Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209140 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616209140.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnom spore žalobcu: M. N., S. U. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 27C/235/2016-16, zo dňa 28.11.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, zo dňa 9.3.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“), až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; druhým výrokom vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 2.11.2016 zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 2.11.2016 žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť tejto dohody, a aby zamestnávateľovi žalobcu Inteva Products Slovakia spol. s r. o., uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Spolu s návrhom na neodkladné opatrenie žalobca podal aj žalobu, v ktorej žiadal určiť neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy ako aj neplatnosť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a aby súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov; zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia 247,70 eura a na vydanie finančného zadosťučinenia 300 eur. 3. Nariadenie neodkladného opatrenia jeho navrhovateľ odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov 900 eur (podľa správnosti 2.700 eur), ktoré mu poskytol žalovaný v hotovosti podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 (ďalej len „Zmluva o úvere“). V návrhu priblížil, že zmluvu považuje za najmenej z časti za neudržateľnú, lebo sú v nej neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (nečitateľné podmienky, neprijateľná rozhodcovská zmluva, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy). Súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy; žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy a aj keď úver v plnej výške uhradil, preplatil ho a neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy. V septembri 2016 boli vykonané zrážky 197,70 eura a 50 eur, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca považuje za rozpornú s právom Európskej únie, nakoľko mimosúdne zrážky zo mzdy umožňujú postihovať majetok dlžníka a dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Vyslovil názor, že veriteľ tak získava moc nad majetkom svojho dlžníka bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve; uviedol, že ak je slovenská právny úprava dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou. V žalobe upozornil na to, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva; obava, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Záverom zhrnul, že ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozopre s únijným právom, je neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút; v záujme predchádzania vzniku ujmy preto navrhol nariadiť predmetné neodkladné opatrenie. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa neodkladného opatrenia v danom právnom vzťahu, ktorý musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti, pričom osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. 5. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť návrhu v časti (neodkladnej úpravy) týkajúcej sa žalovaného. Zo skutočností vyplývajúcich z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobca dňa 9.3.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy vyvodil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským a požíva teda „zvýšenú“ ochranu. Mal za to, že túto úverovú zmluvu bude potrebné v konaní vo veci samej podrobiť ex offo súdnej kontrole, tak z hľadiska dodržania kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka prijatých na ochranu spotrebiteľa, ako aj z hľadiska ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., keďže žalobca v konaní vystupuje ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv. Z predloženej Zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi úver 2.700 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 420 eur; na zabezpečenie záväzkov z uvedenej zmluvy žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z nej pre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ má právo domáhať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu jednostranným určením výšky pohľadávky vyplývajúcej z uzavretej Zmluvy o úvere; z potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobcu mal za osvedčené, že už bývalý zamestnávateľ odviedol na účet žalovaného z titulu vykonávaných zrážok zo mzdy 2.710 eur. 6. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného uzavrel, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej. Uviedol, že potrebu neodkladného zásahu žalobca v návrhu osvedčil predložením potvrdenia svojho súčasného zamestnávateľa, v zmysle ktorého žalovaný doručil jeho zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy ako aj žiadosť o jej realizáciu datovanú 17.7.2016. Na uvedenom základe súd prvej inštancie s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 C.s.p. a § 329 ods. 1 C.s.p. vyslovil, že je daná potreba neodkladne upraviť pomery strán a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vykonávania Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Mal za nepochybné, že ak by sa zrážky zo mzdy vykonali na základe pripojenej dohody, žalobca by mohol utrpieť ujmu na svojich majetkových právach, zasahovaním do jeho majetku na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť bola napadnutá. 7. Navrhované neodkladné opatrenie v časti, v ktorej žalobca žiadal uložiť zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z mzdy na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že súčasné znenie Civilného sporového poriadku výslovne neupravuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči inej osobe ako voči strane sporu; bol názoru, že zamestnávateľovi žalobcu, ktorý v spore ako strana nevystupuje, nie je možné rozhodnutím súdu ukladať povinnosti. Vychádzajúc z toho, že napádané uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. o náhrade trov spojených s neodkladným opatrením nerozhodoval. 