Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/300/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710200560 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710200560.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: T. A. E. D. J. K. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom Q., B. Č.. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou Consilior Iuris s.r.o., Bratislava, Miletičova č. 23, IČO: 47 231 157, za ktorú koná JUDr. Michal Kemka, proti žalovanému: L. Q. E. Č. J. M. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom P., B. Č.. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou KZ partners, s. r. o., Bratislava, Senec, Slnečná č. 4, IČO: 47 236 477, za ktorú koná Mgr. Kristína Harvanová Černayová <http://orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Harvanová>, o zaplatenie sumy 18.422,63 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. novembra 2012, č.k. 4 C 118/2010-130, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. novembra 2012, č.k. 4 C 118/2010-130, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 29.11.2012, č.k. 4 C 118/2010-130, žalobu zamietol; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 200,-- € a trovy právneho zastúpenia v sume 2.097,81 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na účet súdu prvej inštancie zaplatiť súdny poplatok v sume 905,-- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 21.1.2010 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 18.422,63 € spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 1.12.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalovaný vykonával činnosť súvisiacu s nákupom a dovozom ojazdených vozidiel zo zahraničia, v tej súvislosti mu poskytol sumu 19.418,44 € (585.000,-- Sk) na kúpu motorového vozidla; žalovaný sa zaviazal pre neho motorové vozidlo doviezť, avšak svoj záväzok nesplnil a poskytnuté peniaze mu nevrátil. Dňa 25.10.2005 žalovaný uznal svoj dlh vo výške 19.418,44 € (585.000,-- Sk) a zaviazal sa ho zaplatiť najneskôr do 31.10.2009 v pravidelných mesačných splátkach po 13.000,-- Sk, pričom nezaplatením ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti sa stal splatný celý dlh. Pri podpise uznania dlhu žalovaný zaplatil sumu 30.000,-- Sk (995,82 €), zvyšnú časť neuhradil. Prvá splátka mala byť na základe uznania dlhu uhradená v mesiaci november 2005, a teda sa žalovaný dostal do omeškania dňa 1.12.2005. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav veci. Žalovaný je od 19.9.2005 podnikateľ v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka. V mesiacoch október a december 2005 pre obchodnú spoločnosť L. A., spol. s r.o., IČO: 35 827 114, Bratislava, opakovane poskytoval činnosti a služby, podľa zhodných výpovedí strán sporu, spočívajúce v nákupe ojazdených motorových vozidiel v zahraničí a ich dovoze do Slovenskej republiky, ktoré služby mu následne aj vyúčtovával. Dňa 9.10.2005 obchodná spoločnosť L. A., spol. s r.o., poskytla žalovanému sumu 15.000,-- € na účel: „. na M. Á.E. F. R.. Dňa 8.12.2005 Polícia Českej republiky, Č.j. PJM-484/DOD-TČ-2005, uznesením rozhodla o odložení veci trestného činu krádeže vecí, osobných dokladov, finančnej hotovosti a platobných kariet z neuzamknutého vozidla D. L., EČ: XXX Y. (SK), neznámym páchateľom, ku ktorej malo podľa oznámenia žalovaného, vodiča tohto vozidla, dôjsť na diaľnici R.-C. na XXX km v smere jazdy na Prahu dňa 10.10.2005 v dobe, kedy vykonával výmenu prednej pravej pneumatiky na vozidle, z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce zahájiť trestné stíhanie. Dňa 24.10.2005 bola medzi obchodnou spoločnosťou L. A., spol. s r.o., zastúpená konateľmi N. A. a T. A. (žalobcom v prejednávanej veci) ako postupcom a T. A. (žalobcom v prejednávanej veci) ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou postupca postúpil na postupníka svoju pohľadávku v sume 15.000,-- € spolu s príslušenstvom voči L. Q. (žalovanému v prejednávanej veci), ktorá vznikla nevrátením peňazí v sume 15.000,-- € L. Q., ktoré mu boli zverené na kúpu a dovoz motorového vozidla zo zahraničia; tým zanikol dlh postupcu voči postupníkovi (čl. II. zmluvy o postúpení pohľadávky). Žalobca v konaní nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky spoločnosťou L. A., spol. s r.o., žalovanému. Právnym úkonom dňa 25.10.2005 žalovaný uznal dlh čo do výšky a dôvodu voči žalobcovi podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Dlh v sume 585.000,-- Sk sa zaviazal zaplatiť najneskôr do 31.10.2009 v splátkach po 13.000,-- Sk mesačne. Žalovaný v prejednávanej veci namietal, že dlh pochádza z obchodnoprávneho vzťahu podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, a teda aj uznanie záväzku, ako zabezpečovacieho inštitútu, sa spravuje Obchodným zákonníkom, nie Občianskym zákonníkom (§ 323 Obchodného zákonníka), pre ktorý vzťah platia dôsledky uznania podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka a premlčacia doba podľa § 391 Obchodného zákonníka. Obe zmluvné strany boli podnikateľmi, dlh sa stal splatným dňa 1.12.2005, kedy po prvý krát mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde. Vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu, pretože štvorročná premlčacia doba uplynula dňa 31.11.2009, avšak žaloba bola podaná na súde dňa 21.1.2010. Uznanie dlhu podpísal pod nátlakom a v omyle voči osobe žalobcu; išlo o dlh voči spoločnosti L. A. spol. s r.o. 3. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 261 ods. 1, § 566, § 570 veta prvá, § 391 ods. l, § 393 ods. l, § 397, § 398, § 407 ods. l veta prvá Obchodného zákonníka, § 524 ods. l, ods. 2, § 526 ods. l, ods. 2, § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu. Spoločnosť L. A., spol. s r.o., svoju pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému postúpila na žalobcu písomnou zmluvou zo dňa 24.10.2005. Pri absencii dôkazu žalobcu o splnení povinnosti oznámenia žalovanému o postúpení pohľadávky, resp. o jej preukázaní žalovanému a pri sporovaní tvrdenia žalobcu žalovaným o podaní mu ústnej informácie o takomto postúpení pohľadávky voči nemu, mal súd za to, že k preukázaniu doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s príslušenstvom došlo dňom doručenia žalobného návrhu žalovanému dňa 2.2.2010. Zmena v osobe veriteľa nemala vplyv na plynutie premlčacej doby. Postúpením pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje; zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na obsah pohľadávky. Zostalo nepochybné, že žalovaný svojím jednostranným prejavom vôle dňa 25.10.2005 dostatočne určite uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu, v ktorom čase v dôsledku postúpenia pohľadávky jeho veriteľom bol už žalobca (jeden z konateľov pôvodného veriteľa L. A., spol. s r.o.). Do oznámenia postúpenia pohľadávky postupcom, resp. preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom, dlh čiastočne splnil postupcovi. Od 25.10.2005 začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba v súvislosti s plnením záväzku žalovaného na náhradu škody, vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu, ktorá uplynula dňa 25.10.2009. Žalobca právo na plnenie proti žalovanému uplatnil na súde dňa 21.1.2010, teda po uplynutí uvedenej premlčacej doby. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. l § 149 ods. l, § 151 ods. l O.s.p. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť, súčasne podrobne odôvodnil. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l O.s.p. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania nároku. Uznaním dlhu zo dňa 25.10.2005 začala plynúť premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda začala plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov podľa § 110 ods. l Občianskeho zákonníka. Z uznania dlhu jednoznačne vyplýva úmysel strán uzavrieť toto uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď otázku premlčania posudzoval podľa ustanovenia § 407 ods. l Obchodného zákonníka, opomenul, že uznaním dlhu si účastníci dohodli novú lehotu splatnosti postúpeného dlhu, a tým absolútne nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby a jej skončenie. Žalovaný ako dlžník uznal dlh čo do dôvodu a výšky v sume 585.000,-- Sk a zaviazal sa ho zaplatiť v mesačných splátkach po 13.000,-- Sk najneskôr do 31.10.2009; zároveň sa dohodli, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti sa stáva splatný celý dlh. Žalovaný mohol prvé tri mesiace neplatiť mesačné splátky, a teda reálne sa mohol dostať do omeškania s prvou splátkou až dňa 1.2.2006; vtedy stratil žalovaný výhodu splátok. Odvtedy začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 1.2.2010. Právo na plnenie mohol prvý raz uplatniť na súde dňa 1.2.2006, a teda jeho nárok premlčaný nie je. Dôvodil ďalej, že žalovaný mal záväzok splniť najneskôr do 31.10.2009, a teda ani nemohla premlčacia doba začať plynúť skôr, než bol záväzok vôbec splatný. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a v tejto súvislosti žiadal náhradu trov konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolanie žalobcu smerovalo aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Odvolací preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podmienky, za ktorých rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, okolnosti, ktoré tomu predchádzali, náležitosti napadnutého rozsudku, odvolania, ale posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. januára 2017 (§ 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 ods. 3 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd ale považuje za potrebné ešte zdôrazniť nasledovné. 8. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu odvolateľ vôbec nenamietal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Dôvody odvolania dané neboli. 9. V konaní zostala nespornou skutočnosť, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený podľa Obchodného zákonníka, tiež nebolo sporné poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému a ani účel, čas ich poskytnutia, čas, časť ich vrátenia. Napokon nebolo sporné ani postúpenie pohľadávky veriteľa na žalobcu (fyzickú osobu) dňa 24.10.2005, ani uznanie dlhu (dňa 25.10.2005) žalovaným čo do dôvodu a výšky, spôsob zaplatenia dlhu (v splátkach po 13.000,-- Sk počnúc mesiacom november 2005) do 31.10.2009. Vyslovene v uznávacom prejave žalovaného je stanovené, že nezaplatením čo i len jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. Žalobca nezaplatil už prvú splátku splatnú v mesiaci november 2005, a tak sa stal zročným celý dlh. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, z uznávacieho prejavu žalovaného, ale ani z iného právneho úkonu, nevyplýva, že žalovaný bez akýchkoľvek následkov mohol meškať s mesačnými splátkami tri mesiace a z tohto dôvodu že až od 1.2.2006 zostal splatný celý dlh; tiež nevyplýva dôvod zmeny právneho posúdenia vzťahu. Žalobca nepreukázal, že dňa 25.10.2005 pred uznaním dlhu žalovaným žalovaného informoval o zmluve o postúpení pohľadávky voči nemu, a že teda na strane veriteľa je on (T. A.) ako fyzická osoba. V tom čase bol žalobca jedným z konateľov spoločnosti L. A., spol. s r.o., a teda žalovaný nekonal s neznámou osobou a z tohto dôvodu nemal dôvod vyvodzovať záver o tom, že veriteľom nie je spoločnosť L. A., spol. s r.o. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že prvý raz žalobca mohol uplatniť svoje právo na súde dňa 1.12.2005; ak sa tak stalo dňa 21.1.2010, stalo sa neskoro, po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby. Základ bol obchodnoprávny vzťah, počas jeho trvania právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré tento nevrátil riadne a včas. Postúpením pohľadávky veriteľom - právnickou osobou fyzickej osobe sa nemení základ právneho vzťahu, nemení sa právne posúdenie vzťahu (z Obchodného zákonníka na Občiansky zákonník); nadobúdateľ vstúpil do práv a povinností postupcu so všetkými jeho dôsledkami. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe nevyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V konaní sa nevyskytla žiadna vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 11. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 13. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 14. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).