Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/260/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709209255 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709209255.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ I. C., T.. XX.X.XXXX, H. F. XX, Bratislava, zast. JUDr. Romanom Klimekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Radničné námestie 5, Pezinok, 2/ Ľ. C., T.. X.X.XXXX, H. S. XX, Bratislava, zast. JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: N. F., T.. XX.XX.XXXX, H. F. XXX/XX, G. K., zast. JUDr. Beatou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie pôvodnej žalobkyne a žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. februára 2015 č.k. 8C 172/2009-249 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne U. C., M.. F.Ž., T.. X.XX.XXXX, H. F. XXX/XX, G. K. a žalovaného N. F.É., M.. F., T.. XX.XX.XXXX, H. F. XXX/ XX, G. K. k nehnuteľnostiam nachádzajúci sa v kat. území G. K., obec: G. K., okres Pezinok: pozemok parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX I., parcela registra "., vedený na W. Č.. XXX, pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I., parcela registra "., vedený na W. Č.. Č.. XXX, pozemok parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX I., parcela registra ". vedený na W. Č.. XXX, rodinný dom G.. Č.. XXX postavený na parcele Č.. XXX/X, vedený na W. Č.. XXX. Žalobkyňu určil za výlučnú vlastníčku novovytvorenej parcely Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX I., novovytvorenej parcely Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX I., novovytvorenej parcely Č.. XXX/XX záhrada o výmere XXX I., novovytvorenej parcely Č.. XXX/XX záhrada o výmere XXX I., bytovej jednotky Č.. X rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na novovytvorených parcelách Č.. XXX/XX Z. XXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu G.. Č.. XXX o veľkosti 1/2-ina, v podiele 1/1-ina (v celosti). Žalovaného určil za výlučného vlastníka novovytvorenej parcely Č.. XXX/26 zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I., novovytvorenej parcely Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, novovytvorenej parcely Č.. XXX/X záhrada o výmere 138 m2, novovytvorenej parcely Č.. XXX/X záhrada o výmere 282 m2, bytovej jednotky Č.. X v rodinnom dome G.. Č.. XXX, postaveného na novovytvorených parcelách Č.. XXX/XX Z. XXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu G.. Č.. XXX o veľkosti 1/2-ina, v podiele 1/1-ina (v celosti). Rozhodol tiež, že žalobkyňa a žalovaný sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely č. 424/28 zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 každý v podiele 1/2-ina s tým, že geometrický plán vyhotovený dňa 18.9.2013 V.. Š. Š., autorizačne overeného dňa 18.9.2013 V.. Š. Š., úradne overeného V.. V. N. dňa 11.10.2013 pod č. XX XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11.193,40 eur a náhradu iných trov konania vo výške 400 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet alebo k rukám právneho zástupcu žalovaného. 2. Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že žalobkyňa za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dala vypracovať znalecký posudok číslo 20/2010 u znalca V.. Q. Y., kde úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu G. Č.. XXX na parcele č. XXX/X, vrátane príslušenstva a pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, k.ú. G. K., taktiež návrh reálneho rozdelenia nehnuteľností. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a stavieb znalec stanovil na 228.000 eur a v závere svojho posudku uviedol, že rodinný dom G.. Č.. XXX na C.. Č.. XXX/X kat. územie G. K. je reálne deliteľný na dve samostatné bytové jednotky vertikálnou deliacou líniou, vyznačenou v Geometrickom pláne č. XX/XXXX. Taktiež je deliteľné príslušenstvo rodinného domu G.. Č.. XXX, mimo studne na parc. č. XXX/X a žumpy na parc. č. XXX/X, k týmto je potrebné zriadenie vecného bremena. 