8. Proti uzneseniu v časti nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy podal žalovaný odvolanie a žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odôvodnenie súdu prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia je v rozpore so zákonnou úpravou; namietal, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohodu o zrážkach zo mzdy mal za platne uzavretú v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka, spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Oponoval tým, že predmetná dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala zákonu (§ 551 Občianskeho zákonníka); je obsiahnutá na samostatnom dokumente, žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Namietol, že nie je vylúčená možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z., keď zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Súdu prvej inštancie vyčítal, že žalobca nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, neosvedčil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Žalovaný bol opačného názoru, a síce, že nerealizovaním Dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody, lebo jeho záväzok voči žalovanému by bol vyšší (ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy). Ozrejmil, že každá platba v prospech Zmluvy o úvere sa pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Argumentoval nesplnením predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca nepreukázal, z čoho vyvodzuje svoj nárok na jeho nariadenie, nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, ani nedeklaroval opodstatnenie nároku vo veci samej. Na základe uvedeného vyjadril presvedčenie, že vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy ju mal žalobca možnosť individuálne dohodnúť, čo znemožňuje tvrdenie, že sa jedná o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého uznesenia; mal za nesporné, že žalovaný s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka konal v rozpore so zákonom. Pretože za poskytnutý úver zaplatil v celom rozsahu, nevidel ďalej dôvod na vykonávanie zrážok zo mzdy, z čoho vyvodil, že nie je ani ohrozené právo žalovaného. Mal za to, že dostatočne osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Konanie žalovaného, ktorý sa domáha vykonávania zrážok zo mzdy bez právneho titulu, hodnotil ako úžernícke. Argumentoval tým, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené v neprospech spotrebiteľa zo strany žalovaného bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy; napriek skutočnosti, že v plnej výške uhradil cenu poskytnutého úveru a neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plnenia, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Oponoval tým, že mu žalovaný vopred vnútil na pripravenom predtlačenom tlačive aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu; ako absolútne neznalý zákona a bez podrobnejšieho, jednoduchého a pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy, nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Považoval v tejto súvislosti za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere a jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal uznesenie v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 15. V predmetnej veci sa žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) domáha počas konania (§ 324 ods. 1 C.s.p.) nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca domáha návrhom vo veci samej. Okrem toho sa žalobca žalobou proti žalovanému domáha aj určenia neplatnosti Zmluvy o úvere a určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov; zároveň žiada žalovaného zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia 247,70 eura a na vydanie finančného zadosťučinenia 300 eur. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu odvodzoval od existencie reálneho vykonávania zrážok zo mzdy, v dôsledku čoho mu vzniká ujma, ktorej je nevyhnutné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia v súlade s podaným návrhom; jeho príjem je postihovaný zrážkou zo mzdy vykonávanou bez právneho základu. Žalobca má obavu, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a mal za to, že bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa táto obava reálne naplní; aj napriek tomu, že v plnej výške uhradil cenu poskytnutého úveru, preplatil ho a že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozopre s únijným právom, je neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. 16. Po oboznámení sa s obsahom spisu, zohľadnením stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil danosť práva spôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nakoľko je listinnými dôkazmi dostatočne osvedčené a preukázané, že predchádzajúci zamestnávateľ žalobcu (TOWER AUTOMOTIVE, a.s.) mu v období od 8/2013 do 8/2014 reálne vykonával zrážky zo mzdy na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy, spolu zrážky vo výške 2.710 eur. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola 17.7.2016 predložená aj novému zamestnávateľovi žalobcu (Inteva Products Slovakia spol. s r. o.) s pokynom na vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy žalobcu ako dlžníka v prospech žalovaného, vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na bankový účet žalovaného vo výške 420 eur mesačne až do úplného splatenia dlžnej čiastky vo výške 17.355,92 eura ku dňu 17.8.2016. 17. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné odvolacie námietky žalovaného, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je platne uzavretá v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka a spĺňa všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, nakoľko argumentácia žalobcu o neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy smeruje k spôsobu, akým bola táto dohoda uzavretá, a to ako formulárová zmluva, obsah ktorej bol vypracovaný a koncipovaný žalovaným, a žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok ovplyvniť. Tiež platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov; aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. Na skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami a spolu s ňou súvisiacej Zmluvy o úvere bude potrebné vykonať dokazovanie v konaní vo veci samej na základe žaloby, ktorú žalobca podal 2.11.2016 súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Následne na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov bude možné posúdiť platnosť týchto právnych úkonov, resp. otázku prípustnosti tejto konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu v spotrebiteľských záväzkových vzťahoch, preto je uvedená otázka z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci bez právneho významu. 18. Žalobca žalobou vo veci samej spochybnil platnosť Zmluvy o úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretých medzi stranami sporu a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že so žalovaným uzavrel dňa 9.3.2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver 2.700 eur; táto zmluva bola vopred naformulovaná a žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah, pričom okrem iného obsahovala aj podmienku, že podpísaný dlžník súhlasí o obsahom Zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. Je notorietou, že predmetné všeobecné podmienky obsahujú vopred naformulovanú podmienku, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru je veriteľ oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Keďže zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzavretá vo forme tzv. formulárovej zmluvy, podmienky ktorej neboli so žalobcom individuálne dohodnuté, ale boli vopred určené žalovaným, žalobca sa musel podrobiť týmto vopred naformulovaným zmluvným podmienkam (nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy). Hodno podotknúť, že spotrebiteľ sa v takejto situácii dostáva v porovnaní s predajcom do nevýhodného postavenia, keď je do značnej miery obmedzená jeho vyjednávacia povinnosť tým, že do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté aj zabezpečenie záväzku dlžníka formou dohody o zrážkach zo mzdy. Možno tiež konštatovať, že uvedené zmluvné dojednanie tak vnútilo žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, a zvýhodnilo poskytovateľa služby (dodávateľa) ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby s úspechom dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, t.j. Dohody o zrážkach zo mzdy. 19. K odvolacej námietke žalovaného, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a žalobca si ju mal možnosť preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom, odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď je predmetná dohoda uzatvorená na samostatnom tlačive, stále má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a individuálny charakter tohto dojednania v danom štádiu rozhodovania zatiaľ nemožno z ničoho vyvodiť. 20. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy mu boli priebežne vykonávané zrážky zo mzdy, na základe čoho odvolací súd uzatvára, že nárok žalobcu, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu možno považovať za dostatočne osvedčený pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, lebo pokiaľ by zamestnávateľ naďalej vykonával na základe predmetnej dohody zrážky zo mzdy do času, kým nebude rozhodnuté o platnosti, resp. neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, hrozí žalobcovi vykonávaním ďalších zrážok ujma na jeho právach spočívajúca v možnom bezdôvodnom obohatení sa žalovaného na jeho úkor; žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom bez právneho základu, resp. na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Neodkladné opatrenie je v tejto situácii jediným efektívnym prostriedkom bezodkladnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy a žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia) je potrebné poskytnúť takúto ochranu aj s ohľadom na existenciu nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, Zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi peňažný úver je spotrebiteľskou zmluvou, a ako taká podlieha kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. 21. Odvolací súd pre úplnosť na záver dodáva, že ukončením vykonávania zrážok nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, a to ani na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery; žalovanému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma ani preto, že mu doposiaľ bola uhradená min. čiastka 2.710 eur; bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie postupného splácania úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však ich úplne vylúčenie. 22. Stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, že pomery strán sporu odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého trvanie súd prvej inštancie vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa prvotne bude skúmať platnosť uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje akcesorický záväzok a ktorého platnosť je závislá tiež od hlavného záväzku, ktorým je Zmluva o úvere; odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobca proti žalovanému osvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 23. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).