Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/139/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708207206 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1708207206.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: J. Š.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, Š., zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Marcel Boris, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava, 2/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, 3./ LICITOR group, a.s., so sídlom Tajovského 5, Žilina, IČO: 36 421 561, 4/ R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, Dostojevského rad 1, Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. novembra 2013 č.k. 6C 124/2008-293 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovaným domáhala určenia neplatnosti dražby uskutočnenej žalovaným 3/ dňa 14.8.2008, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 654 m2, zapísané na LV č. XXXX a parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 562 m2 zapísaná na LV č. XXXX, vedenými Správou katastra G., okres G., obec Š., katastrálne územie E. Š., s tým, že o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase vydania napadnutého rozsudku (ďalej len „OSP“) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinného do 1.1.2008, §§ 3 ods. 1, 5 ods. 1, 6 ods. 1, 7 ods. 1 až 3, 16 ods. 1, 24 ods. 1, 27 ods. 1 a 28 ods. 1 uvedeného zákona, § 36a daného zákona účinného od 1.1.2008, §§ 21 ods. 2 až 4 uvedeného zákona, §§ 100 ods. 1, 2, 101a 102 Občianskeho zákonníka a § 40a Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný 4/ uzavreli dňa 15.5.2004 manželstvo. Dňa 5.4.2005 uzavrel žalovaný 2/ ako veriteľ a žalovaný 4/ ako dlžník zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2.400.000,-Sk. Dňa 5.4.2005 taktiež uzavrel žalovaný 2/ ako záložný veriteľ a žalovaný 4/ ako záložný dlžník záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec s príslušenstvom a mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej zo zmluvy o stavebnom úvere vo výške 2.400.000,-Sk. Záložné právo bolo zriadené na parcely reg. „C“ č. XXX/XX, XXX/XXX a rozostavanú stavbu rodinného domu. Kolaudačným rozhodnutím Obce Š. zo dňa 18.4.2007 bolo povolené užívanie rodinného domu postavenom na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX v katastrálnom území E. Š.. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ uzavreli dňa 21.7.2008 zmluvu o opakovanej dražbe na nehnuteľné veci č. XXXXXXX X XX/X, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Š., a to rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parcela reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 654 m2, zapísané na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 562 m2 zapísaná na LV č. XXXX, na základe zriadeného záložného práva dlžníka a záložcu žalovaného 4/. 3. Vychádzal tiež zo zistenia, že žalovaný 3/ vydal dňa 24.7.2008 oznámenie o opakovanej dražbe s miestom konania Y. P. na deň 14.8.2008 o 13.30 hod. Účastníkmi dražby konanej dňa 14.8.2008 bolo šesť osôb. Notárskou zápisnicou zo dňa 14.8.2008 č. N 479/2008 osvedčila notárka I.. Ľ. Q. priebeh piateho kola dražby, ktorej dražobníkom bola LICITOR Group, a.s., licitátorom I.. I. I. a vydražiteľom C. J.. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Š., a to rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy o výmere 654 m2, zapísané na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 562 m2 zapísaná na LV č. XXXX. Cena dosiahnutá dražením bola vo výške 3.400.000,- Sk. Navrhovateľom dražby bola Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. 4. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.2.2013 č.k. 5C 597/2008-138 bolo určené, že nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX zapísaná na LV č. XXXX, vydanom Správou katastra G., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 4/. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba žalobkyne zo dňa 18.8.2008 na určenie neplatnosti dražby uskutočnenej žalovaným 3/ dňa 14.8.2008 bola podaná včas. Dal do pozornosti, že žalobkyňa ako dôvod neplatnosti dražby uplatnila výlučne skutočnosť, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 4/ počas trvania jej manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným 4/ je neplatným právnym úkonom, preto sa nezaoberal prípadnými dôvodmi neplatnosti dražby tvrdenými žalovaným 4/, keďže tento nebol žalobcom. Uviedol, že bol viazaný žalobou čo do skutkového vymedzenia určeného žalobkyňou, keď ust. § 40a Občianskeho zákonníka postihuje relevantný právny úkon z dôvodu, že tento bol prípadne uzavretý bez súhlasu žalobkyne, hoci jeho predmetom bola vec patriaca do BSM a uzavretie týchto právnych úkonov nemožno považovať za bežnú vec podľa § 145 Občianskeho zákonníka, iba relatívnou neplatnosťou. Žalobkyňa sa teda podľa súdu prvej inštancie musela tejto neplatnosti náležite dovolať, a to voči všetkým ostatným účastníkom právneho vzťahu, ak osoba dovolávajúca sa neplatnosti nebola účastníkom tohto právneho úkonu. Dôvodil, že žalobkyňa sa