Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/283/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200468 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1708200468.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkýň: 1./ X. Č., W.. XX.X.XXXX, F. R. X, F., 2./ K.. V. J., T.., W.. X.X.XXXX, F. Š. X, F., 3./ K.. Y. C., W.. XX.X.XXXX, F. H. XX, Y., 4./ K.. Y. R., W.. XX.X.XXXX, F. W. XX, U. M., 5./ A. M., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, F., žalobkyne 1./,3./,4./, zastúpené Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18 Bratislava , IČO: 36 663 051 proti žalovaným: 1/ K.. E.. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. Z. XXXX/XXA, F., zastúpený AK MS, s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, 2/ Slovenská republika v zastúpení Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, zastúpená Advokátska kancelária ECKER -KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom nám. Martina Benku 9 Bratislava, IČO: 35 886 625 o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/923/2008-377 zo dňa 21. februára 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1./,2./ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne 1./ a pôvodnej žalobkyne 2./ Anny Támovej ( ďalej len „žalobkyňa 2./“) určenie, že nehnuteľnosť v katastrálnom území Bernolákovo, kataster nehnuteľností vedený Správou katastra Senec, a to parcela č. 4846/7, orná pôda o celkovej výmere 5.187 m2 tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. 26/2007, nový stav vyhotovenom dňa 28.9.2007 Marekom Vanišom a úradne overenom dňa 29.10.2007 Správou katastra Senec pod č. 1665/07 ( ďalej len „nehnuteľnosť“ ) patrí v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi Jozefovi Číkovi, nar. dňa 10.2.1908, zomrelom dňa 17.11.1978, naposledy bytom Bernolákovo a v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi Anne Číkovej, rod. Tulnerovej, nar. 22.7.1906, zomrelej dňa 19.12.1971 naposledy bytom Bernolákovo; uložil žalobkyni 1/a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 12.328,17 € titulom trov právneho zastúpenia a žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 7.101,60 € titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobou zo dňa 28.1.2008 sa pôvodní žalobcovia a to Jozef Čík, nar. 13.9.1932, zomrelý 18.12.2009 - právna nástupkyňa Elena Čiková ( ďalej len „žalobkyňa 1./“) a žalobkyňa 2./ domáhali, aby súd určil, že Jozef Čík, nar. dňa 10.2.1908, zomrelý dňa 17.11.1978 a manželka Anna Číková, rod. Tulnerová, nar. dňa 22.7.1906, zomrelá dňa 19.12.1971 boli ku dňu svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1 k nehnuteľnosti, tvrdiac, že pôvodným vlastníkom všetkých pozemkov zapísaných v PKV č. 3174, kat. úz. Bernolákovo bol do roku 1945 Karol Eszterházy. Na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. sa Karolovi Eszterházymu konfiškoval všetok jeho majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky. Zo zápisu v PKV č. 3174 zo dňa 16.1.1956, kat. územie Bernolákovo je zrejmé, že vlastníkom všetkých v nej zapísaných nehnuteľností sa stal Československý štát, a to pre účely pozemkovej reformy. V roku 1947 Miestna roľnícka komisia v Čeklísi vypracovala prídelový plán, ktorý bol potvrdený Okresnou roľníckou komisiou v Bratislave a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 22.12. 1947 pod č. B-65619/47-III. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR č. B-65619/47-III zo dňa 23.12.1947 boli právnym predchodcom žalobcov pridelený do vlastníctva pozemok - časť pozemku parc. č. 4846, roľa o výmere 10.000 m2 - A16, kat. územie Bernolákovo. V bode IV. výmeru o vlastníctve pôdy je uvedené nasledovné: „Tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia". Konečný prídelový plán v katastrálnom území Bernolákovo bol schválený Okresným národným výborom a Krajským národným výborom v Bratislave v roku 1955. V konečnom prídelovom pláne pod poradovým číslom 36 sú ako prídelcovia časti pozemku parc. č. 4846 roľa o výmere 10.000 m2 uvedení Jozef Čík a jeho manželka Anna, rod. Tulnerová. Z registra členov Jednotného roľníckeho družstva v Bernolákove vyplýva, že Jozef Čík sa stal členom JRD v Bernolákove v roku 1959. Jozef Čík vniesol pridelené pozemky na spoločné hospodárenia do JRD v Bernolákove. Od vnesenia pozemkov na spoločné hospodárenie predmetný pozemok užívalo JRD v Bernolákove (v roku 1992 pod názvom JRD Pokrok), pričom uvedená skutočnosť nemala za následok zánik vlastníckeho práva Jozefa Číka a jeho manželky. Prídelca Jozef Čík zomrel dňa 17.11.1978 a jeho manželka Anna Číkova, rod. Tulnerová zomrela dňa 19.12.1971. Dedičmi Jozefa Číka boli jeho dve deti (pôvodný žalobca 1/ R. Č., W.. XX.X.XXXX a žalobkyňa 2/). Jediným dedičom manželky E. Č. F. R. Y. R. Č.. Predmetný pozemok nebol prejednaný v rámci dedičských konaní po poručiteľoch. Notárskymi zápisnicami č. N 43/98 NZ 41/98 zo dňa 29.1.1998 a N 773/98 Nz 755/98 zo dňa 13.10.1998, ktoré boli spísané na notárskom úrade JUDr. Ivana Macáka (ďalej len „notárske zápisnice"), nadobudol žalovaný 2/ vlastnícke právo vydržaním, okrem iného aj k pozemku parc. č. 4957 orná pôda o výmere 10.000 m2, ktorý je predmetom tohto konania. Vyššie spomenuté notárske zápisnice boli podkladom na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, na Slovenskú republiku v správe žalovaného 2/. Dňa 4.11.1998 uzavrel žalovaný 1/ dohodu o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za nehnuteľnosti, na základe ktorej mala byť reštituentom poskytnutá náhrada vo forme bezodplatného prevodu vlastníctva k pozemkom v kat. území F.I. vytvorených geometrickým plánom č. XXXXXXXX -X/XX zo dňa 28.10.1998, vypracovaným K.. R. G. a overeným Okresným úradom Senec odbor katastrálny pod č. 1085/98 dňa 9.11.1998. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.1998 reštituentky postúpili nároky vyplývajúce z dohody o reštitučnej náhrade na obchodnú spoločnosť Q. '. L..C..I... Žalovaný 2./ a obchodná spoločnosť Q. '. L..C..I.. v zastúpení jej konateľa a jediného spoločníka K.. E.. R. V. uzavreli dňa 11.11.1998 Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom spomínaným v dohode o reštitučnej náhrade. Obchodná spoločnosť Q. '. L..C..I.. bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník týchto pozemkov. Obchodná spoločnosť Q. '. L..C..I.., K.: XX XXX XXX k bola vymazaná dňa 30.6.2006 z obchodného registra. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2004 pozemok prac. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2 nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný 1/. R. Č. s manž. si uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Zb. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Konanie na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci bolo rozhodnutím č.j. 1176-623/2008 zo dňa 6.8.2008 prerušené z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov. Konanie o navrátenie vlastníctva sa vedie k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a súčasne aj konania vedeného na Obvodnom pozemkovom úrade s Senci, pričom toto nie je právoplatne skončené. 1.2. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; 17 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; § 1; § 2; § 7 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa a § 80 písm. c) O.s.p. v dôsledku čoho konštatoval, že v predmetnom spore sa žalobkyne 1./,2./ v zmysle zmeny petitu domáhajú určenia, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch a v prípade tohto druhu žaloby (o určenie, že vec patrí do dedičstva) vystupujú všetci dedičia ako nerozluční spoločníci a takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. (pozri. tiež R 49/82 alebo R 65/2003). Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. (totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 120/2009). Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní neboli predložené osvedčenia o dedičstve po právnych predchodcoch žalobcov, nebolo možné nespochybniteľným spôsobom ustáliť, kto je právnym nástupcom a koľko bolo dedičov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobcovia nepreukázali právne nástupníctvo po E. Č. E. R. Č., a teda nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. 1.3. Žalobkyňa 2./ podaním zo dňa 6.2.2014 zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní s žalovanými 1./ a 2./. Keďže súd prvej inštancie zastal názor, že žalobkyne 1./,2./ vystupujú v konaní ako nerozluční spoločníci, vyzval žalobkyňu 1/ na pojednávaní konanom dňa 21.2.2014 na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, pričom jej právny zástupca uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobkyňou 2/ nesúhlasí, nakoľko by tým došlo k poškodeniu práv žalobkyne 1/. Vzhľadom na danú procesnú situáciu súd považoval späťvzatie žaloby žalobkyňou 2/ za neúčinné, uznesením rozhodol, že späťvzatie žaloby nepripúšťa a v konaní pokračoval aj so žalobkyňou 2/. Ďalej uviedol, že pasívne vecne legitimovaným v danom spore bol iba žalovaný 1./, a to ako súčasný vlastník sporných nehnuteľností. Žalovaný 2./ Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaná, nakoľko právne postavenie žalobkýň 1./,2./ by sa v danej veci v prípade úspechu nezmenilo, a to z dôvodu, že žalovaný 2. / bol síce dočasne ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v príslušnom katastri nehnuteľností, avšak tento predmetné nehnuteľnosti previedol zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva v prospech spoločnosti HUMA'90, spol. s r.o., ktorá uvedený nárok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.1998 od pôvodných reštituentiek. Žalobkyne 1./,2./ tvrdili, že Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom nemohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním Notárskou zápisnicou č. N 43/98, Nz 41/98 zo dňa 29.1.1998 spísanej na Notárskom úrade na Plynárenskej ulici č. 1, v Bratislave, pred notárom JUDr. Ivanom Macákom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne 1./, 2./ môžu svoj nárok uplatňovať iba v rámci reštitučných predpisov a nie prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva respektíve na uvedenom určení pri obchádzaní reštitučných prepisov nie je daný naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného samotný štát - Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaná. 1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že výmer o vlastníctve pôdy č. B - 65619/47-III je verejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam, jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom a preto pri žalobe o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi je daný naliehavý právny záujem, nakoľko súd má za to, že iba takéto rozhodnutie môže byť podkladom v nesporovom konaní o dedičstve a následné rozhodnutie o dedičstve by bolo podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Za zásadnú okolnosť považoval súd prvej inštancie skutočnosť, zápis predmetnej nehnuteľnosti na príslušnú PK vložku č. XXXX, v prospech Československého štátu bol vykonaný až dňa 29.10.1957, t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý je dokladom o vlastníctve pôdy a verejnou listinou. Uvedené konanie možno podľa názoru súdu podradiť pod pojem prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. Pokiaľ teda vlastnícke právo na štát v rozhodnom období, t.j. v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešlo, je daný nárok podľa reštitučných predpisov, a teda vlastnícka žaloba je vylúčená. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 130/2007, z ktorého vyplýva, že „ ...existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. Na základe vôle zákonodarcu vyjadrenej v reštitučných predpisoch sa potom z okupácie (prevzatia veci štátom bez právneho dôvodu) stal formálne právny titul nie pre nadobudnutie veci zo strany štátu, ale pre vznik nároku na vydanie veci a teda obnovu formálneho vlastníckeho práva, pričom nevyužitím možnosti domáhať sa takéhoto nároku v zákonnej lehote došlo k nezvratnému zániku (preklúzii) práva, a tým aj k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov štátu urobených v rozhodnom období....“ 1.5. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyne 1./.2./ si reštitučné nároky aj uplatnili, a to včas a riadne na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade v Senci. Obvodný pozemkový úrad v Senci vydal dňa 18.6.2009 rozhodnutie č. 703-136/2009-Lu (č.l. 320), na základe ktorého bolo oprávnených osobám E. M. E. R. Č. ( právny predchodca žalobkyne 1./) navrátené vlastníctvo k pozemkom v k.ú. F., konkrétne k parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 523 m2 a k parc. č. XXXX/XX lesná pôda o výmere 1.534 m2. V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona za pozemok, ktorý bol prevzatý bez právneho dôvodu zrušením výmeru o vlastníctve pôdy č. F. XXXXX/XX-K. zo dňa 23.12.1947 rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek č. pôd. XXXXX/XXXX zo dňa 5.11.1958. Žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba, prípadne je právny nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani formou určenia vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. V uvedenom prípade totiž absentuje naliehavý právny záujem na určení, nakoľko o tento môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcov alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcov o právny vzťah už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na učení vlastníctva tam, kde podľa týchto prepisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov tejto požiadavke nebolo vyhovené. Keďže žalobkyne 1./, 2./ si reštitučný nárok na vydanie veci postupom podľa reštitučných predpisov riadne uplatnili je vylúčená možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, a to prostredníctvom určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, z dôvodov ktorých žalobu zamietol. 1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným 1./,2./ každému samostatne priznal náhradu trov konania , keď ich k povinnosti zaviazal žalobkyne 1./,2./ spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na predmet konania, určenie vlastníckeho právna k nehnuteľnosti , ktorej všeobecná hodnota v zmysle znaleckého posudku č. 47/2010 predstavuje sumu vo výške 206.396,12 € určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2012 tarifná odmena za jeden úkon právnej služby sumou 838,21€. 1.7. Náhrada trov konania, ktorú súd prvej inštancie priznal žalovanému 1./ predstavujú : A. trovy právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu a to odmenu za úkony právnej služby príprava a prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 27.5.2009 , písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 5.6.2009 ,písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 29.7.2009 , písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 11.8.2009, písomné podanie na súd vo veci samej - doloženie dokumentov zo dňa 24.5.2010, konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010, 12.8.2010 , 6.7.2012 , 12.3.2013 , 8.11.2013 , 21.2.2014, t.j. 12 x 838,21 €; režijné výdavky za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 - 5x 6,95 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 - 4x 7,21 €, za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 - 1x 7,63 €, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 - 2x 7,81 €, za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 - 1x 8,04 €. B. náhradu preukázaných cestovných výdavkov za účasť právneho zástupcu na pojednávaní podľa § 16 ods 3 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách, a to za cestu Bratislava - Pezinok a späť t.j. 50km a to : cesta 6.5.2010 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,17 €/l -16,17 €; cesta 20.7.2010 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,25 €/l - 16,65 €; cesta 12.8.2010 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,25 €/l - 16,65 €; cesta 6.7.2010 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,52 €/l - 18,27 €; cesta 12.3.2013 spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,45 €/l - 17,85 €; cesta 8.11.2013 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,45 €/l - 17,85 €; cesta 21.2.2014 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,44 €/l - 17,79 €. Trovy žalovaného 1./ potom predstavujú : tarifná odmena 10.058,52 € + 20% DPH = 12.070,22 €; režijný paušál za úkony do 31.5.2009 =6,95 €; režijný paušál za úkony od 1.6.2009 do 2014 - 87,93 € + 20% DPH = 105,52 €; náhrada cestovných nákladov - 121,23 € + 20% DPH = 145,48 € t.j. spolu 12.328,17 €. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 1./ náhradu trov konania za úkon - sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 18.4.2012, nakoľko tento úkon sa netýkal veci samej. Žalovanému 1/ nepriznal tiež náhradu za úkon právnej služby - porada s klientom pred nahliadnutím do spisu a mimosúdnymi rokovaniami dňa 10.11.2013 a nahliadnutie do spise dňa 20.11.2013, pretože tento úkon vyhodnotil ako neúčelný a tiež nepriznal náhradu trov konania za úkon účasť na pojednávaní dňa 20.7.2010, nakoľko na tento deň nebolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie. 1.8. Náhrada trov konania, ktorú súd prvej inštancie priznal žalovanému 2./ predstavujú trovy právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu a to odmenu za úkony príprava a prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 31.3.2009, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 16.9.2009 , konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010 , 12.8.2010 ,6.7.2012 , 28.11.2012, t.j. 7 x 838,21€. Celková odmena žalovaného 2./ / predstavuje súčet odmeny za poskytnutie právnych služieb vo výške 5.918 € + 20% DPH, t.j. 7.101,60 €. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa 1./, ktorá uviedla, že uplatnenie reštitučného nároku nemôže byť na ujmu právu, domáhať sa určenia vlastníckeho práva ich právnych predchodcov, nakoľko ich vlastnícke právo je nepremlčateľné, nikdy nebolo právnym predchodcom žalobkýň odňaté bez právneho dôvodu. Tzn., že nie je daný žiadny z reštitučných dôvodov v zmysle ust. § 6 zák. č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a súd prvej inštancie jej odňal jedinú zákonnú možnosť domôcť sa určenia vlastníckeho práva k ich právnym predchodcov k pozemku. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu reštitučného dôvodu v zmysle § 6, nakoľko právnym predchodcom žalobkýň bol pozemok pridelený platným výmerom vlastnícke práva k pozemku na štát nikdy neprešlo, nakoľko nikdy nenastala žiadna zo skutkových podstát v uvedených v § 6 ods. 1 a 2. Navyše táto konfiškácia prebehla v roku 1945 a zákon o úprave vlastníckych vzťahov l pôde skutkovo vymedzuje reštitúcie až od 25.2.1948 do 1.1.1990, z čoho vyplýva logický záver, že žalobkyne nemohli uplatniť reštitučný nárok. Nikdy teda nedošlo k prevzatiu veci štátom bez právneho dôvodu, nakoľko právni predchodcovia žalobkýň sa stali vlastníkmi pozemku, na základe výmeru a snaha zástupcov straníckych orgánov viedla k vyprodukovaniu nulitného rozhodnutia Okresného národného výboru Bratislava-vidiek o zrušení časti prídelu. Vlastnícke právo k pozemku nebolo žalobkyniam ani právnym predchodcom žiadnym spôsobom odňaté. tzn., že štát sa nikdy po prídele vlastníctva nestal opätovne vlastníkom, neexistuje žiadne platné rozhodnutie o konfiškácii, ktoré by zakladala niektorý z reštitučných dôvodov. Nakoľko o pozemku nebolo rozhodnuté v reštitučnom konaní prvoinštančný súd mal vo veci právomoc konať. Prvoinštančný súd zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej procesnej legitimácie z dôvodu nepredloženia listiny, ktorou žalobkyňa1./ nedisponovala a ktorá neexistuje, preto požiadala súd o zabezpečenie listiny v rámci edičnej právomoci. V danom prípade nemožno aplikovať ust. § 91 ods. 2 O.s.p., nakoľko nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti môže uplatňovať len ten, koho právo a povinnosť sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Ak z povahy veci vyvodíme, že všetci dedičia sú oprávnení spoločne a nerozdielne tak potom vo vzťahu k tretím osobám netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo pri žalobe o určenia, že do dedičstva patrí vec. Žalobkyňa 1./ per analógia poukázala na možnosť uplatňovania reštitučných nárokov ktorýchkoľvek reštituentov bez ohľadu výšku jeho dedičského podielu a nato, že ak bude v konaní vystupovať ako jediná žalobkyňa nijakým spôsobom nezasiahne do právneho postavenia žalobkyne 2./, nakoľko sa domáha určenia „ do dedičstva po právnych predchodcov patrí „ a že nie „ žalobkyňa 1./ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti“. 2.1. Trvala na tom, že žalovaný 2./ sa nikdy nestal vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu vydržaním, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom, následne ani žalovaný 1./ nie je oprávnene evidovaný ako vlastník pozemku v súlade s ust. § 134 Občianskeho zákonníka, keďže sa vyžaduje na oprávnenosť držby a dobromyseľnosť nadobúdateľa. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď skonštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/157/2007 zo dňa 14.10.2008 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/99, podľa ktorého určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že vyhovujúci rozsudok môže byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu t. j. notárskej zápisnice, na základe ktorých sa mal stať vlastníkom pozemku žalovaný 1/. Snaha prvoinštančného súdu chrániť istotu súčasného vlastníka sporných nehnuteľností je v rozpore so základným účelom konania a ochrany vlastníckeho práva skutočného vlastníka. Záverom vo svojom odvolaní namietala výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému 2./ v celom rozsahu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2./ nie je osobou oprávnenou poskytovať právne služby v zmysle vyhl. č. 655/2004. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Ak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, žiadala vysloviť, že je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 3. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla aj žalobkyňa 2/. Poukázala na okolnosť, že zobrala žalobu v celom rozsahu späť a súd opomenul uviesť, že prílohou späťvzatia bola dohoda o urovnaní zo dňa 16.1.2014, ktorú uzatvorila žalobkyňa 2./ so žalovaným 1./ a 2./, na základe ktorej sa títo zaviazali v konaní si voči nej neuplatniť nárok na náhradu trov konania. Napriek tomu súd prvej inštancie priznal žalovaným náhradu trov konania aj voči žalobkyni 2./ a tak konal zjavne v rozpore s dohodou účastníkov sporu. Na uzatvorenie takejto dohody pritom vôbec žalobkyňa 2./ nepotrebovala súhlas žalobkyni 1./, keďže sa táto týka len nároku na náhradu konania. Súd nesprávne rozhodol vo veci samej tým, že zamietol žalobu ako celok a nerozhodol o zastavení konania vo vzťahu k nej. Žalobkyňa 2./ namietala, že súd priznal trovy na základe znaleckého posudku, ktorý nacenil hodnotu pozemku vrátane jeho údajného zhodnotenia. Žalobkyňa 2./ namietala aj odňatie práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko napadnutý rozsudok sa vo výroku o trovách