Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202852 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711202852.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., Rožňavská 24/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 733 209, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ O. W., L. XX, XXX XX T. L. X., zast.: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, Metodova 7, 821 08 Bratislava, 2/ ZMK Trading - FF, spol. s r.o., Gen. M. R. Štefánika 373/11, 911 01 Trenčín, IČO: 44 813 848, o zaplatenie 1.538,73 eur a o trovách konania, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 36 Cb/33/2012 - 190 zo dňa 03.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 36 Cb/33/2012 - 190 zo dňa 03.06.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) nepriznal žiadnemu účastníkovi ani štátu právo na náhradu trov konania. Druhým výrokom zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 33 Rob/94/2011 - 28 zo dňa 20.01.2012 v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na §§ 19, 20a ods. 2, 137, 142 ods. 1, 146 ods. 1 písm. c), 146 ods. 2, 148 ods. 1, 149 ods. 1, 150 ods. 1, 151 ods. 1, 151 ods. 6 O. s. p.. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 01.03.2011, doručenou súdu dňa 08.03.2011, žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 1.538,73 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky si žalovaný objednal u žalobcu tovar a služby bližšie špecifikované v servisnej zákazke a v žalobcom vystavenej faktúre. Žalobca predmetné tovary a služby poskytol, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom na pripojenom odovzdávacom protokole, žalobca vystavil faktúru č. 2010892348 na sumu 1.538,73 eura so splatnosťou 07.08.2010. 3. Písomným podaním zo dňa 07.02.2013 žalobca žiadal pripustiť do konania na strane žalovaného spoločnosť ZMK Trading - FF, spol. s r. o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 373/11, 911 01 Trenčín, IČO: 44 813 848, a to na tom skutkovom základe, že bolo preukázané, že žalovaný v 1/ rade uzatvoril dňa 30.09.2009 so žalovaným v 2/ rade Zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 Obchodného zákonníka, pričom súčasne poukázal na ustanovenie § 633 ods. 2 Obchodného zákonníka. 4. Uznesením sp. zn. 36 Cb/33/2012 - 70 zo dňa 18.01.2013 súd pripustil vstup spol. ZMK Trading - FF, spol. s r. o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 373/11, 911 01 Trenčín, IČO: 44 813 848 do konania a zároveň pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.538,73 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.538,73 eura od 08.09.2010 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. 5. V písomnom podaní zo dňa 05.02.2014 vzal žalobca návrh v časti proti žalovanému v 1/ rade späť. 6. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 10.02.2014 č. k. 36 Cb/33/2012 - 141 konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil, zaviazal žalovaného v 2/ rade uhradiť žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku peňažnú sumu vo výške 1.538,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.538,73 eura od 08.09.2010 do zaplatenia a vyslovil, že o náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením. 7. V písomnom podaní zo dňa 05.02.2014 (č.l. 115) žalobca uviedol, že vzhľadom na výpovede svedkov H. na pojednávaní dňa 30.09.2013 a W. dňa 25.11.2013 berie návrh v časti proti žalovanému v 1/ rade späť, nakoľko sa javí pravdepodobné, že oprava predmetného vozidla mala byť uskutočnená v prospech žalovaného v 2/ rade, zároveň navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému v 1/ rade podľa § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca pri spisovaní žaloby vychádzal zo skutkového stavu známeho mu v čase podania návrhu. Návrh voči žalovanému v 1/ rade bol podaný dôvodne, keď žalobca bol v minulosti v obchodnom záväzkovom vzťahu so žalovaným v 1/ rade, tento uzavrel so žalovaným v 2/ rade zmluvu o nájme dopravného prostriedku, o čom neupovedomil žalobcu, žalobca preto vystavil faktúru na žalovaného v 1/ rade v domnienke, že je objednávateľom servisných prác, žalovaný v 1/ rade neoznámil žalobcovi uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ani že je zamestnancom žalovaného v 2/ rade a prestal vykonávať živnostenskú činnosť. Až z výpovedí svedkov W. H. H. na pojednávaniach dňa 30.09.2013 a 25.11.2013 vyplynulo, že boli zamestnancami žalovaného v 2/ rade. Nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby si pri každej jednej servisnej zákazke preveroval, či osoba, ktorá motorové vozidlo odovzdala do servisu, oprávnená s týmto disponovať, či jeho vlastníkom, držiteľom, nájomcom, respektíve v akom je vzťahu. 8. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.02.2014 (č.l. 121) žalovaný k čiastočnému späťvzatiu návrhu uviedol, že žalovaný v 1/ rade si u žalobcu nikdy neobjednal, ani nikoho nepoveril objednaním týchto prác za svoju osobu, teda len zavinením a nedbalosťou žalobcu tento vystavil zo zotrvačnosti objednávku na žalovaného v 1/ rade, pričom preveriť si správnosť údajov bolo úlohou žalobcu. Ešte pred podaním žalobného návrhu žalovaný v 1/ rade vrátil žalobcovi niekoľkokrát faktúru za servis vozidla. 9. Na pojednávaní konanom dňa 10.02.2014 žalobca poprel, že by mu žalovaný v 1/ rade vrátil faktúry. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 2/ rade k úhrade trov konania spolu v sume 1.494,88 eur (č.l. 133). Žalovaný žiadal, aby súd zaviazal žalobcu k úhrade trov konania spolu v sume 762,79 eur (č.l. 122). 10. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29 CbR/48/2012 - 26 zo dňa 29. októbra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť ZMK Trading - FF, spol. s r. o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 373/11, Trenčín, IČO: 44 813 848. Spoločnosť ZMK Trading - FF, spol. s r. o., bola vymazaná z obchodného registra dňa 24.07.2014. 11. Vo vzťahu k vznesenému nároku na náhradu trov konania žalobcu žalovaným v 2/ rade, súd mal za to, že vzhľadom na to, že žalobca bol voči žalovanému v 2/ rade plne úspešný, vzniklo mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania v plnej výške, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2/ rade bol vymazaný z obchodného registra dňa 24.07.2014, teda dňa 24.07.2014 v zmysle ust. § 20a ods. 2 OZ zanikol, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), a teda nemožno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. 12. Vo vzťahu k vznesenému nároku na náhradu trov konania žalovaného v 1/ rade žalobcom a najmä vo vzťahu k návrhu žalobcu, aby súd žalovanému v 1/ rade za zohľadnenia ust. § 150 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu a dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, aj keď mal za to, že žaloba v intenciách ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. nebola podaná dôvodne, a teda keďže žalobca procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. žalovanému by, za situácie keby súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, vznikol nárok na náhradu trov konania. 13. Ustanovenie § 150 O.s.p. dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov uvedených v ustanoveniach § 150 O.s.p. nepriznal náhradu trov inak úspešnému účastníkovi, resp. účastníkovi, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon tieto s výnimkou druhej vety ust. § 150 O.s.p., nedefinuje, teda za takéto dôvody je možné považovať akékoľvek dôvody, a to na strane ktoréhokoľvek účastníka konania. Za účelom spravodlivej ochrany práv a zákonom chránených záujmov účastníkov, preto v rámci úvah súdu je možné prihliadnuť na osobné, majetkové pomery účastníkov, ich postoj a správanie v priebehu konania a pod.. 14. Je nepochybné, že žalobca so žalovaným v 1/ rade v minulosti spolupracovali, a teda pri spornom umiestnení vozidla žalovaným v 1/ rade do servisu žalobca vychádzal z obchodných zvyklostí a mal za to, že totožnosť objednávateľa je v prípade totožného vozidla odovzdaného na ďalšiu opravu zhodná. Síce sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobca pri každej jednej servisnej zákazke preveroval, či je osoba, ktorá motorové vozidlo odovzdala do servisu, oprávnená s týmto disponovať, keďže však žalobca vychádzal z obchodných zvyklostí a bežnej praxe medzi ním a žalovaným v 1/ rade, je pochopiteľné, že od podrobného skúmania vlastníka a iných praktík potrebných na overenie totožnosti objednávateľa upustil. Vzhľadom na už spomínané obchodné zvyklosti a obchodnú históriu je legitímnou požiadavkou požadovať práve od žalovaného v 1/ rade, resp. od žalovaného v 2/ rade, aby túto zmenu (rozumej uzatvorenie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 30.09.2009) pri zadaní zákazky žalobcovi výslovne uviedol, prípadne aj preukázal konkrétnou zmluvou. 