Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/346/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208216 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713208216.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobcu: I&P Slovakia, a.s., IČO: 36 711 951, Oponice 271, Oponice, v zast.: JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mostná: 72, Nitra proti žalovanej: H. J. X., L.: K. X, R., v zast.: JUDr. Marián Mikáči, advokátska kancelária so sídlom: Záhradnícka 15, Bratislava, o zaplatenie 4.104,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/125/2014-148 zo dňa 10.05.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3867,06 eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 2.01.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalobcovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 88%. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 499, § 504, § 517 ods. 2 Občianskeho zákona a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 24.05.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú (ďalej aj ako „odporkyňu“) na zaplatenie 4104,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.07.2012 do zaplatenia. V návrhu poukazoval na to, že odporkyňa si 28.06.2012 záväzne objednala u navrhovateľa zorganizovanie svojej svadobnej hostiny, ktorá sa konala 14.07.2012 v priestoroch kaštieľa v S.. Navrhovateľ poukazoval, že svoj záväzok si splnil riadne a včas a v tejto súvislosti dňa 20.07.2012 vystavil faktúru na sumu vo výške 5304,66 eur s dátumom splatnosti 27.07.2012. Odporkyňa z uvedenej faktúry uhradila iba zálohovú platbu predom vo výške 1200 eur. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ďalej výsluchom svedkov J. J. - manžela odporkyne, H. R.F. - recepčnej, J. G. - hlavného čašníka, Z. M. - manažérky svadby. 4. Po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal obstarať pre odporkyňu svadobnú hostinu, pričom predmetom tohto obstarania bolo podanie svadobného menu, vrátane večerného rautu ako i poskytnutých nápojov v bare. Ďalej predmetom tohto obstarania bolo prenájom dvoch priestorov a to svadobnej sály a modrého salónu ako i poskytnutie ubytovacej služby v jednej izbe kategórie Comfort a jednej izbe kategórie Junior suit. 5. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané výsluchmi účastníkov a svedkov. Cena svadobného menu, miestností, ceny za prenájom, mal súd za preukázané výsluchom odporkyne. 6. Čo sa týka ceny nápojov v bare i ceny ubytovania, tak táto bola obvyklá a vychádza z verejne dostupného cenníka. 7. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri dohadovaní svadby jednala osobne s pani M. a celkovo si objednala 76 porcií svadobného menu, konkrétne welcome drink Hubert L´Original Brut v hodnote 2 eur, predjedlo (žltý melón obalený v prosciutto) v hodnote 4,2 eur, polievka (slepačí vývar s rezancami) v hodnote 2,70 eur, hlavné jedlo (grilovaná bravčová panenka) za 13,50 eur, okrem toho si doobjednali teplý a studený bufet. Teplý bufet (mini kuracie rezne s estragónovým sézamom) 2,70 eur v počte 40 kusov (vyprážaný bravčový rezeň s bylinkami) 40 ks za 2,90 eur, pečené kuracie stehná s rozmarínom 40 kusov 2,50 eur, opekané zemiaky s rozmarínom 1,20 eur, basmati ryža s tymiánom 50 kusov za 1 euro, domáca kapustnica v počte 100 kusov za 2,90 eur, studený bufet - cestovinový šalát 3 druhy syra za 2,90 eur 50 ks, šopský šalát 40 kusov za 3,20 eur, pečivo