preto k vyvolaniu sledovaného účinku musela dovolať neplatnosti voči všetkým účastníkom záložnej zmluvy, teda voči žalovaným 2/ a 4/ v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa nasledujúceho po uzavretí záložnej zmluvy (od 6.4.2008). Mal za to, že predmetom námietky premlčania nebolo záložné právo ako také, z ktorého dôvodu podľa súdu prvej inštancie nemožno vo veci uplatniť režim druhej vety § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa záložné práva nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 6. Argumentoval, že ak by aj malo byť v konaní dostatočne preukázané dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov žalobkyňou vo vzťahu k žalovanému 4/, ktoré tvrdenia žalobkyne boli preukázané iba dosvedčením žalovaného 4/, keď jeho výpoveď vzhľadom na jeho postavenie ako strany sporu súd prvej inštancie vyhodnotil za nepresvedčivú, neobstojí tvrdenie, že sa relatívnej neplatnosti dovolala účinne voči žalovanému 2/ ako záložnému veriteľovi. Uviedol, že v konaní nebola táto skutočnosť preukazovaná žiadnym iným dôkazom okrem svedeckej výpovede svedkov G. a K., ktorí tvrdili, že sa v mene žalobkyne ako jej právni zástupcovia dovolávali neplatnosti na mieste konania dražby, prípadne v komunikácii so žalovaným 2/. Oprávnenosť konať v mene žalobkyne (hmotnoprávne zastúpenie) zo strany uvedených svedkov mal však za nepreukázanú a účinky ich konania voči jeho adresátom za spochybnené. Zároveň mal za nepreukázané, že bol žalovaný 2/ počas tvrdeného dovolania sa neplatnosti právnych úkonov na dražbe prítomný. Taktiež uviedol, že v konaní nebol okrem tvrdenia svedkov predložený žiaden ďalší dôkaz o uplatnení námietky neplatnosti v komunikácii so žalovaným 2/, ktorého predloženie si sporové súdne konanie vyžaduje. Samotnú žalobu označil za podanú po uplynutí premlčacej lehoty na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, pričom dal do pozornosti, že účinky dovolania sa neplatnosti mohli nastať až doručením žaloby žalovanému 2/. 7. Vzhľadom na nenaplnenie zákonom predpokladaných podmienok pre dovolanie sa neplatnosti záložnej zmluvy a za predpokladu, že žalobkyňa ako jediný dôvod neplatnosti dražby označila túto skutkovú okolnosť, mal za to, že tvrdená neplatnosť záložnej zmluvy nemohla spôsobiť neplatnosť vykonanej dražby, na základe ktorej sa príklepom licitátora stal žalovaný 1/ vlastníkom dražených nehnuteľností. 8. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zdôraznila, že súd prvej inštancie ako otázku predbežnú riešil, či záložná zmluva, na základe ktorej bola dražba dňa 14.8.2008 vykonávaná, je alebo nie je neplatným právnym úkonom. Uviedla, že v čase jej uzavretia nemala vedomosť o jej uzavretí. Rozporovala konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že sa nedovolala účinne jej neplatnosti s poukazom na svedecké výpovede svedkov G. a K.. Mala za to, že Občiansky súdny poriadok nepozná hierarchiu, na základe ktorej by rozdeľoval dôkazy podľa sily, keď svedecká výpoveď je podľa jej názoru rovnocenným dôkazom objasňujúcim skutkový stav, keď súd má možnosť kladenia otázok svedkovi za účelom objasnenia skutkového stavu. Poukázala na to, že v rámci prvoinštančného konania nebolo nikým spochybnené jej hmotnoprávne zastupovanie uvedeným svedkami, ktorí sa v jej mene relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy dovolali, keď svedkom bol i advokát zastupujúci ju v začiatku preskúmavaného konania. 9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nehnuteľnosti vydražil v súlade so zákonom, nemal žiadnu vedomosť o akomkoľvek dôvode jej neplatnosti, pretože žalovaní 2/ a 3/ ho nikdy neupozornili na žiadnu skutočnosť spochybňujúcu výlučné vlastnícke právo žalovaného 4/ k predmetu dražby. Mal za preukázané, že žalovaný 4/ nikdy nedisponoval takým množstvom finančných prostriedkov, aby stavbu nehnuteľnosti mohol dokončiť bez poskytnutia úveru, preto podľa jeho názoru žalobkyňa o uzavretí týchto zmlúv musela mať vedomosť. Spochybnenie výlučného vlastníctva žalovaného 4/ k daným nehnuteľnostiam nevyplývalo ani z príslušného listu vlastníctva. Uviedol, že vlastnícke právo nadobudol v dobrej viere. Mal za nepreukázané účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy žalobkyňou, preto zmluvu o úvere a záložnú zmluvu v čase konania dražby označil za platné právne úkony. Tvrdil, že zo strany žalobkyne došlo rozhodne k dodatočnému konkludentnému schváleniu uzavretia uvedených právnych úkonov žalovaným 4/, o ktorých musela mať vedomosť. Zmluva o zriadení záložného práva bola navyše zapísaná i na liste vlastníctva, do ktorého mala žalobkyňa možnosť nahliadať. Vedomosť žalobkyne o predmetných zmluvách naznačil i svedok G. a taktiež i samotný žalovaný 4/, podľa ktorého vedomosť o pôžičkách mala manželka až vtedy, keď nastali problémy. Uviedol, že žalobkyňa sa i podieľala na úhrade záväzkov zo zmlúv vyplývajúcich. Mal za to, že ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách porušené neboli. 10. Žalovaný 2/ v rámci svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že bol vo veci zistený riadne skutkový stav , ktorý bol i náležite právne posúdený. 