Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/88/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710203189 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710203189.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: J.. C. F., bytom: L. B. XX, W., zastúpený: V. P. T., AK D. & B., združenie, S. XX, A., proti žalovanej: X. H., bytom: R. XXX, R., o zaplatenie 7.947,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/157/2010-352 zo dňa 9.10.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/157/2010-352 zo dňa 9.10.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4 342,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 22.3.2010 až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že, žalobou podaniu na súd dňa 22.03.2010 a doplnenou dňa 30.08.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 7 947,- EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra W., pre okres: W., katastrálne územie W., ako stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vinice, o výmere XXXX m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 , evidovaný ako parcela registra „C“, (ďalej len Nehnuteľnosť“). Výlučným vlastníkom Nehnuteľnosti sa stal žalobca na základe rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. 5C 34/2008-251 zo dňa 26.02.2009. Rozsudkom bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k Nehnuteľnosti a súd súčasne určil, že výlučným vlastníkom Nehnuteľnosti je žalobca. Žalobca k uplatnenému nároku uviedol, že je síce vlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak žalovaná mu bráni v užívaní jeho vlastníckeho práva. Preto podal aj žalobu o vypratanie Nehnuteľnosti. Od právoplatnosti citovaného rozsudku prvostupňového súdu t.j. odo dňa 05.05.2009 neoprávneným pobytom v Nehnuteľnosti sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, nakoľko užíva Nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Listami zo dňa 27.08.2009 a 02.11.2009 ju žalobca vyzýval na vypratanie Nehnuteľnosti a súčasne, aby mu za užívanie počnúc dňom XX.XX.XXXXX uhradila sumu vo výške 900,- EUR. Na listy žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. V ďalšom liste zo dňa 10.03.2010 žalobca žalovanú posledný krát vyzval na zaplatenie zaostalých splátok od 01.06.2009 až do času, pokiaľ jeho nehnuteľnosť vyprace. V tejto výzve pôvodne stanovenú výšku mesačnej úhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti vo výške 900,- EUR znížil na 400,- EUR/mesačne. Mesačnú úhradu znížil z dôvodu, že žalovaná reálne obýva len prvé nadzemné podlažie rodinného domu o rozlohe cca 65 m2. Žalovaná má pritom k dispozícii v súdnej úschove na Okresnom súde v Pezinku sumu 101.241,45 EUR, na základe rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. 5C 34/2008-251 zo dňa 26.02.2009. Preto si žalobca voči nej uplatňuje zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.06.2009 do 28.02.2010 (pôvodne) vo výške 3.600,- EUR. Tento nárok žalobca upravil po vypracovaní znaleckého posudku podaním doručeným súdu dňa 30.08.2011. Uviedol v ňom, že žalovaná v období od 01.06.2009 do 28.02.2010 užívala celú nehnuteľnosť a požadované nájomné upravil podľa záverov znaleckého posudku, nasledovne: rodinný dom - 1. podzemné podlažie 166,88 EUR/mesačne, 1.nadzemné podlažie 198,37 EUR/mesačne, 2.nadzemné podlažie 122,66 EUR/ mesačne, garáž na pozemku parc.č. XXXX vo výške XX,XX EUR/mesačne, pozemok parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2 392,08 EUR/mesačne, pozemok parc.