matky k maloletej aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Pri určení výživného prihliadol na ďalšie štyri vyživovacie povinnosti otca, z toho k trom maloletým deťom, výkon jeho živnostenskej činnosti, skutočnosť, že je vyučený murár a zarába si opravou vozidiel. Súd prvej inštancie určil povinnosť otca platiť výživné od podania návrhu na súd v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine konštatujúc, že návrh matky bol podaný dňa 18.02.2016. Keďže otec výživné od podania návrhu vôbec neplatil, určil zročné výživné za obdobie 12 mesiacov vo výške X.XXX eur (XXX x 12), ktoré zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku aplikujúc ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Pri úprave styku otca s maloletou mal preukázané, že komunikácia rodičov je problematická, maloletá po dobu dvoch rokov otca nevidela, prihliadal na názor dieťaťa a skutočnosť, že podľa vyjadrenia matky, táto nebráni v styku otca s maloletou, avšak otec o dieťa neprejavuje záujem od ich odchodu zo spoločnej domácnosti. Dal do pozornosti vhodnosť styk realizovať spočiatku v obmedzenejšej miere a to v mieste bydliska maloletej. Za postačujúci považoval určený rozsah styku poskytujúci dieťaťu nájsť si cestu k obnoveniu kontaktu s otcom. Styk upravil v takej miere, ktorá na maloletú nebude pôsobiť stresujúco a zabezpečí bezproblémové nadviazanie kontaktu. Zdôraznil dôležitosť vážnosti prístupu oboch rodičov k stretávaniu sa otca s maloletou, potrebu prípravy maloletej na styk matkou nielen po fyzickej stránke, ale aj psychickej a nemožnosť zo strany otca vynucovať si styk s dcérou nasilu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nevzhliadol ako dôvodné styk otca s maloletou úplne zakázať, ale upraviť spočiatku v obmedzenejšom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa v časti výroku rozsudku o určení výživného na maloletú S. J. a v časti úpravy styku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného zmeniť a zaviazať ho k povinnosti prispievať na výživu maloletej S. J. sumou XX eur mesačne a zročné výživné povoliť splácať mesačnými splátkami po XX eur mesačne, v časti úpravy styku s maloletou navrhol upraviť rozsah styku na každú nepárnu sobotu v roku v čase od XX.XX hod. do nedele do 19.00 hod. s výnimkou prvých dvoch júlových týždňov a prvých dvoch augustových týždňov a tretí júlový týždeň od soboty do 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 10.00 hod a dňa 26.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod. alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, prípadne nariadenie dokazovanie posudkom detského psychológa. Namietal nedostatočne vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ktorý vychádzal len z tvrdení matky, ktorá mu bránila v styku s dcérou. Vyslovil názor, že maloletá je matkou negatívne ovplyvnená proti jeho osobe, zo strachu povedala skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Uvedené by mal objektívne posúdiť detský psychológ. Uviedol, že pred vznikom konfliktu s matkou dieťaťa, mal s dcérou veľmi dobrý vzťah, chcel a mal záujem na dobrom vzťahu s dieťaťom aj do budúcna. Konštatoval, že ako rodič má rovnaké práva ako matka a v záujme zdravého vývoja maloletej je, aby mala dobrý vzťah s oboma rodičmi. Negatívne ovplyvňovanie maloletej matkou môže na dieťati zanechať negatívne následky na jej zdravom vývoji. Pokiaľ nebude mať dostatočný priestor na styk s maloletou, nikdy nebude v jeho silách zvrátiť takýto vývoj. Je toho názoru, že pokiaľ nebude mať možnosť sa s dcérou stretávať v primeranom rozsahu, nikdy si nedokážu vybudovať zdravý citový vzťah. Dal do pozornosti, že roky vykonával prácu vodiča, čo vylučovalo požívanie alkoholu, do ich vzťahu s bývalou manželkou negatívne zasiahla jej matka. Uviedol, že svoju dcéru má veľmi rád, nikdy by jej neublížil, vyslovil ľútosť nad jej zneužívaním matkou. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poprela, že by bránila styku otca s maloletou, poukázala na vyjadrenie maloletej. Zdôraznila, že maloletá je na ňu citovo naviazaná, dieťa negatívne neovplyvňuje, naopak, rozpráva jej o otcovi, že ju má rád a chce byť s ňou. Otec sa od marca 2017 o maloletú nezaujímal. Otcom navrhované výživné v sume XX eur považovala za nepostačujúce. Vyslovila nesúhlas so splátkami zročného výživného. Uviedla, že má vedomosť, že otec si povinnosť k ďalším maloletým deťom neplní. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zohľadňujúci záujem maloletého dieťaťa, potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru odvolanie otca v napadnutej časti nie je dôvodné. 7. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na maloletú S. J. a úprave styku s maloletou ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výške stanoveného výživného na dieťa sumou XXX eur mesačne. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného na maloleté dieťa zo strany otca z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa v čase podania návrhu, príjmu rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Súčasne však treba prihliadať i na príjem, schopnosti a možnosti rodičov a ich životnú úroveň. V danom konaní boli matkou výdavky na dieťa riadne vyčíslené, pričom pod náklady maloletého dieťaťa je potrebné započítať i podiel nákladov na bývanie a prípadné náklady vzniknuté v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti dieťaťa. Odvolací súd považuje určenú výšku výživného v sume XXX eur mesačne a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie za správne. Uvedená výška výživného zohľadňuje vek a potreby deväťročného dieťaťa. Odvolací súd neakceptuje odvolacie námietky otca súvisiace s jeho finančnou situáciou a skutočnosťou, že má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, z toho tri k maloletým deťom. Rovnako nie je možné zohľadniť existenciu splátok hypotéky, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je zákonnou povinnosťou každého rodiča, pričom výživné na maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Je potrebné poukázať aj na to, že otec sa s maloletou nestretával po dobu dvoch rokov, kedy náklady na dieťa znášala matka, ktorá súčasne zabezpečovala i jej osobnú starostlivosť. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že prvoradou povinnosťou rodičov je prispievať na výživu svojich maloletých detí, rodič je povinný vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie príjmu, z ktorého bude schopný prispievať na výživu dieťaťa sumou zodpovedajúcou odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Výživné tak, ako bolo určené, rozhodne nie je nadštandardné vzhľadom na schopnosti a možnosti otca, ktorého povinnosťou je vykonávať prácu, keďže ako muž v produktívnom veku má možnosti uzatvoriť pracovnú zmluvu a zabezpečiť si pravidelný mesačný príjem, resp. vykonávať brigádnické činnosti vo väčšom rozsahu. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov. Pri určení výšky výživného správne určil aj zročné výživné na dieťa, ktoré zaviazal otca uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p.. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje aj v tomto výroku rozsudku. Vzhľadom na výšku zročného výživného je namieste jeho úhrada jednorázovou splátkou. 9. V časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozsah styku otca s dieťaťom. Odvolací súd zdôrazňuje a plne sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe prihliadať na názor maloletého dieťaťa, ktoré bolo riadne vypočuté a vo veci sa vyjadrilo, a z ktorého vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že maloletá aktuálne otca odmieta, bojí sa ho, keďže ho nevidela po dobu dvoch rokov. Taktiež odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, ktoré jednoznačne upravujú právo dieťaťa a rodiča na kontakt, stretávanie, zachovanie väzieb, či už s rodičom alebo príbuznými zo strany rodiča. Pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom je v prvom rade potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine) a v súlade s ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine rozhodnúť o úprave styku, obmedzení alebo zákaze styku aj v prípade aj to vyžadujú pomery v rodine (ustanovenie odsekov 1 a 4 sa použijú primerane). Je nesporné, že v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je súd povinný skúmať v prvom rade záujem dieťaťa. V danom prípade sa súd prvej inštancie s touto otázkou riadne vyporiadal. V prípade, že otec namieta potrebu vykonania znaleckého dokazovania z dôvodu, že dieťa je negatívne ovplyvnené matkou, odvolací súd dáva do pozornosti potrebu pristupovať k rozhodovaniu s prihliadnutím na potreby dieťaťa, jeho vek, aktuálny stav a prezentovaný názor. Na odvolacie námietky otca týkajúce sa príčin jeho odmietania maloletou odvolací súd neprihliadal. Je nesporné, že skutočnosť, že maloletá nebola s otcom v kontakte po dobu dvoch rokov, má vplyv na správanie maloletej, jej postoje a vnútorné prežívanie vzťahu ku každému z rodičov. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlíšiť jednotlivé situácie a správanie rodičov k maloletému dieťaťu a ich vzájomné správanie. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov tak, ako súd prvej inštancie, na potrebu vzájomnej tolerancie a nastavenia prijateľnej komunikácie rešpektujúcej postavenie toho ktorého rodiča tak, aby nezhody medzi rodičmi nevnímalo dieťa v kontakte s nimi a aby rodičia vytvorili maloletej pohodu a pokojné prostredie pri preberaní dieťaťa. Tiež dáva na zváženie rodičom absolvovať prípadnú psychologickú intervenciu za účelom obnovenia vzťahu maloletej k otcovi. V prípade, že otec v odvolaní namieta rozsah určeného styku, odvolací súd znovu poukazuje na vyjadrenie maloletej a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením. Určený rozsah styku otca s maloletou zohľadňuje vek a aktuálne potreby dieťaťa aj v časti prázdninového režimu, kedy je zachovaný režim stretávania maloletej s otcom nielen počas školského roka, ale aj počas letných a vianočných prázdnin. Takáto úprava styku nie je trvalá a v prípade zmeny pomerov na strane dieťaťa do budúcna, ak sa rodičia nedohodnú, budú mať možnosť znovu požiadať o jej zmenu. 10. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rovnako považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o úprave styku zohľadňujúc vek a záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, pretože je správne. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).