3. Zo znaleckého posudku č. 13/2011 vypracovaného znalcom V.. Š. Š. zistil, že znalec preskúmal predložený geometrický plán číslo XX/XXXX, kde uviedol, že po technickej a formálnej stránke je bez závad a spolu s rozhodnutím súdu zapísateľný do katastra nehnuteľnosti. Problém videl v ďalšom využívaní nehnuteľností po rozdelení, pričom žalovaní, ktorým pripadne časť domu, ktorú užívajú aj teraz podľa návrhu Č.. XXX/X vo výmere 94m2 a dvor parc. Č..XXX/XX 125m2 budú vo veľkej nevýhode, keď vedľa domu k susednému pozemku je len časť 0,34 m, cez ktorý nie je možné prechádzať a prevážať veci do záhradných častí. Naproti tomu žalobkyňa, ktorej pripadne domová časť podľa návrhu parc. č. XXX/XX o výmere 94 m2 a dvor parc. č. XXX/XX 185 m2 môže na pozemku vedľa domu parkovať a aj prevážať do zadných častí pozemkov. Rozdelenie podľa tohto návrhu považoval za možné tým, aby pozemok parc. č. XXX/XX dvor vo výmere 185 m2 bol zaťažený ťarchou, na základe ktorej žalovaný môže využiť pozemok pri údržbe svojej domovej časti, najmä prístup na strechu, aby mohol žalovaný cez pozemok prevážať na svoje pozemky potrebný materiál na obhospodárenie záhrad. Vyrovnanie podielov v záhradnej časti nemal za rovnocenné za pozemok pri dome, nie podľa výšky ceny, ale podľa spôsobu užívania. Pozemok podľa neho je reálne deliteľný. 4. Znaleckým posudkom č. 22/2013 znalec V.. Š. Š. doplnil znalecký posudok 13/2011, kde v závere konštatoval, že pozemky a stavba rodinného domu sú reálne deliteľné podľa spoluvlastníckych podielov, na základe čoho vypracoval geometrický plán. Podľa návrhov reálne rozdelenie si nevyžaduje žiadne finančné náklady na realizáciu. Vecné bremeno znalec považoval za realizovateľné na pozemku parc. č. XXX/X v prospech žalovaného pričom musí byť vyhotovený iný geometrický plán a musí byť prepočítaná plocha novovzniknutých pozemkov. 5. Konštatoval, že znalec V.. Š. Š. na pojednávaní poukázal na geometrický plán v prílohe číslo 3, kde zeleným vyznačil pozemky žalovaného, ružovým pozemky žalobkyne, modrou vyznačil spoločný pozemok, alebo navrhol, aby tento pozemok, pripadol žalobkyni a bolo by zriadené vecné bremeno prechodu a prejazdu autom pre žalovaného s tým, že ak by súd zriadil vecné bremeno, k tomu by bolo potrebné vyhotoviť nový geometrický plán, kde sa musia prepočítať parcely, nakoľko by žalobkyni pripadlo viacej a musel by z nejakej parcely ubrať. Na otázku, či pri vypracovaní znaleckého posudku bral do úvahy, že žalovaný je vlastníkom parciel č. XXX/X Z. XXX/X a je možnosť prístupu cez tieto pozemky, znalec odpovedal, že bral to do úvahy, ale z jednej strany je iný vlastník, ktorý parcely vlastní súkromná firma, ďalšie dve parcely vlastnia iní vlastníci, ktorý by museli s takýmto prechodom súhlasiť, zároveň z jednej strany je potok, ktorý obchádza parcely. Znalec odporúčal súdu dať parcelu č. XXX/XX do podielového spoluvlastníctva, aby sa na všetkých nákladoch podieľali žalobkyňa a žalovaný spoločne. 6. Z výpisu LV č. XXX mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X vo výmere 581 m2, druh pozemku záhrady. Z listu vlastníctva č. XXX mal tiež za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X o výmere 498 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 295 m2, druh pozemku záhrady, stavby súpisné číslo XXX, na parcele číslo XXX/X, druh stavby XX. 7. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“). 8. Vyslovil, že v ustanovení § 142 Obč. zák. zákon zakotvuje špeciálny spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva, a to na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi zrušením podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Pokiaľ však k dohode nedôjde (a nie je rozhodujúce z akého dôvodu) nastupuje spôsob vyporiadania založený na ingerencii súdu, ktorého význam spočíva taktiež v tom, že garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné. 9. Uviedol, že z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je expressis verbis vyjadrená v ust. § 132 O.s.p. a odôvodňuje postup súdu predpokladaný v § 120 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ je súd povinný podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 18 