Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899416 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1708899416.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: E. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. O., F. C. Č..XX, zastúpeného: advokátska kancelária Hulin, s.r.o., Trenčín, Hurbanova č. 20, IČO : 50 647 679 proti žalovaným: 1/. K. T., Z.. XX.XX.XXXX X/. D.. P. T., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. F., T.B. L. Č.. XXX, obaja zastúpení: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Mostová č. 2, IČO: 35 724 111, o náhradu škody a vydanie veci na odvolanie žalovaných 1./,2./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5 C 897/2008-522 zo dňa 13. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1./,2./ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť pôvodne označenému žalobcovi E. E. - Q., Q. Q. V. O., F. C. Č..XX, D. : XX XXX XXX ( podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť 31.1.2012, ďalej len „ žalobca“) sumu 2.824,71 € , spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 1.001,63 € od 12.07.2000 do zaplatenia, vo výške 11 % ročne zo sumy 2.824,71 € od 23.03.2004 do zaplatenia; ďalej sumu 828,82 € , spolu s úrokom z omeškania 11 % ročne zo sumy 828,82 € od 23.03.2004 do zaplatenia všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1./,2./ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 300,23 € , do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o trovách právneho zastúpenia súd rozhodne doplňujúcim uznesením. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že z Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2001 medzi Hornonitrianskymi baňami Prievidza, a.s. a žalobcom, súd zistil, že predmetom kúpy bolo lešenie HAKY, ktoré mal od roku 1998 žalobca v prenájme. Cena predmetu zmluvy predstavovala sumu 20.300,-Sk + DPH, teda spolu suma 24.969,-Sk. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., vystavili za dočasné užívanie lešenia HAKY žalobcom faktúry č. XXXXXXXX3, znejúcu na sumu 4.651,90 Sk, fa č. XXXXXXXXX, znejúcu na sumu 4.501,80 Sk, fa č. XXXXXXXXX, znejúcu na sumu 4.651,90 Sk, fa. č. XXXXXXXXX znejúcu na sumu 4.651,90 Sk, fa č. XXXXXXXXX znejúcu na 4.501,80 Sk, fa č. XXXXXXXXX znejúcu na sumu 4.651,90 Sk, fa č. XXXXXXXXX znejúcu na 4.651,90 Sk, fa č. XXXXXXXXX znejúcu na 4.501,80 Sk, fa č. XXXXXXXXX, znejúcu na sumu 4.351,70 Sk, fa č. XXXXXXXXX znejúcu na 4.651,- Sk. Žalobca obdržal od Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s. jednu upomienku na úhradu nezaplatených faktúr v celkovej sume 13.655,50 Sk. Z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Dunajská Lužná, č.j. ORP-45/H-DL-09 súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného 1./ , pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1,4 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že zadržal stavebné lešenie a pracovné nástroje , ktoré bolo majetkom spoločnosti Q. - E. E.. Uznesení, zo dňa 05.4.2000 bolo konanie odložené, z dôvodu, že sa nejedná o trestný čin, ale o občiansko- právny spor. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02.06.2009, č.k. 5C 897/2008 -213 tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave , uznesením zo dňa 21.10.2010, č.k. 9Co 316/2009-248 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že lešenie zadržali žalovaní 1./,2./ a to z dôvodu nevysporiadaných finančných vzťahov s D. L., s ktorým mali uzavretú ústnu zmluvu o dielo. Žalovaní 1./, 2./ nemali s žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu, neboli v právnom vzťahu , to znamená, že nemohli mať voči nemu žiadnu ( ani splatnú, ani nesplatnú ) pohľadávku. Žalovaní 1./, 2./ tak zadržali vec, ktorá nepatrila ich dlžníkovi, ale žalobcovi a zádržné právo realizovali v rozpore s ust. § 151 s Obč. zákonníka a preto zodpovedajú za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej odvolací súd konštatoval, že je nesporné, že konaním žalovaných 1./, 2./ vznikla žalobcovi škoda. Výška škody nebola žalobcom v konaní jednoznačne preukázaná a v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie na posúdenie výšky spôsobenej škody, vysporiadať sa s námietkami žalovaných i ohľadom časového hľadiska, v ktorom sa lešenie nachádzalo na pozemku žalovaných 1./,2./. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v naznačenom smere. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1,2,3, § 421,§ 438 ods. 1,2,3, § 439, § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka , keď uviedol, že zodpovednosť podľa ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, ak a) dôjde k poškodeniu prevzatej veci, pričom tento stav znamená, že vec existuje, avšak jej hodnota je nižšia; b) dôjde k strate prevzatej veci, keď nie je známe, kde sa vec nachádza a či vôbec existuje; c) dôjde k zničeniu prevzatej veci, teda k stavu, kedy vec už vo svojej pôvodnej funkčnej podobe neexistuje. Vzhľadom na objektívnu povahu tejto zodpovednosti nie sú rozhodujúce skutočnosti ako došlo k poškodeniu, k strate, prípadne k zničeniu prevzatej veci, prípadne či niekto tento stav zavinil. Stačí, ak dôjde k niektorej z okolností vymenovaných pod písm. a) až c) zakladajúcich tento druh zodpovednosti. Osoba oprávnená požadovať náhradu škody nemusí byť totožná s vlastníkom prevzatej veci, i keď spravidla pôjde o takýto prípad. Povinná fyzická alebo právnická osoba sa môže zbaviť svojej zodpovednosti, len ak preukáže, že by ku škode došlo aj inak, teda že by k nej bolo došlo aj za predpokladu, keby vec prevzatá nebola, ak príčina škody bola v povahe veci, v jej vade (pri ktorej nebolo možné zabrániť škode ani riadnym opatrovaním veci), alebo ak by sa určitá vonkajšia príčina prejavila tak v prípade odovzdania veci, ako aj v prípade, keby k jej odovzdaniu nedošlo (napr. pri živelnej pohrome). V danom prípade , po osvojení si názoru Krajského súdu v Bratislave, bolo v konaní ustálené, že žalovaní 1/,2/ nesú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti so zadržaním lešenia typu HAKY , nakoľko jeho zadržanie realizovali v rozpore s právom a zároveň nepreukázali, že ku škode došlo inak. Po tomto závere, súd sústredil dokazovanie na ustálenie výšky vzniknutej škody. Žalobca na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s D.. L. vykonával práce na rodinnom dome vo vlastníctve žalovanej 1./ , nachádzajúcom sa v F., T. L. XXX. V rámci týchto prác vniesol pre účely stavby, na pozemok žalovaných lešenie HAKY, ktorého vlastníkom boli Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. a s ktorým disponoval na základe Nájomnej zmluvy č. X/XX. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bolo prenechanie stavebného lešenia HAKY na dočasné užívanie , za cenu 122,- Sk/ deň + DPH. Lešenie podľa Prílohy k nájomnej zmluve číslo X/XXXX bolo tvorené : 48 ks stĺpik 3m, 48 ks priečnik 30, 48 ks priečnik 1.2 m, 1 ks kladka, 12 ks lanová výstuha, 10 ks podlážky. V zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 19.12.1998 , bola predmetom Zmluvy realizácia niektorých stavebných prác na rekonštrukcii a nadstavbe rodinného domu v katastrálnom území obce F.- T. dvor, p.