konania zakladá na dôkaze, o ktorom nikto so žalobkýň nevedel. Žalobkyňa 2./ predpokladala, že pri zákonom postupe súdu nebude po späťvzatí žaloby viac stranou sporu a preto na pojednávaní dňa 21.2.2014 nebola prítomná, pričom o dôvodoch svojej neprítomnosti riadne a včas informovala. Napriek tomu v jej neprítomnosti súd prvej inštancie vydal rozhodnutie o tom, že pokračuje v konaní aj s ňou napriek späťvzatiu žaloby, uznesenie, ktoré nebolo doteraz doručené. Žalobkyňa 2./ sa až z napadnutého rozsudku dozvedela, že v konaní bol predložený znalecký posudok hodnota sporu má byť 206.396,12 €. Konanie žalovaných pri vyčíslení trov právneho zastupovania je v konaní v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný 1./ si uplatnil odmenu za viacero úkonov, ktoré sa uskutočnili pred prvým pojednávaním a to nielen za žalobu ale aj písomné podanie zo dňa XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX E. XX.X.XXXX, teda 4 úkony v rozmedzí troch mesiacov, pričom prvé pojednávanie bolo až X.X.XXXX. Poukázala na rozhodnutie vo veci pani U. Z. K.. E.. R. V., kedy súd priznal trovy v podstatne nižšej výške s poukazom na to, že hodnota sporu sa tu určiť nedá. Je nesprávne keď žalovaný tvrdí, že vychádza z hodnoty sporu podľa znaleckého posudku z roku 2010. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, čo do výroku o zamietnutí žaloby, aby zastavil konanie vo vzťahu k žalobkyni 2./ a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. 4. Žalovaný 2./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že súd nespochybnil svoju právomoc vo veci konať, potvrdil ju vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci. Nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov na základe výmeru, ktorý treba považovať za bezchybný právny akt a podmienkami vydržania vlastníckeho práva v prospech štátu sa súd zaoberať nemusel, keďže pre vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby by bolo dokazovania v tomto smere nadbytočné. Správne súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, ktorý zdôvodnil absenciou preventívneho charakteru predmetnej žaloby o existencii možnosti nápravy súčasného právneho stavu. V období od poslednej evidencie vlastníctva predmetných nehnuteľností vykonaných v roku 1957 až do roku 1998 boli nehnuteľnosti neprerušene vo vlastníctve štátu a v nasledujúcom období až do podania žaloby došlo k viacnásobnej zmene vlastníckeho práva a preto požadované určenie by nastolilo intenzívnu neistotu právneho postavenia ďalších osôb. Dal do pozornosti, že v predmetnej právnej veci ide o priznaný a postúpený reštitučný nárok iných oprávnených osôb. Tvrdenia žalobkýň o neexistencii vlastníckeho práva v prospech štátu v súdnom konaní preukázané nebolo a uvádzané tvrdenie je vyvrátené evidenciou vlastníctva právnym stavom zapísanom v pozemnoknižnej vložke, ktoré jednoznačne preukazujú vlastníctvo štátu. Evidencia vlastníctva predmetných nehnuteľností v prospech štátu a nie v prospech právnych predchodcov bola jednoznačným reštitučným dôvodom. Podľa posledných pozemkovoknižných zápisov vlastníctva prechodu vlastníctva na štát, prevzatiu nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu došlo v rozhodnom období. Uplatnenie reštitučného nároku podľa príslušných ustanovení zákona na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci bolo právne opodstatnené a o reštitučnom nároku mal rozhodnúť príslušný správny orgán. Zo strany štátu došlo k odňatiu vlastníctva právnych predchodcov žalobkýň bez právneho dôvodu a preto aj námietka žalobkyne 1./ o neexistencií právoplatného rozhodnutia o odňatí prídelu je irelevantná. Čo sa týka námietky voči priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia neobstojí, nakoľko žalovaný 2./ bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý si vyčíslil trovy za poskytnuté právne služby na základe vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. Žalovaný 1./ písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 7.11.2014 a 10.8.2015 zaslal odvolaciemu súdu doloženie dôkazu významného pre rozhodnutie, a to rozhodnutie Rozhodnutie Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 29.10.2014 a Rozhodnutie Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC- PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 12.12.2014. 6. Žalovaný 1./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň a k novému dôkazu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalobkyne si mali uplatniť svoj nárok iba v rámci reštitučných predpisov a nie aj v rámci určovacej žaloby. Zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v prospech Československého štátu bol dokladom o vlastníctve sporných pozemkov, pričom uvedení spadá pod prevzatie pozemkov štátom bez právneho dôvodu v rozhodnom období. Okresný úrad Senec pozemkový a lesný odbor v reštitučnom konaní ČJOU-SC PLO/2014/3845-2/768/Ko zo dňa 12.12.2014 priznal žalobkyniam, ako oprávneným osobám v reštitučnom konaní právo na náhradu za pozemok parc. č. XXXX označený ako prídel a 16 rola o výmere 5.187 m2. Na prípad žalobkýň bolo možné aplikovať reštitučné predpisy a preto je nutné žalobu zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, priznať náhradu trov odvolacieho konania. 7. Počas odvolacieho konania žalobkyňa 2./ E. M. A. H. XX.X.XXXX. Podľa osvedčenia o Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 30 D 850/2015, Dnot 137/2015 vydaného JUDr. Adrianou Fekete súdnym komisárom v Senci sa jej právnymi nástupkyňami stali K.. V. J., T.., W.. X.X.XXXX, F. Š. X, F., K.. Y. C., W.. XX.X.XXXX, F. H. XX, Y., K.. Y. R., W.. XX.X.XXXX, F. W.