O.s.p. dbať na rovné postavenie účastníkov, potom z toho vyplýva povinnosť zaistiť im rovnaké t.j. rovnocenné možnosti k uplatneniu ich práv, ale neznamená to povinnosť súdu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka. Rozhodnutie o rozsahu dokazovania spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu. Mal v danom prípade dostatočným spôsobom za preukázané všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci. 10. Skonštatoval, že Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. Zákon pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielu a k účelnému využitiu veci. Pokiaľ ide o reálne rozdelenie veci podmienkou pre tento spôsob vyporiadania sa jedná o rozdelenie veci „dobre možné“, pričom táto podmienka nie je naplnená iba faktickou možnosťou a technickou realizáciou rozdelenia spoločnej veci ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia, pričom sa zaoberal predovšetkým funkčnou stránkou rozdelenia spoločnej veci. Uviedol, že podľa aktuálnej súdnej praxe v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa reálnym rozdelením rozumie reálne rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri potrebnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. 11. Pri rozhodovaní o predmetnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vzal do úvahy všetky kritéria pre splnenie podmienok a vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov. V prvom rade sa zaoberal možnosťou, či je možné reálne rozdeliť predmetné nehnuteľnosti a prikázať ich do vlastníctva každému spoluvlastníkovi podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Z vykonaného dokazovania ustálil, že toto je možné odvolávajúc sa na znalecký posudok a na výsluch znalca možno iba konštatovať, že predmetné nehnuteľností je možné rozdeliť k čomu vypracoval a úradne overil geometrický plán. V prípade reálneho delenia pozemku, na ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, treba vždy skúmať, či sa rozdelením vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susediacom pozemku neznemožní prístup k stavbe, ktorá bola v rámci vyporiadania spoluvlastníctva prikázaná do jeho výlučného vlastníctva alebo v jeho výlučnom vlastníctve už je (Rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 2517/2006). 12. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ani jeden z vlastníkov už nechcel zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Prihliadal tak na základnú zásadu uplatňujúcu pri podielovom spoluvlastníctve, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu a z toho dôvodu podielové spoluvlastníctvo zrušil. Pri rozdelení rodinného domu vychádzal zo znaleckého posudku č. 20/2010 V.. Q. Y., ktorý v závere uviedol, že rodinný dom súp. č. XXX je reálne deliteľný na dve samostatné bytové jednotky vertikálnou líniou, tiež, že je deliteľné príslušenstvo rodinného domu súp. č. XXX, mimo studne na parcele č. XXX/X a žumpy na parcele č. XXX/X, k týmto navrhol zriadiť vecné bremeno. Na základe znaleckého posudku rozdelil rodinný dom na dve samostatné bytové jednotky, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXX o veľkosti 1/2-ina. 13. Z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že počas celého predmetného konania bola najspornejšia otázka prístupu k pozemkom za domom žalovaného, ktoré vlastnícky mali pripadnúť žalovanému a novovytvorená parcela č. XXX/XX. Uviedol, že novovytvorenú parcelu č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 97 m2 chcela žalobkyňa výlučne do svojho vlastníctva, taktiež bola výslovne proti zriadeniu vecného bremena v prospech žalovaného. Z ohliadky nehnuteľností mal za preukázané, že žalovaný má vedľa domu k susednému pozemku len 0,34 m a cez tento priestor nie je možné prechádzať a prevážať veci do záhradnej časti. Spôsob, akým navrhovala žalobkyňa vyporiadať podielové spoluvlastníctvo by podľa neho neprimerane poškodzovalo žalovaného, nakoľko by nemal žiadny prístup k zadnej časti pozemkom t.j. parcelám č. XXX/X, XXX/X. Na tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že žalovaný vlastní aj