č. XXX . V zmysle čl. II. ods. 2.2 tejto Zmluvy, I. etapa diela predstavuje vymurovanie štítových stien v podkroví rod. Domu, II. etapa predstavuje spevnenie základu, dokončenie základov pod prístavbu garáže, vymurovanie zádveria a komína. V konaní bol ďalej zistené, že práce na rekonštrukcii domu začali na jeseň 1998. Žalovaný 2./ potvrdil, že lešenie na pozemku bolo. Práce boli ukončené skôr ako došlo k vykonaniu celej rekonštrukcie , v období apríl 1999. Žalovaná 1./ uviedla, že žalobca vykonával rozsiahlu rekonštrukciu, výmenu krovu, strechy, murárske práce. Svedok L. na pojednávaní dňa 11.02.2009 uviedol, že sa robili štíty a preto bolo lešenie potrebné a v čase ukončenia prác sa na pozemku žalovaných nachádzalo. Znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Petrom Skákalom bolo zistené, že pre súvislú a neprerušovanú realizáciu rekonštrukcie a nadstavby rodinného domu bolo potrebných celkovo 12 klietok lešenia, najmenej so 4 klietkami, ktoré stačia na úpravu fasády jednej štítovej steny, ďalšie je možné realizovať až po presunutí lešenia. Po ukončení prác, žalovaný 2/ odmietol lešenie žalobcovi vydať, teda realizoval zádržné právo neoprávnene, nakoľko nemal proti žalobcovi žiadnu splatnú ani nesplatnú pohľadávku. 1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v konaní preukázal , že od vlastníka veci mal prenajaté od 20.04.1998 lešenie typu HAKY pozostávajúce z nasledujúcich komponentov : 48 ks stĺpik 3m, 48 ks priečnik 30, 48 ks priečnik 1.2 m, 1 ks kladka, 12 ks lanová výstuha, 10 ks podlážky. Žalobca platil za toto lešenie jeho vlastníkovi nájomné, od 04/1998. V konaní bolo zhodnými tvrdeniami strán sporu preukázané, že práce rekonštrukcii domu žalovaných začali na jeseň 1998. Žalobca pôvodným petitom návrhu požadoval od žalovaných 1./, 2./ vydanie 10 ks podlážok, 12 ks lanových výstuh, 1 ks kladky. Po zistení, že lešenie už pravdepodobne nie je spôsobilé vydania ( bolo stratené, zničené, scudzené atd. ) , zmenil žalobca petit návrhu tak, že v časti o vydanie veci zobral návrh späť a požadoval od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie náhrady škody. Výšku náhrady škody preukazoval žalobca predloženými faktúrami vystavenými za nájomné za obdobie od mája až október 1999, spolu v sume 27.611,20 Sk, na ktoré bol vydaný Platobný rozkaz zo dňa 18.04.2000, č.k. 1Rob 322/00, právoplatný 16.05.2000. Zároveň bol žalobca zaviazaný na zaplatenie trov konania v sume 2.564 ,- Sk. Faktúrami za január 2000-december 2000, kde predložil výpisy z účtu, ktoré preukazujú úhradu nájomného za mesiac máj 2000-december 2000 v celkovej sume 54.922,20 Sk. Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi , č.k. 14Cb 200/01-33, bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 4.651,90 Sk vlastníkovi lešenia Hornonitrianskym baniam Prievidza a.s. ( nájomné za december 2000). Uvedeným rozsudkom bol žalobca zaviazaný i na náhradu trov konania v sume 460,- Sk. Žalobca tak preukázal, že v súvislosti s nemožnosťou vrátiť lešenie jeho pôvodnému vlastníkovi ( Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. ) zaplatil za nájom sumu 27.611 ,20 + 54.922,40 Sk. Spolu zaplatil 85.097,40 Sk ( nájomné za rok 1999, rok 2000 a trovy právneho zastúpenia). Žalobca predložil tiež Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.10.2001, č.k. 1Rob 615/01 , ktorým bol zaviazaný na úhradu sumy 24.969,- Sk, titulom zaplatenia kúpnej ceny lešenia, v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 15.02.2001, ktorú uzavrel s vlastníkom lešenia. Rovnako bol zaviazaný na náhradu trov konania v sume 2.545,- Sk. Spolu 27.514,- Sk. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že lešenie bolo vnesené na pozemok žalovaných na jeseň 1999 a to v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou ich rodinného domu , predmetom ktorej mal byť vymurovanie štítových stien v podkroví rod. domu, spevnenie základu, dokončenie základov pod prístavbu garáže, vymurovanie zádveria a komína. Podľa znaleckého posudku si takáto rekonštrukcia vyžiadala použitie 12 klietok lešenia HAKY. Znalec pripustil, že práce by bolo možné zrealizovať i za pomoci 4 klietok lešenia, avšak za sťažených technologických podmienok. Túto časť odpovede znalca súd považuje za čisto hypotetickú. Nech už bolo použitých klietok 12, či 4, je jasné, že pre chýbajúce časti lešenia, nemohol žalobca lešenie ako celok jeho vlastníkovi vrátiť. Nemožnosťou žalobcu vrátiť lešenie jeho vlastníkovi, ktorá bola spôsobená konaním žalovaných 1/, 2/ , sa žalobca dostal do situácie, že hoci nemohol lešenie držať ani ho užívať, nemohol ho vrátiť a musel zaň platiť vlastníkovi nájom za obdobie od mája 1999 do decembra 2000 a napokon ho od vlastníka kúpiť ako celok . Zároveň musel zaplatiť trovy konania , ktoré vznikli v rámci súdnych konaní, ktoré proti nemu viedol vlastník lešenia. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že mu celkom vznikla škoda 85.094, 40 Sk, t.j. ( nájomné + trovy konania ) a 27.514,- Sk, t.j. ( kúpna cena + trovy konania ). 1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní 1./ a 2/ svojím správaním a protiprávnym konaním ( neoprávneným zadržiavaním lešenia ) spôsobili, že žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s ich konaním škoda, ktorej výšku žalobca preukázal. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, ktorá nevyžaduje zavinenie, sú žalovaní v 1./ a 2./ za vzniknutú škodu zodpovední a to spoločne a nerozdielne. Okrem náhrady škody požadoval žalobca i úroky z omeškania, počnúc dňom 01.06.2001. Uvedený dátum odvodzoval od momentu kúpy lešenia, resp. zaplatenia kúpnej ceny lešenia v máji 2001. Súd prvej inštancie mal aj vzhľadom na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 16/2010 zato, že úrok z omeškania prináleží žalobcovi odo dňa , kedy boli žalovaní o zaplatenie náhrady škody žalobcom požiadaní. Pôvodne žalobca žiadal žalovaných, aby mu lešenie vydali, pričom presný deň jeho žiadosti ustálený nebol. Návrhom doručeným súdu dňa 11.07.2000 sa žalobca domáhal i zaplatenia náhrady škody v sume 30.175, 20 Sk. Návrh na začatie konania bol doručený žalovanému 1./ dňa 16.10.2002. Zmenou návrhu doručenou súdu dňa 18.10.2002 sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy sa 86.201,40 Sk s príslušenstvom a zaplatenia sumy 828,82 € s príslušenstvom. O zmene návrhu sa dozvedeli najneskôr na pojednávaní dňa 22.03.2004. V zmysle uvedeného patria úroky z omeškania žalobcovi nasledovne : vo výške 17,6 % zo sumy 30.175,20 Sk od 12.07.2000 do zaplatenia, vo výške 11 % ročne zo sumy 2824,71 € od 23.3.2004 do zaplatenia a vo výške 11 % ročne zo sumy 828,82 € od 23.03.2004 do zaplatenia. Vo zvyšku je nárok na zaplatenie úroku z omeškania nedôvodný. 1.5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za konane na súde prvej inštancie v sume 6.814,-Sk ( t.j. 226,18 € ) a odvolacom konaní 73,15 € . Trovy právneho zastúpenia ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené neboli, preto o nich súd rozhodne doplňujúcim uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podali s výnimkou zamietajúceho výroku v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1./,2./ ktorí žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov celého konania. Napadnutý rozsudok považovali za arbitrárny a nepreskúmateľný aj vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd vo svojom uznesení uložil prvoinštančnému súdu, aby doplnil dokazovanie na posúdenie výšky škody a aby sa vyporiadal s ich námietkami i ohľadom časového hľadiska, v ktorom sa lešenie nachádzalo na pozemku žalovaných. Nič z toho súd prvej inštancie riadne nesplnil, pretože hoci žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku škody a ani to, v akom čase sa lešenie nachádzalo na ich pozemku (kedy ho kto priniesol a odniesol), súd uvedený