Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/346/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208686 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712208686.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ C. Y., V. V. H.. XXXX/X, V., X/ L. P., V. V. H.. XXXX/X, V., oboch zastúpených advokátom: JUDr. Ivan Jánošík, so sídlom Klincova ul. č. 35, Bratislava, proti žalovaným: X/ U.. P. U., V. E. XXX, E., X/ C. U., V. E. XXX, E., obom zastúpeným: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. apríla 2016, č.k. 37C/179/2013-185, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ domáhali zaplatenia sumy 3.000 eur s príslušenstvom, titulom nároku na vrátenie uhradenej kaucie, a žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia 1/ a 2/ ako záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti (trojizbového bytu v obci Rovinka), ktorých vlastníkom v čase prejavenia záujmu boli žalovaní 1/ a 2/ mali záujem odkúpiť ich nehnuteľnosť a žalovaní mali záujem žalobcom túto nehnuteľnosť odpredať. Dňa 04.03.2011 uzavreli v súlade s § 51 Občianskeho zákona Dohodu o zložení blokovacieho depozitu, a na dobu od 04.03.2011 do 15.05.2011. Zo zmluvy vyplynula najmä povinnosť predávajúcich ďalej byt neponúkať tretím osobám a počas platnosti uvedenej dohody na výzvu záujemcov kupujúcich uzavrieť s nimi kúpno-predajnú zmluvu. Na druhej strane povinnosťou záujemcov bolo zabezpečiť si financovanie uvedenej kúpy, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov a kúpu bytu chceli financovať z hypotekárneho úveru, ktorý si počas trvania zmluvy mali zabezpečiť. Povinnosti budúcich predávajúcich boli zakotvené najmä v článku III bod 1 uzavretej dohody, kde sa zaviazali, že ako predávajúci nie sú oprávnení po dobu trvania tejto dohody z nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom disponovať, tretím osobám verejne, či neverejne ponúkať na kúpu, či na iný spôsob užívania, zveriť v prospech inej osoby než je záujemca nehnuteľnostiam alebo ich časti záložné právo, vecné bremeno, predkupné právo, nájomné právo alebo iný ťarchu okrem záložného práva v prospech banky, ktorá poskytne záujemcovi hypotekárny úver za účelom kúpy nehnuteľnosti. Súčasťou uzatvorenej zmluvy o zložení blokovacieho depozitu bola i dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v článku V. Poukázal na to, že žalobkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že sporný byt nakoniec nemali záujem kúpiť, lebo došlo k zmene podmienok, ktoré boli dohodnuté pri podpise zmluvy o budúcej zmluvy, keď najskôr bolo dohodnuté, že predmetom kúpnej zmluvy bude nehnuteľnosť spolu s TV a ostatným zariadením, avšak v tomto smere došlo následne k zmene dohody. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že nakoniec ani nepodali žiadosť o hypotekárny úver. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že byt bol predávaný spolu so zariadením nakoľko toto bolo vstavané. Po zaplatení blokovacieho depozitu do všetkých inzertných kancelárií poslal list, aby stiahli inzerciu, a po tom, ako im žalobcovia dňa 29.04.2011 oznámili, že predmetný byt nechcú kúpiť, kontaktovali realitné kancelária a nakoniec byt predali v auguste v roku 2011 spolu so zariadením. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že podľa článku V bodu 3 citovanej zmluvy, pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v článku IV odseku 1 tejto dohody alebo záujemca uvedie v tejto dohode nepravdivé záväzky alebo prehlásenia, alebo ak záujemca neuzavrie s predávajúcim kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti podľa tejto dohody z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane alebo ak jej uzavretie zmarí akýmkoľvek iným spôsobom, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 3000 eur. Pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku III ods. 1 tejto dohody sa uhradí zo zloženého blokovacieho depozitu podľa článku III ods. 1 podľa tejto dohody. Mal tiež preukázané, že žalobcovia po uzavretí dohody vložili na účet žalovaných blokovací depozit vo výške 3000 eur, ktorý sa v prípade uzavretia kúpnej zmluvy mal použiť na úhradu kúpnej ceny a v prípade naplnenia skutkovej podstaty zmluvnej pokuty na jej uhradenie. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 554 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobcom proti žalovaným nárok na vrátenie predmetnej kaucie nemajú, resp. ich nárok zanikol v dôsledku započítania na úhradu nároku žalovaných proti žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty v totožnej výške. Poukázal na to, že zmluvnou pokutou bolo zabezpečené splnenie záväzku žalobcov ako záujemcov, v zmysle článku IV ods. 1 písm. a) bez zbytočného odkladu po vyzvaní (formou písomnou alebo elektronickou) uzatvoriť s predávajúcimi kúpnu zmluvu, najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody podľa článku V ods. 1 tejto dohody, s tým, že predávajúci vyzvú záujemcov uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu po schválení hypotekárneho úveru bankou, ktorá poskytne záujemcovi hypotekárny úver za účelom kúpy nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť bol povinný záujemca bezodkladne oznámiť predávajúcim. Rovnako ňou bolo zabezpečené splnenie povinnosti záujemcov podľa článku IV ods. 1 písmeno b, najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti predávajúcich, odovzdať predávajúcim doklady podklady nevyhnutné a potrebné k príprave kúpnej zmluvy, povinnosť predávajúcich uviesť v dohode pravdivé záväzky alebo prehlásenia, ich záväzok uzavrieť s predávajúcim kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť v súlade s dohodou o zložení blokovacieho depozitu a záväzok nezmariť akýmkoľvek iným spôsobom uzavretie kúpno-predajnej zmluvy. Konštatoval, že hlavným zmyslom uzavretia dohody o zložení blokovacieho depozitu bolo po určitý čas zabezpečiť aj predávajúcim aj kupujúcim exkluzivitu na uzavretie kúpnej zmluvy za podmienok uvedených v dohode o zložení blokovacieho depozitu, kde bola dohodnutá výška ceny za nehnuteľnosť a bol dohodnutý aj spôsob financovania, pričom jedným zo základných predpokladov uzavretia kúpnej zmluvy zabezpečenie financovania kúpnej ceny formou hypotekárneho úveru záujemcami, ktorí nemali dostatok finančných prostriedkov. Hlavnou povinnosťou žalobcov bolo v tejto súvislosti zabezpečenie hypotekárneho úveru prostredníctvom ktorého malo dôjsť k financovaniu budúceho záväzku, keď bez neho nebolo v záujme ani jednej zo strán v budúcnosti zmluvu uzatvárať. Na druhej strane však obe zmluvné strany mali v zmysle uzatvorenej dohody o zložení blokovacieho depozitu vyvinúť úsilie k tomu, aby k samotnému uzavretiu zmluvy došlo, pričom účelom dohodnutej zmluvnej pokuty pôsobiť na záujemcov, aby vyvinuli maximálne úsilie z ich strany najmä za účelom získania úveru, ktorým chceli financovať nehnuteľnosť, o ktorú prejavili záujem za cenu vo výške 129 500 eur, na ktorej sa zmluvné strany dohodli. Žalobcovia ako záujemcovia však vôbec nepožiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru a týmto spôsobom zmarili uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, keďže už počas doby platnosti dohody o zložení blokovacieho depozitu nemali záujem na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Dospel preto k záveru, že žalovaným vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň poukázal na to, že v článku III ods. 1 dohody sa zmluvné strany dohodli, že ak dôjde k naplneniu, respektíve porušeniu povinnosti, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta na strane záujemcov, táto sa uhradí zo spoločného blokovacieho depozitu. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s námietkou žalobcov, že zo strany žalovaných nedošlo k prejavu vôle o započítaní ich údajnej pohľadávky vzniknutej zo zmluvnej pokuty, keď na základe článku III bod 1 druhý odsek, vložili žalobcovia na účet žalovaných sumu 3000 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali uvoľniť v prospech príslušnej zmluvnej strany v súlade s touto dohodou alebo ho započítať do kúpnej ceny nehnuteľnosti uvedenej v článku II ods. 2 tejto dohody a v súlade s touto dohodou, pričom ak vznikla povinnosť hradiť zmluvnú pokutu záujemcom, mala sa uhradiť zo zloženého blokovacieho depozitu podľa článku III ods. 1 tejto dohody. Z uvedeného dôvodu podľa výslovnej dohody zmluvných strán záväzok žalobcov uhradiť žalovaným zmluvnú pokutu zanikol úhradou zo zloženého blokovacieho depozitu. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že prestali mať záujem o uzavretie kúpnej zmluvy, nakoľko jej predmetom nemal byť TV, respektíve bytové zariadenie. Prevod hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v predmetom byte, nebol súčasťou dohody o zložení blokovacieho depozitu, ktorá neobsahovala žiadne ustanovenia týkajúce sa povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, súčasťou ktorej by mali byť i hnuteľné veci. Za nedôvodnú považoval tiež ich argumentáciu, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, keď účinné odstúpenie od uzavretej Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo strany žalobcov nebolo v spore preukázané. Napokon, neuznal ani námietku žalobcov, podľa ktorých sa plnenie zo zmluvy o zložení blokovacieho depozitu v časti uzavretia budúcej zmluvy o prevode nehnuteľnosti stalo nemožným v dôsledku toho, že záujemcom nebol poskytnutý úver na zaplatenie nehnuteľnosti. V súvislosti so zmluvnou pokutou tiež zdôraznil, že v danom prípade mala táto aj uhradzovací účel, keď bolo preukázané, že žalovaní svoju nehnuteľnosť predali v auguste 2011 za cenu o 7.600 eur nižšiu, než sa zmluvne dohodli so žalobcami. V nadväznosti na skutočnosť, že žalobcovia uplatnený nárok opierali o ustanovenie § 451 Občianskeho zákona, keď za bezdôvodné obohatenie považovali zaplatený blokovací depozit vo výške 3.000 eur v súvislosti s uzavretou dohodou o zložení blokovacieho depozitu, ktorý im žalovaní napriek tomu, že dohoda stratila platnosť dňa 15.05.2011, nevrátili, konštatoval, že v spore nebolo preukázané, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle citovaného ustanovenia, keď žalovaným vznikol proti žalobcom nárok na zaplatenie predmetnej peňažnej sumy ako dohodnutej zmluvnej pokuty v tejto výške. Preto k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných nedošlo, a žalobe nebolo možné vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, vyjadrenú percentom v súlade s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, dôvodiac, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietali, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku s ohľadom na jeho odôvodnenie pôsobí zmätočne a nepresvedčivo a v žiadnej možnej interpretácii nie je možné dospieť k záveru o tom, akými úvahami sa súd spravoval, ako tieto úvahy subsumoval pod jednotlivé ustanovenia zákona a ako tieto ustanovenia aplikoval na prejednávaný prípad, keď síce v krátkosti odkazom poukázal, že zmluva medzi účastníkmi by mala mať povahu inominátnej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka a poukázal na ust. § 451 Občianskeho zákonníka s tým, že nemal za preukázané, že v danom prípade by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, avšak sa ani náznakom nezaoberal zásadnými otázkami vzniku, existencie a najmä zániku prípadnej pohľadávky žalovaných označenej ako zmluvná pokuta. Konštatovali, že im nie je známe, ku ktorému dňu a akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky z titulu údajného nároku na zmluvnú pokutu zo strany žalovaných, keď zákonná požiadavka na dostatočnú určitosť právnych úkonov pojmovo vylučuje, aby sa akákoľvek pohľadávka tzv. "automaticky skonzumovala" bez existencie relevantného právneho úkonu smerujúcemu k zániku pohľadávky. Pokiaľ by teda aj súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému záveru o tom, že žalovaným patril nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol povinný ako najzásadnejšiu otázku skúmať, kedy im tento nárok vznikol, akým spôsobom si ho u nich uplatnili a aký právny úkon smerujúci k zániku tejto pohľadávky voči nim, ku ktorému dňu, a či vôbec, vykonali. Práve otázka zániku pohľadávky titulom zmluvnej pokuty je totiž otázkou rozhodujúcou pre posúdenie, či žalobcami uplatnená pohľadávka je alebo nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia. Naviac, žalobcovia v priebehu konania nepreukázali, že svoj nárok voči nim započítali, a preto, keď im za tohto stavu preddavok na kúpnu cenu nevrátili, došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sú im povinní vydať, pričom túto povinnosť doposiaľ nesplnili. Zároveň v tejto súvislosti poukázali na to, že nakoľko pohľadávka žalovaných na zmluvnej pokute nebola uplatnená, došlo k jej premlčaniu. Napriek tomu, že v spore vzniesli