Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/502/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207596 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709207596.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Obec W. M., so sídlom W. M., zastúpený: JUDr. H. R., advokátka, H. XX, V., proti žalovanej: MUDr. L. Q., bytom Q. XX, W. M., zastúpená JUDr. U. N., advokát, Z. X, M., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/145/2009-212 zo dňa 30.04.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/145/2009-212 zo dňa 30.04.2014 vo veci samej p o t v r d z u j e . Výrok o náhrade trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese V., obec W. M., katastrálne územie W. M., zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra V., na liste vlastníctva č. XXXX v celosti, parcely č. XXX/X vo výmere XXXX m2 zastavanej plochy a nádvoria, parcely registra „C“ (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej X.XXX,XX eur na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2009 sa žalobca domáhal tohto určovacieho petitu z dôvodu, že Nehnuteľnosť bola podľa identifikácie parciel č. XXX-XXX/XX zo dňa 14.03.2007 odčlenená z parcely č. XXX - role vo výmere XXXX m2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX - kat. úz. W. M., pôvodne podľa zápisov vo vložke pod M. X, X vo vlastníctve rodičov žalovanej; od roku XXXX otca žalovanej F. U., a po jeho úmrtí titulom dedenia v roku XXXX jej matky L. U., rod. V.. K sporu došlo dôsledkom duplicity vlastníctva, ktorá vznikla tým, že napriek vyvlastneniu celej parcely č. XXX matke žalovanej L. U. v roku XXXX na účely individuálnej bytovej výstavby, bola z nej odčlenená časť - parc. č. XXX/X, cesta vo výmere XXXX m2 (Nehnuteľnosť) zapísaná v evidencii nehnuteľnosti späť do vlastníctva L. U., a po jej úmrtí v roku XXXX bola zdedená žalovanou. K tomuto nesprávnemu postupu mohlo dôjsť nesprávnou identifikáciou parc. č. XXX vyhotovenej na účely dedičského konania po poručiteľke L. U., ako aj dôsledkom toho, že vlastníctvo štátu nebolo do bývalej evidencie nehnuteľností zapísané, a súčasne žalovaná v dedičskom konaní nežiadala vylúčiť parcelu z aktív dedičstva, hoci o jej vyvlastnení mala vedomosť. Žalobca k Nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo prechodom zo štátu, podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obci, avšak svoje vlastnícke právo si už nemohol dať zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko tomu bránil jestvujúci zápis vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Žalovaná sa v posledných 3 rokoch opakovane domáhala, aby žalobca, ktorý je faktickým užívateľom Nehnuteľnosti - cesty, oiod nej Nehnuteľnosť odkúpil. Neakceptovala návrh žalobcu na uzavretie dohody o urovnaní, ktorou by sa vysporiadalo vlastníctvo k parcele v prospech žalobcu v súlade so skutočným právnym stavom veci. Listom zo dňa 31.01.2006 ho žalovaná požiadala o vysporiadanie jej pozemku s tým, že je jeho výlučnou vlastníčkou. Žalobca dňa 08.06.2006 podal na Správu katastra V. návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona, v ktorom sa domáhal vykonania opravy, t.j. zosúladenia údajov v liste vlastníctva s citovaným vyvlastňovacím rozhodnutím, a výmazu vlastníckeho práva žalovanej z listu vlastníctva. Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra V. č. T.-XX/XXXX zo dňa 27.09.2007 návrhu na opravu vyhovené nebolo, pretože nebol daný dôvod na postup podľa § 59 Katastrálneho zákona. Toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním zo dňa 18.10.2007, v ktorom uviedol, že vyvlastňovacie rozhodnutie nie je v poradí druhou listinou na zápis vlastníckeho práva na totožnú nehnuteľnosť do bývalej evidencie nehnuteľností, ale ide v poradí o prvú listinu, keďže bolo doručované na zápis ešte spolu s dohodami o zriadení práva osobného užívania pozemkov, uzavretými s občanmi na účely výstavby rodinných domov. Keďže do katastra nehnuteľností bola zapísaná v poradí doručená ako druhá listina - dedičské rozhodnutie po neb. L. U., zápis titulom tohto dedičského rozhodnutia je potrebné zrušiť. Taktiež žalobca poukázal na to, že bývalé stredisko geodézie pochybilo, keď zápis vlastníctva štátu k parc. č. XXX/X do evidencie nehnuteľností nevykonalo, lebo zrejme dôsledkom toho bola vyhotovená k dedičskému konaniu po neb. L. U. nesprávna identifikácia parciel, ktorá svedčila ešte vlastníctvu poručiteľky. Potom bola parcela nesprávne pojatá do dedičstva. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím č. T. XX/XX-V. zo dňa 16.01.2008 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Správy katastra V. potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že správa katastra vykonala zápis vlastníckeho práva k parc. č. XXX/X v súlade s dedičským rozhodnutím, ktoré má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti - teda v súlade s § 36a Katastrálneho zákona a pri tomto zápise neboli zistené chyby v písaní, počítaní, či iné zrejmé nesprávnosti. K histórii nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou žalobca uviedol, že bývalý Miestny národný výbor vo W. M. zaregistroval do roku XXXX viacero žiadostí občanov o pridelenie stavebných pozemkov. Na základe geometrických plánov Strediska geodézie pre okres Bratislava - vidiek č. XXX-XXXX-XXX/XX a č. XXX-XXXX-XXX/XX preparceloval pozemky v katastrálnom území W. M. určené na individuálnu bytovú výstavbu, o čom svedčí aj identifikácia parciel Strediska geodézie Bratislava - vidiek z 18.11.1967. V tejto súvislosti mienil uskutočniť aj výkup pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve fyzických osôb, medzi nimi aj L. U., matky žalovanej ako vlastníčky pozemnoknižnej parcely č. XXX. O tom, že výkup pozemku vlastníčka odmietla, národný výbor spísal úradný záznam dňa 12.03.1968. Vzhľadom na neochotu vlastníkov pozemky predať štátu, dňa 19.03.1968 Miestny národný výbor podal na Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, odbor výstavby, v Bratislave žiadosť o vyvlastnenie parcely č. XXX. Nadriadený orgán vyhláškou č. Výst. XXXX/XX zo dňa 08.05.1968 zahájil vyvlastňovacie konanie. Sťažnosť matky žalovanej, ktorá požadovala vyššiu náhradu za výkup, než stanovovali vtedajšie predpisy, bola na úrovni Miestneho národného výboru prerokovaná zástupcami národného výboru, o čom bol spísaný záznam dňa 14.05.1968. V zmysle tohto záznamu požiadavku vlastníčky nebolo nemožné akceptovať vzhľadom na vtedy platné právne predpisy obmedzujúce výšku výkupovej ceny pozemkov štátom. Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, odbor výstavby, rozhodnutím sp. zn. Výst. XXXX/XX zo dňa 10.06.1968 parcelu č. XXX v celkovej výmere XXXX m2 vo vlastníctve Agneši Doktorovej vyvlastnil za náhradu X.XXX,- Kčs. Súčasťou výroku o vyvlastnení (aj ďalších pozemkov iných vlastníkov) bol aj výrok, že vlastnícke právo k vyvlastneným pozemkom nadobúda štát - v správe Miestneho národného výboru W. M.. Proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu podala vlastníčka odvolanie dňa 10.07.1968, avšak odvolací orgán Západoslovenský krajský národný výbor Bratislava odvolanie rozhodnutím sp. zn. ÚPA/53-1968 zo dňa 13.07.1968 zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu ako vecne správne potvrdil. Vyvlastňovacie rozhodnutie sa týmto dňom stalo právoplatným a vykonateľným. Podľa názoru žalobcu vlastnícke právo štátu bolo zachované aj ku dňu jeho prechodu do vlastníctva žalobcu, aj keď nebolo v evidencii nehnuteľností v prospech neho zapísané. Vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo do tejto doby žiadnym rozhodnutím štátu zrušené a ani štát neuzavrel so žiadnou osobou taký právny úkon, ktorým by previedol vlastnícke právo k parc. č. XXX/X na ďalšiu osobu. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca vyvodil z § 2 ods. 1 zák. SNR č. 138/1991 Zb. o majetku, podľa ktorého "do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území v ktorých sa nachádzajú". Dátum vzniku vlastníckeho práva žalobca opiera o ustanovenie § 2 ods. 7 citovaného zákona, podľa ktorého veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti zákona, pričom podľa § 18 zákon nadobudol účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni jeho vyhlásenia, teda 1. mája 1991. 3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Žalobca podľa jej názoru dostatočným spôsobom nepreukázal, že vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Keďže podľa § 31 zák. 169/90 Zb. boli zrušené miestne národné výbory a zaviedla sa samospráva, tento nedostatok alebo pochybenie zo strany štátu sa už nedá napraviť. Žalobca len narába s dedukciou, že vyvlastňovacie rozhodnutie musí byť právoplatné, keďže bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie. Ku dňu 01.01.1992, po tzv. veľkej novele Občianskeho zákonníka, jej navyše svedčí aj právo vydržania k Nehnuteľnosti, a svoju dobromyseľnosť odvodzuje od právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. k. U. XXXX/XX-XX zo dňa 30.01.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.1990 po jej matke - poručiteľke L. U., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Štátne notárstvo určilo všeobecnú cenu majetku poručiteľky na sumu XXX.XXX,- Kčs a potvrdilo nadobudnutie dedičstva žalovanej, medzi inými aj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. M., zapísané na LV č. XXXX, a medzi nimi aj parc. č. XXX/X o výmere XXXXm (Nehnuteľnosť). 4. Súd poukázal na ustanovenia § 126 ods. 1; 129 ods. 1,2; 130 ods. 1,2,3; 134 ods. 1,3,4; a 460 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právnym titulom vlastníckeho práva žalovanej k Nehnuteľnosti je právoplatné dedičské rozhodnutie Okresného súdu Bratislava - vidiek sp.zn. D 1166/89-24 zo dňa 30.01.1990. Súd súčasne považoval za potrebné vysporiadať sa aj s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej vydržaním, ktoré predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, hoci právny titul vydržania v konaní vzniesol žalobca. Ide o hmotnoprávne posúdenie, na ktoré je potrebné prihliadať ex offo. Ide totiž o jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý nastáva zo zákona uplynutím ustanovenej lehoty, v danom prípade 10- ročnej doby nepretržitej, dobromyseľnej a nerušenej držby. Nejde tak o procesnú obranu účastníka, ale o riadny nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý (po splnení podmienok) nastáva priamo zo zákona. Súd konštatoval, že zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.1951, stanovil na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaciu dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960. Následne zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník držbu a vydržanie spočiatku neupravoval. Až novelou zák. č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.1983, sa upravilo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby, pričom vydržacia doba však neuplynula skôr ako 01.04.1984. Táto novela priniesla iba čiastočné riešenie problému, pretože obmedzila rozsah subjektov vydržania, ktoré bolo obmedzené iba na fyzické osoby (z držby boli vylúčené právnické osoby a štát), tak aj predmet vydržania, kedy nebolo možné vydržať hlavne vlastnícke právo k pozemkom. Novela Občianskeho zákonníka realizovaná zákonom č. 509/1991 Zb. prevažnú väčšinu obmedzení odstránila. V súčasnosti nie je z vydržania vylúčený žiadny subjekt, a predmet vydržania je obmedzený iba okrajovo. Vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamžikom, kedy splnil podmienky vydržania. 