Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200464 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1708200464.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: M. X., N.. XX.X.XXXX, A. M. A., B.C. Č.. X, zastúpenej Advokátska kancelária TIMAR & PARTNERS, s.r.o., , so sídlom v Šali, Štúrova č. 42 , IČO : 36 866 296 proti žalovaným : 1./ Black a white, a.s. so sídlom v Bernolákove, Kaštiel č. 5 , IČO : 31 387 888 zastúpený AK MS s.r.o., advokátska kancelária , so sídlom v Bratislave, Galandova 3, IČO : 47 237 767, 2./ Slovenská republika zastúpená - Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9.septembra 2015, č. k. 5 C 921/2008-500, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e. Žalovaní 1./,2./ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosť parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: trvalý trávny porast , o celkovej výmere XXXX V.X , katastrálne územie A., Y. B., tak ako je vyznačený na geometrickom pláne č. X/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovaný V. M. a úradne overený Správou katastra B., patrí do dedičstva po poručiteľoch : Š. F. a V. F., každému v 1. k celku. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovaného 1./ v sume 8.134,38 € na účet právneho zástupcu žalovaného 1./ a trovy právneho zastúpenia žalovaného 2./ v sume 217,58 € na účet právneho zástupcu žalovaného 2./, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. Súd prvej inštancie zamietnutia žaloby odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na požadovanom určení, keď dospel k záveru, že je vylúčená možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva žalobou o určenie, že označený pozemok patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, resp. že predchodca bol v čase smrti jeho vlastníkom. V danom prípade žaloba nesmeruje k nastoleniu právnej istoty, ale naopak, narúša právnu istotu súčasného vlastníka veci , ktorý nadobudol vlastníctvo na základe dôvery v katastrálnom zápise. Súdne rozhodnutie vyhovujúce žalobe by bolo podkladom pre ďalšie spory, nakoľko žalovaný 1./ investoval do nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti súčasťou golfového areálu niekoľko sto tisíc €. Ďalšími dôvodmi k zamietnutiu žaloby, bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 2./. keďže vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností je výlučne žalovaný 1./ , z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2./ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nesvedčí mu pasívna vecná legitimácia v konaní a neúplná vecná legitimácia na strane žalobcov. Dedičmi po právnej predchodkyni žalobkyne V. F., rod . Q. boli žalobkyňa a B. F. (pôvodne žalobca 2./). Žalobca 2./ zobral žalobu späť a súd uznesením č.k. 5C 921/2008-251 konanie voči nemu zastavil. Dedičia tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a rozhodnutie týkajúce sa ich práv a povinností sa musí týkať ich všetkých. Preto ak, jeden z nerozlučných spoločníkov zobral žalobu späť a nechce viac vo veci vystupovať na strane žalobcu, musí byť označený na strane žalovaných. To znamená, že žalobkyňa mala na zastavenie konania vo vzťahu k žalobcovi 2./e reagovať návrhom na jeho pripustenie do konania na strane žalovaných. Nesprávne označenie okruhu účastníkov konania je v danom prípade vadou, ktorú súd nemôže z úradnej povinnosti sám odstrániť. 1.2. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným 1./,2./ priznal náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia žalovaného 1./ pozostávajú z trov právneho zastúpenia , ktoré sú tvorené 11 úkonmi právnej služby vyčíslenými v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z., kedy základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 605, 81 € kedy hodnota predmetu konania predstavuje 92.004- € ( viď znalecký posudok č. 47/2010 ) : prevzatie a príprava veci 27.2.2009, vyjadrenie zo dňa 19.05.2009, vyjadrenie zo dňa 05.06.2009, doplnenie vyjadrenia zo dňa 11.08.2009, vyjadrenie zo dňa 25.08.2010, odvolanie zo dňa 02.03.2011, účasť na pojednávaní dňa 24.04.2013, návrh na zmenu petitu zo dňa 6.6.2013, vyjadrenie zo dňa 24.03.2014, účasť na pojednávaní zo dňa 9.9.2015. Spolu odmena za právne služby celkom 6.663,91€. Režijný paušál a to celkom 82,28 € ( 4 x 6,95 € t.j. 27,80€; 1x7,21; 1 x 7,41 €; 3 x 7,81 € t.j. 23,43€; 1x 8,04 €; 1 x 8,39€). Náhrada za použitie motorového vozidla : spotreba x cena PHM/100km + koeficient : 0,183 x počet km celkom 34,74 €. Pojednávanie dňa 24.04.2013 - ( 12 x 1,47)/100 + 0.183) x 50 t.j. 17,97 €; pojednávanie dňa 09.09.2015 - (12x 1,27)/100 km +0,183) x 50 t.j. 16,77 €. Celkom spolu 6.783,93€ + 20% DPH t.j. 8. 134,38 €. 