námietku premlčania, súd prvej inštancie sa s touto otázkou nevysporiadal. Nestotožnili sa tiež so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade dohody uzavretej medzi stranami sporu ide o tzv. inominátnu zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, keďže z obsahu a účelu predmetnej dohody je zrejmé a nepochybné, že ide o zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, spĺňajúcu všetky zákonom požadované náležitosti. Poukázali na skutočnosť, že vo veci nie je zrejmé, k porušeniu ktorej konkrétnej povinnosti expressis verbis vyjadrenej v Článku IV. bod 1. písm. a/ Dohody, z ich strany malo dôjsť a ktorým ich konkrétnym konaním, a zdôraznili, že neporušili žiadnu povinnosť vymedzenú v Článku IV. bod 1. Dohody, pretože pre nesplnenie odkladacej podmienky, založenej podmienením uzavretia kúpnej zmluvy získaním hypotekárneho úveru na kúpu nehnuteľnosti, žiadna z uvedených povinností zmluvným stranám nevznikla. Konštatovali v tejto súvislosti, že článok III. ods. 1. Dohody neobsahuje žiaden nárok žalovaných na zmluvnú pokutu, pričom je v rozpore s ust. § 580 v spojení s ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, aby sa akákoľvek pohľadávka sama započítala pre prípad, ktorý by eventuálne mohol v budúcnosti nastať. Preto je toto ustanovenie zmluvy v rozpore so zákonom aj s dobrými mravmi. Uviedli, že predmetom Dohody ako zmluvy o budúcej zmluve bol pôvodne prejav vôle zmluvných strán uzatvoriť do 15.05.2011 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti uvedené v Článku I Dohody, pričom však zo žiadneho ustanovenia Dohody im nevyplývala povinnosť podať žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru, a preto nepodanie žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru samo o sebe nezakladá porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, a teda skutočnosť, že žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru nepodali, nemá žiaden právny následok. Navyše však žalovaným oznámili zmenu vôle vyjadrenej v Článku II. bode 1. Dohody, a vzhľadom na formu právneho úkonu žalovaní boli oprávnení domáhať sa nahradenia prejavu vôle v lehote jedného roka v súlade s ust. § 50a ods. 2 prvá alinea Občianskeho zákonníka. Toto právo však nerealizovali a preto sa im premlčalo. Na základe uvedeného zhrnuli, že súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces, keď svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil, odňal im právo účastníka konania konať pred súdom, keď im neumožnil zaujať stanovisko k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných vo veci a vo vzťahu k povahe zmluvy medzi účastníkmi konania vec nesprávne právne posúdil. Žiadali preto podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnili so všetkými skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, pričom konštatovali, že napadnutý rozsudok veľmi zrozumiteľne, logicky a presvedčivo uvádza povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi, jeho účel, vymenováva práva a povinnosti účastníkov, uvádza sankcie dohodnuté za špecifické porušenia záväzkov Dohody, uvádza dôvod vzniku nároku na sankcie a proces ich aplikácie a taktiež sa vysporiadava s argumentáciou žalobcov, a preto nemohlo prísť k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Poukázali na to, že zmyslom dohody uzavretej medzi stranami bolo poskytnúť im istotu, že nehnuteľnosť je "rezervovaná", t.j. istotu, že s predmetnou transakciou môžu počítať a opierať o túto dohodu svoje ďalšie kroky. Obe strany sa zaviazali predovšetkým uzatvoriť kúpnu zmluvu, a za týmto účelom pripravovať dokumenty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, žalobcovia sa zaviazali bezodkladne im oznámiť získanie hypotekárneho úveru, zaviazali sa tiež požiadať ich o poskytnutie podkladov na vyhotovenie znaleckého posudku, pričom oni boli povinní tieto podklady poskytnúť a najmä neponúkať nehnuteľnosť ďalej na predaj. Za účelom potvrdenia rezervovania nehnuteľnosti, ako aj za účelom preventívnym i uhrádzacím, zložili žalobcovia na ich účet depozit vo výške 3.000 eur, ktorý sa mal neskôr použiť buď ako súčasť kúpnej ceny, alebo mal slúžiť na úhradu zmluvnej pokuty, ak by takýto nárok vznikol. Pokiaľ niektorá zo strán svoje povinnosti porušila alebo zmarila