Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/99/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209502 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616209502.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobcu: T. T., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, XXX XX V., zastúpený advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava proti žalovaným: 1/ V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. F. S. XXX/X, XXX XX V., 2/ B. T., N.. XX.XX.XXXX, A. F. S. XXX/X, XXX XX V., obaja zastúpení: JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/15B, Malacky, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 5. decembra 2016, č. k. 4C/172/2016- 33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému 1/ nakladať s nehnuteľnosťou, stavbou so súpisným č. XXXX, postavenou na pozemku parcela registra „E. Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX V., zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V., Y. V., Y.: V., M. na Okresnom Ú. V., K. Y. (ďalej len „nehnuteľnosť“), scudziť alebo akýmkoľvek iným úkonom previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na ďalšie osoby a zaťažiť nehnuteľnosť záložným, nájomným či iným právom. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi Z. T., D. XX.XX.XXXX a poručiteľke F. T., T.. Q., D. XX.XX.XXXX. Spolu so žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému 1/ nakladať s touto nehnuteľnosťou, scudziť ju alebo akýmkoľvek iným úkonom previesť vlastnícke právo k nej na ďalšie osoby a zaťažiť nehnuteľnosť záložným, nájomným, či iným právom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že spolu so žalovanou 2/, ako obdarovaní, uzatvorili dňa XX.XX.XXXX s rodičmi Z. T. P. F. T., T.. Q., ako darcami, Darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalovaná 2/ sa okrem iných nehnuteľností stala vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele Č.. XXXX/X. Darovacia zmluva bola vyhotovená v 8 exemplároch, 4 paré boli prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do dnešného dňa je toto vyhotovenie súčasťou spisu. Predmetom tejto Darovacej zmluvy nebola hospodárska časť rodinného domu postavená na pozemku parcely registra „E. W.. Č.. XXXX/X (v súčasnosti sporná nehnuteľnosť). V súčasnosti prebieha dedičské konanie po zomrelej F. T., T.. Q., na ktorom sa žalobca dozvedel, že sporná nehnuteľnosť nie je predmetom dedičského konania a že vlastníkom stavby sa stal žalovaný 1/. Ďalším šetrením žalobca zistil, že pôvodná Darovacia zmluva, ktorej predmetom nebola hospodárska časť rodinného domu postavená na pozemku parcela registra „E. Č.. XXXX/X bola upravená v prospech žalovanej 2/ tak, že bol zmenený predmet zmluvy v čl. 1 tak, že bol doplnený text: „s príslušenstvom, ktoré tvorí hospodárska časť RD na parcele č. XXXX/ X M. K. N.“ a celý ďalší odsek v znení: „Darujúci sú tiež stavebníkmi podľa rozhodnutia mesta V. B., D. F. XX.XX.XXXX, právoplatné 21.03.2006 na stavbu: Rozšírenie hospodárskej časti RD a garáže, pričom zároveň všetky svoje práva a povinnosti stavebníka vyplývajúce z tohto rozhodnutia prevádzajú na obdarovanú účastníčku 3/, ktorá tieto práva a povinnosti od darujúcich prijíma.“ S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Okresné riaditeľstvo PZ v V., odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania začalo trestné stíhanie pre zločin podvodu na doposiaľ neznámeho páchateľa (Č.: Y.-XXX/X-M.-V.- XXXX). 3. Podľa názoru žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti z absolútne neplatného právneho úkonu, okrem toho jeho doterajšie konanie (zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom, znemožnenie prístupu na nehnuteľnosť žalobcovi) vedie k dôvodnej obave, že môže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na ďalšiu osobu, prípadne osoby. Žalovaná 2/ previedla takto získané vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na svojho syna, žalovaného 1/. Sporná nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech B. B. na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, D. F. XX.XX.XXXX. Žalovaní 1/ a 2/ bránili vstupu na spornú nehnuteľnosť zomrelej F. T. a rovnako bránia vo vstupe aj žalobcovi. Žalovaný 1/ je zapísaným výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom jeho právo nakladať so spornou nehnuteľnosťou nie je ničím obmedzené. Existuje bezprostredné riziko, že práva žalobcu budú ohrozené tým, že žalovaný 1/ bude nakladať so spornou nehnuteľnosťou spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s právami žalobcu a náprava zásahu do práv žalobcu nebude možná vôbec, príp. bude spojená s neprimeranými ťažkosťami v prípade, ak súd vo veci samej rozhodne, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva poručiteľov. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. 4. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 334 C.s.p.. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Navrhované obmedzenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. 5. Súd prvej inštancie, skúmajúc splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že žalobca osvedčil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nariadenie neodkladného opatrenia, najmä predloženými listinami (darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, návrh na vklad vlastníckeho práva č. M.-XXXX/XX, Rozhodnutie mesta V. Č..Q.. B., D. F. XX.XX.XXXX, právoplatné dňa 21.03.2006 o dodatočnom povolení stavby, upravená darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorej je dátumová pečiatka zo dňa 29.06.2016 s nečitateľnou šifrou, Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v V., Odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania, Č.: Y.-XXX/X- M.-V.-XXXX, D. F. XX.XX.XXXX), keď podľa názoru súdu v tomto štádiu konania dostatočne osvedčil tvrdenú spornosť vlastníckeho práva žalovaného 1/ poukazujúc na tvrdenú neplatnosť nadobúdacieho titulu (upravená darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX). Uviedol, že preukázanie skutkových tvrdení žalobcu bude predmetom dokazovania vo veci samej, avšak v tomto štádiu konania mal súd za osvedčenú tak existenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu bezodkladne upraviť pomery strán s ohľadom na osvedčenie nakladanie žalovaného 1/ so spornou nehnuteľnosťou jej zaťažením záložným právom. 6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania vo veci samej je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi Z. T., D. XX.XX.XXXX a poručiteľke F. T., T.. Q., D. XX.XX.XXXX, pričom akákoľvek ďalšia dispozícia žalovaného 1/ s nehnuteľnosťou môže ohroziť právne pomery strán sporu, žalobca nie je schopný t. č. zabezpečiť iným spôsobom zachovanie hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný 1/ mu ani neumožňuje na nehnuteľnosť vstup. Napokon súd prihliadol aj na prebiehajúce trestné konanie vo veci, keď z predloženého Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v V., Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania, Č.: Y.-XXX/X-M.-V.-XXXX, D. F. XX.XX.XXXX mal za osvedčené, že skutkový dej opísaný v konaní spis. zn. 4C/172/2016 je identický ako bol do času rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, zadokumentovaný orgánmi činným v trestnom konaní a na základe ktorého bolo trestné konanie vo veci začaté (tzn. že orgány činné v trestnom konaní v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospeli k záveru, že skutok sa stal a tento skutok je trestným činom). 7. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhované neodkladné opatrenie je opodstatnené pre ochranu práva žalobcu, jeho nariadením sa v právnych vzťahov medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, nakoľko splní predovšetkým zaisťovaciu funkciu a vytvorí pokojný stav, ktorým sa upravia právne pomery strán. Preto sa stotožnil s tvrdením žalobcu o osvedčení existencie bezprostredného rizika, že jeho práva budú ohrozené tým, že žalovaný 1/ bude nakladať so spornou nehnuteľnosťou spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s právami žalobcu a náprava zásahu do práv žalobcu nebude možná vôbec, príp. bude spojená s neprimeranými ťažkosťami v prípade, ak súd vo veci samej rozhodne, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva poručiteľov. 8. O nároku na náhradu trov konania vo veci neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p.( t.j. rozhodne o nich v rozhodnutí vo veci samej). 