Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/180/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206449 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713206449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, spol. s r. o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava proti žalovanému: B. J., G.. XX.XX.XXXX, K. V. F.. Č.. XXX/XX, J., o 931,26 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 27. januára 2017, č. k. 7C/194/2016- 68, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá do výšky 400,98 eur s prísl., m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 400,98 eur s 9 % úrokmi z omeškania od 21.09.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 297,04 eur s 9 % úrokmi z omeškania od 21.09.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a žalovaný uzavreli dňa 08.03.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku. Išlo o financovanie spotrebného tovaru - I. O. XXXX. Kúpna cena bola uvedená vo výške 1.099,- eur a akontácia vo výške 400,98 eur. Ako celková suma pôžičky bola uvedená suma 1.363,58 eur a suma 698,02 eur ako pôžička (finančné plnenie). Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky 48,13 eur (s poistením), na počte 20 splátok a celkovej výške nákladov 237,38 eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 42,01 %, priemerná RPMN 48,66 % a ročná úroková sadzba vo výške 42,01 %. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.10.2013 postúpil právny predchodca žalobu ako postupca pohľadávku voči žalovaného na žalobcu ako postupníka. Predžalobnou upomienkou z 20.08.2010 vyzval právny predchodca žalobcu k úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Z doručenky vyplýva, že predžalobná upomienka bola daná na poštovú prepravu dňa 25.08.2010, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa článku 14.2 Všeobecných obchodným podmienok druhá veta pre doručovanie písomností poštou platí, že sa považujú za doručené klientovi alebo povinnému 5. dňom po dni, kedy bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu. Upomienka bola teda doručená žalovanému dňa 30.08.2010, žalovaný mal plniť do 02.09.2010 a dlh sa tak stal splatným dňa 03.09.2010. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, formulárová zmluva ním bola vopred pripravená a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, ani obsah všeobecných podmienok k nej. Preto je podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe zmluvy o pôžičke právny predchodca žalobca poskytol žalovanému pôžičku a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri skúmaní jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd prvej inštancie zistil, že v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom mesiacov (20), čo nie je v súlade s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva rovnako neobsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 48,13 eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to už v okamihu jej uzatvárania, pričom uvedené informácie majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom, pričom pre splnenie týchto náležitostí nepostačuje logické vyvodenie dôsledkov z uvedených pojmov, ale všetky zákonom požadované náležitosti musia byť explicitne (výslovne) vyjadrené. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok pôžičky pritom predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vo vyššie uvedených prípadoch sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovaného považuje v zmysle ust. § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 698,02 eur (v zmluve uvedené ako pôžička - finančné plnenie) a žalovaný zaplatil celkovo sumu 400,98 eur, žalobca má vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutej pôžičky voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 297,04 eur (698,02 eur - 400,98 eur = 297,04 eur).“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 297,04 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 297,04 eur od 21.09.2010 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania už dňom nasledujúcim po uplynutí 3 - dňovej lehoty od doručenia, t.j. dňa 03.09.2010, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania až odo dňa 21.09.2010. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 21.09.2010 predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %) a žalobcovi teda vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania sa súd prvej inštancie riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Obč. zák. a v § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá do výšky 400,98 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 400,98 eur s prísl. Uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutej pôžičky ako bezúročnej a bez poplatkov, ale má za to, že súd prvej inštancie nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 1.099,- eur. Keďže žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 400,98 eur, táto suma bola započítaná na výšku poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, ktorému bola následne poskytnutá suma vo výške 698,02 eur. Túto sumu sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný celkovo uhradil sumu 400,98 eur, t. j. akontáciu. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu v tom, že úhradu vo výške 400,98 eur započítal na sumu pôžičky 698,02 eur, ktorá suma však už bola znížená o akontáciu. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že súd prvej inštancie zohľadnil akontáciu dvakrát, pretože akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 400,98 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie naviac odpočítal od sumy 698,02 eur, čo je výška pôžičky už znížená o akontáciu. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti čo do sumy 400,98 eur s prísl., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu, na ktorú v celom rozsahu poukazuje. Z predmetnej zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička na kúpu spotrebného tovaru vo výške 1.099,- eur, pričom táto suma zahŕňa akontáciu vo výške 400,98 eur. Ak teda žalovaný zaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 400,98 eur, jeho dlh predstavuje v súčasnosti sumu 698,02 eur (1.099 - 400,98 = 698,02 eur) a nie teda sumu 297,04 eur, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Je totiž správny záver žalobcu, že súd prvej inštancie žalovaným uhradenú sumu 400,98 eur nesprávne odpočítal od sumy pôžičky 698,02 eur, pretože suma 698,02 eur predstavuje výšku pôžičky už zníženú o akontáciu. 7. Z toho je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti čo do sumy 400,98 eur s prísl. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,98 eur s prísl. 8. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 297,04 eur s prísl, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Rovnako nebol odvolaním napadnutý ani výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá pokiaľ ide o sumu prevyšujúcu 698,02 eur. 9. Žalobcovi teda bola celkovo priznaná suma 698,02 eur (297,04 + 400,98 = 698,02 eur). Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 931,26 eur s prísl. Úspech žalobcu teda predstavuje 74,95 % a jeho neúspech, resp. úspech žalovaného predstavuje 25,05 %. Po odpočítaní úspechu od neúspechu celkový úspech žalobcu predstavuje 49,90 % (74,95 - 25,05 = 49,90 %). Úspech žalobcu je teda v podstate zhodný s jeho neúspechom. Vzhľadom na to odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 10. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).