Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/156/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617201161 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617201161.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobcu: A. M., U.. XX. XX. XXXX, R.: D. X, D., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č. k.: 27Csp/136/2017-11 zo dňa 27. februára 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v ktorom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 09. 2016. ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 09. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - HBPO Slovakia s. r. o., Logistický areál Westpoint D2 1070, Lozorno, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že návrhom doručeným súdu dňa 09. 02. 2017 žiadal žalobca, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorý uloží povinnosť žalovanému zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 09. 2016. ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 09. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - HBPO Slovakia s. r. o., Logistický areál Westpoint D2 1070, Lozorno, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 3. Spolu s návrhom na neodkladné opatrenie žalobca podal aj žalobu, v ktorej žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 12. 09. 2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Ďalej aby súd určil, že spotrebiteľský úver v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 09. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. 4. Svoju žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 12. 09. 2016 uzavreli so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Dňa 12. 09. 2016 súčasne žalobca podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej len „Dohoda“). Žalobca uviedol, že má zo to, že Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, a to zmluvnú podmienku: Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12. 09. 2016. Žalovaný listom zo dňa 02. 12. 2016 požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z mzdy a to na základe uzavretej Dohody, pričom zamestnávateľ žalobcu začal s realizáciou zrážok zo mzdy, čo podľa žalobcu vyplýva z výplatných pások. Žalovaný teda začal aktívne vymáhať plnenia na základe Dohody, bez akejkoľvek súdneho ochrany, čím zasiahol do majetkových práv žalobcu. Žalobca je toho názoru, že Dohoda je neplatná, pretože je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán, keďže žalobca nemá možnosť zrážky zrušiť. Predmetná Dohoda je súčasťou Zmluvy a nebola so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná. Z Dohody jednoznačne vyplýva, že bola vyhotovená vopred zo strany žalovaného na predtlačenom formulári, do ktoré sa ručne vpisovali údaje, čo dokazuje jej hromadný charakter, a teda podľa žalobcu možno konštatovať, že nebola spotrebiteľom - žalobcom osobitne vyjednaná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, lebo odporuje dobrým mravom. Žalobca ďalej uviedol, že mu ani nebol poskytnutý čas sa s Dohodou dostatočne oboznámiť a nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky jej podpísania. Pri podpise nevnímal, že podpisuje Dohodu, myslel si, že uvedené patrí k Zmluve. Mal možnosť svojim podpisom len vopred naformulované ustanovenia Zmluvy akceptovať ako celok alebo ich odmietnuť. Ďalej žalobca poukázal na to, že inštitút Dohody nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru sa uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov nakoľko Zmluvy neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to: termín konečnej splatnosti úveru, dátum narodenia, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tento stav tak umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa, vykonávaním zrážok zo mzdy. Právnu ochranu žalobcu zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Žalobca ďalej uviedol, že vykonávané zrážky zo mzdy majú preňho devastačné následky, a to na jeho životnú a finančnú situáciu. Okrem žalovaného má aj ďalších veriteľov a ďalšie zrážky zo mzdy a snaží sa splácať každý zo svojich záväzkov a zároveň musí zo svojho príjmu hradiť bežné a základné mesačné výdavky na svoj život. Zrážky zo mzdy mu zároveň zabraňujú, aby aspoň čiastočne uhrádzal svoje záväzky ostatným veriteľom a jednak mu kvôli nim často nevychádzajú financie na základné životné potreby. Žalobca uviedol, že nenariadením neodkladného opatrenia hrozí, že v dôsledku tak vysokých zrážok zo mzdy nebude schopný pokrývať všetky jeho životné náklady, čo ho môže priviesť do väčších finančných ťažkostí. Navyše hrozí, že sa podstatne zhorší nielen jeho finančná situácia, ale aj situácia jeho ďalších veriteľov. Na záver žalobca poukázal na skutočnosť, že zastavením zrážok zo mzdy do času vydania rozhodnutia vo veci nespôsobí žalovanému žiadnu ujmu, kde naopak vykonávanie zrážok zo mzdy je pre žalobcu veľmi devastačné. 5. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 6. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. 7. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že je mu potrebné vyhovieť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dňa 12. 09. 2016 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou je vzťahom spotrebiteľským a požíva teda „zvýšenú“ ochranu. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a zároveň určenia, že predmetná Zmluva a úver, z nej vyplývajúci sa považujú za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvu v konaní vo veci samej bude teda potrebné ex offo podrobiť súdnej kontrole z hľadiska dodržania tak kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka prijatých na ochranu spotrebiteľa ako aj ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch keďže žalobca v konaní vystupuje ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv. Z predloženej Zmluvy súd zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 54,70 €. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal vrátiť žalovanému celkovú sumu 437,60 €, ktorá má pozostávať z istiny 300,- €, poplatku za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- € a úroku vo výške 37,60 €. V ďalších ustanoveniach Zmluvy sa uvádza, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 0,- €, pričom úrok je určený vo výške 32,42 %. Ročná percentuálna miera nákladov je v Zmluve určená ako 37,70 %. Priemerná RPMN je 31,71 %. Zároveň Zmluva obsahuje dojednanie, že sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Na zabezpečenie záväzkov z uvedenej zmluvy žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, pričom Dohoda bola uzavretá v rovnaký deň ako Zmluva. Z tejto dohody vplýva, že žalovaný ako veriteľ má právo domáhať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, pričom zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, a to: a) Pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru s jeho príslušenstvom, b) Pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, c) Pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Zmluvy, d) Pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, e) Pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku, ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. 8. Zo znenia samotnej Zmluvy ale aj zo znenia Dohody, najmä s poukazom na spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal súd za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, a to nároku na preskúmania platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a preskúmania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Zmluvu o úvere medzi žalobcom a žalovaným je potrebné podrobiť súdnemu prieskumu najmä z hľadiska výšky úrokovej sadzby, ktorá vo výške 32,42 % sa javí ako v rozpore s dobrými mravmi. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je potrebné zas podrobiť súdnej kontrole z hľadiska dodržania ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a to najmä z pohľadu toho, či bolo toto ustanovenie zákona dodržané keď v Dohode je obsiahnuté strohé konštatovanie, že dlžník bol poučený o následkoch uzavretia takejto Dohody pričom toto konštatovanie sa nachádzalo na predtlačenom formulári, hoci sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že o následkoch uzavretia takejto Dohody poučený nebol a nebol si vedomý, že uzatvára osobitnú zmluvu ale mal za to, že tento dokument musí podpísať, lebo je to súčasť Zmluvy. 9. Žalobca k návrhu predložil potvrdenie svojho súčasného zamestnávateľa, že žalovaný mu doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy datovanú dňa 02. 12. 2016. Ďalej žalobca doložil kópiu výplatnej pásky za mesiac 12/2016, z ktorej vyplývalo, že už za mesiac december 2016 zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy v prospech žalovaného vo výške 54,70 €. Z uvedeného mal súd za osvedčené je existuje neodkladná potreba upraviť pomery strán. Navyše vzhľadom na to, že zamestnávateľ má povinnosť zrážky zo mzdy vykonávať hoci je sporná výška záväzku zo Zmluvy a je napadnutá platnosť uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, má súd za to, že v danej veci existuje a je osvedčená potreba a neodkladané opatrenie nariadiť a žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania Dohody o zrážkach zo mzdy a vykonať zamestnávateľovi oznámenie, aby upustil od vykonávania zrážok, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 10. V danej veci je potrebné ešte konštatovať, že je bezpochybné, že ak by sa zrážky zo mzdy vykonali na základe pripojenej dohody, žalobca by mohol utrpieť ujmu na svojich majetkových právach, a to v tom, že bude zasahované do jeho majetku na základe dohody, ktorej platnosť bola napadnutá a budú vykonávané zrážky titulom pohľadávky, ktorej výška ešte nie je jednoznačne určená. 11. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C. s. p. žalovaný má za to, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady. Podľa názoru žalovaného žalobca nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalovaný tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 OZ v súlade s právnymi predpismi a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ. Podľa názoru žalovaného, žalobca neosvedčil existenciu hroziacej ujmy, práve naopak nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. 12. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 13. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a vzhľadom na vyššie uvedené, má odvolací súd za zrejmé, že žalobca preukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia na dočasnú ochranu žalobcových práv. Žalobným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 02. 2017 sa žalobca domáhal vo veci samej určenia súdom, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 12. 09. 2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, ďalej aby súd určil, že spotrebiteľský úver v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 09. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca súčasne žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V predmetnej veci žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže žalobou vo veci samej žalobca žiada okrem iného, určenia že medzi ním a žalovaným uzavretý spotrebiteľský úver neobsahuje náležitosti § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom v tomto prípade, by sa jednalo o úver uzavretý ako bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, je teda presná výška žalobcom dlžnej sumy, ktorú je povinný žalovanému zaplatiť sporná (výška úrokov s omeškania, resp. uzavretie spotrebiteľského úveru ako bezúročného je stranami predmetom sporu). V nadväznosti na uvedené, nie je teda možné, aby si žalovaný prostredníctvom inštitútu zrážok z príjmov, uplatňoval u zamestnávateľa žalobcu zrážky z jeho mzdy, pokiaľ celková dlžná sumy žalovaného je stále vecou súdneho konania. Pokiaľ je výška sumy, ktorá má podliehať zrážkam zo mzdy vecou súdneho konania, nie je možné, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby nehrozilo poškodenie majetkových práv žalobcu. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobca taktiež osvedčil potrebu bezodkladnosti upravenia pomerov vzhľadom na to, že zamestnávateľ žalobcu začal na príkaz žalovaného už vykonávať zrážky zo mzdy (viď kópia výplatnej pásky žalobcu za mesiac december 2016). Odvolací súd taktiež dodáva, že ako správne súd prvej inštancie poznamenal, už len samotným výkonom zrážok zo mzdy na základe dohody, ktorej platnosť je vecou súdneho konania, môže žalobca utrpieť ujmu na jeho právach. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).