nedostatok v napadnutom rozsudku nezohľadnil. Oba momenty sú pre určenie výšky škody nevyhnutné, pretože súvisia s určením miery ich zodpovednosti za jej vznik. Súd celkom opomenul zohľadniť a vyhodnotiť skutočnosť, že medzi žalobcom a nimi nikdy nebol žiaden zmluvný vzťah. Žalobca bol subdodávateľom stavebných prác voči hlavnému dodávateľovi, s ktorým mal aj zmluvný vzťah a oni tak nemali žiadnu možnosť ovplyvňovať alebo rozhodovať o tom, kedy, v akom rozsahu a s akými stavebnými nástrojmi a s akými remeselníkmi bude žalobca na stavbe pracovať. Nemali teda vedomosť o tom, kedy žalobca lešenárske prvky na stavbu priniesol, ani ich počet či sortiment. Rovnako nemali vedomosť o tom, kedy boli lešenárske prvky použité, ani čas, kedy ich kto odniesol - celkom alebo sčasti. Do úschovy ich nikdy neprevzali. Bolo preto povinnosťou žalobcu horeuvedené otázky preukázať, čo však doteraz nespravil a nepreukázal, že žalovaní od neho prevzali veci (§ 421 Občianskeho zákonníka), za ktoré požaduje náhradu. Nepreukázal ani skutočnú škodu, jej výšku (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a napokon nepreukázal ani to, že bol s nimi v zmluvnom vzťahu, na základe ktorého by mu zodpovedali za vzniknutú škodu. Trvali na tom žalobca teda doteraz nepreukázal, aké množstvo lešenárskych prvkov na pozemku žalovaných zložil. Argument, že išlo o rovnaké lešenie, ako mal žalobca prenajaté a neskôr odkúpené od Hornonitrianskych baní, nie je dôkazom, ktorý by potvrdzoval, že rovnaké množstvo dielcov skutočne vniesol aj na ich pozemok a to nepreukazuje ani. Nájomná zmluva žalobcu, ktorú uzavrel vo veci lešenárskych dielcov s Hornonitrianskymi baňami, ani kúpna zmluva na dielce a ani platobný rozkaz Okresného súdu v Prievidzi, a súd prvej inštancie uvedené dôkazy vyhodnotil nesprávne, pretože nespĺňajú požiadavky na preukázanie výšky škody, tak ako to bolo uložené v zrušujúcom uznesení krajského súdu. 2.1. Ďalej uviedli, že pokiaľ súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Skákalu, aj tento argument je arbitrárny. Z viacerých alternatív, ktoré znalec vo svojom posudku uviedol, súd účelovo arbitrárne použil len tie, ktoré hypoteticky podporujú žalobu. Vôbec pritom bližšie nezdôvodnil, prečo neprijal iné - pre nich priaznivejšie alternatívy (4 klietky ako alternatíva k 12 klietkam) a súd sa s uvedeným rozporom vyporiadal veľmi povrchne a nepresvedčivo, keď uvedené alternatívy znalca, svedčiace v ich prospech, považoval za čisto hypotetické (str. 7, 2. odsek rozsudku). Rovnako hypotetické sú závery znalca, o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie. Mali zato, že rozsudok nemôže vychádzať z hypotéz (navyše protichodných), ale musí vychádzať z faktov, ktoré žalobca nepreukázal. Možno teda konštatovať, že ani znalecký posudok neumožnil žalobcovi preukázať množstvo vznesených lešenárskych dielcov a z toho vyplývajúcu výšku škody. Ani tento dôkaz teda nezodpovedá pokynu krajského súdu, ktorý sa týkal preukázania výšky škody a časového okamihu vnesenia lešenia na pozemok žalovaných. Dôkazné bremeno by žalobca uniesol jedine vtedy, ak by preukázal počet vnesených dielcov lešenia, presný počet podľa druhov v čase ukončenia prác a následne vypočítanie ich ceny podľa cenníka Hornonitrianskych baní - t.j. za čo konkrétne nevrátené lešenársky prvky kúpil. Súd sa len paušálne oprel o nedostatočné dôkazy : zapožičanie/nákup dielcov = ich hodnota = výška škody. K tomuto vzorcu pripojil pre žalobu priaznivé hypotetické závery znalca a tým výšku škody ustálil. Porušil pritom aj ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. in fine. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná. Napadnutý rozsudok uvedené prvky neobsahuje. 