15. Ďalšou zo skutočností, ktorú súd vzhliadol, je aj samotná skutočnosť, že napriek tomu, že obrana žalovaného v 1/ rade je od počiatku konzistentná, predmetná zmluva, ako nosný dôkaz obrany žalovaného v 1/ rade bola súdu predložená až s 5. úkonom žalovaného v 1/ rade. 16. Súd výzvou zo dňa 01.04.2016 doručenou právnemu zástupcovi žalovaného zo dňa 11.04.2016 (č.l. 185 vzadu) vyzval žalovaného, aby súdu predložil doklady preukazujúce vrátenie žalobcovi sporných faktúr v intenciách jeho predchádzajúcich vyjadrení, na čo žalovaný súdu oznámil (č.l. 188), že účtovné doklady, ktoré už nepodliehajú archivačnej povinnosti, boli skartované. Zároveň poukázal na to, že súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci bolo meritórne rozhodnuté pred dvoma rokmi. 17. V tejto súvislosti súd uviedol, že nakoľko o trovách konania nebolo rozhodnuté, bol vznesený ďalší nárok procesného charakteru, pričom dokazovanie bolo vykonané do merita veci, v súlade s rozhodovacou praxou súdov sa uznesenie o ukončení dokazovania nevzťahuje na konanie o trovách konaniach (prípadne iných obdobných nárokoch). Ďalej súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že vec nie je úplne skončená, nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté o súvisiacich nárokoch, súd nepovažuje postup účastníka, ktorý dobrovoľne zničí dôkaz, na ktorý v konaní odkazuje za správny, a to ani napriek dĺžke konania a podstate súvisiaceho nároku. Rozsah dokazovania vo vzťahu k postupu podľa § 96 O.s.p. je v porovnaní s potrebou dokazovania k postupu podľa § 150 O.s.p. nepomerne menší. 18. Vo vzťahu k náhrade trov štátu, ktoré vznikli titulom úhrady v sume 20 eur dňa 03.03.2014 na základe uznesenia č. k. 36 Cb/33/2012 - 101 zo dňa 11.11.2013 a v sume 64,67 eur zo dňa 30.12.2015 na základe uznesenia č. k. 36 Cb/33/2012 - 176 zo dňa 30.10.2015, súd uvádza, že podľa 148 ods. 1 O.s.p. má podľa výsledkov konania proti žalovanému v 2/ rade právo na náhradu trov konania, avšak ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2/ rade bol vymazaný z obchodného registra dňa 24.07.2014, teda dňa 24.07.2014 v zmysle ust. § 20a ods. 2 OZ zanikol, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), a teda nemožno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. 19. Žalovanému v 1/ rade bola uznesením č. k. 33 Rob/94/2011 - 28 zo dňa 20.01.2012 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 92 eur. Žalovaný v 1/ rade si uloženú povinnosť do dnešného dňa nesplnil ani čiastočne, pričom mu uznesením č. k. 36 Cb/33/2012 - 185 zo dňa 14.03.2016 bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkoch. Vzhľadom k tomu, že uznesenie č. k. 0 33 Rob/94/2011 - 28 zo dňa 20.01.2012 žalovanému v 1/ rade ukladá povinnosť uhradiť súdny poplatok napriek tomu, že tento je od súdnych poplatkov oslobodený, súd predmetné uznesenie per analogiam k ust. § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zrušil. 20. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím Okresného súdu Pezinok o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 1/ rade, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.. 21. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.02.2014 (36 Cb/33/2012 - 141) bolo rozhodnuté, že súd konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavuje a žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.538,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.538,73 eur od 08.09.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov súdneho konania súd rozhodne osobitným uznesením. Nakoľko sa ani niekoľko mesiacov po vyhlásení rozsudku vo veci samej nerozhodlo o náhrade trov konania, žalovaný v 1/ rade požiadal o vydanie rozhodnutia vo veci náhrady trov súdneho konania, a to žiadosťou zo dňa 03.07.2014. Listom doručeným právnej zástupkyni žalovaného v 1/ rade dňa 28.01.2015 súd zaslal žalovanému tlačivo na oslobodenie od súdneho poplatku, hoci už vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a žalovaný v 1/ rade požiadal súd o oslobodenie od súdneho poplatku ešte listom zo dňa 20.02.2012, a súd sa počas 3 rokov jeho žiadosťou vôbec nezaoberal. Po zaslaní vyplneného tlačiva na oslobodenie od súdneho poplatku dňa 10.02.2015 súd opätovne vo veci náhrady trov konania nerozhodoval, a preto žalovaný v 1/ rade zaslal súdu urgenciu zo dňa 16.10.2015, kde opätovne žiadal o vydanie rozhodnutia vo veci náhrady trov súdneho konania a oslobodenia od súdneho poplatku žalovanému v 1/ rade. Napriek viacerým telefonickým dopytom súd vo veci oslobodenia od súdneho poplatku rozhodol až 14.03.2016, t. j. po 4 rokoch od podania žiadosti o oslobodenie a 2 roky po meritórnom rozhodnutí vo veci a listom zo dňa 01.04.2016 požiadal žalovaného v 1/ rade o predloženie dokladov preukazujúcich vrátenie žalobcovi sporných faktúr v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 10.02.2014. 