Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/165/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711207883 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711207883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Doprastav, a.s., Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320, zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Rovinka č. 578, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: D. E., H.B. H. Z. E. D. E., E. H. A. XXXX/XX, XXX XX C. A., O.: XX XXX XXX, o zaplatenie nájomného vo výške 1.842,32 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36 Cb/192/2012 - 54 zo dňa 27.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36 Cb/192/2012 - 54 zo dňa 27.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal odporcu (žalovaného) zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) peňažnú sumu vo výške 1.846,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 16.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 19.05.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 16.06.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 17.08.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 21.09.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 16.10.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,79 eur od 17.11.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil §§ 323 ods. 1, 340 ods. 2, 369 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.), 663 - 684 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 15.06.2011, doručenou súdu dňa 17.06.2011, žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 1.846,32 eura s príslušenstvom a spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytového priestoru č.j. 10810/01/2009, predmetom ktorej boli nebytové priestory - kancelária č. dv. X/a o celkovej ploche XX,XX E.X nachádzajúca sa v administratívnej budove na T. Č.. XX T. súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. H. za mesačné nájomné 230,79 eur. Žalobca listom zo dňa 06.09.2010 zmluvu vypovedal, táto zanikla uplynutím 25 - dňovej lehoty. Žalovaný neuhradil faktúru č. 1011060161 splatnú dňa 15.04.2010 na sumu 230,79 eur, faktúru č. 1011060298 splatnú dňa 18.05.2010 na sumu 230,79 eur, faktúru č. 1011060358 splatnú dňa 15.06.2010 na sumu 230,79 eur, faktúru č. 1011060483 splatnú dňa 15.07.2010 na sumu 230,79 eur, faktúru č. 1011060558 splatnú dňa 16.08.2010 na sumu 230,79 eur, faktúru č. 1011060616 splatnú dňa 20.09.2010 na sumu 230,79 eur, faktúru č. 1011060731 splatnú dňa 15.10.2010 na sumu 230,79 eur a faktúru č. 1011060806 splatnú dňa 16.11.2010 na sumu 230,79 eur. V písomnom podaní zo dňa 24.07.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný dlhuje sumu 1.846,32 eura, neuhradil žiadnu jej časť žalobcovi. Na pojednávaní dňa 27.10.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že nedošlo k čiastočnej úhrade ako to tvrdil žalovaný v odpore, takáto úhrada nebola u žalobcu zistená, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal toto svoje tvrdenie. 4. Súd konštatoval, že vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a žalovaného a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tretej časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Vzhľadom na to, že nájom nebytových priestorov nie je upravený v Obchodnom zákonníku ako typ zmluvy, spravuje sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to konkrétne ustanoveniami §§ 663 až 684 upravujúcimi nájom, § 720 Občianskeho zákonníka odkazujúcim na osobitný zákon o nájme nebytových priestorov a zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom vzťahy neupravené v týchto predpisoch sa spravujú Obchodným zákonníkom a následne v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ostatnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 5. Žalovaný v odpore zo dňa 09.05.2012 uviedol, že žalobcovi pred odvozom zariadenie z prenajatých priestorov uhradil z účtu jeho syna požadovanú platbu na základe Zápisu zo dňa 14.01.2011, časť záväzku uhradil v dohodnutom termíne. Žalovanému boli písomnosti doručované na adresu jeho sídla zapísanú v živnostenskom registri a keďže súdu nie je známa žiadna iná adresa žalovaného, považujú sa písomnosti za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu v súlade s § 48 ods. 3 O.s.p.. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (§ 101 ods. 2 O.s.p.), súd tak pri prejednaní prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy. 6. Súd po vykonanom dokazovaní mal zo Záznamu zo dňa 14.01.2011 preukázané spísanie listiny, ktorou sa žalovaný zaväzuje zaplatiť do 19.01.2011 sumu 900 eur a počnúc februárom 2011 v mesačných splátkach zaplatiť sumu 946,32 eur v troch splátkach do 30.04.2011. Podpis žalovaného je na ľavej strane pod dátumom „14.01.2011“. 7. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.j. 10810/01/2009 mal súd preukázané uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej je záväzok žalobcu prenechať žalovanému do užívania nebytových priestorov, a to kancelária č. dv. X/a, prízemie o celkovej ploche XX,XX E.X nachádzajúca sa v administratívnej budove na T. Č.. XX T. súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. H. a súčasne záväzok žalovaného platiť žalobcovi mesačne sumu 230,79 eur na základe vystavenej faktúry vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Podľa čl. IV ods. 1 nájom sa začína dňom 15.08.2009 a trvá dobu neurčitú, podľa čl. II ods. 3 žalovaný bude predmet nájmu užívať na kancelárske účely alebo skladové priestory. 8. Súd ďalej zistil, že nie je preukázané zaplatenie nájomného podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.j. 10810/01/2009 za obdobie od 01.03.2010 do 31.10.2010. 9. Súd ďalej uviedol, že predmet nájmu bol dostatočne určený v čl. II ods. 1 a 2 predmetnej nájomnej zmluvy, účel nájmu bol dostatočne určený v čl. I bod 3 predmetnej nájomnej zmluvy. Výška a splatnosť nájomného boli dostatočne určené v čl. III ods. 2 a 3 predmetnej nájomnej zmluvy, keď nájomné bolo splatné vo vopred určených lehotách najneskorším dňom. Spôsob platenia nájomného bol určený v čl. III ods. 4 predmetnej nájomnej zmluvy, keď dohodnutý spôsob bol „poukazovať“ nájomné, ktorá činnosť sa viaže na vykonávanie príkazov na prevod v banke, teda je zrejmé, že boli dohodnuté bezhotovostné platby formou prevodu z účtu na účet. Čas, na ktorý sa zmluva uzavrela, bol dohodnutý v čl. IV ods. 1 zmluvy. Žalobca tak preukázal povinnosť žalovaného zaplatiť nájomné, žalovaný bol povinný platiť platby v dohodnutej výške. 10. Súd listinu Záznam zo dňa 14.01.2011 posúdil ako uznanie záväzku v zmysle § 323 Obch. zák., keď táto listina obsahovala prehlásenie žalovaného voči žalobcovi, že uhradí celkovo sumu 1.846,32 eur v tam uvedených splátkach, pričom tento záväzok bol identifikovaný predmetom, za ktorý sa má plnenie poskytnúť, a to že je vo veci vypratania nebytových priestorov. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka sa potom predpokladá, že záväzok trvá v čase uznania, t.j. dňa 14.01.2011, žalovaný nepreukázal, že ku dňu 14.01.2011 tento záväzok neexistoval ani že došlo následne k jeho zániku. Žalovaný zaplatenie bližšie neurčenej časti nájomného žiadnym spôsobom nepreukázal ani nenavrhol vykonať dôkazy na preukázane tohto svojho tvrdenia. Žalovaný teda nepreukázal svoje tvrdenie o zániku časti svojho záväzku plnením (§ 559 Obč. zák.). Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. žalovaný bol povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia, keď na navrhnutých dôkazoch nebol zachytený žiadny prejav žalovaného potvrdzujúci poskytnutie plnenia podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.j. 10810/01/2009. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté žalobcom a žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o poskytnutí čiastočného plnenia, a teda že došlo k zániku jeho záväzku. 11. Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného s plnením nájomného podľa faktúr, súd nemal za sporné doručenie faktúr č. 1011060161, 1011060298, 1011060358, 1011060483, 1011060558, 1011060616, 1011060731 a 1011060806, sumy týmito faktúrami žiadané boli splatné v súlade so zmluvou do 15. dňa kalendárneho mesiaca, resp. dňa neskoršieho. Žalovaný sa nezaplatením nájomného dostal do omeškania. Prvé dni omeškania sú potom dni nasledujúce po dňoch uvedených vo faktúre a ktoré sú aj rozhodné dni pre určenie výšky úroku z omeškania. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák.. Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 15.04.2010 až 16.11.2010 vo výške 1 % p.a., takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 9 % p.a.. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v spore plne úspešný. 12. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý poukázal na to, že súd v odôvodnení uviedol, že z dôvodu nemožnosti doručovania písomností žalovanému na adresu jeho sídla uvedenú v živnostenskom registri a pre nečinnosť žalovaného z dôvodu nepreberania písomností, súd nemal preukázané tvrdenia žalovaného uvedené v odpore voči platobnému rozkazu a súd prihliadol len na obsah spisu a tvrdenia žalobcu. 13. Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje. Preto žiada, aby odvolací súd preskúmal, či náhradné doručenie v jeho prípade spĺňa zákonné predpoklady, nakoľko je presvedčený, že prišlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, a navyše považuje vyššie uvedený rozsudok za rozsudok vynesený na základe jednostranných tvrdení a podkladov, a žiada doplniť dokazovanie, nakoľko mu toto základné právo bolo odopreté. Navrhuje, aby konajúci súd v plnom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36 Cb/192/2012. 