mix 100 porcií za cenu 0,55 eur, misa šunkových nárezov 3 misy, 22 eur za misu, misa syrových nárezov 3 kusy, 24 eur za jednu misu, nápoje Coca Cola mix 50 kusov za 2 eur, džús s mix 30 kusov za 2,40 eur, minerálna voda mix 70 kusov za 1,50 eur, káva 100 kusov v cene 1,35 za kus. 8. Ďalej odporkyňa uviedla, že tesne pred svadbou upravovala počet ľudí na svadbe. Ďalej uviedla, že okrem toho mali objednané miešané drinky na objednávku hostí vrátane liehových nápojov, konkrétne sa malo jednať o Fernet Citrus, vodka, griotka, koňak, na toto nebola poskytnutá presná kalkulácia, ale prax bola taká, že dala hosťom pokyn, aby si objednávali tieto nápoje u obsluhy. V tejto súvislosti poukázala, že nemá vedomosť, aké nápoje boli vydané, nakoľko nedostali žiaden účet od obsluhy ani od pani M.. Vo výpovedi potvrdila, že si objednali hlavnú sálu za 790 eur a modrý salón za 590 eur. Okrem toho mali rezervované dve izby, pričom poukázala na to, že bolo dohodnuté, že pokiaľ použijú v izbách prístelky, tieto budú použité bezplatne. 9. Ďalej uviedla, že bezprostredne po svadbe volala pani M. a reklamovala množstvá jedla, ktoré boli dodané. Konkrétne reklamovala, že jej nebolo odovzdané nespotrebované jedlo. A reklamovala i to, že o 22.00 hod nebolo v teplom a studenom bufete žiadne jedlo. 10. Svedok J., manžel odporkyne uviedol, že počas svadobného večera asi o 22.00 hod bola za ním jeho svokra a táto mu oznámila, že v bufete nie je čo jesť, čo podľa jeho názoru nebolo možné. Túto skutočnosť oznámili u pani M., ktorá povedala, že všetka strava bola vydaná. Na druhý deň, ako sa zobudili po svadbe, zistili, že zmizla im kytica, že boli použité nejaké ich časti výzdoby, poukazoval na správanie pani M. v priebehu svadobnej noci, na spôsob, akým krájala tortu. Bezprostredne po svadbe sa osobne s pani M. stretli, táto im predložila nejaký súpis vecí rukou napísaný, ktorý odmietli podpísať. Má vedomosť o tom, že na druhý deň bolo jednanie medzi odporkyňou a pánom X., konateľom navrhovateľa a v tejto súvislosti im mala byť poskytnutá zľava 400 eur. V súvislosti s nápojmi z baru uviedol, že v tomto smere sa spoliehali na pani M., s tým, že budú nalievané nápoje, ktoré si hostia samostatne objednajú, s tým, že zaplatia, čo sa reálne minie. Poukázal na to, že mu nebol predložený žiaden súpis nápojov, ktorý sa v bare minule a rovnako takýto súpis nebol priložený k faktúre. Čo sa týka vína, tak poukazuje na to, že toto si dodali vlastné. 11. Navrhovateľ - A.. X., konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že je prekvapený, čo sa dozvedá, v priebehu súdneho konania poukázal na to, že zorganizovali množstvo svadieb cca 180, pričom nemali žiaden spor ani žiadnu reklamáciu. 12. Svedok J. - zamestnanec navrhovateľa, ktorý v čase konania svadby zodpovedal za chod prevádzky ako manažér hotela uviedol, že danú akciu mala na starosti pani M., nebol prítomný pri tejto akcií, až keď nastúpil v pondelok do práce bolo mu avizované, že došlo k odcudzeniu kytice, za čo boli neskôr vyvedené personálne dôsledky, keď pracovníčka dostala výpoveď. Uviedol, že v tejto súvislosti neriešil žiadnu reklamáciu. 13. Svedkyňa R. - recepčná uviedla, že v čase svadby mala službu v sobotu i v nedeľu, pričom jej úlohou bolo z titulu recepčnej ubytovať hostí. Svedkyňa uviedla, že počas uvedenej svadby neriešila žiadne reklamácie. Mala vedomosť, že vznikol problém s kyticou. 