Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/120/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617201264 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617201264.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci navrhovateľky: O. Y., N. Z. Č.. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Anna Líšková, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, proti odporcovi: Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 07. marca 2017, č.k. 27C/125/2017-17, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Tatra banke a.s. , so sídlom Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia; pred podaním žaloby vo veci samej; ktorým sa domáhala uloženia povinnosti záložnému veriteľovi Tatra banka a.s. zdržať sa úkonov smerujúcich k začatiu výkonu alebo smerujúcich k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre G.. Ú.. Z., a to bytu č. X S. S. Č.. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súp. č. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadenia bytového domu, a uloženia zákazu postúpiť alebo inak previesť práva a povinnosti záložného veriteľa k uvedenému bytu na tretiu osobu; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keď; s poukazom na ust. § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP; vychádzajúc z návrhu a predložených listín; dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Poukázal na to, že základnými podmienkami, kedy je možné neodkladné opatrenie nariadiť, sú hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo osvedčenie, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľka uviedla, že dňa 22.09.2014 uzavrela s p. F. kúpnu zmluvu na byt č. X na prízemí, vchod X, súpisné číslo XX, zapísaný na LV č. XXXX S. G..Ú.. Z., okres O., podľa ktorej sa predávajúca p. F. zaviazala do mesiaca september 2014 zabezpečiť výmaz záložného práva v prospech záložného veriteľa, a to tak, že toto záložné právo prenesie z predávanej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť v jej vlastníctve, túto zmluvnú povinnosť si však nesplnila. Považoval za osvedčené, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorý pristúpil k začatiu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom dražobnej spoločnosti, ktorá pristúpila k zabezpečovaniu ohodnotenia nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky za účelom vykonania dražby. Na základe uvedeného konštatoval danosť naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán v prejednávanej veci. Pokiaľ však návrh navrhovateľky smeroval k neodkladnému opatreniu, ktoré má zabezpečiť ochranu do rozhodnutia vo veci samej; a teda navrhované neodkladné opatrenie má povahu zabezpečovacieho procesného prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou; konštatoval, že v návrhu je potrebné osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, ktorý nárok však navrhovateľka nešpecifikovala, neuviedla, či nárok vo veci samej bude smerovať voči spoločnosti Tatra banka, a.s. ako záložnému veriteľovi, alebo či bude vo veci samej žalovať predávajúcu p. F., neuviedla čoho sa bude návrhom vo veci samej domáhať. Uviedla len, že zo skutočností v návrhu opísaných má za to, že nárok vo veci samej má svoje riadne opodstatnenie, čo však na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. V tejto súvislosti dodal, že opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôležité aj z toho hľadiska, že z týchto skutočností potom súd vychádza, keď pri nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje o uložení povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej - pri určení okruhu strán a najmä predmetu takejto žaloby tak, aby navrhovateľovi z takéhoto neodkladného opatrenia bolo zrejmé, akú žalobu vo veci samej má podať, čoho a proti komu sa ňou má domáhať, aby predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia. Uviedol, že požadovanú ochranu bývania navrhovateľky nemožno poskytnúť absolútne bez prihliadania na okolnosti vzniku ujmy. Zdôraznil, že navrhovateľka neosvedčila, že by záložný veriteľ uskutočňoval úkony smerujúce k výkonu záložného práva neoprávnene. Prihliadol aj na to, že pri podpise kúpnej zmluvy si navrhovateľka bola vedomá, že na nehnuteľnosti záložné právo v prospech odporcu viazne a tým sa dostala do rizikovej situácie, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti p. F. a následného nesplácania dlhu voči odporcovi sa vystavuje riziku, že odporca pristúpi k výkonu záložného práva. Na základe týchto skutočností návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko neosvedčila dostatočne dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo v celom rozsahu vyhovené, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek konštatovaniu naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán jej návrh zamietol. Namietala, že výklad súdu o novej úprave CSP sa neopiera o súčasné platné znenie ustanovenia § 324 CSP ods. 1 v spojitosti s § 336 ods. 1 CSP, keď z tejto právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že ešte pred začatím konania môže súd nariadiť neodkladné opatrenia a môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom konajúci súd nepodal žiadne vysvetlenie, prečo tak nepostupoval. Mala za to, že boli splnené náležitosti návrhu neodkladného opatrenia a pokiaľ súd tvrdil opak mal možnosť postupovať podľa § 129 CSP a mal ju vyzvať na odstránenie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým, že súd prvej inštancie ju nevyzval na odstránenie vád došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. Poukázala na dôkazy o začatí výkonu záložného práva, ktoré predložila k podanému návrhu, čím preukázala naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, keďže odporca pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky výkonom záložného práva v dôsledku nesplácania úveru p. F., čím osvedčila existenciu reálnej a bezprostrednej hrozby vzniku ujmy na jej strane ako nevyhnutného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom poukázala na svoju dobromyseľnosť, keď sa ocitla v nepriaznivej situácii bez svojho zavinenia, a preto by mal prevážiť záujem na dosiahnutí ochrany jej vlastníckeho práva k bytu, ktorý slúži na zabezpečenie trvalého bývania, ktoré právo sa dostáva do kolízie s právami odporcu vyplývajúcimi z jeho záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý je zjavne silnejším subjektom a ktorého postupom môže dôjsť o "strechu nad hlavou". 