Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211094 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709211094.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: P.. X. P., A.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX X. (právny nástupca pôvodného povinného: P. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6261/2009, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.348,93 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 1Er/1521/2009-40 zo dňa 18.12.2014 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 1Er/1521/2009-40 zo dňa 18.12.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, Rozhodcovského súdu pri Slovenskej hospodárskej komore sp. zn. Ep 71371/09 zo dňa 04.09.2009. 2. Exekučný súd uviedol, že sa oboznámil s obsahom spisu zo základného konania, ktorý obsahoval návrh na začatie konania, žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXXXX, zmluvu č. XXXXXXXX, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a .s.), vyhlásenie o predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 12.10.2006 a pokus o zmier zo dňa 28.04.2008. Exekučný súd mal zo zmluvy - žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile zo dňa 28.11.2005 preukázané, že dlžník podpisom úverovej zmluvy o.i. vyhlásil, že sa oboznámil pred podpisom zmluvy s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. 3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 Občianskeho zákonníka a § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že podľa čl. XI. Rozhodcovská doložka bod 59 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, nakoľko bola súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú, pre nedostatok písomnej formy a exekúciu zastavil z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. 4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že súd prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Oprávnený poukázal na nesprávny preklad a nesprávnu interpretáciu rozhodnutia Súdneho dvora vo veci ASTURCOM, pričom zo správneho prekladu rozsudku vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku. Oprávnený má za to, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS, pretože zo správneho prekladu ustanovenia písm. q) prílohy 1 smernice vyplýva, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Oprávnený namietal zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne pre nedostatok písomnej formy, pričom mal za to, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní boli splnené všetky zákonom požadované podmienky. Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, v zmysle ktorého pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.., teda len či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje, alebo neodporuje dobrým mravom. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 380 ods. 1 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 8. Odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 OSP (účinné a zaväzujúce súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Povinnosť riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia má súd rovnako aj v zmysle § 220 ods. 2 CSP. 9. Požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia súd splní tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmé podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveru vyslovenému v enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie nespĺňa. 10. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho, alebo iného konania, na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučnými titulom očakáva poskytnutie súdnej ochrany smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii preto musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, odôvodňujúcich záver súdu o zastavení exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil. 11. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorú vzhliadol v neplatnosti rozhodcovskej doložky, z dôvodu nedodržania písomnej formy rozhodcovskej doložky a v absencii jej individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami. 12. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa rozumejú jasné, konkrétne a určité podstatné úvahy zdôvodňujúce, v čom súd vzhliadol materiálnu (t.j. rozpor s hmotným právom) alebo formálnu nevykonateľnosť exekučného titulu (t.j. nesplnenie požiadaviek na jeho formu a na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti) a súčasne jasné, konkrétne a určité podstatné úvahy odôvodňujúce myšlienkový postup súdu v tom, pod ktorý konkrétny dôvod zastavenia exekúcie predpokladaný § 57 Exekučného poriadku subsumoval takto zistenú nevykonateľnosť exekučného titulu. Neopomenuteľnou a nevyhnutnou súčasťou právneho posúdenia veci je preto aj uvedenie konkrétneho právneho dôvodu vymedzeného § 57 EP, v ktorom exekučný súd vzhliadol splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie. Definíciou právneho dôvodu zastavenia exekúcie sa rozumie označenie konkrétneho odseku a v prípade § 57 ods. 1 EP aj písmena určujúceho dôvod zastavenia exekúcie. 13. Táto požiadavka kladená na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v prípade napadnutého uznesenia splnená nebola. 14. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia vôbec necitoval § 57 EP a neuviedol, ktorému právnemu dôvodu zastavenia exekúcie zodpovedá konštatovaná materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu. 15. Z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, na ktorom konkrétnom ustanovení § 57 EP je založený výrok napadnutého uznesenia a pre ktorý konkrétny dôvod § 57 bola exekúcia zastavená. Pokiaľ týmto dôvodom mal byť § 57 ods. 1 písm. 1 písm. g) EP (čo však z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva), potom tomuto ustanoveniu zákona výrok napadnutého uznesenia nezodpovedá, pre absenciu výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. 16. Odvolací súd mal za to, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie chýba riadne odôvodnenie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. 17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, nakoľko súd týmto procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že povinný zomrel 24.01.2010, t.j. po začatí exekučného konania. Pri univerzálnej sukcesii po začatí exekučného konania súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania, na túto zmenu prihliada z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci oznámia 19. S týmto právnym názorom a procesným postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 9.11.2009, spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. 20. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv, alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 21. Podľa § 37 ods. 4 EP ak k prevodu alebo prechodu práv, alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. 22. V zmysle citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že v prípade úmrtia povinného Miroslava Laura bol na zmenu účastníka exekučného konania potrebný návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorý bol povinný predložiť súdu súdny exekútor a rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka. V predmetnej veci došlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu univerzálnou sukcesiou na právneho nástupcu a to po začatí exekučného konania. Exekučný súd sa musí s touto zmenou vysporiadať uznesením podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, nie aplikáciou ustanovenia § 107 OSP. 23. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na postup v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom po právoplatnosti uznesenia o zmene účastníka konania bude v konaní pokračovať s dedičom povinného. Ak súd dospeje k záveru o nutnosti zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného konania musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, a to z hľadiska zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu skutkových i právnych dôvodov. 26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 27. Toto uznesenie bolo senátom Krajského súdu v Bratislave prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).