11. Žalovaní 3/, 4/ sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili. 12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalobcu proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. 16. Podľa § 157 ods. 2 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy sa ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17. S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP. 18. Z uvedeného vyplýva, že základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia. 19. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP alebo § 220 ods. 2 CSP je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. 20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie neuveril obsahom výpovedí svedkov G. a K. o existencii ich hmotnoprávneho zastúpenia žalobkyne a existencii úkonov smerujúcich k dovolaniu sa neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, keď podľa odôvodenia napadnutého rozsudku ich nevyhodnotil za nedôveryhodné, prípadne účelové, len ich vyhodnotil ako dôkazné prostriedky so slabou dôkaznou hodnotou s potrebou podpory ďalšími dôkaznými prostriedkami. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však nevysvetlil, na základe akých konkrétnych úvah k tomuto záveru dospel a prečo považoval dôkaznú povinnosť zo strany žalobkyne v tomto smere za neunesenú, čo samo o sebe spôsobuje neprípustnú arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia zakladajúcu skutkovú podstatu pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1, písm. b/ CSP. V tomto smere odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobkyne za plne dôvodnú. 21. Ďalším procesným pochybením súdu prvej inštancie bolo podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné právne posúdenie vec, keď súd prvej inštancie nekonformne posudzoval platnosť relevantnej dražby konanej dňa 14.8.2008 len z hľadiska platnosti či neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 2/ a 4/ dôvodiac, že takto vymedzila skutkové okolnosti veci žalobkyňa v žalobe. 22. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, veta prvá, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. 23. Je potrebné zaoberať sa náležite dikciou citovaného ustanovenia a otázkou, či v konaní o neplatnosť dražby je konajúci súd viazaný skutkovými okolnosťami vymedzenými žalobou, od ktorých ukrátenie na svojich právach v rámci konania o neplatnosť dražby žalobca odvíja, resp. či konajúci súd v prípade existencie rozporu zistených skutkových okolností s týmto zákonom má na túto situáciu prihliadať ex offo a poskytnúť súdnu ochranu takto ukrátenej osobe bez ohľadu na okruh skutkových okolností vymedzených žalobou. Navyše je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v danom prípade okruh skutkových okolností, titulom ktorých je dražba realizovaná dňa 14.8.2008 neplatná, bol žalobkyňou i rozšírený v priebehu súdneho konania (viď písomné podania zo dňa 7.2.2013 a zo dňa 27.9.2013), ktoré rozšírenie súd prvej inštancie opomenul. Taktiež neprihliadol na rozšírenie okruhu skutkových okolností o tú žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že v čase realizácie dražby boli pohľadávky žalovaného 2/ vyplývajúce zo zmluvy o úvere uhradené. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné v predmetnom konaní zaoberať sa otázkou charakteru účinkov súdneho rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.2.2013 č.k. 5C 597/2008-138, v ktorom došlo k určeniu, že nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXX/XXX zapísaná na LV č. XXXX vydaného Správou katastra Pezinok pre katastrálne územie E. Š., obec Š., okres G., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 4/. Podľa posúdenia charakteru účinkov tohto súdneho rozhodnutia (konštitutívny alebo deklaratórny) bolo potom potrebné ustáliť, či žalobkyňa bola alebo nebola vlastníčkou draženej nehnuteľnosti už v čase realizácie dražby a či teda bol zákon č. 527/2002 Z.z. dodržaný alebo porušený. Ak sa súd prvej inštancie s týmito právnymi aspektmi veci nevysporiadal, napadnuté rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné. 25. Vytknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku vyúsťujú do absencie právneho posúdenia veci ako zákonnej náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP a § 220 ods. 2 CSP a predstavujú odňatie práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie. 26. Odvolací súd ich však nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. 27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie procesným postupom spočívajúcim v nezákonnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (náležité bránenie sa proti argumentom súdu v rámci odvolacieho konania) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 28. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie v odôvodnení nového rozhodnutia rozobrať všetky vyššie uvedené právne aspekty veci, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné (§ 391 ods. 3 CSP). 29. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).