Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/452/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710201214 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710201214.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: W. B.,T.. XX.X.XXXX H. Y. Č., H., zastúpená JUDr. Jánom Gajniakom, advokátom, so sídlom Šafárikovo námestie č. 2, Bratislava, proti žalovanému: M. B., T.. XX.X.XXXX, H. N. Č.. X, V. C. S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 9C 29/2010-217 zo dňa 20.mája 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podielové spoluvlastníctvo strán sporu konania k nehnuteľnostiam zapísaným katastrálnym odborom Okresného úradu v Senci na liste vlastníctva č. XXX okres Senec, obec V. C. S., katastrálne územie V. C. S.: parcela č. XXX/XXX vo výmere 374 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parcela č. XXX/XX vo výmere 345 m2 - záhrady, parcela registra „C“ a stavba rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XXX, ktorých spoluvlastníkmi sú M. B. v podiele 1 a W. B. v podiele 1 zrušil a uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného M. B., T.. XX. X. XXXX, v podiele 1/1. Titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 1/2 vo výške 19 277,83 €, ktoré súd povolil žalovanému splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- €, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 1 156,50 € a nahradiť štátu trovy konania vo výške 306,71 €, všetko Okresnému súdu Pezinok, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 1.2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že strany sporu sú bývalí manželia, ktorí sú zároveň v súčasnosti vedení v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, každý v ideálnom podiele o veľkosti 1. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným manželstvo dňa 7. februára 1987. Žalobkyňa so žalovaným nadobudli predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len „BSM“ ) kúpnou zmluvou zo dňa 21. mája 1990, kúpou od starej matky žalovaného za kúpnu cenu vo výške 42.000,- Kčs. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava -vidiek sp.zn. 10C 82/95 z 10. augusta 1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. augusta 1995. Do zániku manželstva uskutočnili strany sporu spoločne na stavbe rodinného domu so súp. č. XXX stavebné úpravy a jeho celkovú modernizáciu. Po zániku manželstva uskutočňoval na stavbe rodinného domu so súp. č. 465 stavebné úpravy výhradne žalovaný. Žalovaný po právoplatnom rozvode manželstva podal v roku 1997 na súde žalobu na vyporiadanie BSM, konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 33C/146/97. V priebehu konania strany sporu na základe odporúčania sudcu uzatvorili mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM, pričom súdne konanie bolo neskôr zastavené. Dňa 21. decembra 2000 uzatvorili podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný, ako účastník I, so žalobkyňou , ako účastníčkou II, dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. V článku IV. na strane 2 tejto dohody sa uvádza nasledovné: „Účastníci sa dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu podpisu tejto dohody nasledovne: 1. Účastník I nadobúda uzavretím tejto dohody do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu v Senci, odbor katastrálny, okres Senec, obec Ivánka pri Dunaji, kat. územie: V. C. S., na LV č. XXX ako dom na parc. č. XXX/XXX, súp. č. XXX a záhrady na parc. č. XXX/XX o výmere 345 m2, 2. Účastníčka II nadobúda dňom podpisu tejto zmluvy výlučné vlastníctvo k obývacej stene AKCENT, šijaciemu stroju zn. RUBINA a práčke zn. TATRAMAT.“ V tejto dohode sa žalovaný zaviazal na účel úplného vyrovnania zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie vo výške 181.250,- Sk a to v dvoch splátkach, pričom prvú splátku vo výške 130.000,- Sk uhradil žalobkyni pri podpise dohody a druhú splátku vo výške 51.250,- Sk mal uhradiť v hotovosti do 19. januára 2001. Pravosť podpisov strán sporu na tejto dohode bola osvedčená na notárskom úrade JUDr. Marty Malíkovej za Bratislave dňa 18. januára 2001. Dňa 21. novembra 2007 podal žalovaný na správu katastra Senec návrh na vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej účastníkmi konania dňa 21. decembra 2000. Rozhodnutím katastrálneho úradu v Bratislave, správy katastra Senec z 15. mája 2008, sp.zn. V-6141/07 bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zamietnutý na základe § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. V odôvodnení svojho rozhodnutia správa katastra konštatovala, že v čase uzatvárania dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva už účastníci konania neboli vlastníkmi predmetom právneho úkonu v BSM, ale každý vlastnil podiel 1 (uvedené konštatovanie správa katastra vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu). Správa katastra ďalej stranám sporu vytkla, že v dohode uvádzané nehnuteľnosti neboli označené druhom pozemku a, že v dohode je opomenuté riešenie pozemku zastavaného domom, t.j. pozemku s