Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206820 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616206820.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: SSC-KK, s. r. o., IČO: 43 928 072, Nová ulica č. 1588, Stupava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., IČO: 36 847 143, Leškova ul. č. 3A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ REALITY - X42 CZ s.r.o., IČO: 277 24 794, Jateční 178/34, Klíše, Ústi nad Labem, Česká republika, 2/ REALITY - SVIT 2 s.r.o., Nová ulica 1588, Stupava, IČO: 48 273 473, 3/ REALITY - SVIT 3 s. r. o. „v reštrukturalizácii", IČO: 48 272 647, Vajanského ul. č. 150/6, Trenčín, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 857 882, Potočná ul. č. 650/135B, Trenčín - Opatová, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 12. októbra 2016, č. k. 27C/84/2016 - 72, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal žalovanému 3/ scudziť, previesť, vložiť do majetku alebo zaťažiť vecnými právami, záväzkovými právami držby, alebo inými užívacími právami v prospech tretích osôb nasledovný majetok: nehnuteľnosti zapísané na R. Č.. XXXX, K.. Ú..: B., a to: pozemok registra „. B. W.. Č.. XXX/X Y. M. XXXXX V.X, druh pozemku: ostatné plochy a pozemok registra „. B. W.. Č.. XXX/X Y. M. XXXX V.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavba - budova so B.. Č.. XXXX postavená na pozemku s W.. Č.. XXX/X zapísaným na R. Č.. XXXX, K.. Ú..: B., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že žalobca splnil zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko mal zo skutočností uvádzaných tak žalobcom ako aj žalovaným 3/ preukázané, že právne vzťahy medzi stranami sú vážne narušené viacerými súdnymi konaniami a postavenie žalobcu v tomto konaní je práve vzhľadom na tieto skutočnosti (uvádzané aj žalovaným 3/) do istej miery neisté s tým, že navrhované neodkladné opatrenie sleduje účel upraviť pomery strán dovtedy, kým súd právoplatne nerozhodne o tom, či žalovaný 1/ previedol dotknuté nehnuteľnosti na žalovaného 2/ a ten na žalovaného 3/ v súlade so zákonom, keď podstatou tohto konania bude otázka, či záložné právo žalobcu vzniklo platne a ak áno, či napadnutými kúpnymi zmluvami došlo k porušeniu žalobcovho záložného práva. Uviedol, že žalobcovi je potrebné poskytnúť právnu ochranu neodkladným opatrením aj z dôvodu, že z predchádzajúcich konaní žalovaných 1/ a 2/ sa javí, že uvedené prevody nehnuteľností nemusia byť ojedinelé, okrem iného aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ majú jedného a toho istého konateľa ako žalovaný 3/, ktorý uviedol, že s nehnuteľnosťami je oprávnený voľne nakladať, nakoľko má za to, že záložná zmluva je neplatná. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že nakoľko bol žalovaný 3/ v reštrukturalizácii a v súčasnosti je zaviazaný plniť reštrukturalizačný plán a uspokojovať existujúcich veriteľov, je predpoklad, že s nehnuteľnosťami bude nakladať, čím je splnená podmienka potreby neodkladne upraviť pomery strán. Poukázal na skutočnosť, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, ktorým súd obmedzí vlastníka nehnuteľnosti v dispozícii s predmetom jeho vlastníckeho práva musí postupovať zvlášť opatrne, nakoľko tým zasahuje do Ústavou SR chráneného vlastníckeho práva, pričom v tomto konaní by mali mať dotknuté nehnuteľnosti hodnotu 3. 100. 000 eur (podľa tvrdenia žalobcu boli takto ocenené v reštrukturalizačnom konaní), keď pohľadávka žalobcu je vo výške 450. 000 eur a napriek tomu, že sa zákaz nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami môže javiť ako neprimeraný, mal za to, že nielen hodnota pohľadávky vs. hodnota veci určuje primeranosť zásahu súdu, ale aj otázka ako k nadobudnutiu vlastníckeho práva dotknutého vlastníka mohlo dôjsť, pričom v danej právnej veci sa už nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného 3/ môže javiť ako špekulatívne, a preto je potrebné zastabilizovať skutkový stav tak, ako je daný v súčasnosti a s prípadným ďalším nakladaním s nehnuteľnosťami vyčkať na právoplatné vyriešenie otázky platnosti nadobúdacích zmlúv žalovaného 2/ a žalovaného 3/ a s tým spojenej predbežnej otázky platnosti a existencie žalobcovho záložného práva. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 3/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že je nesprávne, nezákonné a arbitrárne a pre neurčitosť v časti výroku nevykonateľné (§ 357 písm. d/ a § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p.). Namietol, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a žiadnym spôsobom neosvedčil ním tvrdený úmysel žalovaných uskutočniť úkony obsiahnuté vo výroku napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam, neosvedčil, že bez okamžitej úpravy pomerov strán bolo jeho právo ohrozené vykonávaním reálnych úkonov žalovaných. Namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti právnych úkonov, ktorého sa domáha v prebiehajúcom konaní s tým, že napadnuté rozhodnutie je v časti tvrdenia, že žalobcovi je potrebné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením aj z toho dôvodu, že z predchádzajúcich konaní žalovaných 1/ a 2/ sa javí, že prevody nemusia byť ojedinelé, keďže majú rovnakého konateľa arbitrárne, nakoľko súd prvého stupňa (správne súd prvej inštancie od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) ho žiadnym spôsobom a presvedčivo neodôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4R/1/2016 proti nemu do reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávku z titulu ZBKZ a ZZ ako zabezpečený veriteľ z titulu ním tvrdeného záložného práva, ktorá bola správcom popretá vrátane zabezpečenia a žalobcovi nebolo priznané hlasovacie právo, z dôvodu ktorého podal incidenčnú žalobu, o ktorej je na Okresnom súde v Banskej Bystrici vedené konanie pod sp. zn. 28Cbi/25/2016, v ktorom sa súd bude musieť vysporiadať s existenciou alebo neexistenciou žalobcom tvrdeného záložného práva. Uviedol, že v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom Okresným súdom v Banskej Bystrici bola žalobcova pohľadávka zabezpečená záložným právom zaradená do triedy uspokojenia v rozsahu 100 % z čoho vyplýva, že žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov nemá, nakoľko právne postavenie žalobcu bez tohto určenia neisté nie je, nakoľko bude uspokojený v rozsahu 100 % v prípade jeho úspechu v incidenčnom spore. Vytkol súdu prvého stupňa (súdu prvej inštancie od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu), že sa nezaoberal skutočnosťou, že scudzenie nehnuteľností by bolo porušením reštrukturalizačného plánu, ktoré by malo za následok jeho neúčinnosť, a preto nie je dôvodné predpokladať, že by nehnuteľnosti scudzil. Namietol, že si súd prvej inštancie osvojil ničím nepodložené a neosvedčené tvrdenia žalobcu, že existuje dôvodná obava, že vykoná ďalšie úkony a využije všetky možnosti, aby zabránil opätovnému zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaného 1/ ako pôvodného záložného dlžníka bez toho, aby žalobca akokoľvek preukázal ním tvrdený úmysel a jeho úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia žalobcom tvrdenej pohľadávky, príp. k opätovnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným 1/. Uviedol, že znenie výroku neodkladného opatrenia je nevykonateľné pre jeho neurčitosť vo vzťahu k zákazu vloženia majetku bez bližšieho určenia, vo vzťahu k zákazu zaťaženia vecnými právami a záväzkovými právami držby alebo inými užívacími právami bez ich bližšieho určenia. 3. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného 3/ doručené dňa 18. 11. 2016, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne a odvolaniu žalovaného 3/ je potrebné priznať úspech. 5. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 6. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. 7. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 8. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 9. Neodkladné opatrenie, ktorého predmetom má byť zákaz nakladania s vecami alebo právami, má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zákaz disponovania s vecami alebo právami je vždy zásadným zásahom do Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a Ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy), a toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a musí dbať na to, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy. 10. Podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uvedenie toho, čoho sa mieni žalobca domáhať v konaní vo veci samej, pretože toto vymedzuje kritériá pre hodnotenie opodstatnenosti a prípustnosti jeho nariadenia, t. j. musí byť zrejmé, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby. 11. V posudzovanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré uzavrel žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a žalovaný 2/ so žalovaným 3/, ktorými bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na R. Č.. XXXX, K.. Ú..: B., pozemok registra „. B. W.. Č.. XXX/X Y. M.T. XXXXX V.X, druh pozemku: ostatné plochy a pozemok registra „. B. W.. Č.. XXX/X Y. M. XXXX V.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavba - budova so B.. Č.. XXXX postavená na pozemku s W.. Č.. XXX/ X zapísaným na R. Č.. XXXX, K.. Ú..: B., zo žalovaného 1/ ako záložcu na žalovaného 2/ a následne na žalovaného 3/, keď žalobca ako záložný veriteľ žalovaného 1/ žiadnemu zo žalovaných súhlas s prevodom zálohu na tretie osoby neposkytol. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že je veriteľom žalovaného 1/ na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2010, predmetom ktorej bol budúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyššie špecifikovaným s tým, že zmluvné strany dňa 31. 01. 