Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/173/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211142 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710211142.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: RENAKTERM, s.r.o., Mariánska 21, 900 31 Stupava, IČO: 35 826 738, zast. Mgr. Jánom Longauerom, advokátom, Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: S.F.COMMERCE s. r. o., Silvánova 4, 902 01 Pezinok, IČO: 31 324 983, zast. NOVÁK & PARTNERS, s. r. o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 47 241 063, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 320.543,84 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb 258/2010-436 zo dňa 27.1.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 33Cb 258/2010-436 zo dňa 27.1.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9.232,25 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2010 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 320.543,84 eur. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.04.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, v rámci ktorej sa žalobca zaviazal na svoje náklady a na vlastné nebezpečenstvo zhotoviť pre žalovaného súbor stavieb, rodinných domov v obci X. a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za zhotovenie diela dohodnutú cenu. K tejto zmluve o dielo boli následne uzavreté 2 dodatky. Dodatkom č. 1 zo dňa 14.08.2008 sa rozšíril predmet zmluvy tak, že zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť ďalší rodinný dvojdom a to v dohodnutom termíne a za dohodnutú cenu. Dodatkom č. 2 zo dňa 16.10.2008 sa z predmetu zmluvy vypustila povinnosť zhotoviteľa zabezpečiť vo všetkých stavbách ústredné kúrenie vrátane kotla a rozvodov ústredného kúrenia, vykurovacích telies, okien, balkónových dverí, vstupných dverí vrátane ich osadenia. Výsledná dohodnutá cena diela v zmysle dodatkov k zmluve o dielo bola určená na sumu vo výške 1.351.597,60 eur. 3. Žalobca poukázal na omeškanie s plnením predmetu diela, ku ktorému došlo v súvislosti s nesprávne zadefinovanú cenou za dielo, ktorá bola určená podľa ponukového rozpočtu k projektovej dokumentácii z roku 2005, pričom pri podpise zmluvy o dielo sa do zmluvy preniesla nová projektová dokumentácia z roku 2008. Cena za dielo však zostala rovnaká, tak ako bola navrhnutá v projektovej dokumentácii z roku 2005. Cena sa nemenila z dôvodu, že v zmluve o dielo bolo dohodnuté ustanovenie v článku XIII "Osobitné ustanovenia", podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o dielo na zhotovenie ďalších rodinných dvojdomov označených podľa projektu stavby ako rodinný dvojdom 1,2,3,4,5,6,8, 11 a 12, pričom cena týchto rodinných domov sa mala určiť podľa aktuálnych cien cenníkového systému ODIS, čím by sa zhotoviteľovi vynahradila nízka cena diela podľa prvého projektu. Žalobca v rámci žaloby poukázal na to, že riešenie vzniknutej situácie predložil zhotoviteľ objednávateľovi vo forme návrhu dodatku č. 3 k zmluve o dielo, ktorým sa malo dosiahnuť spojenie niektorých platieb ceny za dielo, čím by sa uvoľnili finančné prostriedky na dokončenie rozostavaných súborov stavieb. K uvedenému návrhu dodatku č. 3 však objednávateľ nepristúpil a vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nemohlo dôjsť k riadnemu a včasnému dokončeniu predmetu diela. 4. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že zmluvu o dielo č. 1604/2008 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným považuje za relatívne neplatnú v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd po predbežnom posúdení platnosti zmluvy o dielo č. 1604/2008 určil, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, pretože žalobca ako zhotoviteľ bol uvedený do omylu odhadom ceny diela aj jej následného nahradenia prostredníctvom ďalšieho stavebného projektu, pričom, ak by mal vedomosť o skutočných zámeroch objednávateľa, zmluvu o dielo by v takejto podobe neuzavrel. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorú sa žalovaný týmto spôsobom obohatil a ktoré predstavuje sumu skutočnej hodnoty stavby po odrátaní zaplatených faktúr žalovaným. 5. Podľa žalobcu v dôsledku neplatnosti zmluvy o dielo vznikla situácia, keď zmluvné strany sú povinné v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka si vzájomne vrátiť všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostali od druhej zmluvnej strany. Ak nie je dobre možné, aby sa vrátilo všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Výška bezdôvodného obohatenia je vypočítaná podľa súhrnného listu čerpania k zmluve o dielo, ktorý obsahuje skutočne vynaložené náklady na jednotlivé stavby rozdelené podľa jednotlivých rodinných domov a vykonaných prác. Výpočet je urobený nasledovne = základné rozpočtové náklady + ostatné rozpočtové náklady + náklady umiestnenia stavby - individuálne náklady + 19 % DPH, podrobný rozpis je uvedený v krycích listoch splátok podľa jednotlivých domov, ktoré sú prílohou k tejto žalobe. Z toho vyplýva, že celková výška bezdôvodného obohatenia je zistená podľa žalobcu nasledovne: a to základné rozpočtové náklady (1.040.732,41 eura) + ostatné rozpočtové náklady (51.210,90 euro) + náklady umiestnenia stavby (66.546,95 euro) - individuálne náklady (889.126,44 eura) + DPH (51.179,08 euro) = 320.543,84 eura. Individuálne náklady predstavujú odpočet za zaplatené fakturované sumy, zmluvné pokuty a taktiež rozpočtovaný zisk za vykonanie diela. Teda uplatnená, výsledná suma bezdôvodného obohatenia predstavuje skutočnú hodnotu prác a materiálu, ktoré boli na výstavbu podľa žalobcu vynaložené. Na základe uvedeného žalobca požaduje od žalovaného vyplatenie rozdielu medzi uhradenou cenou diela žalovaným a skutočnou hodnotou stavebného diela, o ktorú sa žalovaný obohatil. Na základe uvedeného žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť sumu 320.543,84 eur. 6. Žalovaný v rámci svojej obrany v konaní uviedol, že výstavba siedmich rodinných domov bola realizovaná podľa projektu vypracovaného vo februári 2008 a zmluva bola podpísaná dňa 16.04.2008 to znamená, že žalobca mal dostatok času sa s projektom oboznámiť a dohodnuté ceny, ktoré boli súčasťou zmluvy ako príloha č. 1 nemusel odsúhlasiť a taktiež nemusel zmluvu o dielo a jej dodatky podpísať. Žalovaný uviedol, že žalobca nebol jediným záujemcom o túto výstavbu, práve naopak, on sa o túto výstavbu veľmi zaujímal, chcel ju realizovať, pričom na osobnom stretnutí sľúbil, že sa určite do týchto cien zmestia, že ešte aj ušetria. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého mal preukázaný nasledovný skutkový stav. Dňa 16.4.2008 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o dielo č. 1604/2008, v rámci ktorej sa žalobca zaviazal na svoje náklady a na vlastné nebezpečenstvo zhotoviť pre žalovaného súbor stavieb, rodinných domov v obci X. a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za zhotovenie diela dohodnutú cenu. K tejto zmluve o dielo boli následne uzavreté 2 dodatky. Dodatkom č. 1 zo dňa 14.08.2008 sa rozšíril predmet zmluvy tak, že zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť ďalší rodinný dvojdom, a to v dohodnutom termíne a za dohodnutú cenu. Dodatkom č. 2 zo dňa 16.10.2008 sa z predmetu zmluvy vypustila povinnosť zhotoviteľa zabezpečiť vo všetkých stavbách ústredné kúrenie vrátane kotla a rozvodov ústredného kúrenia, vykurovacích telies, okien, balkónových dverí, vstupných dverí vrátane ich osadenia. Výsledná dohodnutá cena diela v zmysle dodatkov k zmluve o dielo bola určená na sumu vo výške 1.351.597,60 eur. Tieto skutočnosti boli medzi účastníkmi nesporné. 8. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ diela sa v priebehu výstavby dostal do finančných problémov, a uvedený rozpočet dohodnutý v zmluve o dielo ako konečný rozpočet, nebol pre neho na dokončenie diela postačujúci. Na základe uvedeného žiadal od žalovaného podpísanie dodatkov č. 3 a č. 4 k zmluve o dielo, ktorými sa malo dosiahnuť spojenie niektorých platieb z ceny za dielo a súčasne dodatok č. 4 obsahoval konečné vyúčtovanie vykonaných prác podľa projektovej dokumentácie z roku 2008. Oba dodatky boli zo strany objednávateľa - žalovaného odmietnuté, nakoľko nenastala žiadna zo skutočností dohodnutých v predmetnej zmluve o dielo, ktorá by umožňovala podpísanie predmetných dodatkov. 9. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či žalovaný ako objednávateľ uviedol žalobcu ako zhotoviteľa do omylu a či z tohto dôvodu je predmetná zmluva o dielo neplatná. Predmetný omyl mal spočívať v tom, že žalovaný nedodržal podmienku, ktorá bola uvedená v článku XIII zmluvy o dielo, a neuzavrel so žalobcom ďalšiu zmluvu o dielo na nový stavebný projekt, pričom keby mal žalobca túto vedomosť, nikdy by predmetnú zmluvu o dielo nepodpísal. 10. Na pojednávaní konanom dňa 27.1.2015 súd uznesením zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov - vypracovanie znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo na preukázanie rozdielu v rozsahu projektovej dokumentácie 07/2005 a 02/2008 a rozdielu v ocenení týchto dokumentácií, a taktiež zabezpečenie e-mailovej komunikácie týkajúcej sa návrhu a následného uzavretia zmluvy o dielo. Dôvodil, že rozhodnutie o rozsahu dokazovania spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu. V danom prípade predloženie emailovej komunikácie týkajúce sa návrhu a uzavretia zmluvy o dielo bolo pre súd nepodstatné, nakoľko samotné uzavretie zmluvy o dielo nebolo medzi účastníkmi sporné, pričom na obsahu zmluvy sa zmluvné strany vzájomne dohodli. Pre súd bolo nepodstatné zisťovať, čo predchádzalo uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia rozdielu v rozsahu projektovej dokumentácie 07/2005 a 02/2008, tieto skutočnosti boli pre súd taktiež bezpredmetné, keďže z predmetnej zmluvy o dielo vyplýva, že v danom prípade sa vychádzalo z projektu vypracovaného v 02/2008 firmou ASK, s.r.o., teda nie je zrejmé, prečo by súd mal porovnávať projektovú dokumentáciu, ktorá nebola predmetom zmluvy o dielo t.j. 07/2005. Súd mal v danom prípade dostatočným spôsobom preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, a preto s poukazom na hospodárnosť konania pokladal nariadenie znaleckého dokazovania a predloženie e-mailovej komunikácie za nadbytočné dôkazy, neozrejmujúce skutkový ani právny stav, predlžujúce súdne konanie, a uvedené návrhy na doplnenie dokazovania uznesením ako nedôvodné zamietol. 11. Súd poukázal na § 1 ods. 2, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ust. § 49a, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, ako aj na článok XIII zmluvy o dielo č. 1604/2008 a mal za to, že cena o dielo nebola týmto článkom podmienená. Inak povedané z článku XIII zmluvy o dielo vyplýva iba možnosť medzi zmluvnými stranami uzavrieť ďalšiu zmluvu o dielo za iných podmienok ako bola uzavretá táto zmluva o dielo. Podľa názoru súdu v danom prípade je potrebné preferovať zmluvnú voľnosť zúčastnených strán a zmluvu o dielo vrátane dohodnutej ceny za dielo je potrebné chápať ako konsenzus dvoch zmluvných strán, ktoré sa dohodli na podmienkach, na cene za dielo, na predmete a na ďalších skutočnostiach uvedených v zmluve o dielo. To, že žalobca v súčasnosti argumentuje tým, že ide o omyl v podstatnej skutočnosti, považoval súd za napádanie zmluvnej voľnosti strán, pričom je nepochybné, že cena za predmetné dielo bola medzi zmluvnými stranami riadne dohodnutá a súčasne možno konštatovať, že nebola ničím podmienená. 12. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaný v rámci predmetnej zmluvy neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré je možné v súčasnosti kvalifikovať ako omyl týkajúci sa skutočnosti, ktorá by mala byť pre uzavretie predmetnej zmluvy o dielo rozhodujúca, pričom dohodnutú cenu za dielo vnímal súd ako konsenzus zmluvných strán, odhliadnuc od skutočnosti, že znenie zmluvy o dielo pripravoval samotný žalobca. Ustanovenie § 49a OZ nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. 