Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/399/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710213139 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710213139.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: T. D., R.. X. X. XXXX, D. X. N. A., H. Č.. X, zastúpeného JUDr. Igorom Klamárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Družstevná č. 5, proti žalovanému: C. Q.J., R.. XX. X. XXXX, D. X. N. A., N. Č.. XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. februára 2015, č. k. 6C/326/2010-89, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti výroku týkajúceho sa trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca by mal byť vodičom motorového vozidla tmavej farby na snímke, že mal strieľať z plynovej pištole a týmto konaním poškodiť vozidlo žalovaného i okno na rodinnom dome sú nepravdivé, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zverejniť ospravedlnenie v periodiku obce X. R., tiež náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.333,- €. Neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca hodnoverne a konkrétnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, akým spôsobom a v akej miere bola znížená jeho dôstojnosť v spoločnosti, resp. jeho spoločenské a odborné uplatnenie v súvislosti s namietaným správaním sa žalovaného. Z výpovedí žalobcom navrhnutých svedkov P. O. R. mal za preukázané, že žalovaný im ukázal fotografie, aby sa na ne pozreli a identifikovali, čo na nich vidia a pre „machlaniny“ sa nevedeli vyjadriť, čo je na nich zachytené. Strany sporu sa pritom podľa svedkov navzájom po dedine osočujú, celá dedina ich už pozná a snaží sa im dohovoriť. V súvislosti s poškodením vozidla i okna žalovaného na výzvu polície, na koho má podozrenie, vyslovil len podozrenie, že pre zlé príbuzenské vzťahy by mohlo ísť o žalobcu (švagra). Podozrenie žalovaného však nemožno podľa záverov súdu v súlade s ustanovením § 11 a nasl. OZ považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Súd poukázal na postup žalovaného, ktorý prostredníctvom článku v denníku R. Č. požiadal verejnosť o pomoc pri identifikovaní páchateľa na fotografiách. V časti požadovaného ospravedlnenia petit žaloby súd prvej inštancie považoval za nevykonateľný, keď žalobca ani v priebehu konania nešpecifikoval jeho presné znenie a požadoval jeho uverejnenie v obecnom periodiku X. R., ktorého obsah nemôže žalovaný ovplyvniť. V časti nemajetkovej ujmy nemal za preukázané zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2 OZ. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Súdu prvej inštancie predovšetkým vytýkal nesprávne vyhodnotenie výpovedí ním navrhnutých svedkov P. O. R.. Zastával názor, že výpoveďou svedka R. preukázal, že žalovaný s fotografiami oslovoval obyvateľov obce s tvrdením, že na fotkách je žalobca. Takéto konanie bolo preukázané tiež výpoveďou jeho manželky i dcéry a rodinnej priateľky X. R., súd pritom nijako neodôvodnil, prečo považuje tieto svedecké výpovede za zaujaté. Súdu napokon vytkol, že počas celého konania nevyzval žalobcu, aby tvrdenia ohľadom vzniku závažnej ujmy preukázal ďalšími dôkazmi. 4. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 6. Žalobca v konaní uplatňoval ochranu osobnostných práv domáhajúc sa určenia, že tvrdenia žalovaného (žalobca je vodičom motorového vozidla zachyteného na fotografii, ktorý mal strieľať z plynovej pištole a poškodiť vozidlo žalovaného i okno na rodinnom dome) sú nepravdivé. Tiež sa domáhal písomného ospravedlnenia sa a jeho zverejnenia v obecnom periodiku X. R.. Napokon považoval za nepostačujúcu morálnu satisfakciu a žiadal zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.333,- €. 7. Za právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby možno považovať tiež určovaciu žalobu, v ktorej sa osoba domáha určenia, že výroky, ktorými sa malo zasiahnuť do osobnostných práv alebo konanie proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby je nepravdivé. Občiansky zákonník poskytuje ochranu osobnosti v prípade porušenia občianskej cti, ktorá predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Z pojmu občianska česť vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné alebo verbálne urážky. Povinnosť odstrániť závažný stav musí byť uložená tak, aby bola presne formulovaná a stanovená aj lehota na plnenie. Rušivé zásahy, dotýkajúce sa osobnosti občana, je potrebné v žalobe a následne vo výroku rozsudku presne popísať. Nestačí všeobecná formulácia o zdržaní sa, resp. ospravedlnení sa z nepravdivých výrokov. Vyjadrenie subjektívneho názoru v rámci uplatňovania procesných práv účastníka konania nemožno označiť za neoprávnený zásah do osobnosti občana, ak sa stal spôsobom primeraným okolnostiam, za akých malo k zásahu dôjsť. 