Á. XX, U. M. E. A. M., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, F.. Odvolací súd Uznesením č.k. 9 Co 283/2014-495 zo dňa 28.11.2016, právoplatným dňa 19.12.20166 rozhodol, že bude v konaní namiesto neb. žalobkyne 2./ E. M., W.. XX.X.XXXX, pokračovať v konaní s menovanými ako žalobkyňami 2./,3./,4./,5./. Zároveň vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňami 2./,3./,4./,5./, odvolací súd tým istým uznesením rozhodol, že späťvzatie žaloby nepripúšťa. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. na ktorom doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - Rozhodnutím Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 29.10.2014, Rozhodnutím Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/ Ko zo dňa 12.12.2014, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 30 D 850/2015, Dnot 137/2015, Rozhodnutím Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 30.1.2017, Opravou Rozhodnutie Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC- PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 30.1.2017 vydaná Okresným úradom Senec, pozemkový a lesný odbor zo dňa 2.2.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné. 10. Predmetom konania v danej veci je žaloba na určenie, že nehnuteľnosť v katastrálnom území F., kataster nehnuteľností vedený Správou katastra Senec, a to parcela č. XXXX/X, orná pôda o celkovej výmere 5.187 m2, tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XX/XXXX, nový stav vyhotovenom dňa 28.9.2007 Y. U.nišom a úradne overenom dňa XX.XX.XXXX Správou katastra Senec pod č. XXXX/XX ( ďalej len „nehnuteľnosť“ ) patrí v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi R. Č.ovi, W.. H. XX.X.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX, a v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi E. Č., C.. M., W.. XX.X.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie po zistení, že pôvodné žalobkyne 1./.2./ si reštitučné nároky uplatnili riadne a včas na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade v Senci, ktorý vydal dňa 18.6.2009 rozhodnutie č. 703-136/2009-Lu, na základe ktorého bolo oprávnených osobám E. M. E. R. Č. ( právny predchodca žalobkyne 1./) navrátené vlastníctvo k pozemkom v k.ú. F., konkrétne k parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 523 m2 a k parc. č. XXXX/XX lesná pôda o výmere 1.534 m2 žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zamietol. Zastal názor, že žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba, prípadne jej právny nástupca sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani formou určenia vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, keď rozhodovacia prax súdov v poslednom období prijala rovnaké závery a je v tomto smere jednotná ( pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 130/2007 z 25. februára 2009, sp. zn. 5 MCdo 4/2009 z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 300/2008 z 27. októbra 2010, sp.zn. 3 Cdo 115/2016 z 28.6.2017, Uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 177/2013 z 24. apríla 2013). 11. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní na základe podaní žalovaného 1./ doplnil dokazovanie oboznámením sa s vyššie uvedenými listinným dôkazmi a zistil, že Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán na konanie § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov svojím Rozhodnutím č.jed OU- SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 12.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2015 po preskúmaní návrhu E. M. rozhodol, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona E. M., C.. Č., W.. XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXX, neter a vnučka pôvodných vlastníkov spĺňa podmienky k priznaniu práva na poskytnutie náhrady za časť pozemku, ktorá prešla do vlastníctva čsl. štátu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. - bez právneho dôvodu, konkrétne pozemok v kat. úz. Bernolákovo podľa výmeru o vlastníctve pôdy parc. č. XXXX ozn E. XX, druh pozemku: roľa, výmera v m2: XXXX, celk. pôv. vlast. podiel: 1. Oprávnenej osobe bola podľa predmetného rozhodnutia priznaná náhrada za časť tohto pozemku vo forme iného náhradného pozemku vo vlastníctve štátu, v primeranej výmere a bonite v akej bol pôvodný pozemok, a to z dôvodu, že nehnuteľnosť sa po jej prechode do vlastníctva štátu nachádza vo vlastníctve fyzickej osoby, čo tvorí zákonnú prekážku navrátenia vlastníctva. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Senec vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobkýň 2./,3./,4./,5./, E. M.Á. si nárok na navrátenie vlastníctva, založený na rovnakých skutkových okolnostiach ako v prejednávanej veci (t. j. titulom prídelu R. Č. a manželky E., C.. M. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XX.XXX/XX- K..F.. zo dňa 23. 12. 1947 z konfiškátu po V. X.) uplatnila na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Senci, dňa 28.12.. 2004. Za reštitučný titul Okresný úrad Senec označil zápis prechodu vlastníctva sporného pozemku ako konfiškovaného majetku V. X. U. T. Č.. XXXX na Čsl. štát - ONV, odbor poľnohospodárstva Bratislava - okolie, dňa 29. 10. 1957, t. j. po čase, kedy vlastníctvo k pozemku na prídelovú parcelu už mali právni predchodcovia oprávnených osôb, čo považoval za prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. 11.1. Ďalším Rozhodnutím OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 30.1.2017, ktoré v spojení s Opravou Rozhodnutie Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC- PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 30.1.2017 vydaného Okresným úradom Senec, pozemkový a lesný odbor dňa 2.2.