3. K odvolaniu žalovaných podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. Za účelové a zavádzajúce považoval hodnoteniu vykonaného dokazovania vrátane trestného konania zo strany žalovaných v odvolaní. Poukázal na uznesenie odvolacieho súdu, ktoré stanovilo rámec doplňujúceho dokazovania súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti, ktoré mal odvolací súd za preukázané. Žalovaní v tomto ohľade neponúkli akýkoľvek nový dôkazný prostriedok, ktorým by sa pokúsili zvrátiť zistený už nepochybný skutkový stav ustálený v rozhodnutí odvolacieho súdu. Z odôvodnenia zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, prečo súd obrane žalovaných neuveril - sú to rozpory v pôvodných tvrdeniach a výpovedí v trestnom konaní s neskoršími tvrdeniami a výpoveďami žalovaných. Poukázal nato, že v tejto právnej veci existujú dve skupiny dôkazov. Do prvej skupiny patria listinné dôkazy, znalecký posudok a svedecké výpovede, ktoré sú spontánne, konzistentné, logické a vzájomne nerozporné (výpoveď žalobcu uskutočnená v tomto súdnom konaní, výpoveď svedka L. uskutočnená v tomto súdnom konaní, Zmluva o dielo zo dňa 19.12.2008, Faktúra č. X/XX zo dňa 16.01.1999 s prílohou - Súvaha vykonaných stavebných prác, Faktúra č. X/XX zo dňa 15.02.2001, Nájomná zmluva č. X/XX zo dňa 20.04.1998 , Priepustka zo dňa 20.04.1998, Ilustračný obrázok lešenia č. 1, Ilustračný obrázok lešenia č. 2, Rozpis prác vykonaných z lešenia typu HAKY, Zápisnica o podanom vysvetlení zo dňa 06.12.1999 žalovaného 2./, Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 22.11.1999 žalobcu, Zápisnica o podanom vysvetlení zo dňa 06.03.2000 D. L., list žalobcu „Vyčíslenie škôd, spôsobených p. P.. T.“ z 02.12.1999, list žalobcu „podanie prípustnej sťažnosti vo veci ČTS: PZ-317/Ro-1999“ z 17.4.2000, platobné rozkazy, doklady o úhrade dlžných súm Hornonitrianskym baniam, a.s., znalecký posudok Ing. Petra Skákalu, PhD, ako aj ostatné dôkazy produkované žalobcom). Do druhej skupine dôkazov produkovanej žalovanými po začatí tohto súdneho konania patria viackrát zmenené výpovede žalovaných, a to najmä s ohľadom na výpoveď žalovaného D.. P. T. uskutočnenú pred Obvodným oddelením PZ v Rovinke dňa 06.12.1999. Výpovede žalovaných uskutočnené na pojednávaniach sú v rozpore s výpoveďami žalobcu a svedka L. (uskutočnenými v konaní, ako aj pred jeho začatím pred OČTK), ako aj so samotnou výpoveďou žalovaného (pred OČTK). V tejto veci nie je možné logickým výkladom bez pochybností verifikovať druhú skupinu dôkazov - samotné výpovede žalovaných uskutočnené na pojednávaniach. Preto mal zato, že bolo zo strany súdu správne, keď okrem iného akceptoval listinné dôkazy a pôvodné svedecké výpovede z obdobia tesne po udalosti - zadržaní lešenia, ktoré sú spontánne, konzistentné, logické a vzájomne nerozporné. K námietkam ohľadom časového hľadiska, v ktorom sa lešenie nachádzalo na pozemku žalovaných uviedol, že práve z vyššie uvádzaných dôkazných prostriedkov, ako sú Zápisnica o podanom vysvetlení zo dňa 06.12.1999 žalovaného, Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 22.11.1999 žalobcu, Zápisnica o podanom vysvetlení zo dňa 06.03.2000 D. L., list žalobcu „Vyčíslenie škôd, spôsobených p. P.. T.“ z 02.12.1999, list žalobcu „podanie prípustnej sťažnosti vo veci ČTS: PZ-317/Ro-1999“ z 17.04.2000, platobné rozkazy, atď. je nepochybné, že lešenie mu bolo žalovanými zadržané, ako aj časové súvislosti kontinuálneho odmietania žalovaných vydať navrhovateľovi lešenie. Súd prvej inštancie dostatočne doplnil dokazovanie ohľadne posúdenia výšky škody, a to najmä obhliadkou nehnuteľností žalovaných ako aj vykonaným znaleckým dokazovaním, a to v súlade s povinnosťou uloženou v uznesení odvolacieho súdu. Uvedené nové dokazovanie spolu s predchádzajúcim dokazovaním uskutočneným v pôvodnom prvoinštančnom konaní preukazujú dôvodnosť podanej žaloby a osvedčujú danosť nároku žalobcu s ohľadom na jeho rozsah. 