Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209003 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616209003.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci žalobcu: S.. X.. S. Ř. Í. H. O. , N.., narodený XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, K., zastúpený Advokátskou kanceláriou mzlegal s.r.o., so sídlom Bernolákova 2425/2, Malacky, IČO: 36 861 529, proti žalovanému: K. F. O. S. T. Á. J. , narodený XX.XX.XXXX, K. Q. XXX, K. Q., zastúpený JUDr. Janou Hazlingerovou, advokátkou so sídlom Nobelova 9, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 22. novembra 2016, č.k. 27C 225/2016-43, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava Malacky zo dňa 22. novembra 2016, č.k. 27C 225/2016-43, m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý do 15 dní odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia odstrániť zo svojich pozemkov s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/ XX na U. ulici č. XX/XX v K., všetky billboardy s nápismi spomínajúcimi osobu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 22. novembra 2016, č.k. 27C 225/2016-43, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť ihneď po doručení tohto neodkladného opatrenia odstrániť zo svojich pozemkov s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XX na U. ulici č. XX/XX v K.P. všetky billboardy s nápismi spomínajúcimi osobu žalobcu. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 C.s.p. a vecne tým, že žalovaný začiatkom kalendárneho mesiaca marec 2016 inštaloval na svojich pozemkoch v centre mesta K., na U. ulici č. XX/XX, parcelné č. XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XX plátenný transparent (billboard) s nápisom: C. V., T. I. R. O. R. U. N. K. K. Ř. O. I. S. J.. O. T. S. C.. Následne na prelome kalendárnych mesiacov marec a apríl 2016 žalovaný napísal na celú najväčšiu plochu pracovnej búdy, umiestnenej na vyššie spomínaných pozemkoch, červenou farbou veľký, neprehliadnuteľný nápis: K. D. O. C. I. J. N. A. D. !. V dvojtýždenníku „. H. č. XX/XXVI, publikovanom dňa XX.XX.XXXX, bol uverejnený článok s titulom „. I. R. W. Č. I. K. U. a podtitulom „. N. N. W. H. P. K. na U. B. U. I. R. V. pre N. S. Ř.. Č. I. C. V. T. N. A.? Ž.O. O. N. K. K. N. pre N. I. X., J. O. N. Č. A., V. na R. N. V.. C. N. J. K. S. XXXX Ž. W. na B. Č. R. Ď., E. C. N. T. N. B. C. I. N. D., T. J. I. R.: V. NA Č. U. K.H. H. U. A. XX.XX.XXXX N. Ř. J., X. O. S. T. K. Š. Č.. C. N. K. I. XXXX B. N. A. N. T. Ď. N. T. I. R.: Ř., J. J. O. Č. T. U. U.? R. I.? Okrem toho žalovaný inštaloval na pletivové oplotenie svojich pozemkov ďalšie billboardy (menšie, avšak z verejnej komunikácie - chodníka, ktorý hneď popri ňom vedie, mimoriadne dobre čitateľné). Na jednom z celkovo troch billboardov osočuje žalovaný žalobcu ďalej, jednak nepravdivým tvrdením, že žalobca ako primátor mesta K. žiada od žalovaného vybudovať parkovisko pre tri automobily, hoci postačí parkovisko pre dve autá, jednak sarkastickým konštatovaním: Č. J. T. A. T. C. Ř. Ď.. Na druhom z týchto billboardov zasa žalovaný uvádza: C. V.? T. S. I., J. P. N.. NAPRIEK T., Ž. K. C. A.G. C. N., N. Ř. K. T. I. R. N.. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že žalovaný tvrdí právne a faktické nezmysly. Žalobca poukazuje na to, že samotný žalovaný dňa 05.10.2015 podpísal zápisnicu z prejednávania jeho správneho deliktu, v rámci ktorej súhlasil s uložením pokuty za zrealizovanie stavebných prác v rozpore s vydaným stavebným povolením na rekonštrukciu pôvodnej stavby, ktorú namiesto rekonštruovania zbúral. Napokon Okresná prokuratúra Malacky preskúmavala na základe podnetu žalovaného postup stavebného úradu v Malackách v jeho veci a neprijala žiadne opatrenia, ergo tento postup bol v celom rozsahu zákonný a správny. Žalovaný si stotožňuje a personifikuje stavebný úrad s osobou primátora, teda žalobcu. Motiváciou žalovaného je nepochybne pomsta žalobcovi za to, že stavebný úrad nekoná nezákonne v prospech žalovaného a neprehliada nesplnenie zákonom ustanovených predpisov žalovaným. Žalobca ďalej odôvodňuje svoju žalobu na ochranu osobnosti a tvrdí, že tvrdenia žalovaného sú zverejnené za takých súvislostí a okolností, že pôsobia voči osobe žalobcu difamačne, keďže ho nielen vykresľujú ako osobu, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti, ale aj ako osobu, ktorá sama trestnú činnosť páchala. Zverejnené tvrdenia žalovaného žalobca považuje za nepravdivé, ale aj za absurdné a ničím nepodložené. Žalobca zastáva názor, že postupom žalovaného bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a najmä vážnosť, ktorú požíva v spoločnosti. 3. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že neodkladným opatrením v danej právnej veci žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť nápisy (nepravdivé a difamujúce), ktoré má žalovaný zverejnené na svojich pozemkoch a ktoré obsahujú meno žalobcu. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha v prvom bode rovnakého výroku ako je petit neodkladného opatrenia, a to uloženia povinnosti žalovanému odstrániť predmetné nápisy - transparenty - billboardy. Až následne žalobca žiada vo veci samej uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa zverejnenia difamujúcich a osočujúcich tvrdení o osobe žalobcu, uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi a uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- €. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Podľa novej právnej úpravy obsiahnutej konkrétne v § 330 ods. 2 C.s.p. je uvedené možné. Musí však byť splnená podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie vo všeobecnosti možno nariadiť pred začatím konania, po jeho začatí a aj po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné ho nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prejednávanej veci bol návrh podaný po začatí konania (keďže zároveň s ním podal žalobca žalobu na ochranu osobnosti) a návrh sledoval zrejme potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Potreba takého neodkladného opatrenia nastáva vtedy, ak je obava z toho, že nastane ujma na právach žalobcu alebo obava z toho, že ujma, ktorá už nastala sa bude zväčšovať. V danej právnej veci podľa tvrdenia žalobcu už ujma na jeho právach nastala, a to tým, že žalovaný na svojich pozemkoch vyvesil transparenty obsahujúce meno žalobcu, ktoré navyše žalobcu osočujú a vytvárajú negatívny obraz o jeho osobe, pričom na takéto vyjadrenia žalovaný nemal právo, nakoľko nápisy sú nepravdivé a difamujúce. Podľa názoru súdu v uvedenej veci, ak aj ujma na právach žalobcu už nastala, tak jej najväčšia intenzita už prebehla. Najintenzívnejšia ujma nastala bezprostredne po zverejnení prvého transparentu celkovo alebo najneskôr po zverejnení prvého najosočujúcejšieho transparentu. Ubiehajúcim časom sa prípadná ujma na právach žalobcu nezväčšuje iba trvá naďalej. Za súčasného stavu kedy prvý transparent bol zverejnený v marci 2016 a najosočujúcejší transparent bol zverejnený v júli 2016 ako odpoveď na článok v dvojtýždenníku „. H., čo je 7 mesiacov resp. 3 mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno konštatovať, že skutkové okolnosti spĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery strán. Inak povedané v danom prípade už nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo zásahu do osobnostných práv žalobcu (v takomto prípade by bolo namieste nariadenie neodkladného opatrenia), ale zásah už nastal, a preto jeho prípadné negatívne účinky sa budú odstraňovať v konaní vo veci samej. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca uvádza dôvody, ktoré smerujú skôr k preukázaniu nároku vo veci samej ako k osvedčeniu potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Potrebu nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia žalobca nijak nekonkretizoval a obmedzil sa len na zdôvodnenie svojho nároku na ochranu osobnosti, ako nároku vo veci samej. Súd prvej inštancie uviedol, že nepopiera nárok žalobcu na ochranu osobnosti, z predloženej fotodokumentácie a zo znenia nápisov uvádzaných žalovaným na jeho pozemku skutočne možno naznačiť, že konanie žalovaného je spôsobilé za splnenia zákonných predpokladov byť kvalifikované ako neoprávnený zásah do osobnostnej sféry žalobcu, avšak je potrebné citlivo odlišovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia za účelom bezodkladnej potreby upraviť pomery strán od judikovania vo veci samej. 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca navyše neodkladným opatrením žiadal, aby žalovaný bol povinný stiahnuť všetky billboardy, ktoré obsahujú meno žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie takáto ochrana, ktorú žalobca žiada je neprimeraná. Nie všetky nápisy obsahujúce meno žalobcu sú takej intenzity, že by bezprostredne zasahovali do osobnostnej stránky žalobcu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dal do pozornosti, že je viazaný petitom návrhu a môže rozhodnúť len o tom, čo žalobca požaduje. Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je však formulovaný všeobecne a široko a presahuje rámec nevyhnutného obmedzenia slobody prejavu žalovaného za účelom dosiahnutia daného cieľa - ochrany osobnostných práv žalobcu. Ochranu daných osobnostných práv žalobcu je možné dosiahnuť menej invazívnymi obmedzeniami základného práva žalovaného na slobodu prejavu, a to zúžením a konkretizovaním rozsahu povinnosti žalovaného transparenty odstrániť. 6. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže mal za to, že žalobca neosvedčil potrebu dočasne upraviť pomery strán. 7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, má za to, že možno bezpochyby súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že na rozdiel od inštitútu predbežného opatrenia nemá neodkladné opatrenie charakter provizórneho súdneho rozhodnutia, ako aj s tým, že neodkladné opatrenie postráda atribúty dočasnosti a predbežnosti, nakoľko je z právneho hľadiska koncipované odlišne, než niekdajšie predbežné opatrenie. Ako súd prvej inštancie ďalej konštatoval, predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba upraviť bezodkladne pomery strán, pri osvedčení danosti a trvania nároku žalobcu na nariadenie konkrétneho neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Keďže obsah navrhovaného výroku neodkladného opatrenie je totožný s jedným s výrokom vo veci samej, takéto znenie súd prvej inštancie síce akceptuje, avšak tvrdí v odôvodnení svojho uznesenia aj to, že žalobca údajne neosvedčil, že je splnená podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery. Podľa názoru súdu prvej inštancie potreba nariadiť neodkladné opatrenie nastane iba vtedy, keď je obava z toho, že nastane ujma na právach žalobcu, alebo že sa bude zväčšovať ujma na právach, ktorá už nastala. Podľa názoru súdu prvej inštancie ujma na právach žalobcu už danej veci nastala, respektíve najväčšia intenzita ujmy na právach už prebehla. Súd prvej inštancie poukázal na to, že skutkové okolnosti preto údajne nespĺňali podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery sporových strán. Žalobca má za to, že je možné pripustiť, že človek, ktorý nie je obyvateľom mesta Malacky ani priľahlých obcí, nepozná mesto Malacky, dokonca neprešiel, ani len všetky esenciálne súčasti jeho centra, keďže cez Malacky len prechádza, alebo do mesta Malacky dochádza iba za prácou, na konkrétne miesto jej výkonu, nemusí prísť s predmetnými billboardami vôbec do kontaktu, avšak zdôrazniť treba fakt, že sú umiestnené na pozemku, na mimoriadne exponovanom a nielen obyvateľmi Malaciek, ale aj okolitých obcí mimoriadne frekventovanom mieste, pri jednej z najdôležitejších zastávok prímestskej hromadnej dopravy a v blízkosti hlavnej svetelnej križovatky, v ktorej sa zbiehajú privádzače z ciest I. aj II. triedy ako aj kolektor diaľničného privádzača, pričom rozmery billboardov a písma na nich sú takého charakteru, že ich možno prečítať pohodlne aj z motorových vozidiel prechádzajúcich v ich blízkosti, popri spomínanej zastávke prímestskej hromadnej dopravy. Množstvo ľudí, ktorí majú možnosť prečítať si hanlivé výroky na adresu žalobcu, je teda prakticky obmedzený len tým, či popri spomínaných billboardoch prechádzajú. Súd prvej inštancie nemôže mať reálnu vedomosť o tom, koľko z obyvateľov mesta Malacky, respektíve z okolitých obcí a iných osôb doposiaľ predmetné billboardy vzhliadlo, koľko ešte nie respektíve, ktorí z nich doposiaľ popri nich prechádzali, ani to, koľkokrát si ich ešte môžu prečítať ďalší ľudia, respektíve aký je pomer medzi tými, čo ich už čítali a tými, ktorí ešte nie. Súd prvej inštancie preto nemôže objektívne tvrdiť, že sa ujma na právach žalobcu nezväčšuje, ale iba trvá ďalej. Ponechaním uvedených billboardov na svojom mieste sa akoby fakticky legitimizoval obsah v nich uvedený, čo je pre žalobcu neprípustné a domáha sa preto ochrany zo strany súdu. Má zato, že neodkladná potreba upraviť pomery sporových strán práve takým spôsobom akým je formulovaná v navrhovanom petite uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodná a preukázateľne daná. Každý z billboardov zasahuje bezprávne do osobnosti žalobcu neprípustným spôsobom, meno žalobcu sa v nich spomína bezdôvodne difamujúceho, preto zamedziť osočovaniu žalobcu tak, ako to vyplýva z petitu, je na mieste. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 388 Civilného sporového poriadku vydal uznesenie, ktorým zmení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude žalovaný povinný odstrániť zo svojich pozemkov s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX O. XXXX/X na U. ulici č. XX/XX v K. ihneď všetky billboardy s nápismi spomínajúcimi osobu žalobcu. 8. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.02.2017, v rámci ktorého uviedol, že jeho konanie nebolo v žiadnom prípade motivované pomstou voči žalobcovi, jeho konanie bolo iba dostupnou možnou obranou voči konaniu Mesta K. a žalobcom, ktorý v stavebnom konaní postupoval voči jeho osobe v rozpore so stavebným zákonom a správnym poriadkom, v dôsledku čoho boli porušené jeho práva ako vlastníka pozemku, a zároveň aj jeho práva ako občana, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný umiestnil transparent na svojom pozemku v Meste K. potom, čo v dvojtýždenníku „. H. č. XX/XXVI bol dňa 06.07.2016 publikovaný článok žalobcu, v ktorom boli vedome uvedené nepravdivé skutočnosti ohľadne žalovaného ako stavebníka, ako aj nepravdivé údaje o tom, akú stavbu chce žalovaný na svojom pozemku postaviť. V článku nebolo uvedené, že žalovaný predložil stavebnému úradu, ktorého činnosť v tom čase vykonávalo Mesto K. zastúpené osobou žalobcu, kompletnú projektovú dokumentáciu vypracovanú projekčnou kanceláriou, ktorá dodržala všetky predpisy, normy a stavebné regulatívy. V tomto článku neboli uvedené pravdivé skutočnosti o tom, z akého dôvodu nebolo stavebníkovi vydané požadované stavebné povolenie. Žalovanému nebolo ani umožnené, aby odpovedal na článok žalobcu, uverejnený v dvojtýždenníku „. H.. Z tohto dôvodu bol nútený žalovaný vyjadriť svoj názor na postup Stavebného úradu - Mesta K. zastúpeného žalobcom iba dostupným spôsobom, a to pomocou transparentov umiestnených na svojom pozemku. Žalovaný ďalej uvádza, že nápisy uvedené na transparentoch umiestnených na jeho pozemku v Meste K. nemohli v žiadnom prípade znížiť vážnosť osoby žalobcu, primátora Mesta K., pretože voliči, ktorí ho zvolili do tejto funkcie ho dobre poznajú a nápisy stavebníka na transparentoch ich názor nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť, pretože primátor má právo a všetky prostriedky k tomu, aby svoje konanie a činy vedel verejne vysvetliť a obhájiť, pričom žalovaný takúto možnosť nemal, a ani nemá. Žalobca z titulu svojej funkcie musel a musí očakávať, že nie každý občan bude súhlasiť s jeho názormi, konaním a postupmi. Žalovaný má za to, že v tejto súvislosti však treba pripomenúť, že žalobca ako primátor Mesta K. má k dispozícii mnohé prostriedky na ochranu svojej osoby, ktoré aj využíval a využíva, a to aj v stavebnom konaní so žalovaným. Žalovaný práve naopak, nemá žiadne dostupné prostriedky na to, aby zabezpečil reálnu ochranu svojich práv v prípade, ak jeho práva boli v stavebnom konaní porušené a žiadosti bezdôvodne zamietnuté. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalovaný je voči žalobcovi v omnoho horšom postavení, pretože žalovaného nikto a nič nechráni, a to ani v stavebnom konaní pred stavebným úradom - Mestom K., zastúpeným žalobcom. Práva žalovaného sú len deklarované, nie však naplnené a už vôbec nie chránené. Žalovaný ďalej v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že mu je veľmi ľúto, že musel pristúpiť k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov ako vlastníka pozemku a stavebníka prostredníctvom transparentov a nápisov na nich uvedených, pretože nemal inú možnosť brániť sa. Ak by žalovanému bol daný priestor v dvojtýždenníku „. H., prípadne v inom denníku, nebol by nútený oznamovať svoje názory prostredníctvom nápisov na transparentoch. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že žalobca v svojej žalobe poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný svojím konaním poškodil jeho dobré meno a aj jeho práva, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky. Vôbec však neuviedol, že žalovaný bol poškodený na svojich právach omnoho viac, a to ako vlastník a stavebník, ktorý zobral na výstavbu úver, ktorý musí splácať napriek tomu, že nemá možnosť stavať, ale aj ako občan, pretože v dvojtýždenníku „. H. sa tiež žalobca o jeho osobe nevyjadruje lichotivo, a zároveň neuvádza všetky dôležité skutočnosti tak, aby si čitateľ mohol vytvoriť svoj vlastný objektívny názor. To bol jediný dôvod, prečo zverejnil žalovaný svoj názor prostredníctvom transparentov, ktoré však žalobcu v žiadnom prípade nepoškodili tak, ako to tento uvádza v svojej žalobe, pretože tento si už zabezpečil svoju ochranu v rámci priestupkového konania, v rámci trestného konania, v rámci orgánov samosprávy atď. Žalovaný na záver poukázal na to, že nechce nič iné, iba to, aby sa Stavebný úrad - Mesto K. zastúpené žalobcom, riadne zaoberalo jeho žiadosťou o vydanie stavebného povolenia, aby v jeho prípade postupovalo tak, ako postupuje k iným stavebníkom v stavebnom konaní, a aby boli dodržané všetky zásady stavebného zákona a zákona o správnom konaní. Uviedol, že nápisy na transparentoch neboli umiestnené na jeho pozemku s účelom poškodiť dobré meno žalobcu, sú iba prejavom jedinej dostupnej možnosti ochrany jeho práv ako stavebníka a občana. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správne. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech. 10. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 17. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 19. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 22. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 23. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 24. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. 25. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 26. Z opisu skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery strán, inak povedané v danom prípade už nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo zásahu do osobnostných práv žalobcu, ale zásah už nastal, a preto jeho prípadné negatívne účinky sa budú odstraňovať v konaní vo veci samej. Uvedený dôvod bol aj jedným z dôvodov zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to práve z dôvodu, že neustálym zverejňovaním billboardov hanlivo a urážlivo reagujúcich na žalobcu, dochádza neustále k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Inak povedané v tomto type neodkladného opatrenia (ktorým sa žalobca domáha odstránenia negatívnych následkov, ktoré už nastali ), ani nie je možné dopredu zistiť, či žalovaný má alebo nemá v úmysle zverejniť „ďalší“ billboard s negatívnym vyjadrením na žalobcu. V tejto súvislosti bolo potom potrebné prihliadnuť aj na to, či už zverejnené hanlivé billboardy zasahujú do práv žalobcu ich zotrvaním respektíve neodstránením z verejne dostupných miest. Tak ako uviedol žalobca, nie je možné zistiť, koľko ľudí uvedené billboardy ešte vzhliadne, keď zostanú umiestnené na svojich miestach t.j. na miestach prístupných širokej verejnosti. Odvolací súd má zato, že je potrebné, aby neodkladným opatrením boli tieto billboardy odstránené, z dôvodu, aby tak nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody na strane žalobcu. K tvrdeniam žalovaného, že nemá také možnosti obrany ako žalobca v rámci správneho konania odvolací súd udáva, že má rovnaké možnosti ako každý občan brániť sa v správnom konaní opravnými prostriedkami, má možnosť zúčastňovať sa zasadnutí Mestského zastupiteľstva, respektíve má možnosť brániť sa prostriedkami v súlade so zákonom a nie výrokmi znevažujúcimi osobnosť žalobcu, respektíve takým spôsobom, ktorý prezentuje širokej verejnosti. 27. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Za určitých okolností teda nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nadväzovať ani podanie žaloby (§ 336 ods. 1 C.s.p.). Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude navrhovateľ v konečnom dôsledku domáhať, je výlučne v jeho dispozícii. Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.). Spravidla pôjde o takzvané zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. V danej veci je zrejmé, že sa teda zmenila koncepcia posudzovania podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Inak povedané takéto neodkladné opatrenie môže byť nariadené aj v prípade, keď neprebieha konanie vo veci samej, respektíve na uvedené nariadené neodkladné opatrenie nenadväzuje konanie vo veci samej, nakoľko samotným neodkladným opatrením sa dostatočne upravia pomery medzi stranami sporu. V tejto súvislosti je zrejmé, že žalobca sa žalobou vo veci samej taktiež domáha odstránenia billboardov, pričom nič mu nebráni, aby sa navrhovaným neodkladným opatrením rovnako domáhal odstránenia uvedených billboardov v práve z dôvodu, že ponechaním týchto billboardov na miestach prístupných širokej verejnosti dochádza k zásahom do osobnostnej sféry žalobcu. Je zrejmé, že v tejto súvislosti nič nebráni súdu prvej inštancie, respektíve odvolaciemu súdu nariadiť neodkladné opatrenie v rovnakom znení v akom je petit žaloby (odhliadnuc od skutočnosti, že petit žaloby obsahuje aj ďalšie výroky, ktorými sa žalobca domáha voči žalovanému svojich nárokov). 28. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, preto napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhované neodkladné opatrenia nariadil. (§ 388 C.s.p.). 29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).