5. Vo vzťahu k posúdeniu vydržania spornej Nehnuteľnosti súd uviedol, že v judikatúre súdov panuje zhoda, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Taktiež je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu u každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Z výsluchu žalovanej mal súd za preukázané, že o vyvlastnení parcely č. XXX jej matke nemala vedomosť (opak v konaní preukázaný nebol). O jej dobromyseľnosti a dobrej viere svedčí aj tá skutočnosť, že predtým ako Nehnuteľnosť nadobudla dedením, táto bola aj riadne vyznačená na príslušnom LV č. XXXX na meno poručiteľky L. U.. Nebol preto dôvod sa domnievať, že vlastníkom pozemku bol štát. Z tohto dôvodu bola Nehnuteľnosť aj predmetom dedenia po poručiteľke L. U.. Žalovaná sa dňu smrti svojej matky t.j. odo dňa 28.03.1989, stala oprávneným držiteľom a chopila sa jej držby. Následne súd skúmal ďalšiu podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva - vydržaciu dobu. Vo veci ide o prípad, kedy pre novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., boli naplnené podmienky pre vydržanie. Zo zákona aj z povahy veci vyplýva, že držiteľ nesmie držbu stratiť, pričom ju nemusí celú dobu vec fyzicky držať. Ide o to, aby v priebehu vydržacej doby nenadobudol držbu (nie detenciu) veci niekto iný. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že Nehnuteľnosť užíva ako vlastník žalovaná odkedy Nehnuteľnosť nadobudla dedením dňa 28.3.1989 (uvedenému nasvedčuje aj korešpondencia účastníkov ohľadne výziev na platenie odplaty za užívanie pozemku). Vydržacia doba u nej uplynula dňa 28.03.1999 (s prihliadnutím na novelu Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb.), a žalovaná stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti ex lege. Vzhľadom na to, že žalovaná Nehnuteľnosť nadobudla na základe rozhodnutia o dedičstve, túto už nemohol vydržaním nadobudnúť žalobca ku dňu 01.01.1992 (žalovaná bola ako vlastník pozemku titulom dedenia zapísaná ešte v roku XXXX, t.j. pred nadobudnutím účinnosti novely č. 509/1991 Zb.). Žalobca ako právnická osoba, respektíve štát, mohol vydržaním nadobudnúť Nehnuteľnosť najskôr až po prijatí novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 01.01.1992, nakoľko do uvedeného času boli z vydržania vylúčení. Ku dňu 1.1.1992 nemal štát už pozemok vo svojej držbe, keďže od roku XXXX ho užívala ako vlastník výlučne žalovaná, o čom svedčil aj zápis vlastníckeho práva k nemu. Pred vydaním osvedčenia o dedičstve ju mala riadne zapísanú na liste vlastníctva právna predchodkyňa žalovanej, jej matka L. U.. Preto sa nemohol štát a následne obec riadne chopiť držby, byť dobromyseľný, a dovŕšiť vydržanie ku dňu 01.01.1992. Súd preto neskúmal ďalšie podmienky týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v prospech žalobcu. 6. Pokiaľ ide o vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 10.06.1968 k parcele č. XXX, súd voči nemu vyslovil pochybnosti o jeho relevancii pre daný spor. Z geometrického plánu predloženého príslušnej správe katastra zo dňa 18.11.1967 (t.j. rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení) vyplýva, že parcely č. XXX, XXX, XXX L. XXX boli zlúčené a následne prerozdelené, pričom týmto spôsobom vznikla aj novovzniknutá parcela č. XXX/X, cesta o výmere X.XXX m2. Uvedený geometrický plán však predchádzal samotnému vyvlastňovaciemu konaniu a rozhodnutiu, a v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia už parc. č. XXX (t.j. parcela, ktorej sa týkalo vyvlastnenie) právne neexistovala. Výroková časť vyvlastňovacieho rozhodnutia teda nekorešpondovala stavu nehnuteľností (ich označenia) zapísanému v príslušnej evidencii (pôvodné označenie parcely č. XXX už neexistovalo). Žalobca súdu nepreukázal, že parc. č. XXX/X vznikla odčlenením práve z pôvodnej parc. č. XXX, nakoľko z predloženého geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/XX vyplýva, že jednotlivé novovzniknuté parcely (medzi inými aj parc. č. XXX/X) vznikli zlúčením a následne prerozdelením, v súhrne štyroch parciel. Žalobca tak nepreukázal, že vyvlastňovacie konanie a vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia sa týkalo práve spornej parc. č. XXX/X, nakoľko jeho výroková časť sa vzťahuje iba k parcele č. XXX. Zlúčením pôvodných parciel č. XXX, XXX, XXX L. XXX a ich následným prerozdelením