Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/415/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217525 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712217525.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XXXX/X, G., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Simonou Nagyovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 780,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. decembra 2015, č.k. 6C 73/2014-47, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia 780,91 eur s príslušenstvom a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 43 ods. 1 a 2, § 42 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,4 písm. k), 5 a 10, § 54 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 457, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 obč. zák. a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vecne tým, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že sporové strany uzavreli dve zmluvy o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 04.12.2008 a č. XXXXXXX zo dňa 17.08.2009, podľa ktorých žalobca poskytoval žalovanému dohodnuté služby elektronickej komunikácie, pričom žalovaný nezaplatil žalobcovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu, čím porušil svoje povinnosti zo zmlúv. Obe zmluvy o pripojení posúdil ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Skonštatoval, že žalobca v spore preukázal, že dňa 13.12.2009 po márnom uplynutí žalovanému dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie dlžných čiastok od oboch zmlúv o pripojení odstúpil. Vyhodnotil, že pokiaľ žalobca v pokuse o zmier písomne dňa 30.11.2009 žalovanému oznámil, že ak mu do 12.12.2009 neuhradí záväzok vo výške 401,17 eur, odstupuje s účinkami od nasledujúceho dňa od všetkých zmlúv o pripojení, a zároveň žalovaný svoj záväzok žalobcovi v určenej lehote nezaplatil, zanikli v súlade s bodom 15.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu („VOP“) obe vyššie uvedené zmluvy o pripojení ku dňu 13.12.2009. 3. Dospel k záveru, že ak sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia úhrad za služby poskytnuté na základe zmlúv o pripojení a zmluvných pokút v zmluvách dohodnutých, je jeho nárok premlčaný. S poukazom na ust. § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Obč. zák. vysvetlil, že ak žalobca dňa 13.12.2009 od oboch zmlúv o pripojení účinne odstúpil, došlo k ich zrušeniu od začiatku a účastníci zmlúv sú si podľa § 457 Obč. zák. povinní vrátiť všetko, čo podľa nich dostali, keďže zmluvy sa zrušili s účinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikli aj práva a povinnosti z nich. Momentom odstúpenia od zmlúv vznikli práva a povinnosti z porušenia práva, v tomto prípade právo žalobcu domáhať sa od žalovaného vrátenia poskytnutého plnenia resp. jeho peňažného ekvivalentu, nie však zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmlúv zrušených s účinkami od ich vzniku. Skonštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. V tejto súvislosti mal za to, že rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o zaplatenie zmluvných pokút napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmlúv s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, a dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi sporovými stranami sú pre žalovaného nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že práve žalobca ako dodávateľ zmluvy naformuloval a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, hoci existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od ich uzavretia. Vyhodnotil tiež, že ustanovenie článku VOP, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti napriek odstúpeniu od zmluvy, je pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave podľa § 48 v spojení s § 457 Obč. zák., k čomu dospel pri súdnej kontrole zmluvných podmienok vykonanej s cieľom vylúčiť neprimerané podmienky. 4. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca si mal svoj nárok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde najneskôr do 13.12.2011, a keďže žalobu podal až 11.10.2012, uplatnil si premlčaný nárok. Na premlčanie nároku prihliadol vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvných vzťahov aj bez námietky žalovaného a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže nebol v spore úspešný. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym posúdením žalovaného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na ust. § 48 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, pričom v bode 15.12 VOP boli účinky odstúpenia od zmluvy medzi účastníkmi dohodnuté inak. Z predmetného bodu VOP vyplýva, že zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane, pričom ak spoločnosť T- mobile uvedie v oznámení o odstúpení od zmluvy neskorší deň, ku ktorému má zmluva odstúpením zaniknúť, zanikne zmluva až k tomuto dňu. Zdôraznil, že odstúpil od zmlúv so žalovaným s účinkami odo dňa 13.12.2009, z čoho vyvodil, že k zrušeniu zmlúv došlo až odo dňa 13.12.2009, a keďže zmluvy trvali do 12.12.2009, nie je možné na ne hľadieť akoby nikdy neboli uzavreté. Poukázal na to, že zmluvné strany si dohodli účinky odstúpenia od zmluvy inak ako od počiatku preto, že z povahy predmetu zmlúv je vylúčené, aby si vrátili navzájom poskytnuté plnenia tak, ako je to pri zániku zmluvy od počiatku, keď žalovaný mu nemôže vrátiť mobilné služby, ktoré spotreboval a ktoré mu on vyfakturoval. Na základe uvedeného nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že plnenia poskytnuté žalovanému pred zánikom zmlúv sú bezdôvodným obohatením, keďže dôvodom ich dodania boli platne uzavreté zmluvy, ktoré trvali do 12.12.2009 a zanikli až k dátumu 13.12.2009 (ex nunc). V tejto súvislosti argumentoval, že na vysporiadanie vzájomných nárokov vyplývajúcich zo zmlúv nie je možné použiť právnu