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedol, že predmetom sporu má byť stavba, ktorá právne neexistovala. Stavba evidovaná v katastri nehnuteľností je vytvorená výlučne činnosťou žalovanej 2/ a výlučne z jej finančných prostriedkov. Táto stavba vznikla v roku 2015. Pôvodná stavba, ktorá by mala údajne patriť do dedičstva po rodičoch žalobcu ani právne, ani vecne neexistuje od roku 2015. Túto skutočnosť žalovaný 1/ preukazuje kúpnou zmluvou právnych predchodcov žalobcu a žalovanej 2/, kde žiadne stavby, okrem rodinného domu, ktorý nie je predmetom sporu, neexistovali. V ďalšom poukázal na rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, kde právnym predchodcom žalobcu a žalovanej 2/ bolo vydané rozhodnutie č.j. B., zo dňa 14.02.2006, ktorým bolo dodatočne povolené „rozšírenie hospodárskej časti rodinného domu a garáže“, na základe ktorého mali vzniknúť 2 garáže a sklady, a kaviareň. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 01.06.2007 bolo povolené užívanie kaviarne a je zrejmé, že prestavba hospodárskej časti rodinného domu nebola zrealizovaná. Od doby nadobudnutia všetkých nehnuteľností žalovanou 2/, táto začala na svojich pozemkoch realizovať stavbu, pri ktorej požiadala o jej dodatočné povolenie v roku 2015. Účastníčkou konania bola aj nebohá F. T., matka žalobcu a žalovanej 2/, ktorá nikdy nenamietala, že by jej dcéra nemala byť vlastníčkou novovzniknutej stavby. Účastníčkou konania bola nebohá F. T. aj v konaní o povolení užívania stavby, ani v tejto časti konania neprezentovala úmysel tvrdený žalobcom, že túto stavbu nehodlala svojej dcére darovať. Žalovaný 1/ má za to, že neexistovali zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že už vo svojom návrhu riadne preukázal potrebu vydania neodkladného opatrenia, a to najmä skutočnosťou, že žalovaná 2/ už previedla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na svojho syna (žalovaného 1/), ktorý túto nehnuteľnosť zaťažil záložným právom v prospech B. B., P..B.. a žalobcovi neumožňuje vstup do tejto nehnuteľnosti. Ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou by boli práva žalobcu bezprostredne ohrozené a náprava zásahu, v prípade jeho úspechu vo veci samej, by nebola možná alebo by bola spojená s neprimeranými ťažkosťami. Z vyjadrenia žalovaných nie je vôbec zrejmé, či spochybňujú pravosť pozmenenej darovacej zmluvy alebo nie, alebo len tvrdia, že stavba, ktorá má byť predmetom konania neexistovala. Namieta, že by predmetná stavba právne a vecne neexistovala, nakoľko dňa 14.02.2006 bolo stavebníkom F. T. P. Z. T. vydané dodatočné stavebné povolenie. Išlo teda len o dodatočné stavebné povolenie už existujúcej stavby, prípadne dokončenie ďalších stavebných úprav. Aj oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 30.12.2005, ktoré predložili žalovaní, samo osebe preukazuje, že stavba, ktorá mala byť údajne predmetom darovacej zmluvy v prospech žalovanej 2/ už v roku 2005 reálne existovala. Žalobca dostatočne odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia i tým, že existujú dôvodné pochybnosti o pravosti titulu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej 2/ k predmetnej nehnuteľnosti, a teda tu existujú aj dôvodné pochybnosti o následnom prevode vlastníckeho práva na žalovaného 1/. V ďalšom poukázal na to, že vzťahy medzi nebohou F. T. a žalovanou 2/ boli natoľko rozvrátené, že tieto spolu niekoľko rokov nekomunikovali, ani sa žiadnym spôsobom nekontaktovali. Zosnulá F. T. nemala žiadne informácie o činnosti svojej dcéry, a nakoľko ani nemala vedomosť o tom, že túto stavbu dcére darovala, nemohla nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe namietať. 11. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, písomne nevyjadril. 