boli vytvorené nové parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X až XXX/XX. Ak žalobca tvrdí, že z pôvodnej parcely č. XXX boli vytvorené parcely č. XXX/X až XXX/XX (teda aj parcela, ktorá je predmetom sporu) musela by tomu zodpovedať aj ich výmera (výmera pôvodnej parcely a novovytvorených parciel by musela byť rovnaká). Kým pôvodná parcela č. XXX (ktorá bola predmetom vyvlastnenia) bola vo výmere XX árov XX m2, súčet výmery novovytvorených parciel č. XXX/X až XXX/XX predstavuje výmeru cez XXX árov. Z toho je zrejmé, že novovytvorená sporná parcela XXX/X, resp. novovytvorené parcely XXX/X až XXX/XX, zahŕňajú aj výmery pôvodných parciel č. XXX, XXX L. Č.. XXX. Žalobca tak nepreukázal, že sporná parcela č.XXX/X bola vytvorená výlučne z pôvodnej parcely č. XXX, ktorej sa týkalo vyvlastnenie, a teda že aj táto bola vyvlastnená. Nebolo preukázané ani to, že vlastníkom parcely č. XXX/X bol v minulosti štát titulom vyvlastnenia, pretože vyvlastňovacie rozhodnutie sa viaže iba k parc.č. XXX a nie k spornej parc. č. XXX/X. 7. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania nasledovne: 1. príprava prevzatie zastúpenia 751,84 € 2. podanie vo veci samej zo dňa 07.12.2009 751,84 € 3. štúdium spisu dňa 04.11.2010 751,84 € 4. podanie vo veci samej zo dňa 12.11.2010 751,84 € 5. porada s klientom dňa 11.06.2011 751,84 € 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 13.06.2011 751,84 € 7. zastupovanie na pojednávaní dňa 05.03.2012 751,84 € 8. zastupovanie na pojednávaní dňa 19.09.2012 (1/4 úkonu) 187,94 € 9. zastupovanie na pojednávaní dňa 23.01.2013 (1/4 úkonu) 187,96 € 10. porada s klientom dňa 31.01.2013 751,84 € 11. rokovanie s protistranou dňa 31.01.2013 na Obecnom úrade vo W.Z. M. 751,84 € 12. podanie vo veci samej zo dňa 04.03.2013 751,84 € 13. zastupovanie na pojednávaní dňa 30.04.2014 751,84 € 14. režijný paušál 13,90€+14,42€+14,82€+15,26€+31,24€+8,04€ 97,67 € Spolu odmena advokáta 8743,83 € Výšku advokátskej odmeny súd určil podľa § 10 ods. 1, 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. tak, že základom tarifnej odmeny bola hodnota pozemku, ktorý bol predmetom sporu. Hodnota Nehnuteľnosti bola ustálená na sumu 165.969,59 eur podľa priloženého znaleckého posudku Ing. Z. D. zo dňa 29.04.2008, číslo posudku 101/2008., ktorý bol zhotovený na objednávku žalovanej pred začatím súdneho konania. 8. Rozsudok napadol odvolaním žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním doručeným súdu dňa 12.06.2014. Zotrval na tvrdeniach v podanej žalobe a zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. K obrane žalovanej pokiaľ ide o vyvlastňovacie rozhodnutie uviedol, že nesúhlasí so spochybňovaním právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia pre údajnú absenciu doložky právoplatnosti a s námietkou, že vzhľadom na zánik okresných a krajských národných výborov túto doložku nemožno už dodatočne obstarať. Žalobca v prvostupňovom konaní preukazoval, že síce sa rozhodnutie s doložkou právoplatnosti nezachovalo, ale bolo riadne doručené dotknutým účastníkom podľa doručeniek z archívu, teda aj matke žalovanej L. U.. Niet preto dôvodu zavádzať, že vyvlastnenie nie je právoplatné. Pritom nie doložka právoplatnosti robí rozhodnutie právoplatným, ale účinné doručenie rozhodnutia všetkým účastníkom. Súd odignoroval argumentáciu žalobcu a nepochopiteľne sa zameral len na otázku vydržania vlastníctva, ktorú alternatívne žalobca preukazoval. Touto otázkou sa však zaoberal predovšetkým vo vzťahu k samotnej žalovanej, údajne z úradnej moci, a skonštatoval, že u žalovanej došlo k vydržaniu vlastníctva ku dňu XX.XX.XXXX, pretože počnúc dňom úmrtia jej matky dňa XX.XX.XXXX sa stala oprávneným držiteľom nehnuteľnosti a vydržacia desaťročná lehota vzhľadom na novelu Občianskeho zákonníka uplynula dňa XX.XX.XXXX. Závery súdu prvej inštancie sú nesprávne. Ak súd uvažoval o vydržaní vlastníctva žalovanou, nepriamo akoby akceptoval, že nehnuteľnosť