úpravu o bezdôvodnom obohatení v Občianskom zákonníku, a na vec sa vzťahuje trojročná premlčacia doba. Mal za to, že ak žalobu na súd podal dňa 11.10.2012, urobil tak včas a jeho nárok nebol premlčaný. Poukázal tiež na to, že aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút mu vznikol ešte pred zrušením zmlúv a preto nezanikol, keď dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 264/2002. Zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá by zhoršovala postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti uviedol, že do zmluvného vzťahu so žalovaným vložil nemalé benefity (služby, zľavy, mobilné zariadenia za zvýhodnené ceny a pod.) a zmluvná pokuta mu slúži na zabezpečenie týchto vložených benefitov prostredníctvom záväzku viazanosti, ktorý je ňou zabezpečený. Uzavrel, že zmluvná pokuta predstavuje iba čiastočnú náhradu škody, ktorá mu vznikne porušením záväzku viazanosti zo strany spotrebiteľa. 6. Žalovaný (resp. jeho opatrovníčka) sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy, teda Civilného sporového poriadku. 10. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 780,91 eur s príslušenstvom pre premlčanie žalovaného nároku, na ktoré prihliadol ex offo, zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné. 11. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, správne, a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie. Nesprávne skutkové zistenia ani neboli odvolacím dôvodom, preto si odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní osvojil vyššie uvedený skutkový stav, zistený súdom prvej inštancie. Ak žalobca v odvolaní argumentoval zjednodušene povedané tým, že jeho odstúpením od zmlúv sa tieto nezrušili od počiatku (ex tunc), a že jeho právo na zaplatenie žalovanému fakturovaných úhrad za podľa zmlúv poskytnuté služby a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nezaniklo, poukazujúc na to, že v bode 15.12 jeho Všeobecných obchodných podmienok si strany sporu dohodli účinky odstúpenia od zmluvy inak (§ 48 ods. 2 Obč. zák.), a to tak, že zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane, pričom ak spoločnosť T- mobile uvedie v oznámení o odstúpení od zmluvy neskorší deň, ku ktorému má zmluva odstúpením zaniknúť, zanikne zmluva až k tomuto dňu, v prejednávanej veci ku dňu 13.12.2009, a že jeho žalobou uplatnený nárok potom premlčaný nebol, odvolací súd sa s jeho odvolacou námietkou nestotožnil. 12. Žalobca totiž pri tejto svojej argumentácii nezohľadnil ust. § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Taktiež opomenul ust. § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák., podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Tieto ustanovenia správne citoval už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že podľa Občianskeho zákonníka sa momentom odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ust. § 48 ods. 2 Obč. zák.), čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, pričom účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť poskytnuté plnenia (§ 457 Obč. zák.). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie podľa zmluvy a zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od jej vzniku odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože ho v dôsledku odstúpenia od zmluvy zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Je totiž nepochybné, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa vyššie uvedených zmlúv, „dohodnutých“ medzi sporovými stranami, sú pre žalovaného ako spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Napokon, bod 15.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, na ktorý žalobca poukazuje, je bodom práve len ním sformulovaných podmienok, a nie je podmienkou medzi sporovými stranami individuálne dojednanou, pretože žalobca si sám vypracoval svoje Všeobecné obchodné podmienky a vypracoval formulárové zmluvy, v ktorých na svoje VOP odkazuje, pričom žalovaný sa síce mohol s nimi oboznámiť, ale ich obsah nemohol nijak ovplyvniť. Možno potom prijať záver, že v zmluvách a Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je odstúpenie od zmluvy upravené pre spotrebiteľa nevýhodnejšie oproti úprave v Občianskom zákonníku, a teda neplatne pre rozpor so zákonom (ust. § 54 ods. 1 a § 53 ods. 1 a 2 v spojení s § 39 Obč. zák.). Súd prvej inštancie potom na vec správne aplikoval ust. § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1 a 2 a § 457 Obč. zák. a vyvodil aj správny záver, že odstúpením žalobcu od zmlúv o pripojení sa tieto zmluvy od začiatku zrušili, a preto boli účastníci zmlúv povinní vrátiť si všetko, čo podľa nich dostali, a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia, pričom nárok na zaplatenie zmluvných pokút z od začiatku zrušených zmlúv žalobcovi ani nevznikol. 13. Odvolací súd potom zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca mohol svoj nárok na zaplatenie za ním poskytnuté služby elektronickej komunikácie proti žalovanému uplatňovať len v intenciách ust. § 457 Obč. zák., teda ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušených zmlúv. Žalobca od zmlúv o pripojení účinne odstúpil dňom 13.12.2009, ktorým boli obe zmluvy, uzatvorené medzi sporovými stranami, účinne zrušené od počiatku, o čom mal žalobca nepochybne vedomosť, keďže sám od zmlúv odstúpil, a uvedeným dňom tiež nepochybne zistil, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. dvojročná, začala plynúť odo dňa, kedy sa právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia mohlo vykonať po prvý raz, teda 14.12.2009, v deň nasledujúci po zrušení zmlúv. Preto ak žalobca podal žalobu na súd dňa 11.10.2012, urobil tak po uplynutí premlčacej doby. S týmto záverom súdu prvej inštancie, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, sa odvolací súd stotožnil. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).