4. Žalovaní 1./,2./ sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrili. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1./,2./ nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Predmetom konania v danej veci žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných 1./,2./ náhrady škody v celkovej výške 3.653,53€ s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaní 1./,2./ nesú zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným zadržaním hnuteľnej veci a to lešenia typu HAKY a následne jeho stratením. 9. Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 10. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. 11. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. 12. Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 13. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že po zrušení v poradí prvého rozsudku č.k. 5 C 897/2008-213 Uznesením Krajského súdu v Bratislave 9Co 316/2009-248 zo dňa 21.10.2010 a po vyslovení právneho názoru o vecnej pasívnej legitimácii žalovaných 1/, 2/ v konaní, z dôvodu, že títo zádržné právo realizovali v rozpore s ustanovením § 151s Občianskeho zákonníka a preto zodpovedajú žalobcovi za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu doplnil dokazovanie na ustálenie výšky škody spolu vo výške 3.653,53€ ( pozri ods. 1.3 ), ktorá pozostáva zo sumy 2.824,71€ (85.097,40 Sk - nájomné za rok 1999, rok 2000 a trovy právneho zastúpenia) a sumy 828,82€ ( 24.969,- Sk kúpna cene lešenia v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 15.02.2001). V poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle 157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie vyššie svoje prijaté závery ohľadne preukázanie základných predpokladov pre zodpovednosť žalovaných 1./,2./ za škodu spôsobenú žalobcovi, vrátene výšky škody primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 14. Žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie, že nezohľadnil, že medzi nimi a žalobcom nikdy nebol žiaden zmluvný vzťah, keďže žalobca bol subdodávateľom stavebných prác voči hlavnému dodávateľovi ( p. L. ), s ktorým mal aj zmluvný vzťah. Uvedené námietky považuje odvolací súd za právne irelevantné. Skutočnosť, že medzi žalovanými 1./,2./ a žalobcom nebol zmluvný vzťah, v konaní sporné nebolo. Z tohto dôvodu, nemohli mať voči žalobcovi ani žiadnu peňažnú ( splatnú ani nesplatnú ) pohľadávku a nemohli teda voči žalobcovi uplatniť zádržné právo k hnuteľnej veci ( lešenia ) a keď aj napriek tomu urobili zodpovedajú za je stratu, zničenie, odcudzenie, bez ohľadu nato, kto ich zničil, odcudzil z ich pozemku. Je nepodstatná, aj skutočnosť, ktorú žalovaní namietali, že nemali žiadnu možnosť ovplyvňovať alebo rozhodovať o tom, kedy, v akom rozsahu a s akými stavebnými nástrojmi a s akými remeselníkmi bude žalobca na stavbe pracovať, ani ich počet či sortiment, lebo keby neuplatnili nezákonne zádržné právo, neniesli by zodpovednosť za škodu na týchto zadržaných veciach, ktoré sa stratili keď nadovšetko bolo v konaní preukázané, že žalovaní 1./,2./ lešenie neoprávnene zadržiavali aj v čase, keď im bolo opakovane oznámené, že lešenie nepatrí X.. L., ale žalobcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti sú potom nedôvodné aj ďalšie námietky žalovaných 1./,2./, že žalobca nepreukázal v akom čase sa lešenie nachádzalo na ich pozemku (kedy ho kto priniesol a odniesol). Nadovšetko vykonaným dokazovaním, výsluchom žalovaného 2./, výsluchom svedka D. L., Zápisnicou o podanom vysvetlení zo dňa 06.12.1999 žalovaného, Zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 22.11.1999 žalobcu, Zápisnicou o podanom vysvetlení zo dňa 06.03.2000 D. L., listom žalobcu „Vyčíslenie škôd, spôsobených p. P.. T.