parcelu č. XXX/X, XXX/X a môže ísť na svoje pozemky zo zadnej časti kde je poľná cesta, neprihliadal. Poukázal na to, že znalec na pojednávaní uviedol, že bral do úvahy aj tento prístup zo zadnej časti, ale z jednej strany je iný vlastník, ktorý parcely vlastní (súkromná firma), ďalšie dve parcely vlastnia iní vlastníci, ktorí by museli s takýmto prechodom súhlasiť, zároveň z jednej strany je potok, ktorý obchádza parcely. Z ohliadky mal za preukázané, že ide o poľnú cestu, kde počas nepriaznivého a hlavne daždivého počasia tento prístup bude neprejazdný. Prístup k zadným pozemkom žalovaného nepovažoval za akceptovateľný, nakoľko žalovaný nemôže využívať rodinný dom, ktorý slúži na bývanie, aby takto prechádzal (resp. prenášal materiál) do zadných častí pozemkov. Znalec v znaleckom posudku parcelu č. XXX/XX odčlenil z pôvodnej parcely tak, aby žalobkyňa bola čo najmenej obmedzovaná vo svojom vlastníckom práve, zakrivenie parcely zohľadňuje možnosť otočenia auta, tak, aby žalovaný mohol bez obmedzenia vlastníckeho práva prejsť cez danú parcelu. Mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný nemá inú možnosť ako sa môže dostať do zadnej časti pozemkov, ktoré mu pripadli do vlastníctva, z toho dôvodu novovytvorenú parcelu č. XXX/XX dal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Pričom k tejto variante sa priklonil aj znalec na pojednávaní, kde uviedol, aby novovytvorená parcela XXX/XX bola v podielovom spoluvlastníctve, aby sa na všetkých nákladoch podieľali žalobkyňa a žalobca spoločne. 14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s konštatovaním, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp.zn. 4MCdo 10/2012). Nakoľko vyhovel návrhu a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý žalovaným, žalobkyňa navrhovala iný spôsob vyporiadania, použil ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. o trovách konania. Keďže žalovaný mal vo veci úspech, priznal mu náhradu trov konania, a to na trovách právneho zastúpenia vo výške 11.193,40 eur a náhradu iných trov konania vo výške 400 eur. 15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodná žalobkyňa (právna predchodkyňa žalobcov 1/ a 2/),odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť ta vyporiadať podielové spoluvlastníctvo so žalovaným tak, že ju súd určí za výlučnú vlastníčku novovytvorenej parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/XXX záhrada o výmere 144 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/XX záhrada o výmere 264 m2, bytovej jednotky č. X rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na novovytvorených parc. č. XXX/ XX Z. XXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX o veľkosti 1 v podiele 1/1 (v celosti), žalovaný sa stane výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/ X zastavené plochy a nádvoria o výmere 94 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/X záhrada o výmere 151 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/X záhrada o výmere 317 m2, bytovej jednotky Č.. X rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na novovytvorených parc. č. XXX/XX Z. XXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX o veľkosti 1 v podiele 1/1 (v celosti), s tým, že geometrický plán vyhotovený dňa 7.2.2008 vyhotovený spoločnosťou GeodetS, s.r.o., H. XX, I. Č.. XX/XXXX, úradne overený dňa 13.2.2008 býv. katastrálnym úradom D. H., G. Y. C. pod č. XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a priznať jej aj náhradu trov konania voči žalovanému, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore so skutkovým stavom a jeho odôvodnenie za zmätočné. Uviedla, že do podania žaloby užívali nehnuteľnosti, t.j. pozemky aj rodinný dom so žalovaným tak, ako je to uvedené v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 7.2.2008 ktorý len odráža stav užívania. Žalobu podala po predchádzajúcich viacerých pokusoch o mimosúdne vvyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že žalovaný za 28 rokov nepotreboval prechádzať cez časť pozemku parc. č. XXX/X (pôvodná parcela) a maximálne využíval