Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/418/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212773 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711212773.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: C. F., bytom W. B., Ľ. H. 6, zast. JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom v Bratislave, Wolkrova 41, proti žalovanému: J. F., bytom v A., M., zastúpený JUDr. Róbertom Čičmancom, advokátom, so sídlom v Blatnom, M.R. Štefánika 25 v konaní o zaplatenie 309,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 5.3.2014, č.k. 9C/2/2013-126, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 5.3.2014, č.k. 9C/2/20130-126 p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 332,12 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 332,12 Eur od 16.6.2010 do 12.4.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 332,12 Eur od 13.4.2011 do zaplatenia, ako aj trovy prvostupňového konania vo výške 18,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 217,08 Eur. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že podľa osvedčenia o dedičstve 12D 744/2008, DNot 104/2009 sa po poručiteľovi M. F. stali vlastníkmi nehnuteľností zastavanej plochy, záhrady a rodinného domu žalobca a žalovaný rovnodielne, t.j. každý v jednej štvrtine vzhľadom k celku. Žalobca v priebehu prvostupňového konania vypovedal, že všetok majetok v dedičskom konaní si strany sporu dohodou rozdelili na polovicu. V súvislosti s úmrtím otca vznikli náklady spojené s pohrebom, ktoré hradil žalobca. Následne žalobcovi vznikli ďalšie náklady na dom a to za odber plynu za obdobie od februára 2010 do mája 2010 mesačne päť eur spolu dvadsať eur, nedoplatok za obdobie od 19.6.2010 do 2.7.2010 v sume 2,28 Eur. Súd prvej inštancie uznesením pod č.k. 9C2/2013-115 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 332,12 Eur spolu s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že žalobca v konaní preukázal, že počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu k veci vynaložil investície na nevyhnutnú údržbu nehnuteľnosti a to platby za odber plynu a elektriny, pričom o spôsobe úhrad sa spoluvlastníci nedohodli a nárok žalobcu považoval za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému ako druhému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, ktorého výška zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Žalobca na údržbu nehnuteľnosti vynaložil za obdobie od 01.1.2009 do 31.1.2010 za preddavkové platby za odber plynu pre odberné miesto A., S. XX v sume 21,58 - eur mesačne. Žalobca uhradil za mesiace január 2009 až máj 2009 celkom 5x21,58 = 107,90 za mesiace jún 2009 až január 2010 celkom 7x 41, 37 = 287 eur, v júli 2009 nedoplatok za obdobie od 19.06.2008 do 18.06.2009 v sume 246,12 eur (vrátane poštovného) . Za obdobie od februára 2010 do mája 2010 mesačne 5 eur , tj. 4x 5 = 20 eur, nedoplatok za obdobie od 19.06.2010 do 02.7.2010 v sume 2,28 eur. Za odber elektrickej energie za obdobie od 15.1.2010 do 14.2.2010 sumu 3,73 + 30 centov poštovné, od 15.4.2010 do 14.07.2010 sumu 12,43 +30 centov poštovné, od 15.07.2010 do 14.10.2010 sumu 12,43 eur + poštovné 30 centov, za obdobie od 15.10.2010 do 14.01.11 sumu 12, 43 eur + 30 centov, za obdobie od februára 2011 do 31.3.2011 sumu 10,42 eur + 30 centov poštovné od 01.4.2011 do 30.06.2011 10,42 + 30 centov poštovné, od 01.7.2011 do 30.09.2011 sumu 10,42 + 30 centov poštovné, od 01.10.2011 do 32.12.2011 sumu 10,42 + 30 centov poštovné. Za obdobie od 01.04.2012 do 30.06.2012 zaplatil žalobca sumu 20 eur + 30 centov poštovné, za obdobie od 01.7.2012 do 30.09.2012 sumu 10 eur + 30 centov poštovné, za obdobie od 01.10.2012 do 31.12.2012 sumu 10 eur + 30 centov poštovné. Z obdobie od 01.02.2012 do 31.3.2013 sumu 7,28 + 30 centov poštovné, za obdobie od 01.04.2013 do 30.06.2013 sumu 7,28 eur + 30 eur poštovné, za obdobie od 01.07.2013 do 30.09.201 sumu 7.28 eur + 30 centov poštovné, za obdobie od 01.10.2013 do 31.12.2013 sumu 7,28 eur + 30 centov poštovné. Zároveň si žalobca uplatnil nárok za údržbu domu vo výške 609,12 Eur, pričom polovica tejto čiastky, t.j. 304,56 predstavuje bezdôvodného obohatenie žalovaného. Následne ďalšiu položku žalovanej sumy tvorili náklady na smútočnú hostinu po pohrebe otca v hoteli D., Senec keď náklady podľa účtovného dokladu predstavovali sumu 351,82 keď žalobca uhradil sumu 218,58 Eur a zvyšok hostiny bol hradený z účtu poručiteľa. Náklad na pohrebnú hostinu predstavoval sumu 218,58 Eur a žalovaný ako dedič nadobudol jednu polovicu všetkého majetku poručiteľa, je povinný na náklad hostiny prispieť polovicou nákladov, čo predstavuje sumu 114,29 Eur. Zároveň od celkovo vynaložených nákladov 609,12 + 218,58 = 827,95, žalobca odpočítal čiastku 163,07 eur, čo je suma ktorú si rozdelili z pozostalosti poručiteľa, každý v polovici. Čisté náklady žalobcu predstavovali potom sumu 664,24 eur, z čoho 1/2 predstavuje žalovanú sumu. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške 9% ročne od omeškania dlžníka do zaplatenia a to zo sumy 332, 12 od 16.6.2010 do zaplatenia a vo výške 9, 25 % zo sumy od 13.04.2011 do zaplatenia. Omeškanie dlžníka nastáva v okamihu, kedy je dlžník povinný plniť prvý krát, respektíve od chvíle, kedy sa pohľadávka voči nemu stala splatnou. V danom prípade nastalo omeškanie dňom, kedy uplynula odporcovi lehota na zaplatenie pohľadávky v zmysle výzvy navrhovateľa. O náhrade trov prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku celkom vo výške 217,08 za trovy právneho zastúpenia a vo výške 18,50 Eur z titulu súdneho poplatku. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa 6.5.2014, ktoré bolo dané na pošte dňa 7.5.2014. Mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to najmä výsluch žalovaného. Podľa žalovaného existujú ďalšie skutočnosti, respektíve iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené. Zároveň uviedol, že odôvodnenie odvolania bude doplnené do 10 dní od podania riadneho opravného prostriedku. 4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol pre neúplnosť jeho podania, keď nespĺňa v zákonom stanovené náležitosti podľa § 205 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca uviedol, že na pojednávanie zo dňa 4.10.2013 sa nedostavil na pojednávanie, dostavil sa len právny zástupca žalovaného, pričom uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca a žalovaný predávajú, čo sa však nezakladalo na pravde, pretože strany sporu vôbec spolu nekomunikujú. Keďže sa žalovaný nedostavil na súdne pojednávanie a súd ho nemohol vypočuť, opätovne bol zo strany súdu prvej inštancie vytýčený nový termín pojednávania a to na deň 22.1.2014 na ktorý sa žalovaný ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili. Na ďalšie pojednávania dňa 5.3.2014 sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili. Svoju neúčasť rovnako neospravedlnili. Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, vydaný na oprávnenom právnom základe, žalovaný bol úmyselne v tomto konaní nečinný. Mal za to, že žalovaný podal odvolanie bez odôvodnenia s tým, aby umelo predlžoval lehotu na podanie odvolania. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril, výzvu právny zástupca žalovaného prevzal dňa 18.1.2017. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP), z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, následky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nakoľko nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. 8. Správne súd prvej inštancie vychádzal z dedičského rozhodnutia 21D 906/68, DNot 157/98 a aj z osvedčenia o dedičstve 12D 744/2008, DNot 104/2009 zo dňa 21.10.2009, keď z prvého dedičského rozhodnutia zistil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej štvrtine k celku a pokiaľ sa týka osvedčenia o dedičstve, tiež každý v jednej štvrtine k celku vo vzťahu k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na LV č. XXX v okrese B., zastavané plochy a nádvoria, záhrada a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele č. XXX. Správne konštatoval, že za hospodárenie so spoločnou vecou je treba považovať úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci na vykonanie ktorých však nie je nutný súhlas všetkých spoluvlastníkov, pričom hlavné spôsoby hospodárenia so spoločnou vecou sú práva k spoločnej veci, oprava, úprava, údržba a zmena spoločnej veci, ako aj investície do spoločnej veci. V prípade súhlasu spoluvlastníkov s nákladom vynaloženým na vec jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi konštatoval, že ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, vtedy má investujúci spoluvlastník proti ostatným právo na náhradu vynaložených prostriedkov podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Tam, kde ide o vynaloženie investícií bez dohody spoluvlastníkov a nešlo ani o rozhodnutie na základe majorizácie, nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči ostatným spoluvlastníkom podľa § 131 ods. 1 OZ, ale investujúci spoluvlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Pri nutných opravách, alebo údržbe výška bezdôvodného obohatenia by bola daná podielom na investícií, zodpovedajúcom podielu na spoločnej veci, pričom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla vynaložením investície za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. 9. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca vynaložil investície na nevyhnutnú údržbu nehnuteľnosti a to konkrétne platby za odber plynu a elektriny, pričom o spôsobe úhrad sa spoluvlastníci nedohodli a preto tento nárok považoval za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ako druhému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti. Výška tohto nároku zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu, t.j. 1/2 podielu z celku. Celkom si žalobca za údržbu domu uplatnil nárok 609,12 a preto polovica tejto čiastky je 304,56 Eur, ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného. O nároku žalobcu z titulu nákladov na smútočnú hostinu súd prvej inštancie tento nárok posúdil podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vynaloženej sumy žalobcom pohrebnú hostinu, 1/2 nákladov, ktorú mal hradiť žalobcovi žalovaný, predstavuje sumu 114,29 Eur. Po odpočítaní čiastky 163,07 Eur, ktorá predstavuje pozostalosť poručiteľa a ktorú si žalobca a žalovaný rozdelili súd prvej inštancie čisté náklady žalobcu vyčíslil v sume celkom 664,24 Eur (609,12 + 218,58 rovná sa 829,95. 827,95 - 163,07 rovná sa 664,24. 664,24:2 je suma 332,12 Eur. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neúplne zistil stav veci tým, že nevykonal dôkaz výsluchom žalovaného, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie prvýkrát 4.10.2013 s tým, že žalovaný predvolanie na toto pojednávanie prevzal dňa 26.8.2013. Na toto pojednávanie sa osobne žalovaný nedostavil, prišiel len právny zástupca žalovaného pričom na pojednávaní právny zástupca žalovaného konštatoval, že dôjde medzi účastníkmi konania k vyrovnaniu zo získaných finančných prostriedkov, keď predmetná nehnuteľnosť sa predáva a následne dôjde medzi účastníkmi konania k mimosúdnemu vyriešeniu tohto sporu, v rámci získaných finančných prostriedkov. Na ďalšie pojednávania vytýčené na deň 22.1.2014, sa žalovaný ani jeho zástupca nedostavili, hoci termín pojednávania vzali osobne na vedomie dňa 4.10.2013 a účasť na tomto pojednávaní neospravedlnili. Preto súd prvej inštancie pokračoval v konaní v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP (Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - procesný právny predpis platný do 30.6.2016- súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy). 10. Na tomto pojednávaní bol vypočutý žalobca a jeho právny zástupca a následne opätovne súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 5.3.2014 s tým, že na toto pojednávanie opätovne predvolal žalovaného. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní konštatoval, že sa nedostavil žalovaný ani jeho právny zástupca, pričom predvolanie právny zástupca žalovaného prevzal dňa 20.2.2014 (viď č.l. 116 spisu), napriek tomu sa na predmetné pojednávanie neospravedlnil a preto súd prvej inštancie opätovne vo veci konal v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 11. Keďže žalovaný ďalšie dôvody odvolania nedoplnil v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 387 Civilného sporového poriadku - procesný právny predpis platný od 1.7.2016). Odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré sú vymedzené v odvolacej lehote. Z úradnej povinnosti súd musí prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok a to len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepochybil pokiaľ sa týka nevypočutia žalovaného. (§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol platný v čase konania súdu prvej inštancie. 13. Súd je povinný uskutočniť konania tak, aby vydal meritórne rozhodnutie i bez súčinnosti účastníkov, teda musí aplikovať princíp oficiality v tom zmysle, že je povinný uskutočniť konanie, aj so zreteľom na procesnú pasivitu účastníkov. Žalovaný bol na vytýčené pojednávania riadne a včas predvolaný tak, aby mal dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie (podľa ust. § 115 ods. 2 OSP procesný predpis platný do 30.6.2016) a musel byť predvolaný tak, aby táto lehota bola spravidla najmenej päť dní pred začiatkom konania pojednávania. Žalovaný bol riadne predvolaný na vytýčené pojednávania, avšak okrem prvého pojednávania na ďalšie pojednávania sa žalovaný, ale ani jeho právny zástupca z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili, nepožiadali súd, aby z dôležitého dôvodu nariadené pojednávanie odročil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolacia námietka žalovaného preto neobstojí a odvolací súd na ňu neprihliadol. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP.) Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré je potrebné doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 248 CSP. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).