“ z 02.12.1999, listom žalobcu „podanie prípustnej sťažnosti vo veci ČTS: PZ-317/ Ro-1999“ z 17.04.2000 bolo jednoznačne preukázané, že lešenie priniesol na pozemok žalobca koncom roka 1998, v apríli 1999, kedy boli prerušené práce lešenie neoprávnene zadržali na svojom pozemku žalovaní 1./.2/ a toto sa stratilo práve v období, kedy ho nezákonne zadržiavali. 14.1. Odvolací súd zastáva názor, že neobstojí ani námietka žalovaných 1./,2./, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku škody. Žalobca listinnými dôkazmi a to Nájomnou zmluvou č. X/XX uzavretou medzi Hornonitrianskymi baňami Prievidza, a.s., ako prenajímateľom a ním ako nájomcom zo dňa 20.4.1998, faktúrami vystavujúcim prenajímateľom ako nájomné za obdobie máj 1999 až december 2000, výpismi zo svojich účtov preukázal, že platil nájomné, resp. trovy konania, ktoré bol zaviazaný uhradiť prenajímateľovi napriek tomu, že predmet nájmu lešenie typu HAKY ( pozostávajúce z 48 ks stĺpik 3m, 48 ks priečnik 30, 48 ks priečnik 1.2 m, 1 ks kladka, 12 ks lanová výstuha, 10 ks podlážky) nemohol užívať, ktoré nájomné a trovy predstavujú skutočnú škodu. Rovnako ako skutočnú škodu predstavuje kúpna cena, ktorú žalobca zaplatil, čo bolo tiež preukázané výpisom z jeho účtu, Hornonitrianskym baniam Prievidza, a.s. ako predávajúcemu na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2001. 14.2. Žalovaní aj v odvolaní rovnako zotrvali na tom, že žalobca nepreukázal, aké množstvo lešenárskych prvkov na ich pozemku zložil. Argument, že išlo o rovnaké lešenie, ako mal žalobca prenajaté a neskôr odkúpené od Hornonitrianskych baní, nie je dôkazom, ktorý by potvrdzoval, že rovnaké množstvo dielcov skutočne vniesol aj na ich pozemok a pokým súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Skákalu, aj tento argument je arbitrárny, keď z viacerých alternatív, ktoré znalec vo svojom posudku uviedol, súd účelovo arbitrárne použil len tie, ktoré hypoteticky podporujú žalobu. Odvolací súd na rozdiel od žalovaných, dospel k záveru, že aj vzhľadom na dôkaznú núdzu si žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil. Žalobca preukazoval, že na práce u žalovaných použil lešenie HAKY Nájomnou zmluvou č.X/XX, Kúpnou zmluvou zo dňa 15.2.2001 ale ja ďalšími listinnými dôkazmi, ktorými preukazoval rozsah prác, ktoré mal u žalovaných vykonať a na ktorých vykonanie nevyhnutne potreboval lešenie HAKY. Týmito listinnými dôkazmi je Zmluva o dielo medzi objednávateľom D. L. a žalobcom ako zhotoviteľom zo dňa 19.12.1998, Rozpis prác vykonaných s použitím lešenia HAKY na základe zmluvy o dielo, keď rozsah vykonaných prác je bližšie špecifikovaný aj v Súvahe vykonaných prác, ktorá tvorí prílohu k faktúre č. X/XX zo dňa 16.1.1999 a prílohu k faktúre č. X/XX zo dňa 5.4.1999. Ak súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti aj s poukazom aj na Znalecký posudok Ing. Petra Skákalu, PhD. ( znalec potvrdil, že na prácach rodinného domu žalovaných a to pre vyhotovenie vonkajších povrchových úpravách fasády domu, pre súvislú a neprerušovanú realizáciu rekonštrukcie a nadstavby domu ) dospel k záveru, že na prácach rodinného domu žalovaných bolo použité rovnaké lešenia HAKY, (resp. všetky komponenty ) aké mal žalobca prenajaté, nie je možné týmto záverom nič vytknúť, bez ohľadu nato, že znalec vo svojom posudku pripustil aj možnosť, že na niektoré práce nebolo potrebné lešenie typu HAKY, resp. neboli potrebné klietky v počte až 12 kusov. 14.3. Ďalšími námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 15. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).