12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné. 13. Odvolací súd uvádza, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad C.s.p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O.s.p. 14. V danej veci, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, má za to, že žalobca síce osvedčil uplatnený nárok (svoje právo domáhať sa určenia, že predmetná stavba patrí do dedičstva po jeho rodičoch s odkazom na možnú neplatnosť darovacej zmluvy v tejto časti), avšak neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť nielen svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. V tomto smere nepostačuje iba obava žalobcu z možného prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1/ na tretiu osobu (príp. jej zaťaženie iným právom), ale osvedčenie, že táto obava aj reálne hrozí (a to v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Žalobca v predmetnej veci neosvedčil a nepreukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ani z vyjadrenia k odvolaniu) nevyplýva záver, že by mal žalovaný 1/ záujem predmetnú nehnuteľnosť predať, resp. že realizuje jej prevod akýmkoľvek spôsobom (prostredníctvom realitnej kancelárie, zverejnením inzercie....), z čoho je zrejmé, že žalovaný 1/ nemá záujem scudziť, resp. iným spôsobom previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ tak nevykonáva v súčasnosti žiadne úkony smerujúce k prevodu predmetnej nehnuteľnosti, príp. k jej zaťaženiu iným právom. Tvrdenie, že úmysel žalovaného 1/ previesť, príp. zaťažiť predmetné nehnuteľnosti má vyplývať z toho, že žalovaná 2/ tieto previedla na svojho syna (žalovaného 1/) a tento ich zaťažil záložným právom v prospech B. B., P..B.., nepovažoval odvolací súd za postačujúce. Predovšetkým prevod nehnuteľnosti na žalovaného 1/ zo žalovanej 2/ nemôže predstavovať úmysel (hrozbu) žalovaného 1/ s touto nehnuteľnosťou nakladať (teda jeho vôľu), keďže túto prevádzala žalovaná 2/ (a nie žalovaný 1/, tento ju naopak nadobudol), ktorej navyše nebola neodkladným opatrením uložená žiadna povinnosť, pričom k uvedenému došlo ešte v roku 2015 (t.j. cca rok pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a teda tu absentuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Je potrebné si uvedomiť, že neodkladným opatrením nemožno odstraňovať zásah do práv žalobcu už nastolený (tento možno odstraňovať iba žalobou vo veci samej), ale iba taký, ktorý bezprostredne hrozí, resp. ten, ktorý síce nastal, avšak súčasne hrozí jeho zväčšenie (narastanie). 15. Rovnako, pokiaľ ide o zriadenie záložného práva, toto žalovaný 1/ ako záložca zriadil v prospech B. B., P..B.. ešte v novembri 2015 a júni 2016, teda pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom hrozbu prípadného ďalšieho zaťaženia predmetnej nehnuteľnosti záložným (iným) právom žalobca už neosvedčil (napr. zapísaním plomby na príslušný LV a pod.). Navyše na príslušnom LV zapísané záložné práva sú zriadené na zabezpečenie úverových pohľadávok v prospech riadnej peňažnej inštitúcie (banky), a nie v prospech „rizikového“ nebankového subjektu. Rovnako z obsahu LV nevyplýva, že by táto banka hodlala pristúpiť k výkonu záložných práv. Napokon každý prípadný ďalší záložný veriteľ, by už vzhľadom na zápis záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., nenadobudol postavenie prednostného (prioritného) záložného veriteľa a je preto vôbec otázne, či by už takto (záložným právom) zaťaženú nehnuteľnosť niekto ešte prijal do zálohu. 16. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že mu žalovaný 1/ bráni vo vstupe a v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že uvedené nemá žiaden vecný súvis s ním navrhnutým petitom neodkladného opatrenia (žalobca sa totiž nedomáhal vstupu a užívania predmetnej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu, ale zákazu nakladania s ňou), a preto táto argumentácia bola pre zdôvodnenie opodstatnenosti požadovaného neodkladného opatrenia irelevantná. Touto žalobca nemohol preukazovať (osvedčovať) úmysel žalovaného 1/ v nakladaní s nehnuteľnosťou. 17. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov, t.j. aj preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, je nepochybné, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Inak povedané, žalobca neosvedčil, že žalovaný 1/ v súčasnej dobe mieni predmetnú nehnuteľnosť ďalej prevádzať, príp. zaťažovať iným právom. Takéto nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“, nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. 18. Z toho vyplýva, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na jeho nariadenie zamietol. 19. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 20. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).