vyvlastnením prešla na štát. Pre tento prípad však paradoxne nevzal do úvahy titul nadobudnutia nehnuteľnosti zo zákona samotným žalobcom v zmysle zákona o majetku obcí č. 139/1991 Zb. Súd tiež konštatoval, že údajne bola žalovaná pri držbe dobromyseľná, pretože sa chopila držby v dobrej viere, že jej vlastnícky patrí. Toto tvrdenie však odporuje vykonaným dôkazom. Žalovaná spornú nehnuteľnosť nikdy neužívala, nemala ju v držbe. Ide totiž o nehnuteľnosť, na ktorej bola v súvislosti s individuálnou bytovou výstavbou vybudovaná cestná komunikácia a boli na nej postupne vybudované aj inžinierske siete. Ide o notoricky známu skutočnosť, pretože ide o komunikáciu, ktorá slúži na verejné účely. Žalovaná nikdy nebola držiteľkou nehnuteľnosti, neužívala ju, nesprávala sa k nej ako vlastníčka, nevybudovala na nej cestu ani inžinierske siete. To, že obec vyzvala na odkúpenie tohto pozemku listom z 31.01.2006, teda 17 rokov po tom, čo ju mala zdediť, nie je žiadnym dôkazom, že nehnuteľnosť mala v držbe tak, ako sa to snaží súd tvrdiť v rozsudku. Navyše, ak by aj nehnuteľnosť užívala, tak len tak, ako každý iný, kto po ceste chodil, resp. jazdil. Držiteľom danej nehnuteľnosti tak bol po celý čas žalobca a pred ním od vyvlastnenia československý štát. Žalovaná nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosť patrí, pretože o vyvlastnení mala veľmi dobrú vedomosť. Videla, že prevažná časť pozemku jej matky je zastavaná rodinnými domami, a preto nemohla tieto pozemky vydržať. Nemá preto oporu vo vykonaných dôkazoch tvrdenie súdu, že žalovaná vraj o vyvlastnení nevedela. Ak súd akceptoval vyvlastňovacie rozhodnutie a mal pochybnosť o tom, či sporná parcela č. XXX/X bola celá súčasťou vyvlastňovanej parcely č. XXX alebo nie, bolo možné cestou súdu si vyžiadať novú identifikáciu parciel za situácie ak identifikácii, ktorá bola predložená žalobcom bezdôvodne neuveril. Poukazovanie na geometrické plány, z ktorých vraj vyvstala pochybnosť z akej parcely bola parcela č. XXX/X vytvorená, sa javí ako účelové. Identifikácia parciel bola už prílohou žaloby samotnej. Súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď s ohľadom na hodnotu veci, z ktorej určil sadzbu za jeden úkon právnej služby, vychádzal z ceny nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku predloženého žalovanou. Tento posudok nezohľadňoval zhodnotenie Nehnuteľnosti štátom vybudovaním cesty a sietí. Súčasne súd priznal právnemu zástupcovi žalovanej odmenu aj za taký úkon ako štúdium spisu, ktoré vyhláška č. 655/2004 Z.z. nepozná. Ani porada s klientom bez špecifikácie nespĺňa zákonné podmienky na priznanie odmeny. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel; alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 17.07.2014. Domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zotrvala na svojej obrane z prvostupňového konania a zdôraznila, že sporný pozemok riadne nadobudla dedením po svojej matke L. U., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. W.-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré v tento deň súčasne nadobudlo právoplatnosť. Táto skutočnosť nebola sporná. Súd si zadovážil z príslušného štátneho archívu všetky dotknuté listiny na vec sa vzťahujúce, z ktorých jednoznačne nevyplynulo, či sporná parcela č. XXX/X bola riadne podľa vtedy platných predpisov vyvlastnená, keďže ani na jednom vyhotovení vyvlastňovacieho rozhodnutia nebola vyznačená doložka ich právoplatnosti. Navyše ani z pripojených poštových návratok nevyplynulo, čo sa v ktorom časovom období ich adresátom doručovalo, nakoľko na týchto zásielkach žiaden takýto záznam nebol. Je preto účelové tvrdenie žalobcu, že pokiaľ bolo vydané druhostupňové vyvlastňovacie rozhodnutie, muselo sa stať následne právoplatným. Pokiaľ žalobca tvrdí, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom 13.07.1968, teda v deň vydania rozhodnutia Západoslovenským krajským národným výborom, toto sa v konaní nepreukázalo. Nepreukázalo