3. Protistrana sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila (§ 329 ods. 1 CSP). 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Po preskúmaní veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a po dôkladnej úvahe rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Navrhovateľka v odvolacom konaní len zopakovala skutočnosti, na ktoré poukazovala aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôslednom zvážení a správnom vyhodnotení týchto skutočností spočíva prvoinštančným súdom vydané rozhodnutie. Navrhovateľka ani vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné skutkové či právne posúdenie veci odvolacím súdom. 8. So zreteľom na tvrdenia navrhovateľky obsiahnuté v jej návrhu dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Hoci navrhovateľka dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný veriteľ Tatra banka a.s. reálne pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, uvedené však nepostačovalo pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia za stavu, keď navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Navrhovateľka v tomto smere netvrdila, že by záložný veriteľ realizoval záložné právo v rozpore s právnou úpravou, potvrdila v tejto súvislosti, že predávajúca ako úverová dlžníčka prestala splácať úver zabezpečený záložným právom, a preto záložný veriteľ pristúpil k odstúpeniu od úverovej zmluvy a následne k výkonu záložného práva predajom bytu, ktorý ona od úverovej dlžníčky dobromyseľne nadobudla. Navrhovateľka poukázala na to, že úverová dlžníčka konala v rozpore s jej záväzkom predávajúcej z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2014, keď do decembra 2014 záložné právo viazané na byt nezrušila a ani nepreviedla na nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve a z uvedeného vyvodzovala opodstatnenie žaloby vo veci samej, ktorú mienila podať. Na základe uvedených rozhodujúcich skutočností však nemožno zistiť, na zabezpečenie ochrany akého nároku; z viacerých do úvahy prichádzajúcich nárokov z porušenia záväzku z kúpnej zmluvy predávajúcou; navrhovateľka navrhuje neodkladné opatrenie nariadiť; keďže v danom prípade neprichádzalo do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo možné pomery medzi stranami upraviť natrvalo bez časového obmedzenia, a teda bez jeho nadväznosť na konanie vo veci samej. Za stavu, keď sama navrhovateľka nevedela dostatočne osvedčiť nárok, ktorý by si mienila žalobou uplatniť vo veci samej, nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie porušenie § 336 ods. 1 CSP tým, že vo výroku svojho rozhodnutia jej neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. 9. Nenáležitá je tiež argumentácia navrhovateľky, že súd prvej inštancie ju mal vyzvať na odstránenie vád návrhu postupom podľa § 129 CSP, keďže súd prvej inštancie nezamietol návrh z dôvodu vád návrhu, ale nedostatočného osvedčenia rozhodujúcich skutočností, ktorými navrhovateľka odôvodňovala dôvodnosť a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Napokon navrhovateľka ani v podanom odvolaní neargumentuje takými právne významnými skutočnosťami, z ktorých by bolo zrejmé, akého konkrétneho nároku a voči komu sa mieni domáhať žalobou vo veci samej. 10. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka v danom štádiu postupu konania dostatočne neosvedčila svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko ňou uvádzané tvrdenia neboli, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti jej nároku, ktorý odvodzovala z porušenia kúpnej zmluvy predávajúcou ako úverovou dlžníčkou; za stavu, keď nie sú dané ani pochybnosti o legitimite úkonov zo strany záložného veriteľa smerujúcich k výkonu záložného práva za účelom uspokojenia záväzku úverového dlžníka zabezpečeného záložným právom na byt vo vlastníctve navrhovateľky na základe záložnej zmluvy, ktorej platnosť nebola navrhovateľkou namietaná. 11. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na tú skutočnosť, že ochrana vlastníckeho práva navrhovateľky k bytu, ktorý slúži na jej trvalé bývanie, nemôže byť absolútna, a teda je vždy potrebné vychádzať z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Zhodne so súdom prvej inštancie vzal aj odvolací súd na zreteľ tú skutočnosť, že nič nenasvedčuje tomu, že by záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva neoprávnene a rovnako považoval za nezanedbateľnú aj tú skutočnosť, že navrhovateľka už v čase nadobudnutia bytu do vlastníctva mala vedomosť o existencii záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky, ktorú mala z úverovej zmluvy predávajúca voči záložnému veriteľovi Tatra banka a.s., a teda musela byť uzrozumená aj s takou možnosťou, že v dôsledku nesplnenia si povinnosti predávajúcou vymazať záložné právo na predmetnom byte, môže v prípade nesplácania úveru pristúpiť záložný veriteľ k výkonu záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku. Pokiaľ tak predmetný byt navrhovateľka kúpila s uvedeným rizikom a jej vopred známa hrozba výkonu záložného práva sa naplnila, nemôže sa za stavu, keď záložný veriteľ v tejto súvislosti postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi a platnou zmluvou o zriadení záložného práva, oprávnene dovolávať ochrany jej dobromyseľnosti vychádzajúcej z argumentácie, že vzniknutú situáciu, kedy je ohrozené jej bývanie, nezavinila. 12. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu odvolací súd; stotožňujúc sa so správnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej strane Tatra banka a.s. nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).