8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného v intenzite, ktorá by odôvodňovala vyhovenie žalobe. Poukázal na v obci známe sporné vzťahy medzi stranami (svedok P. O. R.) i na zaujatosť výpovede svedkýň - manželky a dcéry žalobcu a X. R., priateľky manželky. 9. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie neprávne vyhodnotil výpoveď svedkov P. O. R.. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich i zodpovedajúce skutkové závery. 10. Z výpovedí vyššie uvedených svedkov je zrejmý záver súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi stranami sporu sú problematické, navzájom sa po dedine osočujú. Žalovaný predložil fotografie - záznam z kamery, na ktorých sa nachádzal záber okoloidúceho vozidla. Žalovaný ich požiadal, aby sa vyjadrili k osobe vodiča. Obaja zhodne uvádzali, resp. z ich výpovedí je zrejmé, že záznam na fotografii nepovažovali za spôsobilý na žalovaným zisťovanú identitu osoby vodiča (svedok P. sa po predložení záberov smial, keďže dlhé roky predtým fotil a z predloženej fotografie mu bolo zrejmé, že je nepoužiteľná). Podobne svedok R. fotografiu nepovažoval za spôsobilú na identifikáciu osoby vodiča, podľa neho žalovaný viac-menej zisťoval, či sa domnieva, že je na fotografii žalobca. Podľa tohto svedka žalovaný chodil po dedine a ukazoval fotky ľuďom, ale iba vtedy (rok 2010). Žiadny zo svedkov nepotvrdil, že žalovaný im uviedol, že vozidlo poškodil práve žalobca. Vyjadrovali sa k priebehu trestného stíhania. Je všeobecne známe, že polícia u poškodeného zisťuje okruh osôb, ktoré by mohli mať nejaký motív pre takýto čin. Označenie podozrivej osoby však nemožno považovať za zásah do osobnostných práv, ako správne uzavrel i súd prvej inštancie. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa žalovaný po vyhotovení nezreteľných fotografií (kamerových záznamov) pokúšal v obci zisťovať, či niektorý z obyvateľov vie osobu na snímke identifikovať, nedopustil sa konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako závažnejšie porušenie cti žalobcu vo sfére občianskoprávnych vzťahov, a to prihliadnuc tiež na okolnosti tohto prípadu, t. j. blízke príbuzenské vzťahy strán (švagrovia), vzájomné obviňovanie protistrany v obci z nevhodného správania a napokon i na uverejnenie článku v denníku R. Č.. Za týchto okolností, ak by aj žalovaný pred niektorými obyvateľmi prezentoval svoj názor, že na snímkach je zachytený žalobca, závažnosť porušenia žalobcovej cti je podstatným spôsobom znížená práve publikovaním výzvy v denníku R.Ý. Č., z ktorej i obyvateľom obce muselo byť zrejmé, že žalovaný si osobou páchateľa na snímkach nie je istý. Ak je niekomu v krátkom čase poškodzovaný majetok, možno pochopiť, že okrem podania trestného oznámenia vyvíja i sám iniciatívu spôsobom, ako to robil žalovaný, t. j. dopytovaním sa susedov, či nespoznávajú osobu na objektívne nezreteľnej snímke, v snahe zamedziť ďalšiemu pokračovaniu protiprávnemu správaniu sa škodcu. 12. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnym záverom, že požadované ospravedlnenie treba vyhodnotiť ako nevykonateľné z dôvodov ustálených súdom prvej inštancie. V prvom rade žalobca do petitu žaloby neuviedol presné znenie požadovaného ospravedlnenia a pochybil tiež v tom, keď žiadal uloženie povinnosti žalovanému uverejniť ospravedlnenie v periodiku obecných novín. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, žalovaný nemá právnu možnosť určiť obsah tohto periodika. 13. Správny je tiež záver súdu o nedôvodnosti žaloby v časti nemajetkovej ujmy, keď predovšetkým nedošlo k objektívne spôsobilému zásahu do cti žalobcu, a teda ani preukázaniu zníženia dôstojnosti a vážnosti v značnej miere, ako predpokladu pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 15. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zmenil a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní pred súdom prvej inštancie nevznikli a ich náhradu ani neuplatnil (§ 388 CSP). 16. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému opätovne nebola priznaná náhrada trov konania, keďže žalovanému ani v tomto konaní trovy nevznikli (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).