22. Ďalej odvolateľ uviedol, že žalovaný v 1/ rade prestal vykonávať podnikateľskú činnosť v októbri 2010 a nakoľko i súd vo veci meritórne rozhodol ešte 10.02.2014, t. j. pred viac ako 2 rokmi, účtovné doklady, ktoré nepodliehajú archivačnej povinnosti boli skartované a nie je možné ich predložiť. Je zarážajúce prenášať zodpovednosť za riadne a včasné ukončenie veci na žalovaného v 1/ rade, ktorý predložil počas konaní na svoju obranu všetky dôkazy požadované súdom a žalobcom, od začiatku konania tvrdil, že vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný, čo potvrdil i žalobca svojím čiastočným späťvzatím žalobného návrhu voči žalovanému v 1/ rade dňa 05.02.2014. Neexistenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade potvrdili i vypočutí svedkovia, ktorí jednoznačne uviedli, že záväzkový vzťah vznikol len medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, že žalobca mal vedomosť, že práce si objednával u žalobcu žalovaný v 2/ rade, čoho dôkazom môžu byť i faktúry vystavené žalobcom v roku 2010 výlučne voči žalovanému v 2/ rade a nie voči žalovanému v 1/ rade. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že pri koncipovaní žaloby vychádzal zo skutkového stavu známeho v čase podania návrhu, keďže už samotná účtovná evidencia žalobcu deklaruje, že od 01.10.2009 a v roku 2010 sa servisné práce opravy na vozidlách vykonávali výlučne pre žalovaného v 2/ rade. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu zmenil a priznal žalovanému v 1/ rade náhradu trov prvostupňového konania, ako aj trov odvolacieho konania. 23. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 36 Cb/33/2012 - 190 zo dňa 03.06.2016, vrátane právneho posúdenia uvedeného v odôvodnení tohto rozsudku a považuje ho za vecne správny. Rozsudok je dostatočne odôvodnený, súd sa tiež dostatočne vysporiadal aj s uplatnenou námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii § 150 O. s. p.. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil, a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov v odvolacom konaní. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného v 1/ rade, ako aj s vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd otázku náhrady trov konania správne vyhodnotil a vysporiadal sa s ňou. Odvolací súd na správnosť dôvodov uvedeným v rozhodnutí v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. 28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobca pri každej jednej servisnej zákazke preveroval, či je osoba, ktorá motorové vozidlo odovzdala do servisu, oprávnená s týmto disponovať, keďže však žalobca vychádzal z obchodných zvyklostí a bežnej praxe medzi ním a žalovaným v 1/ rade, je pochopiteľné, že od podrobného skúmania vlastníka a iných praktík potrebných na overenie totožnosti objednávateľa upustil. Odvolací súd podotýka, že na zákazke, servisnej správe k zákazke, odovzdávacom protokole ako i faktúre je ako odberateľ uvedený O. W. - H.. Bolo preto povinnosťou L.. W., ktorý auto odovzdával aj preberal, informovať servis o tom, že koná za spoločnosť H. - I. na základe nájmu vozidla. Tým, že to neurobil a vzhľadom na obchodnú zvyklosť, uviedol žalobcu do omylu. Žalovaný v 1/ rade si mal dôkaz - vrátenie faktúry žalobcovi, uschovať až do právoplatne skončeného súdneho sporu. 29. K použitiu § 257 CSP (predtým § 150 O. s. p.), ktorý umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 414 ods. 1 O. s. p., teraz § 255 ods. 1 CSP). Aplikácia teraz § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. V danom prípade sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 257 CSP. Bolo povinnosťou žalovaného v 1/ rade po uzatvorení Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 30.09.2009 so spoločnosťou H.- I., U..G..C.. informovať o tejto skutočnosti, čím by predišiel prípadným nedorozumeniam. Zaviazaním žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v 1/ rade by bol porušený čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 30. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko vo vyjadrení k odvolaniu žalobca len skonštatoval, že rozsudok súdu považuje za správny a súd sa dostatočne vysporiadal aj s ust. § 150 O. s. p., čo odvolací súd nepovažuje za účelné vynaložené náklady. 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).