Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211086 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710211086.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu PPA CONTROLL, a.s., Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 17 055 164, práv. zast. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 47 253 983, proti žalovanému 1/ ENERGY CONSULT, s.r.o., Krajná 86, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 849 479 a žalovanému 2/ L.. T.H. U., V. XX/A, B., o zaplatenie 30.000,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/245/2011-57 zo dňa 13.4.2012 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/245/2011-57 zo dňa 13.4.2012 p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 30.000,- EUR s úrokom vo výške 2,5 % ročne zo sumy 30.000,- EUR od 1.1.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1.800,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. rade a v 2. rade uzatvorili dňa 19.2.2009 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo prenechanie peňažnej sumy 30.000,- EUR žalobcom žalovanému v 1. rade na obdobie troch mesiacov s úrokom vo výške 2,5% p.a. Uzatvorením tejto zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal prenechať žalovanému v 1. rade peňažnú sumu vo výške 30.000,- EUR na obdobie troch mesiacov, pričom žalovaný v 1. rade ako dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku vrátane dohodnutých úrokov žalobcovi v lehote troch mesiacov. Žalovaný v 2. rade ako pristupujúci dlžník pristúpil ku všetkým záväzkom dlžníka, pričom so žalovaným v 1. rade vyhlásili, že všetky záväzky voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke splnia spoločne a nerozdielne. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy poukázaním peňažných prostriedkov na účet žalovaného v 1. rade splnil. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnili, keď peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom mu aj s dohodnutými úrokmi nevrátili. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní v zákonnej lehote odôvodnený odpor. 3. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaných v 1. rade a v 2. rade podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorí svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, napriek tomu, že žalovanému v 1. rade bolo predvolanie doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 17.3.2012 a žalovanému v 2. rade bolo predvolanie doručené v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 13.3.2012. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v odpore nepredložili ani neoznačili žiadny dôkaz, preto súd prvej inštancie ústnu dohodu o pretransformovaní pôžičky na preddavok sprostredkovateľskej provízie, považoval za nepreukázanú. Keďže žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, ani v odpore nenavrhli vykonanie akýchkoľvek dôkazov, súd rozhodoval na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd mal za preukázaný vznik záväzkovo- právneho vzťahu (zmluvy o pôžičke) medzi stranami v konaní, z ktorého žalovaní nesplnili povinnosť, nevrátili poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom z pôžičky. Z tohto dôvodu súd posúdil návrh žalobcu ako skutkovo a právne dôvodný, a preto návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných v súlade s čl. II a III zmluvy o pôžičke na zaplatenie sumy vo výške 30.000,- EUR spoločne a nerozdielne s dohodnutým úrokom vo výške 2,5% ročne z dlžnej sumy. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 4 . Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, v ktorom uviedli, že o pojednávaní z objektívnych dôvodov nevedeli, pretože v tom čase bol žalovaný v 2. rade v Arménsku, po návrate boli už zásielky zaslané späť odosielateľovi. Žalovaný v 1. rade mal zabezpečiť kontrakt pre žalobcu v Arménsku, podmienkou bolo zloženie zálohy na úhradu nákladov s tým spojených v sume 100.000,- EUR. Žalobca však tvrdil, že takúto veľkú zálohu nemôže žalovanému v 1. rade poskytnúť, preto sa dohodli na sume 30 000,- EUR. Až neskôr po podpise žalovaný v 1. rade zistil, že mu dali podpísať pôžičku a nie zálohu, ako bolo predmetom rokovaní. Preto bolo aspoň ústne dohodnuté, že po podpísaní kontraktu sa táto zmluva pretransformuje na preddavok jeho sprostredkovateľskej provízie. Aktivity, ktoré však žalobca v Arménsku uskutočnil vrátane pokusu o obchádzanie žalovaného v 1. rade ako sprostredkovateľa, znemožnili podpísanie kontraktu. Tým spôsobil škodu a ujmu nielen žalovanému v 1. rade, ale i žalovanému v 2. rade. Tieto skutočnosti chceli na pojednávaní ozrejmiť, čo im však nebolo umožnené. Z tohto dôvodu žiadal napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušiť. 5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolanie zamietnuť. Odôvodnenie žalovaných o zdržiavaní sa v zahraniční spolu s nejasným opisom skutočností ohľadne prevzatia zásielok považuje za neodôvodnené a bez predložených dôkazov. Poukázal na to, že suma 30.000,- EUR bola poskytnutá na základe riadne podpísanej zmluvy o pôžičke. Od podpísania zmluvy o pôžičke nemá žalobca žiaden iný zmluvný vzťah so žalovanými zakladajúcim právo žalovaného v 1. rade na akékoľvek provízie vyplývajúce z obchodných aktivít. Zároveň podotkol, že žalovaní ani jedno tvrdenie nepodložili žiadnymi dôkazmi. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.9.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaných i s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného v 1. a v 2. rade bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalovaných nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade o poskytnutí sumy 30.000,-EUR ako preddavku za sprostredkovania obchodu je v rozpore so zistenou skutočnosťou a to zaplatením úrokov z poskytnutej pôžičky za obdobie roka 2009 v sume 610,27 EUR dňa 27.4.2010. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, pričom nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 9. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na poučenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 120 ods. 1 až 4 vtedy platného O.s.p., podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a musia všetky dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené alebo označené neskôr súd nebude prihliadať a to ani v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie riadne predvolal na pojednávanie žalobcu ako i žalovaného v 1. a v 2. rade, pričom žalovaní sa i napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili. Súd prvej inštancie preto správne prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 vtedy platného O.s.p. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu tvoriacich obsah spisu a správne tiež z predložených listinných dôkazov ustálil, že žalobca preukázal dôvodnosť podaného návrhu, keď preukázal, že so žalovanými uzavrel žalobca zmluvu o pôžičke, pričom žalovaní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnili. Vzhľadom k tomu, že žalovaní boli riadne poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 vtedy platného O.s.p., odvolací súd už na skutočnosti a návrhy zo strany žalovaných v podanom odvolaní nemôže prihliadať, keď žalovaní boli v rámci prvoinštančného konania nečinný a pojednávania sa aj napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia, tak ako už bolo vyššie uvedené nedostavilo. 10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol správne, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p., úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).