1.2.1. Trovy žalovaného 2./ pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré sú tvorené 3 úkonmi právnej služby vyčíslenými v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. , kedy základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu : prevzatie a príprava zastúpenia - 53,49 €; písomné vyjadrenie k návrhu - 53,49 €; písomné podanie 53,49 €, spolu - 160,47€; režijný paušál 3 x 6,95 € t.j. 20,85 €. Odmena + režijný paušál spolu 181,32 € + 36,26 € t.j. 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia žalovaného 2./ celkom 217,58 €. 1.2.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právny zástupca žalobkyne navrhoval, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. a nepriznal právo na náhradu trov konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázal na vysoký vek žalobkyne, jej zlý zdravotný stav a dĺžku vedeného konania, ako aj nízky dôchodok žalobkyne. Súd prvej inštancie mal zato, že v danom prípade treba vychádzať zo skutočnosti, že ak je účastník konania v konaní úspešný, má zásadne právo na náhradu trov konania. Ich nepriznanie pripadá do úvahy iba výnimočne, ak tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však zákon žiadnym spôsobom bližšie nedefinuje. Výnimočnosť takéhoto postupu súdu môže spočívať tak v okolnostiach veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V danom prípade to bola práve osoba žalobkyne, ktorá konanie o určenie vlastníctva iniciovala a to napriek svojmu vysokému veku (v čase začatie konania mala 78 rokov) a napriek tomu, že bola dôchodkyňa a ako osoba právne zastúpená v konaní, si musela byť vedomá, že konanie o určenie vlastníctva, môže byť konanie časovo i finančne náročné. Zároveň, si musela byť vedomá, že v konaní nemusí byť úspešná, čo so sebou samozrejme nesie následky v podobe trov konania. Súd preto zastal názor, že vek, zdravotný stav a výška dôchodku, bez ďalšieho nezakladá taký dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý súd zvolí postup podľa § 150 Os.p.. Na zreteli treba mať tiež tú skutočnosť, že žalovaní sa na základe vôle žalobkyne ocitli v súdnom konaní , ktoré aj pre nich bolo časovo náročné, že aj im vznikli bez ich zavinenia trovy konania, že museli brániť svoje práva proti tvrdeniam žalobkyne. 2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalovaným 1./,2./ náhradu trov konania nepriznáva. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že súd s jej návrhom na nepriznanie trov konanie podľa ust. § 150 O.s.p., dostatočne nevysporiadal, keď len vo všeobecnosti „odbil“ jej argumenty , pre ktoré žiadala prípadný nárok žalovaných na náhradu trov konania zamietnuť. Mala zato, že to, či je možné podľa ust. § 150 O.s.p. rozhodnúť alebo nie, musí byť dané dôsledným posúdením všetkých okolností prípadu v konkrétnej veci , a nemôže ísť o ľubovôľu súdu. Dôvody hodné osobitného zreteľa je preto potrebné skúmať vždy vo vzťahu k majetkový, sociálnym , osobným a ďalším pomerom účastníkov konania, a je potrebné skúmať nielen pomery toho, kto by mal trovy konania nahradiť , ale aj pomery toho, komu by mali byť trovy konania nahradené. Súd sa tiež musí zaoberať aj tým , čo viedlo k uplatneniu nároku na súde. V danej právnej veci požiadala súd o aplikáciu ust. § 150 O.s.p. vzhľadom na svoj vek (85 rokov) zlý zdravotný stav , pričom súdne konanie je vedené 7 rokov. Prípadné priznanie trov konania žalovaným by malo pre ňu likvidačné účinky, tým , že je starobná dôchodkyňa s dôchodkom 332,10 €, vdova s dôchodkom 115,20 €, a teda celý mesačný príjem na živobytie predstavuje sumu 447,30 €/mesačne. Trovy konania by tak ohrozili právo na jej dôstojnú starobu a exekučne by boli vymožiteľné iba cez nehnuteľnosť, ktorú vlastní a ohrozili by tak ej bytové podmienky, čo by bolo aj dôvodom na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku . Čo sa týka žalovaných, prípadne nepriznanie trov konania by ich majetkové pomery vôbec nezmenilo. 2.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súd prvej inštancie v rozsudku pri výpočte tarifnej hodnoty úkonu právne služby, odkazuje na znalecký posudok 47/2010, avšak takýto dôkaz neuvádza medzi listinami, ktoré boli v konaní ako listinné dôkazy vykonané (ust. § 129 ods. 1 O.s.p.), a teda nie je zrejmé, ako potom súd dospel k výpočtu trov konania, na ktorých náhradu priznal žalovanému 1./. Ak sa takýto listinný dôkaz v spise nenachádza súd nemohol s ohľadom naň priznať žalovanému 1./ nárok na náhradu trov konania, nakoľko nemožno v spore rozhodnúť s odkazom na nevykonaný dôkaz (listinu), ktorá sa v spise nenachádza. 