č. XXXX, o výmere XXX,XX m2 (nádvorie), a pozemok, parc. č. XXXX, o výmere 120,90 m2 (plocha pod rodinným domom a garážou) vo výške 48,85 EUR/mesačne, t.j. spolu vo výške 1.021,- EUR/mesačne. Za jún 2009 preto požaduje nájomné vo výške 400,- EUR ( s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), júl 2009 vo výške 400,- EUR ( s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), august 2009 vo výške 1.021,- EUR, september 2009 vo výške 1.021,- EUR, október 2009 vo výške 1.021,- EUR, november 2009 vo výške 1.021,- EUR, december 2009 vo výške 1.021,- EUR, január 2010 vo výške 1.021,- EUR, február 2010 vo výške 1.021,- EUR, t.j. spolu sumu vo výške 7.947,- EUR. Navrhovaná zmena žalobného petitu bola pripustená na pojednávaní dňa 08.12.2011. 2. Žalovaná k žalobe uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že žalobcovi bude musieť uhradiť určitú sumu z titulu užívania časti Nehnuteľnosti, ku ktorej má srdcový vzťah, za jej užívanie bez právneho dôvodu. So žalobou však nesúhlasí. V znaleckom posudku znalec vyhodnotil mesačné nájomné za 1. nadzemné podlažie o výmere 75,13 m2 vo výške 198,27 EUR. Uvedená suma je podľa jej názoru jedinou relevantnou sumou, z ktorej je možné v konaní vychádzať, nakoľko ona nikdy neužívala iné priestory Nehnuteľnosti. Túto skutočnosť napokon potvrdil aj sám žalobca v pôvodne podanej žalobe, v ktorej uviedol, že žalovaná reálne užíva len prvé nadzemné podlažie predmetného domu o rozlohe cca 65 m2. Domáha sa preto, aby súd žalobu v prevažnej miere zamietol a pri vyčíslení nájomného vychádzal zo sumy vo výške 198,27 EUR/mesačne. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedkov J.. W. S., V. K., Q. K., T. A., V. Y. a Q. X.. Ďalej v súvisiacich konaniach zistil, že na Okresnom súde v Pezinku bolo v konaní pod sp. zn. 5C 34/2008 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, právoplatne rozhodnuté tak, že súd žalobcu určil za výlučného vlastníka Nehnuteľnosti, a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej sumu vo výške 101.241,45 EUR. Žalovaná si túto sumu spočiatku nechcela prevziať, a preto ju žalobca uložil do súdnej úschovy v konaní vedenom pod sp. zn. 13U 9/2009. Následne žalovaná podaním doručeným súdu dňa 19.08.2010 požiadala o vydanie tejto sumy, ktorá jej bola vydaná na základe uznesenia č.k. 13U 9/2009 - 53 zo dňa 26.11.2010. V ďalšej veci vedenej pod sp. zn. 8C 153/2009-87 súd zaviazal žalovanú Nehnuteľnosť žalobcu vypratať. Súd poukázal na ustanovenia § 451 ods. 1, 2; a 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Konštatoval, že bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká aj užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu a neoprávnený užívateľ získava majetkový prospech zodpovedajúci čiastke obvykle vynaloženej v danom mieste a čase na užívanie takejto veci, napríklad formou nájmu. V predmetnej veci nebol medzi stranami sporu rozpor v tom, že žalovaná v rozhodnom čase ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) predmetnú nehnuteľnosť užívala. Sporný bol rozsah užívania Nehnuteľnosti s tým, že nesporná bola len skutočnosť, že žalovaná užívala 1. nadzemné podlažie. Zo zisteného skutkového stavu súd ustálil, že odporkyňa neužívala 2. nadzemné podlažie (v uvedenej časti domu sa nekúrilo, netiekla tam teplá voda), nakoľko toto začali od marca 2010 užívať iné osoby aj napriek uvedeným nedostatkom, so súhlasom žalobcu. Samotný žalobca podľa jeho vyjadrenia nemal vedomosť o tom, že by žalovaná 2. nadzemné podlažie užívala. Žalovaná namietala užívanie garáže a pivnice. Výsluchom svedkov V. Y. a T. X. mal súd za preukázané, že žalovaná mala v garáži veci, ktoré oni na pokyn žalobcu premiestnili do pivnice, alebo na chodbu a súd vyhodnotil, že žalovaná v rozhodnom čase (t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) užívala okrem 1. nadzemného podlažia aj pivnicu a garáž (tým, že tam mala uskladnené svoje veci). Užívanie vinice a záhrady na parc.