14. Podaním doručeným súdu dňa 04.05.2015 žiadal žalobca o doplnenie rozsudku, nakoľko súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom v písomnom vyhotovení chýba výška priznanej náhrady trov súdneho poplatku ako aj výška priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. 15. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný je živnostník, predvolanie mu bolo zasielané na adresu uvedenú v živnostenskom registri, platí preto ustanovenie § 48 ods. 3 O. s. p.. Súd na pojednávaní mal za vykázané riadne doručenie predvolania a rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného. Súd nebol povinný skúmať, kde sa žalovaný zdržuje. Predmetom sporu je dlh, ktorý žalovaný písomne uznal, ale neuhradil. Žalovaný ignoroval nariadené pojednávanie a možnosť doplnenia dôkazov. Preto žiada podané odvolanie zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu) nasledovne: odmena bez DPH 81,33 eur, režijný paušál 8,39 eur spolu bez DPH 90,72 eur + 20 % DPH 18,14 eur. K úhrade celkom 108,86 eur. Doklad o registrácii DPH je založený v spise. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 18. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 19. V konaní bola preukázaná povinnosť žalovaného platiť žalobcovi mesačne sumu 230,79 eur na základe vystavenej faktúry vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.j. 10810/01/2009. Zo strany žalovaného nebolo preukázané zaplatenie nájomného za obdobie od 01.03.2010 do 31.10.2010. Súd listinu Záznam zo dňa 14.01.2011 správne posúdil ako uznanie záväzku v zmysle § 323 Obch. zák., nakoľko táto listina obsahovala prehlásenie žalovaného voči žalobcovi, že uhradí celkovo sumu 1.846,32 eura v tam uvedených splátkach, pričom tento záväzok bol identifikovaný predmetom, za ktorý sa má plnenie poskytnúť, a to že je vo veci vypratania nebytových priestorov. 20. Žalovaný svoje tvrdenie o úhrade požadovanej platby na základe zápisu zo dňa 14.01.2011 ničím nepreukázal, hoci na úhradu poukázal už v odpore proti platobnému rozkazu. 21. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 24. Odvolací súd konštatuje, že v prípade o preskúmanie náhradného doručovania použitie príslušných ustanovení CSP by bolo v neprospech sporových strán, preto odvolací súd postupoval v zmysle prísl. ust. Občianskeho súdneho poriadku. 25. Nakoľko žalovaný je fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na doručovanie písomností sa na neho vzťahuje § 48 O. s. p.. Podľa § 48 ods. 3 O. s. p., ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie. 26. Na to, aby mohlo dôjsť k účinnému doručeniu na základe fikcie doručenia, musia byť teda splnené dve zákonné podmienky, a to: - nemožnosť doručiť písomnosť na adresu sídla právnickej osoby, ktorá je uvedená v obchodnom alebo v inom registri, v ktorom je osoba zapísaná. Musí teda existovať pokus súdu o doručenie písomnosti na adresu sídla právnickej osoby, ktorý sa skončil neúspešne, t.j. písomnosť sa vrátila ako nedoručiteľná, - iná adresa právnickej osoby nie je súdu známa. 27. Pri splnení obidvoch podmienok nastáva fikcia doručenia, na základe ktorej sa písomnosť ex lege považuje za doručenú po troch dňoch, odkedy sa vrátila súdu´, a to aj vtedy, ak sa osoba oprávnená konať za právnickú osobu nedozvie o tom, že sa jej doručovala písomnosť. 28. Nedoručené predvolanie na pojednávanie na deň 27.10.2014 sa vrátilo súdu dňa 09.10.2014. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný všetky zásielky, ktoré mu boli doručované na adresu A. XXXX/XX, C. A., prevzal okrem predvolania na pojednávanie na deň 27.10.2014. Zásielka sa vrátila s označením „neprevzaté v odbernej lehote“. Predvolanie bolo posielané na známu adresu, adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Na základe fikcie doručenia bola zásielka - predvolanie na pojednávanie konané dňa 27.10.2014 - žalovanému doručená dňa 12.10.2014. Na to, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka konania, musí mať súd za preukázané, že účastník bol riadne a včas predvolaný. Túto skutočnosť s prihliadnutím na fikciu doručenia súd dodržal a súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. bol oprávnený pojednávať bez účasti žalovaného a vo veci rozhodnúť na základe predložených dôkazov. Žalovaný mal možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, čo neurobil. Preto mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, ako ani právo na spravodlivý súdny proces. 29. K žiadosti žalobcu o doplnenie rozsudku, odvolací súd dodáva, že O. s. p. pripúšťal rozhodnúť o trovách tak, že súd prizná strane v spore náhradu trov v percentuálnom vyjadrení. Preto súd nepochybil, keď žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov vo výške 100 %. Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. V náhrade trov vo výške 100 % sú teda zahrnuté všetky trovy konania, t.j. súdny poplatok ako aj trovy právneho zastúpenia. 30. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 34. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).