2011 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola zapísaná do Katastra nehnuteľností v časti E.: W. M. - XXX/XX D. F. XX. XX. XXXX na R. M.E. Č.. XXXX, keď zabezpečovacou pohľadávkou bola podľa bodu 1.3 písm. b) Záložnej zmluvy suma 450. 000 eur, predstavujúca časť budúcej kúpnej ceny na základe bodu 3.1 Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zloženej žalobcom a nakoľko si žalovaný 1/ svoje povinnosti vyplývajúce zo Záložnej zmluvy nesplnil, dňa 11. 07. 2011 mu žalobca doručil Oznámenie o začatí záložného práva a dňa 27. 08. 2015 podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. 12. V prejednávanej veci pre splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia bol však žalobca povinný konkretizovať úkony žalovaného 3/, ktoré by svedčili o nakladaní, prípadne aspoň o úmysle nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, v dôsledku čoho by eventuálne hrozila žalobcovi ujma na jeho majetkových právach. Je nepochybné, že nariadiť neodkladné opatrenie smerujúce k zákazu dispozície s nehnuteľnosťou, keď prípadná dispozícia s takouto vecou by mohla ovplyvniť až zmariť účel konania je nevyhnutné, avšak je potrebné zdôrazniť, že samotné prebiehajúce konanie s takýmto predmetom, hoci na základe preukázanej existencie právneho pomeru medzi stranami sporu, ako i jeho osvedčenia, samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko až preukázané ohrozenie, ktoré musí byť konkrétne a bezpečne osvedčené, umožňuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej neodkladné opatrenie nariadiť, nakoľko súd pri jeho nariaďovaní nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí však skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného 3/ v podanom odvolaní, že žalobca neosvedčil danosť svojho nároku, nakoľko nepreukázal, že žalovaný 3/ vykonáva úkony (právne alebo faktické, t. j. smerujúce k zmene vlastníka), ktorými by chcel nehnuteľnosti previesť na iné osoby alebo ich zaťažiť, resp., že by s nimi mienil akokoľvek disponovať, keďže samotná obava žalobcu bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalobca ani nepreukázal, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo jeho právo ohrozené. 14. Súd prvej inštancie potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení odôvodnil narušenými právnymi vzťahmi medzi žalobcom a žalovaným 3/ v dôsledku viacerých súdnych konaní, z dôvodu ktorého by malo byť podľa jeho názoru postavenie žalobcu v tomto konaní neisté dôvodiac tým, že podstatou sporu bude otázka, či záložné právo žalobcu vzniklo platne a ak áno, či napadnutými kúpnymi zmluvami došlo k porušeniu jeho záložného práva s tým, že žalobcovi je potrebné poskytnúť právnu ochranu neodkladným opatrením aj z dôvodu, že z predchádzajúcich konaní žalovaného 1/ a 2/ sa javí, že uvedené prevody nehnuteľnosti nemusia byť ojedinelé, keďže majú jedného a toho istého konateľa ako žalovaný 3/, ktorý potvrdil, že záložnú zmluvu považuje za neplatnú a preto s nehnuteľnosťami môže voľne nakladať a nakoľko bol v reštrukturalizácii a v súčasnosti je zaviazaný plniť reštrukturalizačný plán a uspokojovať existujúcich veriteľov je možné predpokladať, že s nehnuteľnosťami nakladať bude, avšak odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prijímanie právnych záverov v teoretickej rovine, tak ako to vyplýva z odôvodnenia prvoinštančného uznesenia je nielen neprípustné, ale najmä odôvodnenie rozhodnutia nie je možné na žiadnych teoretických úvahách založiť. 15. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko neosvedčil žiadne priame a reálne ohrozenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, a teda ani naliehavosť a nutnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, keď dôvody uvádzané žalobcom v podanej žalobe nezakladali ani len domnienku, že zo strany žalovaného 3/ môže dôjsť alebo dochádza k úkonom, ktoré by smerovali k zmene terajšieho právneho stavu, a teda nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nebolo dostatočne preukázané a zistené, pričom obmedzenie vlastníckeho práva neodkladným opatrením, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné riadne zvažovať a ako už bolo uvedené, zabezpečenie práva neodkladným opatrením je mimoriadnym prostriedkom, a pre jeho nariadenie, okrem iných podmienok musí byť osvedčená účelovosť správania sa žalovaného 3/ (zbavuje sa svojho majetku, zaťažuje ho a pod.), resp. musí byť osvedčené, že také správanie bezprostredne hrozí (teda zatiaľ nenastalo). Len vtedy môže byť nariadeným neodkladným opatrením poskytnutá spravodlivá ochrana práv žalobcu, na úkor neodkladným opatrením obmedzeného práva žalovaného (žalovaného 3/). 16. Súd prvej inštancie preto napadnutým uznesením, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie splnené boli rozhodol vecne nesprávne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy medzi stranami sporu a ani skutočnosť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).