parcelným číslom XXX/XXX, zastavaná plocha o výmere 374 m2, evidovanom na LV číslo XXX, katastrálne územie V. C. S.. Toto rozhodnutie bolo doručované stranám sporu v roku 2008. Listom zo dňa 13.júla 2009 sa žalobkyňa obrátila na žalovaného s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom navrhovala buď previesť svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného za náhradu vo výške 83.000,- €, alebo previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a výťažok z predaja rozdeliť medzi strán sporu konania v pomere 50:50. Ing. Marcel Mastiliak v znaleckom posudku číslo 28/2011 stanovil ku 4. marcu 2011: všeobecnú hodnotu pozemku s parc. č. XXX/XXX vo výmere 374 m2 na 38.555,56 €, všeobecnú hodnotu pozemku s parc. č. XXX/ XX vo výmere 345 m2 na 35.566,05 €, všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX/XXX a jeho príslušenstva na 64.218,10 €. Ing. Peter Skákala v znaleckom posudku číslo XX/XXXX stanovil všeobecnú hodnotu stavebných prác vykonaných ku dňu zániku manželstva na stavbe rodinného domu so súp. č. XXX na 19.250 €. V záveroch svojho posudku ďalej uviedol : „ V posudzovanom prípade vznik dvoch samostatných stavieb rozdelením súčasného rodinného domu nie je reálny. Podobne ani rozdelenie existujúceho pozemku na dva samostatné stavebné pozemky, pri rešpektovaní veľkosti podielov súčasných spoluvlastníkov a budúceho účelného využitia, nie je reálne.“ 1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 141 ods.1, § 142 ods. 1,2,4,5 Občianskeho zákonníka, keď aplikujúc citované ustanovenia právnych noriem a relevantnú judikatúru na z vykonaného konania preukázaný skutkový stav, dospel k záveru, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko strany sporu nedokázali dospieť v otázke zrušenia a vzájomného vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam k úplnej dohode. Súd sa s ohľadom na závery znaleckého posudku Ing. Petra Skákalu vôbec nezaoberal možnosťou reálnej deľby predmetných nehnuteľností. Za stavu, keď žalovaný prejavil záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré po zániku manželstva užíval výhradne sám a žalobkyňa tento záujem neprejavila, dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, a to za primeranú náhradu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa na základe písomnej dohody z roku 2000 už od žalovaného obdržala sumu 181.250,-Sk, ako náhradu za pozemok s parc. č. XXX/XX záhradu vo výmere 345 m2, a ako náhradu za stavbu rodinného domu so súpisným číslom 465, nemôže už od žalovaného za uvedené nehnuteľné veci považovať náhradu znova, a pokiaľ tak činí , je jej požiadavka v rozpore s dobrými mravmi, najmä za stavu, keď je to v posudzovanej veci žalovaný, ktorý po rozvode manželstva udržiaval stavbu rodinného domu na svoje náklady, investoval do stavebných úprav domu, staral sa o záhradu a uhrádzal daň z nehnuteľností a opätovná požiadavka žalobkyne na zaplatenie náhrady aj za tieto (už raz vysporiadané) nehnuteľnosti prišla po viac ako deviatich rokoch od obdržania náhrady žalobkyňou. Zároveň súd prvej inštancie zastal názor, že ani žalovaný nemôže od žalobkyne titulom širšieho vyporiadania spoluvlastníctva požadovať zarátanie sumy nákladov, ktoré vynaložil po rozvode manželstva na stavebné úpravy stavby rodinného domu, nakoľko žalovaný tieto náklady vynakladal v presvedčení, že investuje do svojho výlučného majetku. Za toho stavu veci súd uzavrel, že primeraná náhrada bude zodpovedať jednej polovici hodnoty pozemku s parc. č. XXX/XXX vo výmere 374 m2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho sa v katastrálnom území Ivanka pri Dunaji, ktorý si účastníci konania v dohode z roku 2000 vzájomne nevyporiadali. Jednotková cena pozemku bola stanovená znaleckým posudkom na 103,09 € za m2, čo pri výmere 374 m2 zodpovedá celkovej hodnote pozemku vo výške 38.555,66 € , z čoho polovica je 19 277,83 €, ktorú sumu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaviazal žalovaného zaplatiť navrhovateľke. Vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery žalovaného, jeho existujúcu vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom a manželke a skutočnosť, že je proti nemu vedené exekučné konanie, súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil dlžnú sumu žalovanému zaplatiť žalobkyni v splátkach, vo výške 100,- € mesačne, ktorú výšku splátky si žalovaný podľa vlastných slov môže dovoliť splácať, pričom zároveň vymedzil, že pokiaľ žalovaný po právoplatnosti rozsudku nezaplatí čo i len jednu zo splátok riadne a včas, dôjde k strate výhody splátok a k zročnosti celej dlžnej sumy. 1.4. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov uložil žalovanému ktorý od platenia súdnych poplatkov oslobodený nebol, povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 1.156,50 € ( 6% z 19 277,83 € ). 1.5. O náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 O.s.p. a výlučne žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške ktoré predstavovali znalečné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov do konania pribratým znalcom, nakoľko na žalobkyňu sa vzťahovalo oslobodenie od súdnych poplatkov. 