transakciu, má niesť i príslušnú zodpovednosť za takéto konanie. Pre tento prípad si strany dohodli sankciu - zmluvnú pokutu, a preto je logické, že si strany zároveň dohodli, že pokuta na úkor žalobcov sa uhrádza z depozitu. Skutočnosť, že žalobcovia sa rozhodli, že nechcú uzavrieť s odporcami kúpnu zmluvu a zmarili uzatvorenie kúpnej zmluvy bola v spore preukázaná, a preto im v súlade s článkom V. ods. 3 Dohody vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko porušili viacero svojich povinností, a to najmä tým, že žiadnym spôsobom neodpovedali na ich mailovú a SMS komunikáciu, boli absolútne pasívni v procese uzatvárania kúpnej zmluvy, nevyžiadali si akékoľvek dokumenty pre znalca a nezabezpečili znalca a nepodali žiadosť o úver, pričom bez splnenia týchto povinností kúpnu zmluvu nebolo možné uzavrieť. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že zmluvná pokuta mala byť z ich strany jednostranným úkonom započítaná, avšak k započítaniu neprišlo, uviedli, že za uplatnenie pohľadávky treba považovať už i samotný článok V. ods. 3 Dohody, t.j. dvojstranný právny úkon, podľa ktorého dochádza k zaplateniu zmluvnej pokuty. Akonáhle zmluvná pokuta vznikla, bola uhradená (zaplatená) zo zloženého blokovacieho depozitu, a teda táto povinnosť žalobcov zanikla splnením tak, ako bolo dohodnuté, uhradením z blokovacieho depozitu, v momente keď vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Naviac však, v doplnení odporu zo dňa 11.03.2.013 a uplatnenie náhrady škody zo dňa 08.08.7013, ktoré bolo žalobcom doručené, uviedli, že pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty sa uhradila zo zloženého blokovacieho depozitu, a preto je táto argumentácia žalobcov nedôvodná a účelová. Záverom konštatovali, že argumentácia žalobcov v odvolaní je nesprávna, keď opomína zmysel a účel Dohody, ako aj dokazovaním ustálený skutkový stav veci. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach žalobcami uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali vrátenia sumy 3.000 eur titulom nároku na vrátenie zloženej kaucie (vydanie bezdôvodného obohatenia), ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci žalobcovia nemajú proti žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vrátenie predmetnej kaucie), keď žalovaným vzhľadom na zmarenie uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami a porušenie viacerých ustanovení uzavretej dohody, ktorých splnenie bolo zabezpečené dohodnutou zmluvnou pokutou, vznikol voči nim nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty; ktorý naviac zanikol v dôsledku jeho započítania s nárokom žalobcov na vrátenie zloženej kaucie, a to okamihom vzniku nároku žalovaných na zmluvnú pokutu, tak, ako sa na tom sporové strany výslovne dohodli v čl. V. bod 3 Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 04.03.2011. 6. Obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. 7. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia opakovane v podanom odvolaní zdôrazňujú, že pre posúdenie, či nimi uplatnená pohľadávka je alebo nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúca otázka zániku pohľadávky žalovaných titulom zmluvnej pokuty, odvolací súd ich argumentáciu považuje za zjavne nedôvodnú. Pre posúdenie otázky, či sa žalovaní ponechaním si peňažnej sumy vo výške 3.000 eur bezdôvodne (plnením z právneho dôvodu, ktorý zanikol) na úkor žalobcov; ako to v spore tvrdia; obohatili je totiž; obdobne ako i v každom inom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod v dôsledku zániku zmluvy odpadol; významné nielen to, či právny dôvod (titul), na základe ktorého žalovaným dané plnenie (peňažná suma) patrilo, zanikol, avšak v rovnakej miere i to, či im nesvedčí iný právny dôvod (titul), ktorý by ich oprávňoval danú peňažnú sumu si ponechať. Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby v preskúmavanej veci teda nebolo rozhodujúce, či (príp. kedy a za akých okolností) nárok žalovaných proti žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty zanikol; ako sa to snažia nesprávne interpretovať žalobcovia; avšak to, či im tento nárok vznikol. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaným vznikol voči žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je nepochybné, že hoci právny dôvod vyplývajúci žalovaným z práva na úhradu kaucie v dôsledku zániku predmetnej dohody zanikol, iný právny dôvod na plnenie (peňažnú sumu 3.000 eur) im voči žalobcom vznikol titulom práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, a preto žalovaným nevzniklo na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie, ktoré by im boli povinní vydať. Bez zreteľa na uvedené však odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že ak by aj bol na strane žalovaných potrebný započítací prejav adresovaný žalobcom, smerujúci k započítaniu ich pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty s pohľadávkou na vrátenie zloženého depozitu pred začatím tohto sporu (ako to v spore tvrdia žalobcovia), niet pochýb o tom, že v priebehu konania k takémuto započítaniu zo strany žalovaných došlo, keď v spore, ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku, vzniesli kompenzačnú námietku, a preto ani z hľadiska vecnej opodstatnenosti táto námietka žalobcov nemôže obstáť. 8. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že pohľadávka žalovaných na zmluvnej pokute nebola uplatnená a došlo k jej premlčaniu, pričom súd prvej inštancie sa s touto otázkou vôbec nevysporiadal, odvolací súd poukazuje na to, že predmetná otázka bola pre účely rozhodnutia bez významu. Naviac, pohľadávka žalovaných na zmluvnú pokutu zanikla v súlade s čl. V. bod 3 Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 04.03.2011 nepochybne pred uplynutím premlčacej doby. 9. Neopodstatnená je i argumentácia žalobcov, ktorí v odvolaní vytkli provinštančnému súdu, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku s ohľadom na jeho odôvodnenie pôsobí zmätočne a nepresvedčivo a v žiadnej možnej interpretácii nie je možné dospieť k záveru o tom, akými úvahami sa súd spravoval, ako tieto úvahy subsumoval pod jednotlivé ustanovenia zákona a ako tieto ustanovenia aplikoval na prejednávaný prípad, pričom vychádzal z toho, že zmluva medzi účastníkmi by mala mať povahu inominátnej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, hoci podľa obsahu išlo v skutočnosti o zmluvu o budúcej zmluve. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, je pre účely posúdenia dôvodnosti podanej žaloby z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcov správnosť právnej kvalifikácie dohody uzavretej medzi stranami bez právneho významu. Z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia, za stavu, keď predmetná dohoda zanikla uplynutím času a žalovaným na základe jej ustanovení (ktorých platnosť nikto nenamietal) vznikol nárok na zmluvnú pokutu, totiž nie je relevantné, či išlo o nepomenovanú zmluvu (ako správne konštatoval i súd prvej inštancie) alebo o zmluvu o budúcej zmluve, ako tvrdia žalobcovia. Súd prvej inštancie pritom; ako už bolo uvedené; v odôvodnení rozsudku logicky, prehľadne a zrozumiteľne zhrnul relevantné tvrdenia žalobcov i obranu žalovaných, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých spor posúdil, a; so zreteľom na všetky relevantné čiastkové predbežné otázky; dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, aj dostatočne vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Nepochybne preto súd prvej inštancie svojim postupom, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, nezasiahol do práva žalobcov na spravodlivý súdny proces. 10. S ohľadom na uvedené teda možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v preskúmavanej veci správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik (i zánik) nároku žalobcov proti žalovaným na zaplatenie (vrátenie) peňažnej sumy vo výške 3.000 eur, a teda i s otázkou, či žalovaným na úkor žalobcov vzniklo žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie, so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe v súlade s platnou právnou úpravou vydal svoje rozhodnutie, ktoré aj náležite odôvodnil. Súdu prvej inštancie teda nemožno so zreteľom na obsah odvolacích dôvodov vytknúť žiadne pochybenie ani pri skutkovom ani právnom posúdení danej veci, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. 11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalovaným spoločne a nerozdielne (ako manželom) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).