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2017 Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán na konanie § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov po preskúmaní návrhu R. Č. rozhodol, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona R. Č., W.. XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX, syn pôvodných vlastníkov, ktorý zomrel počas reštitučného konania dňa 18.12.2009, nastupuje dedička X. Č., rod. J., W.. XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX, manželka oprávnenej osoby spĺňa podmienky k priznaniu práva na poskytnutie náhrady za časť pozemku, ktoré prešla do vlastníctva čsl. štátu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. - bez právneho dôvodu, konkrétne pozemok v kat. úz. F. podľa výmeru o vlastníctve pôdy parc. č. XXXX ozn A 16, druh pozemku: roľa, výmera v m2: XXXX, celk. pôv. vlast. podiel: 1. Oprávnenej osobe bola podľa predmetného rozhodnutia priznaná náhrada za časť tohto pozemku vo forme iného náhradného pozemku vo vlastníctve štátu, v primeranej výmere a bonite v akej bol pôvodný pozemok, a to z dôvodu, že nehnuteľnosť sa po jej prechode do vlastníctva štátu nachádza vo vlastníctve fyzickej osoby, čo tvorí zákonnú prekážku navrátenia vlastníctva. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Senec vyplynulo, že R. Č. a žalobkyňa 1./ si nárok na navrátenie vlastníctva, založený na rovnakých skutkových okolnostiach ako v prejednávanej veci (t. j. titulom prídelu R. Č. E. Y. E., C.. M. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 65.619/47-III.B. zo dňa 23. 12. 1947 z konfiškátu po V. X.) uplatnila na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Senci, dňa 28.12.. 2004. Za reštitučný titul Okresný úrad Senec označil zápis prechodu vlastníctva sporného pozemku ako konfiškovaného majetku V. X. U. T. Č.. XXXX na Čsl. štát - ONV, odbor poľnohospodárstva Bratislava - okolie, dňa XX. XX. XXXX, t. j. po čase, kedy vlastníctvo k pozemku na prídelovú parcelu už mali právni predchodcovia oprávnených osôb, čo považoval za prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. 12. Odvolací súd vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie ako aj vzhľadom na doplnenie dokazovania, skúmal či v čase rozhodovania odvolacieho súdu je s poukazom na § 217 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) C.s.p. na určovacej žalobe a dospel k záveru, že žalobkyne ani v odvolacom konaní nepreukázali naliehavý právny záujem určovacej žaloby ako nevyhnutného procesného predpokladu pre úspešné uplatnenie žalovaného nároku. Právny predchodca žalobkyne 1. / R. Č. ako aj právna predchodkyňa žalobkýň 2./,3./,4./,5./ E. M. si svoj reštitučný nárok uplatnili riadne a včas na príslušnom pozemkovom úrade v Senci, ešte pred podaním žaloby na súd, čo ich podľa súdu prvej inštancie ako už bolo uvedené vyššie vylúčilo z možnosti domáhať sa súdnej ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom podanej určovacej žaloby, ktorou nie je podľa súdnej praxe možné obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva. Žalobkyňa 1./ aj napriek právoplatnosti rozhodnutia o priznaní reštitučnej náhrady trvala na podanej žalobe. Pôvodná žalobkyňa 2./ E. M. ani jej právne nástupkyne žalobkyne 2./,3./,4./,5./ na žalobe netrvali ale ako už odvolací súd uviedol vo svojom Uznesení č.k. 9Co 283/2014-495 zo dňa 28.11.2016 na strane žalobkýň ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, v súlade s § 77 ods. 2 C.s.p. a na späťvzatie žaloby je v tomto prípade potrebný súhlas každého, kto vystupuje ako žalobca, teda v predmetnej veci i žalobkyne 1/. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu vzali späť iba právne nástupkyne žalobkyne 2/, žalobkyňa 1/ súhlas so späťvzatím žaloby nedala a preto odvolací súd späťvzatie žaloby právnymi nástupkyňami žalobkyne 2/ nepripustil. 12.1. Súdy rozhodujúce v občianskom súdnom konaní musia s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 1,2 C.s.p. rešpektovať právoplatný záver správneho orgánu o tom, že žalobkyni 1./ a právnej predchodkyne žalobkýň 2./,3./,4./,5./, E. M. vznikol reštitučný nárok, ktorému bolo v reštitučnom konaní vyhovené. Rozhodnutia správneho orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať o reštitučnom nároku podľa zák. č. 503/2003 Z.z. nadobudli právoplatnosť a ich vykonateľnosť nie sú žiadnym spôsobom závislé od rozhodnutia všeobecného súdu o tom, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že ak nároku, ktorý je možné uplatniť v správnom ale aj v občianskom súdnom konaní bolo právoplatne vyhovené v skôr začatom správnom konaní, nemožno priznať právnu ochranu aj pozitívnym rozhodnutím v súdnom konaní. V takom prípade by došlo k zásahu do právnej istoty nielen súčasného vlastníka nehnuteľnosti (žalovaný 1./) ale aj predchodcov žalovanej strany, ktorým bol sporný pozemok rozhodnutím orgánu verejnej moci priznaný ako náhradný, za pozemky rovnako zabraté štátom v období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990. Nevyhnutné je preto konštatovať, že určovací návrh v danom prípade nie je nástrojom prevencie a dosiahnutia právnej istoty na strane žalobkýň, nesmeruje k odstránenie konkrétnej spornosti žalobkyňami uplatneného práva, ale naopak smeruje k narušeniu právnej istoty súčasného vlastníka nehnuteľnosti. Aj vzhľadom na uvedené potom naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je daný ( pozri aj Rozsudok NS SR z 28. septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo 548/ 2015). 13. Odvolací súd vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil vo výroku ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, keď bolo nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi, ktoré by nemohli zvrátiť správnosť výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby. 14. O trovách konania správne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania vzhľadom na celkový úspech žalovaných 1./,2./ v konaní a správne im priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú u žalovaného 1./ z trov právneho zastupovanie jeho právneho zástupcu a z náhrady jeho cestovných výdavkoch. Rovnako u žalovaného 2./ z trov právneho zastupovanie jeho právneho zástupcu, keďže žalovaný 2./ bol od 24.3.2009 ( č.l. 72 spisu ) do 31.1.2013 ( č.l. 288 spisu) riadne zastúpený v konaní Mgr. Petrom Bollardtom, advokátom a neobstojí preto námietka žalobkyne 1./ , že žalovaný 2./ nie je osobou, oprávnenou poskytovať právne služby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „vyhláška“). 