14. Svedok G. - zamestnanec odporcu povedal, že v čase svadby vykonával funkciu čašníka a mal na starosti priebeh celej akcie, pričom na vydávanie jedla bolo asi 10 čašníkov, neskôr sa tento počet znížil na 5. Svadba prebiehala v svadobnej sále v kaštieli, pričom podľa jeho názoru priebeh svadby bol normálny. Na svadbe bolo asi 80 hostí. Na otázku, či na svadbe sa vyskytli nejaké reklamácie na kvalitu alebo množstvo jedla uviedol, že podľa jeho názoru všetko bolo normálne, jedla bolo dosť a bolo i na kvalitnej úrovni, pričom on bol na svadbe až do rána a bol posledným, ktorý sa lúčil s hosťami. V priebehu celej svadby neboli hlásené žiadne reklamácie na kvalitu ani na množstvo. Bol prekvapený, že na druhý deň bola nespokojnosť s kvalitou jedla. K vydávaniu alkoholických nápojov v bare uviedol, že toto mal na starosti jeho kolega, pričom na požiadanie hostí bol vydaný nápoj. Toto vydanie nápoja sa nahodilo do kasy a účet sa mal zaplatiť na druhý deň. Toto mal na starosti konajúci manažér, v danom prípade pani M.Á.. Čo sa týka vína uviedol, že odporcovia mali svoje vlastné víno. Svedok k rozsahu účtu z baru sa vyjadril, že sa nejedná o veľké množstvo vzhľadom na počet 65 osôb. 15. Svedkyňa M. vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej názoru bol dodržaný plán svadby a boli splnené všetky požiadavky, na ktorých sa s odporkyňou dohodla. Uviedla, že priebeh svadby bol úplne normálny, pričom bola na nej až do záveru a lúčila sa s mladomanželmi, pričom oni jej poďakovali pred tým ako odišli do apartmánu. Uviedla, že problém nastal až ráno, keď vznikol problém s kyticou, ktorá zmizla na svadbe. Svedkyňa uviedla, že si nespomína, že by sa niekto sťažoval na kvalitu a množstvo jedla. Nevedela sa vyjadriť, či a kedy sa servírovala kapustnica, nakoľko na každej svadbe bol iný postup. Nemala vedomosť, že by o 22.00 hod večer chýbalo na stole nejaké jedlo. Svedkyňa uviedla, že dňa 17.7. po svadbe, v utorok sa konala porada ohľadom poskytnutia možnej kompenzácie v súvislosti so svadbou, ktorá sa mala konať za účasti pána X. - konateľa - navrhovateľa. Pokiaľ má vedomosť, tak uviedla, že malo dôjsť k odsúhlaseniu nejakej kompenzácie. 16. S prihliadnutím na skutočnosť, že zmluva o obstaraní veci je podtitulom všeobecného ustanovenia o príkaznej zmluve, ktorá nie je zúžená na obstaranie veci v právnom slova zmysle, ale aj na zariadenie určitej záležitosti, tak súd v tomto smere kvalifikoval vec, ktorá mala byť predmetom obstarania, pričom predmet obstarania spočíval v poskytnutí priestorov, v ktorých sa svadba mala uskutočniť a jednalo sa o svadobnú sálu a modrý salón kaštieľa S., vrátane zariadenia. Ďalej predmetom obstarania bolo poskytnutie stravy v konečnom dôsledku pre 65 osôb a nápojov a poskytnutie ubytovacích služieb v dvoch izbách. Účastníci si dohodli i cenu obstarania, pričom táto bola dohodnutá ústne, na základe mailových komunikácií a v konečnom dôsledku cena obstarania nebola sporná. Čo sa týka ceny večerného menu vrátane rautu, táto bola dohodnutá v rozsahu ako o nej i vypovedala navrhovateľka vo svojej výpovedi. Súd mal teda za preukázané, že v rámci tejto časti obstarania bolo navrhovateľom obstaraná a zároveň i vydaná svadobná večera. 