tento pozemok v šírke 2,5 m, len aby zatarasil tento priestor svojimi motorovými vozidlami a tým jej robil napriek. Rodinný dvojdom je stavebne riešený tak, že každý z nich má samostatný vstup do svojho domu. Tým, že súd prvej inštancie rozhodol ponechať časť parc. č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve, rozhodol podľa nej v rozpore s účelom využívania tohto pozemku, pričom by naďalej dochádzalo ku konfliktom zo strany žalovaného a bol by tak zmarený zámer zrušiť podielové spoluvlastníctvo a reálne ho rozdeliť tak, aby už v budúcnosti nemusela byť v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným. poukázala na to, že tým, že žalovaný deklaroval používať novovytvorenú parc. č. XXX/XX na prechod a prejazd pre potrebu svoju a svojho syna do zadnej časti pozemkov patriacich do vlastníctva jej a žalovaného, muselo by prísť k výrubu stromov, drevín a k zbúraniu vybudovanej oddychovej zóny patriacej jej a využívanej jej rodinnými príslušníkmi, čo by aj ekonomicky bolo pre ňu vzhľadom na jej vek zaťažujúce. Uviedla, že žalovanému z jej strany nebol nikdy odmietnutý prístup do jemu užívanej časti spoločných nehnuteľností cez dvor užívaný ňou. Mala tiež za to, že pokiaľ by táto parcela zostala naďalej v podielovom spoluvlastníctve, pretrváva hrozba, že by sa mohla stať predmetom prípadného výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania z dôvodu, že žalovaný je živnostníkom a v prípade škody zodpovedá celým svojim majetkom. Namietala tiež rozhodnutie aj v časti trov konania nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie o plnom úspechu žalovaného v konaní, čo považovala za právne irelevantné a vyznačujúce sa mimoriadnou tvrdosťou voči nej. s poukazom na to, že je dôchodkyňa a bola nútená vzhľadom na správanie sa žalovaného podať predmetnú žalobu. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že problémovou bola vždy len prístupová parcela č. XXX/XX, ktorú vždy využívali spoločne, pretože sa jedná o jediný prístup k jeho pozemkom, ktoré sa nachádzajú za domom. Poukázal na znalecký posudok č. 13/2011 znalca V.. Š., v ktorom tento uviedol, že by bol vo veľkej nevýhode ak mu nebude umožnené využitie prístupovej parcely XXX/XX, ktorá vždy slúžila a aj slúži ako prístup k pozemkom oboch sporových strán a ktorú skutočnosť žalobkyňa nespochybnila žiadnym dôkazom, navyše poukázal na jej protichodné tvrdenia, pričom sama uviedla, že mu v prechode a prejazde nikdy nebránila. Mal za to, že aj z ohliadky vykonanej súdom vyplynula existencia jedinej prístupovej cesty, a to cez parcelu XXX/XX. Pri zachovaní tejto parcely v podielovom spoluvlastníctve výmera ostatných parciel po rozdelení zostane takmer rovnaká, čo považoval a aj súd prvej inštancie za spravodlivé a účelné riešenie. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa jeho živnosti uviedol, že nemá žiadne finančné problémy, ktoré by ohrozovali predmetné nehnuteľnosti exekúciou. Mal za to, že žalobkyňa podala odvolanie z účelového dôvodu, a to získať prístupovú parcelu do jej výlučného vlastníctva bez akejkoľvek náhrady a znemožniť mu užívanie nehnuteľnosti mu pripadajúcej do jeho vlastníctva. 17. Pôvodná žalobkyňa U. C. v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX zomrela a podľa dedičského rozhodnutia uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.5.2017 č.k. 4D 218/2016-73 jej právnymi nástupcami sú dedičia žalovaný 1/ I. C., T.. XX.X.XXXX, H. H., F. XX a žalovaný 2/ Ľ. C., T.. X.X.XXXX, H. H., S. XX, ktorí sa pripojili k odvolaniu svojej právnej predchodkyne. 18. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 13. júna 2017 uznesenie č.k. 4Co 260/2015-341 o pokračovaní v odvolacom konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne U.F. C., T.. X.XX.XXXX, T. H. G. K., F. XX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, dedičmi strany žalobkyne: 1/ I. C., T.. XX.X.XXXX, H. H., F. XX, 2/ Ľ. C., T.. X.X.XXXX, H. H., S.Á. XX ako žalobcami 1/ a 2/ v zmysle § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). 19. Podľa § 378 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. 21. Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu prvej inštancie meniť žalobu. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zmenu žaloby v odvolacom konaní bolo v zásade možné aplikovaním ust. § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 211 ods. 2. V odvolacom konaní sa však podľa cit. ust. § 371 C.s.p. zmena žaloby nepripúšťa. 22. Právna predchodkyňa žalobcov 1/ a 2/ ako pôvodná žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a to tak, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. C., obec G. K., okres C., vedený na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra C., na LV č. XXX, k.ú. G. K., zapísané ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 581m2 a na LV č. XXX, k.ú. G. K., zapísané ako parc. č. XXX/ X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2, parc. č. XXX/X- záhrady o výmere 295m2, dom s Č.. XXX postavený na C.. Č.. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2 sa zrušuje. Žalobkyňa sa stáva výlučnou vlastníčkou v 1/1 parc. č. XXX/XX- záhrady o výmere 264 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 185m2, parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 144 m2 a rodinného domu na parc. č. XXX/XX k.ú. G. K.. Žalovaní 1/, 2/ sa stavajú bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1 parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 317 m2 v k.ú. G. K.. Žalovaní 1/ sa stáva výlučným vlastníkom v 1/1 parc. č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, parc. č. XXX/X- záhrady o výmere 151 m2 a rodinného domu s č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X v k.ú. G. K.. Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý overila Správa katastra C. pod. č. XXX/XXXX tvorí súčasť rozsudku. Svojim odvolaním žiadala ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť ta vyporiadať podielové spoluvlastníctvo so žalovaným tak, že ju súd určí za výlučnú vlastníčku novovytvorenej parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/XXX záhrada o výmere 144 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/XX záhrada o výmere 264 m2, bytovej jednotky Č..X rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na novovytvorených parc. č. XXX/ XX Z. XXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX o veľkosti 1 v podiele 1/1 (v celosti), žalovaný sa stane výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 94 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/X záhrada o výmere 151 m2, novovytvorenej parcely č. XXX/X záhrada o výmere 317 m2, bytovej jednotky Č.. X rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na novovytvorených parc. č. XXX/XX Z. XXX/X, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX o veľkosti 1 v podiele 1/1 (v celosti), s tým, že geometrický plán vyhotovený dňa 7.2.2008 vyhotovený spoločnosťou GeodetS, s.r.o., H. XX, I. Č.. XX/XXXX, úradne overený dňa 13.2.2008 býv. katastrálnym úradom v H., G. Y. C. C. Č.. XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a priznať jej aj náhradu trov konania voči žalovanému, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 23. Nakoľko pôvodná žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX zomrela, nemožno o uvedenom žalobnom petite konať a takýto by nezodpovedal danému stavu a je potrebné ho jej právnymi nástupcami ako dedičmi zmeniť. O prípadnej zmene žalobného petitu by však odvolací súd vzhľadom na novú právnu úpravu zavedenú Civilným sporovým poriadkom v ust. § 371 nemohol rozhodnúť. 24. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov aj vzhľadom na hospodárnosť konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 2 v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1,2 C.s.p.), keďže sú vzhľadom na danú skutočnosť (smrť pôvodnej žalobkyne) prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany jej právnych nástupcov, vrátane zmeny petitu žaloby, o ktorej odvolací súd nemôže rozhodnúť, nakoľko podľa § 371 C.s.p. zmena žaloby v odvolacom konaní nie je prípustná. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.