14.1. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jej všeobecnú hodnotu 206.396,12 € v zmysle znaleckého posudku č. 47/2010 správne určil v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhlášky tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby sumou 838,21€ ( pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 119/2012, rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 374/2013, 3 Cdo 8/2016, 3 Cdo 296/2012). Rovnako správne súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 14 citovanej vyhlášky platnej a účinnej v čase vykonanie jednotlivých úkonov priznal odmenu za úkony právnej služby tak, ako súd uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietkam žalobkyne 2./, že konanie žalovaných pri vyčíslení trov právneho zastupovania je v konaní v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný 1./ si uplatnil odmenu za viacero úkonov, ktoré sa uskutočnili pred prvým pojednávaním a to písomné podanie zo dňa 27.5.2009, 5.6.2006, 29.7.2009 a 11.8.2009, teda 4 úkony v rozmedzí troch mesiacov, pričom prvé pojednávanie bolo až 6.5.2010 odvolací súd uvádza, že všetky tieto úkony sú písomnými podaniami vo veci samej a nie je dôvod na nepriznanie odmeny za tieto úkony. Podanie zo dňa 27.5.2009 je Vyjadrením k žalobnému návrhu, Podanie zo dňa 5.6.2009 obsahuje oznámenie nových skutočností, keď aj z pripojených listinných dôkazov ( Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Katastrálneho úrad v Bratislave zo dňa 5.6.2009 ) je zrejmé že nemohlo byť súčasťou prvého podania zo dňa 27.5.2009. Podanie zo dňa 29.7.2009 obsahuje nové listinné dôkazy, ktoré boli vydané až dňa 27.7.2009 ( Oznámenie Úradu geodézie, Kartografie a katastra SR o vybavení podnetu ) a nakoniec Podanie zo dňa 11.8. 2009 je Doplnením vyjadrenia k žalobnému návrhu, ktorého súčasťou sú aj listinné dôkazy, ktoré zo strany žalovaného 1./, ešte neboli predložené. 14.2. Neobstoja ani námietky pôvodnej žalobkyne 2./, že z jej strany došlo k späťvzatiu žaloby, bola uzatvorená zo žalovanými Dohoda o urovnaní, na uzavretie ktorej nepotrebovala súhlas žalobkyni 1./, a preto ak súd prvej inštancie priznal žalovaným náhradu trov konania aj voči nej a konal tak v rozpore s dohodou účastníkov sporu. Ako už bolo viackrát uvedené vyššie, na strane žalobkýň ide o nerozlučné aktívne spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. ( teraz § 77 C.s.p.). Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že a) rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), b) práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c) procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Povinnosť na náhradu trov konania preto u žalobkýň bolo potrené posudzovať spoločne a nebolo možné samostatne rozhodovať o náhrade trov konania voči žalobkyni 1./ a samostatne voči žalobkyni 2./, keďže žalobkyňa 1./ nesúhlasila so späťvzatím žaloby. Správny je potom právny názor súdu prvej inštancie o existencii solidárnej povinnosti žalobkýň 1./,2./, na náhradu trov konania žalovaným 1./ a 2./. 14.3. Žalobkyne na odvolacom pojednávaní žiadali, aby odvolací súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal aj s poukazom dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže okrem iného žalobkyňa 1./ je dôchodkyňa a poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 472,30€. Dôvody hodné osobitného zreteľa umožňovali v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. (platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ) resp. v zmysle § 257 C.s.p. , aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti súd nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu, keď podľa ustálenej rozhodovacej činnosti nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa považovať len zlé majetkové pomery jednej strany sporu ( žalobkyne 1./), dokonca ani skutočnosť, že jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd nezistil ani žiadne také správanie sa žalovaných , ktoré by malo za následok prieťahy v súdnom konaní alebo ktoré by inak účelovo bránilo žalobkyniam domáhať sa ochrany nimi tvrdeného práva. Nepriznanie náhrady trov konania žalovaným s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa naopak vylučuje samotný postoj žalobkyne 1./ a pôvodnej žalobkyne 2./ , ktoré napriek tomu, že si svoj reštitučný nárok uplatnili riadne a včas na príslušnom pozemkovom úrade v Senci, pred skončením tohto správneho konania podali žalobu na súd. Dokonca žalobkyňa 1./ aj napriek späťvzatiu žaloby zo strany pôvodnej žalobkyne 2./ s touto nesúhlasila, trvala na nej a to aj počas odvolacieho konania, dokonca potom, ako bolo už právoplatne rozhodnuté o jej reštitučnom nároku, ktorému bolo vyhovené. ( pozri odsek 11.1.) 15. Žalobkyňa 1./ vo svojom odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadala aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku i na už prebiehajúce konania. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené § 238 ods. 3 O.s.p., keďže toto ustanovenie nemá ekvivalent v C.s.p. a preto odvolací súd nemohol rozhodnúť o žiadosti žalobkyne 1./ýň, keď prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p.. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkýň 1./,2./ nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd nezistil výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).