1.6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v konaní, vyslovil, že žiadny z strán sporu nemá na náhradu trov právo. Tu súd prihliadol na to, že prvotným zámerom žalobkyne bolo už v roku 2009 dohodnúť sa s žalovaným alternatívne, buď na prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovaného za primeranú náhradu, alebo na zrušení spoluvlastníctva predajom veci a aj jej prvotná žaloba podaná na súd obsahoval alternatívny petit. Žalobkyňa v záverečnom návrhu požadovala titulom vyporiadania spoluvlastníctva od žalovaného zaplatenie sumy 54.000,- €, pričom jej bolo priznané menej a teda žalobkyňa bola v spore úspešná len čiastočne. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď mala zato, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom , súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný nakoľko v ňom chýba poriadne zdôvodnenie toho, prečo je jej požiadavka na vyplatenie náhrady (protihodnoty) za spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/1 z celku, ktorý je v jej vlastníctve a ktorý súd prikázal v podstate bez náhrady do výlučného vlastníctva žalovaného, v rozpore s dobrými mravmi. Súd absolútne v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, čo vidí ako nemravné resp. v rozpore s dobrými mravmi, ohľadom toho, že si uplatňuje svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovaným, pričom za svoj spoluvlastnícky podiel požaduje od žalovaného úhradu primeranej náhrady, ktorá bola definovaná aj znaleckým posudkom. Rozhodnutie okrem vyššie uvedených vád nemá oporu v platnom práve a narúša princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá je jedným zo základných princípov spravodlivosti v právnom štáte, nakoľko súd prvého stupňa v podstate protiprávne v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prikázal spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach bez primeranej náhrady jednému spoluvlastníkovi. Ďalej uviedla, že je priamo arbitrárne zo strany súdu prvej inštancie, aby argumentoval v jej neprospech, že jej požiadavka na vyplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach je v rozpore s dobrými mravmi. Namietala že jej požiadavka na vyplatenie primeranej náhrady (protihodnoty) za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanému nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, keď má oporu v platnom práve SR a síce v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zákon samotný, teda ustanovenie Občianskeho zákonníka, resp. procesné uplatnenie nároku na základe hmotného práva, absolútne nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Prijatie plnenia zo zákonného dôvodu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi iba preto, že mu predchádzalo uzatvorenie právneho úkonu (dohody o vyporiadaní BSM), ktorý dodatočne odpadol v zmysle ustanovenie § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S prijatím plnenia z dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 21.12.2000 sa spája jej povinnosť žalobkyne vrátiť prijaté plnenie žalovanému, ale nemá a za žiadnym okolností nemôže mať za následok zánik práva na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel kedykoľvek v budúcnosti. Súd v podstate započítal plnenie, ktoré ona obdržala žalobkyňa z právneho úkonu - dohoda o vyporiadaní BSM z 21.12.2000, (od ktorého podľa ustanovenia § 47 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka účastníci odstúpili), s jej nárokom na vyplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré súd prikázal žalovanému do výlučného vlastníctva. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie nepripustil doplnenie dokazovania vo veci vypracovania doplňujúceho znaleckého posudku, ktorým sa malo vypočítať aké hodnoty zainvestoval žalovaný do vyporiadavaných nehnuteľností v čase po rozvode a ktoré boli vynaložené na udržanie resp. zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti, pričom aj od výšky týchto investícii žalovaného do predmetných nehnuteľností závisí aj celková primeraná protihodnota, ktorú má žalovaný za spoluvlastnícke podiely žalobkyne vyplatiť. Návrh na vyššie uvedené doplnenie dokazovania podala tak ona ako aj žalovaný. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 6. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným katastrálnym odborom Okresného úradu v Senci na liste vlastníctva č. XXX okres Senec, obec Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie V. C. S.: parcela č. XXX/XXX vo výmere 374 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parcela č. XXX/XX vo výmere 345 m2 - záhrady, parcela registra „C“ a stavba rodinného domu súpisné číslo XXX na C. Č.. XXX/XXX. 7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 8. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. 