13. Uvedenie samotného článku XIII v zmluve o dielo nemohlo vyvolať u žalobcu domnienku, že okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy, boli žalovaným tak interpretované, že u žalobcu mohli vyvolať omyl pri dohode o cene za dielo. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohodnutá cena za dielo nezodpovedala reálne tomuto dielu a z toho dôvodu je zmluva o dielo neplatná, treba uviesť, že dohoda zmluvných strán o cene za dielo nižšej ako ustanovuje cenníkový systém ODIS, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo. V danom prípade dohoda o cene za dielo bola výsledkom rokovania (dohodovania) medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalobca k dohode o cene pristúpil dobrovoľne, s uvedomením všetkých okolností majúcich vplyv na jej výšku, so znalosťou projektovej dokumentácie, ako aj technického vyhotovenia diela, a preto sa v súčasnosti nemôže dovolávať neplatnosti s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka. 14. Na základe vyššie uvedeného súd nemal za to, že by predmetná zmluva o dielo bola relatívne neplatná s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom ďalšími skutočnosťami týkajúcimi sa vydania prípadného bezdôvodného obohatenia sa súd už nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a zákona č. 283/2002 Z. z. v celkovej výške 9.232,25 eur za 7 úkonov právnej služby vrátane režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov. 15. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. (účinného do 30.06.2016) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 16. Žalobca mal za to, že odmietnutím vykonania ním navrhnutých dôkazov, a to vypracovanie znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo na preukázanie rozdielu v rozsahu projektovej dokumentácie 7/2005 a 2/2008 a na rozdiel v ocenení týchto dokumentácií a taktiež zabezpečenie e- mailovej komunikácie medzi konateľmi účastníkov konania týkajúcej sa návrhu a následného uzavretia zmluvy o dielo, nastala situácia, kedy súd nemohol dôkladne zistiť skutkový stav veci, pretože si nezabezpečil uvedené dôkazy, prostredníctvom ktorých mohol zistiť rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie celého sporu. 17. Žalobca argumentoval, že v konaní sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe toho, že uzavretá zmluva o dielo ako právny úkon bola neplatná v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka pre omyl konajúcej osoby, pričom pre posúdenie toho, či žalobca bol v čase uzatvárania zmluvy o dielo v omyle je dôležité presne zistiť všetky okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy. Medzi tieto patrí spôsob, akým sa zmluvné strany vzájomne dojednávali na jednotlivých ustanoveniach zmluvy, čo mohlo mať podstatný vplyv na to, či žalobca uzavrie predmetnú zmluvu so žalovaným. Vzhľadom na odstup času a skutočnosť, že žalobca nemá archivovanú túto e-mailovú komunikáciu, navrhol jej vyžiadanie od príslušného správcu servera mailových služieb. Táto komunikácia je dôležitá aj z toho pohľadu, že rokovania o uzatváraní zmluvy o dielo prebiehali iba medzi konateľmi zmluvných strán a iné preukázanie spôsobu rokovania o zmluvných podmienkach (výška kúpnej ceny, dôvod, pre ktorý bol do zmluvy vložený sporný článok XIII, kto navrhol vloženie tohto článku do zmluvy a pod.) v tomto smere nie je možné. Všetky tieto skutočnosti pritom značne ovplyvnili postoj a vôľu žalobcu na uzavretí zmluvy. 18. Podobne návrh na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia rozdielu v rozsahu projektových dokumentácií z roku 2005 a 2008 má predovšetkým osvedčiť skutočnosť, či mohol žalovaný vedieť o omyle pri uzatváraní zmluvy. V prípade, ak by sa znaleckým posudkom preukázal značný rozdiel medzi jednotlivými projektovými dokumentáciami (rozsahom požadovaných prác alebo použitých materiálov), bolo by dostatočne zrejmé, že žalobca mohol mať záujem na uzavretí zmluvy iba v prípade, že mu bude v prípade nižšej ceny táto kompenzovaná iným spôsobom. 19. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vôle účastníkov pri uzatváraní spornej zmluvy o dielo, a preto nemohol správne vyhodnotiť platnosť zmluvy. 20. K odvolaniu žalobcu sa dňa 13.05.2015 písomne vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a považoval ho za správny po skutkovej, ako aj právnej stránke. Podľa názoru žalovaného vyznieva absurdne, že odvolanie žalobcu sa zakladá práve na dôvode, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré žalobca bez objektívneho dôvodu nenavrhol skôr, ale až po takmer piatich rokoch. V súvislosti s okolnosťami, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, a teda aj spôsobom, akým sa zmluvné strany vzájomne dojednávali na jednotlivých ustanoveniach zmluvy, žalovaný uviedol, že tieto okolnosti vyplynuli z výpovedí samotných aktérov podpisovania zmluvy - konateľov zmluvných strán, ktoré sú účastníkmi tohto konania a v zásade sú tieto výpovede vo svojej podstate nesporné. Viaceré výpovede samotného konateľa žalobcu jasne dokazujú, že rokovania so žalovaným boli dlhodobé, že vedel na základe akého projektu bude stavať, vedel, že hoci sa pri prvotných rokovaniach vychádzalo z projektovej dokumentácie z roku 2005, dielo sa bude stavať podľa projektovej dokumentácie z roku 2008 za presne dohodnuté ceny. Z výpovedí vyplynulo aj to, že nebol v časovej tiesni, že mal dosť času si projektovú dokumentáciu z roku 2008 preštudovať a vyjadriť sa, či s cenou, ktorú navrhuje žalovaný súhlasí alebo nie. Všetky okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, ako aj spôsob, akým sa zmluvné strany vzájomne dojednávali na jednotlivých ustanoveniach zmluvy, teda vyplývajú z výpovedí samotného žalobcu, pričom žalobca neuviedol, aké iné okolnosti uzatvárania zmluvy by mali vyplynúť z navrhovanej e-mailovej komunikácie. 21. Žalovaný považoval navrhované znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozdielu v rozsahu projektových dokumentácií z roku 2005 a 2008 za nadbytočné, pretože je nemysliteľné, aby posudok tak, ako to tvrdí žalobca, mohol osvedčiť omyl žalobcu pri uzatváraní zmluvy, ako aj to, či žalovaný mohol vedieť o takomto omyle. Podľa názoru žalovaného zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by bol žalobca podpisoval zmluvu v omyle. Žalobca, konkrétne jeho štatutárny zástupca jednoznačne potvrdil, že vedel, že sa bude stavať podľa projektovej dokumentácie z roku 2008, mal dostatok času na zváženie všetkých skutočností, najmä cenových podmienok a sám prisľúbil, že sa do ceny, ktorú navrhol žalovaný, žalobca zmestí a zmluvu podpísal. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o rozsahu diela, prác a materiálov a či navrhovaná cena mu bude na to postačovať, žalovaný sa domnieval, že bolo jeho povinnosťou si zaopatriť pred podpisom zmluvy znalecký posudok, ktorý požaduje teraz, resp. v konaní po cca 5 rokoch, aby predišiel škodám, ktoré žalovanému v dôsledku nekvalitného plnenia a nedokončenia spôsobil. 22. Žalovaný mal za to, že nijako neuviedol žalobcu do omylu, keďže žalovaný si v článku XIII zmluvy dohodol so žalobcom možnosť spolupráce, ale až po ukončení prvého projektu, pokiaľ by bol s odvedenou prácou žalobcu spokojný. Dokonca žalovaný uzavrel so žalobcom aj dodatok k zmluve na výstavbu ďalšieho dvojdomu ako prejav dobrej vôle, ale keďže bol nútený od zmluvy so žalobcom odstúpiť, k ďalej spolupráci - výstavbe ďalších domov už nedošlo. 23. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 26.01.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 24. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver, podľa ktorého žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože súd nemal za to, že by predmetná zmluva o dielo bola relatívne neplatná s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka, súd dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom požadovanej súdnej ochrany. 27. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, dopĺňa nasledovné. 28. Vykonaným dokazovaním vo veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca v rámci zmluvy o dielo č. 1604/2008, ktorú dňa 16.4.2008 uzavrel so žalovaným, pristúpil k dohode o cene diela dobrovoľne a s uvedomením všetkých okolností majúcich vplyv na jej výšku, t.j. so znalosťou projektovej dokumentácie z roku 2005 a z roku 2008, ako aj technického vyhotovenia diela. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi (č.l. 227, 360 spisu) výslovne uviedol, že k samotnému predloženiu zmluvy o dielo predchádzalo niekoľko stretnutí s konateľkou žalovaného, na ktorých sa dohadovali o obsahu zmluvy, pričom rokovania prebiehali od roku 2005, a to najmä o dôležitých podmienkach, t.j. o cene diela a termínoch ukončenia diela. Vzhľadom na uvedené okolnosti, ktoré boli v konaní zistené, a ktoré tvoria podstatné okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, vrátane spôsobu, akým sa zmluvné strany vzájomne dojednávali na jednotlivých ustanoveniach zmluvy, nie je zrejmé, aká ďalšia pre danú vec podstatná skutočnosť by sa mala zistiť z e-mailovej komunikácie medzi konateľom žalobcu a konateľkou žalovaného. Žalobca to dostatočne neozrejmil ani vo svojom odvolaní, a teda súd prvej inštancie správne považoval vykonanie tohto dôkazu za nehospodárne a nepotrebné pre rozhodnutie v predmetnej veci. 29. Súd prvej inštancie správne posúdil, že cena diela nebola článkom XIII predmetnej zmluvy o dielo podmienená, a teda, že z tohto článku zmluvy vyplýva iba možnosť medzi zmluvnými stranami uzavrieť ďalšiu zmluvu o dielo za iných podmienok, ako bola uzavretá táto zmluva o dielo. V danom prípade je potrebné prihliadať na zmluvnú voľnosť zúčastnených strán a zmluvu o dielo vrátane dohodnutej ceny za dielo je potrebné chápať ako konsenzus dvoch zmluvných strán, ktoré sa dohodli na podmienkach, na cene za dielo, na predmete diela a na ďalších skutočnostiach uvedených v zmluve. Pokiaľ sa teda žalobca dovoláva neplatnosti zmluvy z dôvodu omylu na jeho strane, tento omyl nemôže spočívať v takom výklade § 49a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by osoba dovolávajúca sa omylu bola zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny by sa len nechala vo svojom úsudku mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Pritom ani prípadný omyl v pohnútke by nerobil právny úkon neplatným, ako to vyplýva z ustanovenia § 49a veta tretia Občianskeho zákonníka odcitovaného v napadnutom rozsudku. 30. Nakoľko žalobca podpísal zmluvu o dielo po dlhšom rokovaní a dohadovaní jej obsahu so žalovaným a svojim podpisom vyjadril súhlas aj so znením jej článku XIII, z ktorého nie je možné vyvodiť podmienenosť ceny diela budúcou realizáciou tohto článku zmluvnými stranami, nemožno konanie žalobcu považovať za konanie, ktoré by bolo urobené v omyle. Žalobca sa v zmluve vrátane jej dodatkov zaviazal vykonať dielo za tam určenú cenu, a to s uvedomením si všetkých okolností majúcich vplyv na jej výšku, a teda aj so znalosťou projektovej dokumentácie tak z roku 2005, ako aj z roku 2008, preto skutočnosti, ktoré by sa mali zistiť z navrhnutého znaleckého posudku (rozdiel v rozsahu projektovej dokumentácie 07/2005 a 02/2008 a rozdiel v ocenení týchto dokumentácií) nie sú pre túto vec rozhodujúce, pretože by neovplyvnili správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nariadenie znaleckého dokazovania v uvedenom smere preto treba považovať za nepotrebné a nadbytočné. 31. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne zamietol v odvolaní namietané návrhy žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov, pričom dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).