Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/529/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209248 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712209248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Ľ. V., W.. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX Č., zast. JUDr. Darina Korábová, advokátka, Záborského 42, 831 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ JŠ servis, s.r.o., Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, IČO: 34 152 181, zast. JUDr. Mária Lukačovičová, advokátka, Hlavná 156, 900 90 Dubová, 2/ Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 245,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/316/2012-246 zo dňa 17. júna 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto : Žalovaní 1./,2./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 245,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 19.1.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 245,45 eur spolu s príslušenstvom; uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania spočívajúcich v iných trovách a v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100 % s odkazom na ust. § 427 ods. 1 a 2 ; § 428; ; § 822; § 823 Občianskeho zákonníka; § 4 ods. 1 a 2; § 15 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.11.2011 o 11:00 hod. žalobca viedol motorové vozidlo Š. C., X. T. XXX Z. na F. G. U. I. T., pričom údajne malo dôjsť k vymršteniu kameňa spod kolies vozidla žalovaného 1/ a spôsobiť škodu na čelnom skle. Prvoinštančný súd prijal záver, že nie je jednoznačne preukázané, že poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo práve vymrštením kameňa spod vozidla poisteného žalovaného 1/, keďže z výsluchu svedka - vodiča, ktorý mal poškodenie spôsobiť vyplýva, že takýto priebeh deja nezaregistroval. Záznam o nehode nebol spísaný na mieste kde došlo ku škodovej udalosti, ale bol spísaný konateľom žalovaného 1/ výlučne na základe vyjadrení žalobcu, ktorý pri spísaní nevychádzal z vlastných poznatkov, z vlastných zistení a z vlastného vnímania udalosti, ale len z tvrdenia žalobcu. Ak by aj žalobca preukázal, že k poškodeniu jeho čelného skla došlo kameňom vymršteným spod vozidla žalovaného 1/ i tak by jeho žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, ale okolnosťou vonkajšou a nepredvídateľnou, pričom škode objektívne nemohol zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať. Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou ktorá má pôvod v prevádzke. Totiž prevádzkou treba rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily, pripadne tlaku. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj súčasť vozovky. Preto vymrštenie kameňa voľne ležiaceho na vozovke predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcim za takýmto vozidlom, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo. Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia teda vyvinenie sa žalovaného 1/. nebolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil poistenec žalovaný 1/ a ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným žalobcu, žalovaný 1/ neporušil žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo po ňom požadovať, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 a 8 O.s.p., pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, zdôrazňujúc, že legislatívna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Zodpovednosť prevádzkovateľa je vylúčená výlučne v prípade existencie vyberačného dôvodu podľa § 428 Občianskeho zákonníka, avšak svojej zodpovednosti sa prevádzkovateľ nemôže za žiadnych okolnosti zbaviť v prípade, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Motorové vozidlo nie je v prevádzke len vtedy, keď sa pohybuje ale aj v prípade, ak fyzicky stojí bez pohybu a v chode je jeho motor. Nemôžu byť za žiadnych okolností pochybnosť o tom, že samotný valivý pohyb kolies a rýchlosť motorového vozidla sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti z valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Rozhodovacia prax okresných a krajských súdov v obdobných skutkovo totožných prípadoch nie je jednotná, preto požiadal minister spravodlivosti SR o prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu dotknutých ustanovení občianskeho zákonníka, Občianskoprávne kolégium NS SR. Žalovaný bezprostredne po vzniku škodovej udalosti uznal svoje zavinenie za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného, napriek tomu poprel skutočnosť, žeby mal od kolies ním vedeného motorového vozidla odskočiť kameň, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že táto skutočnosť bola spôsobená konaním samotného vodiča 1/. Žalovaný 1/ ak by žalovaný 2/ riadne plnil z poistenia zodpovednosti žalovaného 1/ by nikdy priebeh škodovej udalosti nespochybňoval, nakoľko žalovaný 1/ poistnú udalosť riadne ohlásil žalovanému 2/, ako zodpovednému poisťovateľovi so žiadosťou o poskytnutie poistného plnenia v prospech žalobcu ako poškodeného. Za neprijateľné považuje, aby prvoinštančný súd prihliadal na laické domnienky svedka, ktorý je vodičom miešačky vo veci možného technického priebehu nehodového deja. Taktiež nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal prvoinštančný súd z výsluchu svedka vodiča žalovaného 1/ preukázané, že vozidlo bolo opatrené zástierkami proti odmršťovaniu nečistôt z kolies, nakoľko svedok takúto skutočnosť v rámci svojej svedeckej výpovede nikdy neuviedol. Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj princíp predvídateľnosti práva. Poukázal na rozsudok rovnakého všeobecného súdu, t. j. Okresného súdu Pezinok v inej právnej veci, avšak skutkovo absolútne totožné, kde Okresný súd Pezinok konštatoval, že prevádzka motorového vozidla je príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvode v prevádzke. Osobitne namietol výrok o náhrade trov konania, ktorým priznal žalovaným nárok na náhradu trov súdneho konania na základe ust. § 151 ods. 7 O.s.p., vyjadrenú vo výške 100 %. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na opätovné prejednanie, doplnenie dokazovania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania. 3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že kameň ležiaci na vozovke nie je možné v žiadnom prípade považovať za vnútornú okolnosť, keďže je úplne mimo samotného vozidla. Žalobca nesprávne identifikuje vymrštenie kameňa z vozovky v dôsledku valivého pohybu kolies ako vnútornú okolnosť. V tomto prípade ide o prejav osobitnej povahy prevádzky čo je pojem použitý v ust. § 427 Občianskeho zákonníka s ktorou je spojené zvýšené nebezpečenstvo pre okolie a v dôsledku ktorej dôjde k odmršteniu kameňa, ktorý sa ale nachádza mimo motorového vozidla. Pojmy uvedené v ust. § 427 a 428 Občianskeho zákonníka nie je možné zamieňať, nie je možné stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo škodou spôsobenou v prevádzke, keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Pojem osobitná povaha prevádzky je širším pojmom ako pojem okolnosti, majúce pôvod v prevádzke. Logicky by neprichádzala do úvahy žiadna liberácia a právna úprava uvedená v § 427 Občianskeho zákonníka, aby si odporovala, keďže liberácia v druhej vete tohto ustanovenia sa pripúšťa. Žalobca namieta, nevieruhodnosť svedka Š. V.. Práve skutočnosti, ktoré uvádza žalobca si navzájom odporujú, keďže v žalobe uviedol, že k spísaniu záznamu došlo na mieste škodovej udalosti, následne pri výsluchu uviedol, že išiel za vodičom poistného vozidla až na stavbu, kde počkal na šoféra a oznámil mu škodovú udalosť. Žalobca tvrdí, že došlo ku konsenzu medzi účastníkmi škodovej udalosti vo veci zavinenia, keďže došlo k spísaniu správy o nehode. Záznam vypĺňal konateľ žalovaného 1/, nie samotný vodič, preto nie je možné hovoriť o konsenze medzi účastníkmi škodovej udalosti. Žalobca svoj nárok nepreukázal, keďže na vozovke boli aj iní účastníci cestnej premávky a teda nie je zrejmé, či odskočenie kamienka nemohol spôsobiť niektorý z iných účastníkov cestnej dopravy. Žalobca okrem svojho vyjadrenia a záznamu o škodovej udalosti neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by odôvodnenosť jeho nároku preukázali, pričom tieto dôkazy boli spochybnené. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že vykonaným dokazovaním a to výsluchom vodiča Š. V. bolo preukázané, že údajne mu odmršteniu kameňa malo prísť na kruhovom objazde napriek tvrdeniu žalobcu, že škodová udalosť sa stala na rovnom úseku cesty v T. na F. G.. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že vodič V. uznal svoje zavinenie pri vzniku škodovej udalosti, keďže túto správu vypísal konateľ žalovaného 1/ a pri vypisovaní postupoval na základe popisu udalosti, tak ako ju opísal žalobca, vychádzal iba z domnienky, že sa tak stať mohlo. Žalobca tvrdil, že v čase incidentu na ceste sa nenachádzalo žiadne iné oproti idúce motorové vozidlo, tvrdenie ktoré vyvrátil svedok vodič V., ktorý uviedol, že premávka bola hustá. Namietal aktívnu legitimáciu, keďže vlastníkom predmetného motorového vozidla je firma Volkswagen Finančné služby Slovensko. K žalobe nebola pripojená ani zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je datovaná dňom 9.5.2012. Postupca ani postupník postúpenie pohľadávky neoznámili žalovaným. Prvýkrát o existencii zmluvy o postúpení pohľadávky sa dozvedeli žalovaní až na pojednávaní, skoro dva roky po podaní žaloby, preto považuje na mieste otázku, či táto zmluva skutočne bola podpísaná pred podaním žaloby. Z uvedených dôvodov má žalovaný 1/ dôvod na pochybnosti o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná skutočne dňa 9.5.2012, lebo ak by tomu tak bolo súčasťou žaloby by bola aj zmluva o postúpení pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - Osvedčením o evidencii časť II (technický preukaz) vozidla X.: T. XXX Z.; Správou o nehode zo dňa 25.11.2011; Zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XX XXX XX XX; Dodacím listom zo dňa 30.11.2011 č. 11123; Devinkuláciou poistného plnenia zo dňa 28.5.2012; Oznámením o registrácii škodovej udalosti; Uplatnením nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; Oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia zo dňa 30.12.2011; Žiadosťou o úhradu nákladov z dopravnej nehody zo dňa 18.1.012; Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9.5.2012 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvej inštancie v tejto časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. 7. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 8. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 9. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 10. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. 11. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 12. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody, vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), d) ušlého zisku. 