9. S poukazom na zistený skutkový stav tak ako je uvedený v odseku 1.2. a citované ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti z dôvodu, že dohoda nebola možná, prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobkyne žalovanému keďže tento prejavil záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré po zániku manželstva užíval výhradne sám a žalobkyňa tento záujem neprejavila, rozhodol vecne správne, keď prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne deľba veci nebola možná a s prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobkyne žalovanému strany sporu súhlasili. 10. Súd prvej inštancie ale vec nesprávne právne posúdil, keď pri určovaní výšky primeranej náhrady dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa na základe písomnej dohody z roku 2000 už od žalovaného obdržala sumu 181.250,-Sk, ako náhradu za pozemok s parc. č. XXX/XX záhradu vo výmere 345 m2, a ako náhradu za stavbu rodinného domu so súpisným číslom 465, nemôže už od žalovaného za uvedené nehnuteľné veci považovať náhradu znova, a pokiaľ tak činí , je jej požiadavka v rozpore s dobrými mravmi. 10.1. K primeranej náhrade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Listina základných práv a slobôd v článku 11 ods. 4 ( tiež článok 20 ods. 4 Ústavy SR) za určitých podmienok umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Medzi tieto podmienky patrí aj poskytnutie náhrady. Právna úprava zrušenia a vypriadania podielového spoluvlastníctva v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úplne v súlade s predmetným článkom 11 ods. 4 Listiny, resp. článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, keďže ustanovuje, že súd vec prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom bez toho, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť primeranú náhradu tomu zo spoluvlastníkov, ktorý bol svojho spoluvlastníckeho podielu zbavený, by vo svojej podstate predstavovalo vyvlastnenie bez náhrady, čo je v príkrom rozpore článkom 11 ods. 4 Listiny, resp. článkom 20 ods. 4 Ústavy SR. ( pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1640/2006). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nemôže pripustiť( ako to nesprávne pripustil súd prvej inštancie), aby žalovaný neposkytol žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Neobstojí ani dôvod, že poskytnutie primeranej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu. Až na jeho základe sa menia doterajšie právne vzťahy medzi stranami sporu a vznikajú im nové práva a povinnosti. Na vydanie konštitutívneho rozhodnutia súdu nemožno aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; toto ustanovenie možno aplikovať až na výkon jednotlivých práv a povinností z novozaloženého právneho vzťahu ( pozri rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 2335/2006). Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že prijatím plnenia z dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 21.12.2000 sa spája povinnosť žalobkyne vrátiť prijaté plnenie žalovanému, ale nemá a za žiadnych okolností nemôže mať za následok zánik práva na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel kedykoľvek v budúcnosti. 10.2. Rovnako nesprávny je aj názor súdu prvej inštancie, že žalovaný nemôže od žalobkyne titulom širšieho vyporiadania spoluvlastníctva požadovať zarátanie sumy nákladov, ktoré vynaložil po rozvode manželstva na stavebné úpravy stavby rodinného domu. Vyporiadanie v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka sa vykonáva ako vyporiadania v najširšom zmysle slova ak tu je návrh, prípadne vzájomný návrh jednej zo strán sporu a je potom povinnosťou súdu pri širšom vyporiadaní prihliadnuť napríklad nato, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec investíciami, stavebnými úpravami a podobne. Z prednesov strán sporu počas konania, ako aj na pojednávaní dňa 20.5.2005 ( č.l. 213 spisu ) vyplýva snaha o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova, keď obe strany sporu za týmto účelom aj navrhli doplnenie znaleckého dokazovania. Ak súd prvej inštancie neprihliadol na návrhy strán sporu a širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevykonal výlučne z dôvodu, že žalovaný tieto náklady vynakladal v presvedčení, že investuje do svojho výlučného majetku jeho rozhodnutie nie je vecne správne. 11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy navrhované stranami sporu, keď doplnenie dokazovania nie je účelné v konaní pred odvolacím súdom v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil / § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. / a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie / § 391 ods. 1 C.s.p. /. 12. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný a bude jeho úlohou súdu pod doplnení znaleckého dokazovania opätovne rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj v širšom zmysle, o prikázaní spoluvlastníckeho podielu ako aj o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel.. Nové rozhodnutie musí byť presvedčivé, preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2,3,4 C.s.p.. 13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).