3. Písomným podaním daným na poštovú prepravu dňa 18.11.2015 a doručeným odvolaciemu súd dňa 19.11.2015 žalobkyňa doplnila svoje odvolanie, keď poukázal nato, že pred Okresným súdom Pezinok sa vedú v totožných veciach desiatky konaní voči tým istým žalovaným, v ktorých sa žalobcovia domáhajú na totožných skutkových dôvodov vrátenia majetkov ich rodičov do dedičských konaní, z dôvodov , že im tieto boli protiprávne skonfiškované zo strany štátu v povojnovom období. Poukázala na na rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 09.09.2015, č.k 4C/992/2005-760 (ktorý bol jeho účastníkom doručený až po podaní odvolanie), avšak súd prvého stupňa v ňom na margo aplikácie ust. § 150 O.s.p. uviedol, že dôvod hodný osobitného zreteľa je potrebné vnímať aj v tom , že sa na Okresnom súde v Pezinku vedú desiatky sporov s rovnakým predmetom konania, pričom žalovaní 1./a 2./, argumentujú vo všetkých prípadoch totožne na rovnakom skutkovom základe, a je potrebné sa zamerať vo vzťahu k meritu veci aj na samotný uplatnený nárok, a jeho zložité posúdenie a krivdy , ktoré boli spáchané počas obdobia rokov 1948 až 1989, ktoré sa ťažko naprávajú, a súčasne žalobcovia , v týchto konaniach aj keď disponujú platnými dokladmi o pôde súdy ich nároky zamietajú iba na procesných skutočnostiach ,a práve žalobcovia majú právo pociťovať opätovnú krivdu, ktorá sa na nich pácha. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené mala zato, že súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania nerozhodoval s ohľadom na merito veci , s poukazom na uplatnený nárok , ako aj na vyššie uvedené skutočnosti, a rozhodol len na základe formálneho vyhodnotenia určitých skutočností bez ohľadu na jej tvrdenia, potrebu aplikácie ust. § 150 O.s.p. na tieto prípady , ako aj bez ohľadu na princíp spravodlivosti , s tým, že aj keď žalovaní 1./,2./ argumentujú vo všetkých prípadoch totožne, súd prvej inštancie prispel k tomu, aby žalovaní 1./,2./ , ktorí si museli byť týchto skutočností tiež plne vedomí, v týchto konaniach získavali aj ďalší majetkový prospech na úkor už poškodených žalobcov, v podobe trov konania. 4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1./, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Správnosť napádaného výroku vyplýva z jeho súladu s procesnými pravidlami O.s.p., najmä v súlade s ustn. § 142 ods. 1 O.s.p. . Rozhodnutie o náhrade trov konania sa v zásade a primárne spravuje tzv. zásadou úspechu vyjadrenou v § 142 ods 1 O.s.p.. V danom prípade bol on ako účastník konania úspešný v plnom rozsahu , preto mu súd zákonne a dôvodne priznal právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne potrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobkyňa podala žalobu prostredníctvom advokáta, musela byť informovaná, že konanie nesie aj riziko neúspechu, rovnako finančnú ako aj časovú náročnosť. On označený v žalobe ako žalovaný 1./ sa ocitol v časovo zdĺhavom a finančne náročnom súdnom konaní (7 rokov) na základe vôle žalobkyne (nie vlastnej), teda bez skutkového a právneho pričinenia, bez zavinenia mu objektívne vznikli trovy konania (nahliadanie do archívov, komunikácia s katastrálnym úradom a ďalšie) a ak chcel účinne brániť svoje práva pred súdom musel byť zastúpený advokátom. Jeho právny zástupca vykonal v predmetnej právnej veci nespočetné množstvo ďalších úkonov (napr. aj vyhľadávaním podkladov, listín, porady s klientom a odborníkmi v oblasti geodézie a kartografie), ktoré nebolo možné v trovách ani uplatniť . Žalobkyňa spôsobovala nedôvodné prekážky v konaní, keď počas sporového konanie viackrát menila právne zastúpenie advokátmi. Dĺžka konania teda nebola zavinená žalovanými ani súdom , ale naopak prispelo k tomu výlučne konanie žalobkyne. Záverom uviedol, že podstatné pre aplikáciu § 150 O.s.p. pri rozhodnutí o náhrade trov konania je, že neboli v konkrétnej právnej veci splnené všetky (dokonca ani jeden z nich) potrebné zákonné predpoklady : len výnimočne nepriznať celkom alebo sčasti náhradu trov úspešnému účastníkovi ; jasne preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa; účastník , ktorému priznáva náhrade trov uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone. 5. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 6. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného 1./ repliku nepodala. 7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné potvrdiť. 9. Súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie v čase, kedy bol účinný Občiansky súdny poriadok. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle jeho prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 470 ods. 1 C.s.p. vzťahuje i na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Odvolací súd však s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. správnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval vzhľadom na právnu úpravu účinnú v čase jeho vydania, t.j. v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. 10. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 11. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 12. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 13. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalovaných 1./,2./ v konaní a správne im priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú u žalovaného 1./ z trov právneho zastupovanie jeho právneho zástupcu a z náhrady jeho cestovných výdavkoch. Rovnako u žalovaného 2./ z trov právneho zastupovanie jeho právneho zástupcu, keďže žalovaný 2./ bol od 23.2.2009 ( č.l. 65 spisu ) do 31.1.2013 ( č.l. 313 spisu) riadne zastúpený v konaní Mgr. Petrom Bollardtom, advokátom. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jej všeobecnú hodnotu 92.004,- € v zmysle znaleckého posudku č. 47/2010 správne určil v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len "vyhláška") tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby sumou 605,81€ ( pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 119/2012, rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 374/2013, 3 Cdo 8/2016, 3 Cdo 296/2012). Rovnako správne súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 14 citovanej vyhlášky platnej a účinnej v čase vykonanie jednotlivých úkonov priznal odmenu za úkony právnej služby tak, ako súd uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. K náhrade trov konania žalovaného 2./ odvolací súd len dodáva, že správne súd prvej inštancie priznal žalovanému 2./ viazaný jeho návrhom s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. len náhradu trov prvoinštančného konania , tak ako si ich vyčíslil jeho pôvodný právny zástupca ( č.l. 473 spisu ) t.j. trovy vo výške 217,58 €, aj keď by mu prináležali trovy právneho zastúpenia vo vyššej výške, keď odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje ako už bolo uvedené vyššie s poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky a predmet konania / 92.004,- € / a sumu 605,81€ a nie sumu 53,49€. 14. Neobstoja námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie sa jej návrhom na nepriznanie trov konanie podľa ust. § 150 O.s.p. dostatočne nevysporiadal. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Len samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie ich vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobkyne o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Odvolací súd nad rámec záverov súdu prvej inštancie len dodáva, že dôvody hodné osobitného zreteľa umožňovali v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. (platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ) resp. v zmysle § 257 C.s.p. , aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti súd nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci ani odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu, keď podľa ustálenej rozhodovacej činnosti nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa považovať len zlé majetkové pomery jednej strany sporu (žalobkyne), dokonca ani skutočnosť, že jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie nezistil ani žiadne také správanie sa žalovaných , ktoré by malo za následok prieťahy v súdnom konaní alebo ktoré by inak účelovo bránilo žalobkyni domáhať sa ochrany ňou tvrdeného práva. Nepriznanie náhrady trov konania žalovaným s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa naopak vylučuje samotný postoj žalobkyne. Bola to práve žalobkyňa, ktorá vo väčšej miere ovplyvnila dĺžku konania, keď počas konania zmenila viackrát právneho zástupcu, zotrvala na uplatnenej žalobe až do rozhodnutia súdu prvej inštancie a to napriek tomu, že ako sama uviedla a ako to vyplýva aj z obsahu spisu mala vedomosť o tom, že prebiehalo neúspešne viacero konaní voči tým istým žalovaným, v ktorých sa žalobcovia domáhajú na totožných skutkových dôvodov vrátenia majetkov. 14.1. Právne irelevantné sú aj námietky žalobkyne, že súd pri určení odmeny za úkon právnej služby nemohol prihliadnuť na znalecký posudok č. 47/2010, keďže tento sa neuvádza medzi listinami, ktoré boli v konaní ako listinné dôkazy vykonané (ust. § 129 ods. 1 O.s.p.). Predmetný znalecký posudok bol založený do spisu právnym zástupcom žalovaného 1./ ako príloha spolu s vyčíslením trov konania. Týmto posudkom právny zástupca preukazoval správnosť výpočtu trov konania, nejednalo sa o listinný dôkaz vzťahujúci sa na konanie vo veci samej a preto nebol dôvod, aby tento bol uvádzaný medzi listinami, ktoré boli ako dôkazy v konaní vykonané. Predmetný znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti dal vyhotoviť žalovaný 2./ na účely zistenia hodnoty sporov vo viacerých súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Pezinok a správne z neho súd prvej inštancie pri určení odmeny za úkon právnej služby vychádzal. 14.2. Námietkami žalobkyne, ktoré boli uvedené v doplnení odvolania ( ods.3) sa odvolací súd bližšie nezoberal, keďže žalobkyňa doplnila svoje odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty ( táto jej uplynula dňa 30.10.2015) a v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. bolo možné rozsah a dôvody odvolania rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní 1./,2./ mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).