13. Podľa § 15 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať 14. Žalovaný 1/ s odkazom na výsluch svedka - vodiča Š. V. spochybňuje žalobcom opísaný priebeh skutkového deja s tým, že „.. keď odletí kameň z Tatry, musí to najprv počuť vodič, lebo najprv udrie do blatníka, až potom ide na zem. Išiel veľmi pomaly, a vtedy je nemožné, aby sa tak ďaleko od kolesa vyhodil kameň, vzhľadom na rýchlosť a váhu vozidla..“, názor ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie a konštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil poistenec - žalovaný 1/, keďže vodič ktorý viedol vozidlo žalovaného 1/ takýto priebeh deja nezaregistroval, so záverom ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. Výpoveď svedka vychádza z nepodložených dedukcií, na ktorých nie je možné založiť rozhodnutie súdu. Námietky spočívajúce v hypotetických úvahách sú pre súd neakceptovateľné, pretože by súd pri rozhodovaní nevychádzal z hodnotenia dôkazov, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000). Ak z výsluchu žalobcu a zo Správy o nehode zo dňa 25.11.2011 vyplýva, že dňa 25.11.2011 o 11:00 hod. žalobca viedol motorové vozidlo Š. C. , X. T. XXX Z. na F. G. U. I. T., a spod kolies vozidla žalovaného 1/ došlo k vymršteniu kameňa v dôsledku čoho došlo ku škode na čelnom skle motorového vozidla žalobcu je nutné považovať skutkový stav v tomto smere za preukázaný, keďže občianske sporové konanie stojí na dôkaznom princípe a tieto dôkazy neboli zo strany žalovaného 1/ spoľahlivo vyvrátené. Spochybňovanie pravdivosti výpovede žalobcu bez toho, aby vierohodnosť výpovede spochybňovali aj iné objektívne skutočnosti by v prípade, ak by jediným dostupným dôkazom bola iba výpoveď žalobcu viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" takého tvrdenia. Zmyslom inštitútu dôkazného bremena je, že súd rozhodne v neprospech účastníka, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, aj v prípade, ak nie je preukázaný opak tvrdení. 15. Žalovaný 1/ namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby tým, že spochybňoval platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky dôvodiac, že sa mu javí viac ako nepravdepodobné, žeby žalobca už k žalobe tento dôkaz nepredložil, keď ním v čase podania žaloby údajne disponoval. Ako bolo vyššie uvedené, občianske sporové konanie je založené na dôkaznom princípe a povinnosťou účastníka v občianskom sporovom konaní je nielen uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná, medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno znášajú obe strany sporu a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené s procesnou zodpovednosťou za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v spore. Žalobca preukázal, že vlastníkom motorového vozidla s X. T. XXX CS je Volkswagen Finančné služby Slovensko, spoločnosť ktorá na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.5.2012 postúpila na postupníka - žalobcu náhradu škody voči škodcovi a poisťovni vo výške 245,45 eur, plynúcu z poistnej udalosti, čím spoľahlivo preukázal vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, preto námietka v odvolacom konaní je nenáležitá. 16. Súd prvej inštancie v rozhodnutí ďalej uvádza, že „..ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným žalobcom, žalovaný 1/ neporušil žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo po ňom požadovať považoval žalobu za nedôvodnú..“. Vzhľadom na súdom prvej inštancie prijatý právny záver a obranu žalovaného spornou zostala otázka, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. 17. Obe sporové strany predkladali na potvrdenie správnosti svojich úvah rozhodnutia prvostupňových ako aj odvolacích súdov, v ktorých dochádzalo k výkladovým rozdielnostiam pri riešení sporov o náhradu škody na čelnom skle motorového vozidla. 18. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe Stanovisko č. 135 ( Zbierka rozhodnutí a stanovísk č. 10/2014) ktoré prijalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) dňa 21. februára 2014 ktorého právna veta znie „ Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ S odkazom na uvedené Stanovisko je potom nutné považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne. 19. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. 20. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. 21. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“ okolnosti tej-ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31). 22. Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak k v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. 23. Na základe vyššie uvedeného vznikla žalovanému 1/ povinnosť ako prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle § 427 Obč.zák. a žalovaného 2/ ako poisťovateľa škodcu v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradiť poškodenému škodu vo výške 245,45 eur. Výška škody bola preukázaná z dodacieho listu zo dňa 30.11.2011 dodávateľa EUROP-AUTOSKLO Pezinok, s.r.o., ktorý vyúčtoval žalobcovi sumu, za čelné sklo a montáž čelného skla. 24. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 19.1.2012 ( prvý deň omeškania, vzhľadom na výzvu žalobcu adresovanú žalovanému 2./ na náhradu nákladov z dopravnej nehody zo dňa 18.1.2012) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% a žalobca preto má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 245,45 eur. 25. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, mal žalobca v konaní plný úspech a vznikol mu voči žalovanému 1./,2./ nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).