sa ani to, že do doby právnej existencie národných výborov bola vyznačená doložka právoplatnosti na vyvlastňovacích rozhodnutiach. Tento nedostatok je pritom v súčasnosti už neodstrániteľný, nakoľko orgány bývalej štátnej správy neexistujú. Nahradili ich samosprávne obecné, resp. mestské úrady. Správne sú závery súdu prvej inštancie, že žalovaná nadobudla Nehnuteľnosť vydržaním. Aj dedičské rozhodnutie je samostatným právnym titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva a môže byť právnym podkladom aj na to, aby súd konštatoval vydržanie vlastníckeho práva k tomuto pozemku s poukazom na veľkú novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 509/1991 Z.z. Je zjavne účelové tvrdenie žalobcu, že pokiaľ súd uvažoval o vydržaní citovaného pozemku žalovanou, nepriamo akceptoval, že tento pozemok prešiel vyvlastnením na štát. Taktiež neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalobca nadobudol do vlastníctva tento pozemok podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o obecnom zriadení. Ak by tomu tak bolo, príslušný katastrálny úrad by tento pozemok musel zapísať na list vlastníctva, čo sa nestalo. Aj tvrdenie žalobcu, že držiteľom sporného pozemku bol on, pretože ide o verejnú komunikáciu, je nedôvodné. Už z § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Z.z. vyplýva, že lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca alebo Miestny národný výbor vo Veľkom Bieli, resp. Okresný národný výbor Bratislava-vidiek majetkovoprávne dôsledne nevyporiadali pozemky, na ktorých chceli alebo prípadne aj postavili stavby, takáto skutočnosť nemôže byť na ujmu pôvodných vlastníkov dotknutých pozemkov. Napraviť takýto stav je možné iba na základe vzájomnej dohody vlastníkov týchto pozemkov a obecného úradu, teda žalobcu, na základe kúpnej zmluvy o predaji dotknutého pozemku. V tomto smere nie je dôvodné a ani vecne správne tvrdenie žalobcu, že nebolo dôvodné vyjadrovať sa k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu zo dňa 10.06.1968, keďže podľa názoru súdu bolo právne bezvýznamné vzhľadom na podstatu veci. Ak by vyvlastňovacie rozhodnutie bolo právne perfektné, nebol by zo strany žalobcu dôvod podať žalobu na súd. K odvolacej námietke vo vzťahu k priznaným trovám prvostupňového konania žalovaná uviedla, že výška advokátskej odmeny bola vypočítaná správne podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Za základ bola vzatá hodnota pozemku, ktorý bol predmetom sporu. Jeho hodnota v sume 165.969,59 eur bola určená podľa znaleckého posudku Ing. Z. D. zo dňa 29.04.2008 č. 101/2008, ktorý bol predložený súdu. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony právnej služby, účtoval si právny zástupca žalovanej štúdium spisu zo dňa 04.11.2010 s poukazom na § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže štúdium spisu je povahou a účelom najbližšie k úkonu právnej služby, ktorým je napr. zastupovanie na súdnom pojednávaní. Domáha sa preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Ďalším podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.05.2014 sa právny zástupca žalovanej domáhal opravy výroku o trovách konania o údaj, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanej k rukám jej právneho zástupcu. 10. Odvolací súd dňa 14.08.2017 doručil vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej na vedomie právnej zástupkyni žalobcu elektronickou formou. Právna zástupkyňa žalobcu k tomuto vyjadreniu nepodala ďalšiu repliku. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto prejednal odvolanie žalobcu podľa citovaných ustanovení bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 26.09.2017. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu vo veci samej a s obranou žalovanej. Súd ustálil skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní, vyvodil z neho správne skutkové a právne závery, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, a poukazuje na ne v súlade s § 387 ods. 2 CSP. V súvislosti s uplatnenými odvolacím námietkami žalobcu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť len nasledovné: Žalovanej a jej právnym predchodcom svedčí vlastnícke právo k parcele č. XXX, z ktorej mala byť neskôr vytvorená sporná parcela č XXX/X, na základe zápisu v Pozemkovej knihe a neskôr v katastri nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo žalovanej vzniklo jeho prededením po jej matke v roku XXXX. Tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo matky žalovanej zaniklo vyvlastnením v roku XXXX, nebolo nepochybným spôsobom deklarované príslušným rozhodnutím s doložkou právoplatnosti a neosvedčili ho ani doručenky, z ktorých nie je zistiteľné o doručovanie akých zásielok sa jednalo. Sú správne aj závery súdu, že ešte pre vyvlastňovacím konaním došlo k preparcelovaniu pôvodnej parcely č. XXX za účelom individuálnej výstavby, a v tej súvislosti vznikla aj sporná parcela č. XXX/X. Napriek tomu vyvlastňovacie rozhodnutie sa týkalo len pôvodnej parcely č. XXX. Aj výmera pôvodnej parcely č. XXX v porovnaní s výmerou všetkých novozniknutých parciel preukazujú, že sporná parcela XXX/X mohla vzniknúť aj z iných parciel ako parcely č. XXX, ktorej sa týkalo vyvlastňovacie konanie. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že práve sporná Nehnuteľnosť prešla na základe vyvlastnenia do vlastníctva štátu, a následne do jeho vlastníctva. Súd nepochybil ani v tom, keď vzhľadom na tvrdenia žalobcu preskúmal ako vlastnícky titul žalovanej vydržanie Nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná v držbe Nehnuteľnosti na základe zápisu vlastníckeho práva jej matky k Nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a následne aj jej vlastníckeho práva na základe dedičského rozhodnutia. Sú dôvodné argumenty žalovanej, že ani užívanie pozemku zo strany právnych predchodcov žalobcu (socialistické organizácie), neprerušilo plynutie vydržacej lehoty. Žalovaná sa správala k Nehnuteľnosti ako vlastník aj keď bola na nej vybudovaná cestná komunikácia, keďže žiadala, aby bola od nej odkúpená, resp. uhrádzané platby za jej užívanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak výsledky vykonaného dokazovania potvrdili vo veci vlastnícky titul žalovanej k spornej nehnuteľnosti. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca v odvolaní spochybnil správnosť výšky tarifného základu, z ktorého bola vypočítaná výška odmeny za úkony právnej služby poskytnuté žalovanej. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že tarifným základom pre výpočet odmeny za úkony právnej služby bola hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca Ing. Z. D. na objednávku žalovanej ku dňu 24.4.2008. Žaloba však bola podaná až o rok neskôr, dňa 25.8.2009, pričom určujúcou pre celé konanie mala byť hodnota nehnuteľnosti v čase začatia konania. Znalec spornú parcelu ohodnotil na X mil. Sk, v ktorej zohľadnil, že na parcele je vybudovaná spevnená komunikácia a inžinierske siete. Je dôvodná odvolacia námietka, že zhodnotenie pozemku nemôže byť v prospech žalovanej, ktorá toto zhodnotenie nerealizovala a nefinancovala. Súd prvej inštancie tak pri určení náhrady za právne služby žalovanej vychádzal z nesprávne určeného tarifného základu. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ani to, prečo priznal plnú výšku odmeny za úkon - štúdium spisu, a aké mal podklady k priznaniu odmeny za úkon - porada s klientom. 15. Uvedenými pochybeniami pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovanej, súd prvej inštancie porušil procesné právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd preto rozsudok v tejto časti zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom riadne určí tarifný základ v naznačenom smere a dostatočne odôvodní priznanie náhrady za jednotlivé úkony právnej služby. 16. Keďže žalovaná bola plne úspešná aj v odvolacom konaní, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).