č. XXXX/X, o výmere 1 941 m2 zostalo medzi účastníkmi sporné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná vinicu neobrábala, ale mala užívať časť záhrady ( mala tam nasadené kvety, hojdačku, starý včelín, ovocné stromy), pričom záhrada vytvárala s vinicou jeden celok. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že bezdôvodným obohatením získaný užívaním cudzej veci nie je akýkoľvek prospech, ktorý by mohol vlastník veci prenajatím veci dosiahnuť, ale iba ten prospech o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním jeho veci obohatil. Preto pre priznanie nároku bolo potrebné, aby žalobca preukázal, čo konkrétne odporkyňa z predmetnej časti Nehnuteľnosti užívala. Iba samotné konštatovanie, že spornú časť Nehnuteľnosti žalovaná užívať mohla, nepostačuje. Práve v tomto sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odlišuje od plnenia z nájomnej zmluvy ( kde je rozsah užívania definovaný zmluvou, pričom je irelevantné, či nájomca uvedené užíval alebo nie). Pri posudzovaní nároku z bezdôvodného obohatenia musí byť preukázané, že sa niekto na úkor iného obohatil reálnym užívaním cudzej veci. Navrhovateľ v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Samotná skutočnosť, že odporkyňa oberala ovocie, alebo mala hojdačku v záhrade, nie je podľa názoru súdu užívanie parcely č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2 definovanej z hľadiska charakteru pozemku ako vinica. Bolo potrebné v danom prípade preukázať, že odporkyňa skutočne predmetnú parcelu obrábala, sadila plodiny, oberala hrozno a teda využívala daný charakter daného pozemku. Na základe týchto dôkazov súd dospel k záveru, že nebolo preukázané užívanie žalovanou 2. nadzemného podlažia a taktiež parc. č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2, označenej ako vinica. Za neoprávnené užívanie zvyšnej časti Nehnuteľnosti určil súd výšku bezdôvodného obohatenia na základe znaleckého posudku č. XXX/ XXXX súdneho znalca J.. T. W., ktorý určil všeobecnú hodnotu nájmu Nehnuteľnosti žalovanom v období od 01.06.2009 do 28.02.2010. V upravenom žalobnom petite žalobca požadoval za mesiac jún a júl 2009 sumu 400,- EUR/mesačne, a za mesiace august 2009 až február 2010 sumu vo výške 1.021,- EUR. Súd však vypočítal mesačné nájomné za nehnuteľnosti za užívanie 1. podzemného podlažia vo výške 166,88 EUR/mesačne, 1.nadzemného podlažia vo výške 198,37 EUR/mesačne, garáže vo výške 34,60 EUR/mesačne, pozemku parc.č. XXXX, o výmere 142,10 m2 (nádvorie) vo výške 57,42 EUR/mesačne a pozemku parc.č. XXXX, o výmere 120,90 m2 vo výške 48,85 EUR/mesačne t.j. spolu vo výške 506,12 EUR/mesačne x 7 mesiacov (august 2009 až február 2010) = 3.542,84 EUR + 800,- EUR (jún, júl 2009) = 4.342,84 EUR. K uvedenej sume súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.342,84 EUR za obdobie od 22.03.2010 do zaplatenia v zmysle § 517 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O:s.p.. Konštatoval, že žalobca si voči žalovanej uplatnil zaplatenie sumy vo výške 7.947,- EUR a úspešný bol iba v sume vo výške 4.342,84 EUR. Súd preto podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 4. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.11.2012 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolaním napadol výrok rozsudku o zamietnutí zvyšku žalobného návrhu a do výroku o náhrade trov konania. Považuje za nesprávne závery súdu prvej inštancie o neužívaní 2. nadzemného podlažia a záhrady za rodinným domom zo strany žalovanej. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie vychádzať z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/153/2009-87 zo dňa 25.1.2011, ktorým bola žalovaná zaviazaná vypratať celú nehnuteľnosť. Rozsudok bol vyhlásený dňa 25.1.2011 a obdobie bezdôvodného obohatenia, ktoré je predmetom v tomto konaní je od 1.6.2009 do 28.2.2010. Súd v citovanom konaní mal za preukázané, že žalovaná užívala celú Nehnuteľnosť. Inak by ju nezaviazal, aby vypratala aj časť nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej súd v predmetnej veci žalobu zamietol, pretože nebolo preukázané jej užívanie žalovanou. Žalovaná v prejednávanej veci ani jedným svojim vyjadrením nepopierala užívanie záhrady za rodinným domom a ani nenamietala, že by ju súd svojim rozhodnutím v tejto časti nehnuteľnosti nemal vypratať. Tým, že súd v prejednávanej veci nepriznal žalobcovi náhradu za užívanie časti nehnuteľnosti, ktorú bola povinná žalovaná vypratať, došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty, a bolo porušené žalobcove právo na súdnu ochranu. Podľa názoru žalovanej bol rozsah neoprávneného užívania nehnuteľnosti z jej strany už vyriešený právoplatným rozsudkom o vyprataní Nehnuteľnosti. Neoprávnené užívanie záhrady za rodinným domom v období od 1.3.2010 do 31.5.2010 bolo okrem iného aj preukázané aj rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.5.2012 č.k. 4C/276/2010-253, a v období od 1.12.2010 do 18.3.2010 rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 7.9.2012 č.k. 9C/49/2010-254. V prejednávanej veci sa však súd prvej inštancie podstatne odchýlil od záverov oboch skorších citovaných rozsudkov bez toho, aby sa s nimi argumentačne vyrovnal. Žalobca počas celého prvoinštančného konania tvrdil a aj preukázal, že žalovaná užívala celú jeho nehnuteľnosť až do marca roku 2010 výlučne sama. Toto potvrdili svedkovia V. Y. a Q. X. na pojednávaní dňa 22.3.2012, s tým, že oni časť nehnuteľnosti začali užívať až od marca 2010. Títo svedkovia opísali aj spôsob užívania záhrady žalovanou od marca 2010 do marca 2011. Užívanie záhrady žalovanou potvrdila aj svedkyňa V. K.. Ďalej túto skutočnosť preukázal žalobca fotografiami, ktoré znázorňovali spôsob užívania záhrady žalovanou, pričom sa vzťahovali k obdobiu od 29.5.2010 až do 30.10.2010. Záhrada za rodinným domom je v katastri nehnuteľnosti vedená ako vinica, pričom žalovaná v nej vybudovala skalky, o ktoré sa starala, pestovala tam kvetinové záhrady. Mala tam záhradný nábytok, starala sa o ovocné stromy a kríky, a brala z nich úrodu. Týmto svojim konaním žalovaná bránila žalobcovi v riadnom užívaní jeho vlastníctva. Nesprávne súd prvej inštancie rozhodol aj vo výroku o trovách konania. Predmetom žaloby bola náhrada za neoprávnené užívanie žalovanou 1.a 2. nadzemného podlažia, 1. podzemného podlažia, garáže, pozemku - nádvoria, pozemku - plochy za rodinným domom, k čomu si žalobca uplatnil aj príslušný úrok z omeškania. Podľa záverov súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal neoprávnené užívanie 2. nadzemného podlažia a vinice o výmere 1941 m2. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol v prevažnej miere úspešný a preto mu mal súd prvej inštancie mal priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania. Porovnávanie žalobného petitu v tom zmysle, že sa porovnávala presná suma, ktorú požadoval, s výrokom rozsudku, ktorým bolo žalobcovi priznané plnenie, je v tomto prípade nesprávne. Podľa názoru žalobcu je rozsudok v nedostatočnej miere odôvodnený, čím bolo odňaté právo žalobcu konať pred súdom. Súd sa vôbec nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí jasne potvrdili užívanie záhrady za rodinným domom zo strany žalovanej; s uznesením Obvodného oddelenia PZ Bratislava - okolie zo dňa 21.10.2009, v ktorom žalovaná sama uviedla, že k záhrade za rodinným domom má citový vzťah; s rozsudkom Okresného súdu Pezinok o vyprataní nehnuteľností a so skoršími rozsudkami Okresného súdu Pezinok vo veciach 4C/276/2010 a 9C/49/2011. Žalobca sa preto domáha, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť mu sumu 3 604,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 22.3.2010 až do zaplatenia, a súčasne ju zaviaže aj na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu žalobca priložil rozsudok Okresného súdu Pezinok 9C/469/2011-254 zo dňa 7.9.2012. 5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu dňa 21.1.2013. Podľa nej súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec správne právne aj skutkovo posúdil. Tvrdenie žalobcu, že by žalovaná mala užívať 2. nadzemné podlažie a vinicu, je nepravdivé až absurdné. Sám žalobca uviedol, že žalovaná neoprávnene užíva a obýva celú jeho nehnuteľnosť, a mesačnú úhradu znížil z dôvodu, že reálne obýval len 1. nadzemné podlažie tohto domu. Podľa jej názoru si žalobca po vyhotovení znaleckého posudku spočítal koľko peňazí získa, ak by na tomto svojom tvrdení zotrval, t.j. len 198,38 eur mesačne oproti pôvodným 400,- eur mesačne. Zmena petitu žaloby mala teda inú, zištnú motiváciu a bola účelová. Zdôraznila, že 2. nadzemné podlažie domu užívali neskôr iné osoby - V. a Q. Y., Q. X. a T. Y.. Táto skutočnosť bez ďalšieho vylučuje možnosť užívania tohto podlažia žalovanou. Svedkovia zhodne potvrdili, že nikdy nechodila na 2. nadzemné podlažie. Žalobca mal k tomuto nadzemnému podlažiu aj k vinici plný prístup, a nikto mu v užívaní nebránil. Potvrdzuje to napokon aj to, že si do týchto priestorov doviedol cudzie osoby. Navyše svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že 2. nadzemné podlažie a vinica boli pre človeka so štandardnými potrebami de facto neužívateľné a neobývateľné. 2. nadzemné podlažie bolo odpojené od kúrenia. Žalovaná neužívala ani vinicu, a to, že si zo záhrady odtrhla ovocie, nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. V tomto smere sa plne stotožňuje s názorom súdu v napadnutom rozsudku. Na reálne naplnenie pojmu vec užívať, je potrebné podstatne viac, než len do nej niečo umiestniť, alebo odtrhnúť ovocie. Na získanie majetkového prospechu by žalovaná musela cielene realizovať účel vinice, teda napríklad pestovať hrozno, a musela by ju plnohodnotne obhospodarovať. Žalobca mal na pozemok prístup, mal kľúč a ovocie si mohol prísť odtrhnúť sám. Mohol dať vyrúbať stromy a zmeniť podstatu veci. Pokiaľ ide o súvislosť s rozsudkom č.k. 8C/153/2009 o vyprataní nehnuteľnosti, ani táto odvolacia námietka neobstojí. To, že súd uložil žalovanej vypratať nehnuteľnosť objektívne neznamená, že nehnuteľnosť ako celok žalovaná aj v skutočnosti užívala. Bol to práve žalobca, ktorý toto bol povinný preukázať. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že súd už o užívaní vinice rozhodoval v iných konaniach pre iné obdobia a mal údajne určiť, že žalovaná vinicu užívala, a že súd sa v prejednávanej veci od týchto záverov odchýlil. Toto tvrdenie je zarážajúce, pretože každé konanie sa týkalo iného obdobia, týkalo sa iného rozsahu užívania nehnuteľnosti a pre každé konanie sa vykonávalo osobitné dokazovanie. Každé rozhodnutie súdu je tak samostatné a nezávislé od iných rozhodnutí súdu. Podľa názoru žalovanej žalobca v odvolaní neuviedol žiaden relevantný argument, pre ktorý by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmeniť. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. 6. Vyjadrenie žalovanej si žalobca osobne prevzal na súde dňa 5.9.2013 (čl.XXX). 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 8. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 9. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, považuje odvolací súd za potrebné uviesť len nasledovné: samotný žalobca pred zmenou žalovaného petitu potvrdil rozsah užívania Nehnuteľnosti žalovanou len v časti priestorov 1. nadzemného podlažia. Vypočutí svedkovia V. Y. a Q. X. potvrdili spôsob užívania Nehnuteľnosti žalovanou až od marca 2010, kedy sa do časti Nehnuteľnosti nasťahovali; teda nie v rozhodnom období. Na základe dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná v rozhodnom období užívala na bývanie 1. nadzemné podlažie a 1. podzemné podlažie (pivnicu) s garážou, kde mala uskladnené svoje veci. Za nepreukázané súd mal užívanie 2. nadzemného podlažia, voči čomu žalobca v zásade nenamietal, a vinice (záhrady a vinohradu). Z dokazovania vyplynulo, že v záhrade, ktorá tvorila jeden celok s vinohradom, mala žalovaná umiestnený záhradný nábytok a pestovala kvety. Nebolo však preukázané, že by využívala pozemok v súlade s jeho účelom (pestovanie hrozna alebo iných plodín) a brala z neho úžitky V zhode s tvrdením žalovanej, že túto časť Nehnuteľnosti aktívne na jej účel neužívala, je aj výpoveď svedka J.. W. S., ktorý potvrdil, že v rozhodnom období bol vinohrad zanedbaný. N. žalobca nepreukázal, že v rozhodnom období nemal prístup do vinohradu a nemohol ho obrábať aj za situácie, že sa žalovaná zdržiavala na 1. nadzemnom podlaží domu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že len občasné zdržiavanie sa v záhrade, pestovanie kvetov bez reálneho úžitku alebo sporadické obratie ovocia zo stromov, nemá intenzitu bezdôvodného obohatenia neoprávneným užívaním cudzej veci, za ktoré by prináležala vlastníkovi náhrada ako za plné využívanie pozemku v súlade s jeho účelom. Odvolací súd neprihliadol ani na odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie mal vo veci vychádzať z rozsudku, ktorým bola žalovaná zaviazaná vypratať celú spornú Nehnuteľnosť, čo podľa jeho názoru prezumuje, že ju musela aj v celom rozsahu aj užívať. Je dôvodná obrana žalovanej, že súd v konaní o vypratanie nerozhodol, že žalovaná skutočne užívala Nehnuteľnosť ako celok. Keďže šlo o jeden rodinný dom s príslušenstvom (garáž, vinica) rozhodoval len o tom, aby ju žalovaná ako celok vypratala. V konaní o finančnú náhradu za neoprávnené užívanie cudzej veci však musí byť presne ustálené v akom rozsahu a akým spôsobom bola cudzia vec užívaná a aká je výška získaného bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti neboli pre rozhodovanie súdu v prejednávanej veci záväzné ani rozhodnutia súdov v iných konaniach, v ktorých bolo predmetom užívanie Nehnuteľnosti žalovanou v iných časových obdobiach. Každý súd vykonával dokazovanie súvisiace len s prejednávaným predmetom konania. Odvolací súd považuje za správny aj výrok o náhrade trov konania napadnutého rozsudku. Predmetom žaloby bolo peňažné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou neoprávneným užívaním Nehnuteľnosti žalobcu v konkrétnom období. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7 947,- EUR a súd mu priznal len čiastku 4 342,84 EUR. V zásade tak bol úspech každej strany v spore približne rovnaký a súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnej strane náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. 10. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP , v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).