17. Ďalej mal súd za preukázané dodanie nápojov z baru v hodnote 639,06 eur. 18. Čo sa týka svadobného menu, tak rozsah dojednania ako aj ceny svadobného menu mal súd za preukázané jednak z mailovej korešpondencie, ktorá prebehla medzi účastníkmi a jednak zo samotnej výpovede odporkyne, ktorá v rozsahu priznanom potvrdila objednávku. Odporkyňa poukazovala na to, že celkovo bolo objednaných 76 porcií, avšak potvrdila, že bezprostredne pred svadbou znížila počet jedál na 65, pričom v tomto smere nedostala žiadne potvrdenie od navrhovateľa, avšak v skutočnosti bolo vydaných iba 65 porcií, ktoré boli i následne fakturované. Súd v danom prípade neuznal dodávku bieleho sudového vína a červeného sudového vína, nakoľko z výsluchu svedkov mal súd za preukázané, že predmetom dodávky nebolo poskytnutie tohto vína, nakoľko víno si dodávala odporkyňa sama. 19. Čo sa týka položky vo svadobnom účte v sume 639,06 eur súd mál za preukázane a to z výsluchu navrhovateľa ako aj z korešpondencie, ktorá predchádzala svadbe, že odporkyňa dala pokyn, aby si svadobní hostia objednávali miešané nápoje ako i ďalší alkohol voľne v bare. V tejto súvislosti bol zriadený účet, kde blokované nápoje za svadobný večer a noc predstavovali sumu 639,06 eur. 20. V tejto súvislosti mal súd za preukázané, že bezprostredne po konaní svadby bol predložený odporkyni hoc i rukou písané vyúčtovanie, ktoré korešpondovalo so sumou 639,06 eur. Vzhľadom na počet hostí a skutočnosť, že účastníci tento spôsob vydávania nápojov si dohodli, súd túto položku uznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne M.. Súd neuznal z nápojov alkoholický nápoj čerešňovica, o ktorej síce odporkyňa sa vyjadrovala, že táto by mala byť predmetom dodávky, ale nebolo preukázané, že reálne i predmetom dodávky bola. 21. Čo sa týka prenájmu ubytovacích priestorov, súd mal za preukázané a to výsluchom svedkyne R., že pre odporkyňu boli rezervované dve izby, ktoré boli i využité. Súčasťou faktúry za dve izby boli účtované i suma 60 eur za prístelky. Súd túto sumu za prístelky neuznal, nakoľko nebolo preukázané, že tieto prístelky v izbách boli využité. Skutočnosť, že navrhovateľka si objednala izby, tak túto potvrdila i vo svojej výpovedi. Čo sa týka výšky ceny, tieto neboli dohodnuté priamo pri uzatváraní, avšak vyplývali z cenníka, ktorý bol verejne prístupný za túto službu. 22. Čo sa týka ceny za využitie svadobnej sály v hodnote 790 eur a modrého salóna v hodnote 590 eur v tejto časti nebolo sporným, že vznikla povinnosť odporkyne za toto zaplatiť. Túto svoju povinnosť vo svojej výpovedi nepopierala, naopak, túto uznávala. 23. Súd mal teda ako je vyššie uvedené preukázanú dohodnutú cenu za obstaranie služby, teda cenu za poskytnutú stravu, cenu za poskytnutý priestor a cenu za poskytnuté ubytovanie a mal dohodnutú i dobu obstarania, čo bola svadba, ktorá sa konala dňa 14.07.2012. 24. Vzhľadom na námietky odporkyne, že obstaranie veci, ktoré bolo obsahom zmluvného vzťahu a to najmä v súvislosti podaným svadobným menu malo vady čo do kvality a množstva, súd posúdil eventuálnu otázku zodpovednosti za vady v súlade so všeobecnými ustanoveniami občianskeho zákonníka z titulu zodpovednosti za vady. 25. Vadu je možné vytknúť buď označením vady veci alebo popísaním ako sa vada prejavuje. Samotné oznámenie, že vec má vadu, k uplatneniu nároku z titulu zodpovednosti za vady nepostačuje. Začiatok 6 mesačnej lehoty k vytknutiu vady sa viaže k okamžiku, kedy odporkyňa objektívne mala možnosť vec prehliadnuť. Ak vada nebola vytknutá v 6 mesačnej prekluzívnej lehote, právo z titulu zodpovednosti za vady zanikne. 26. V danom prípade došlo k obstaraniu veci dňa 14.7.2012, kedy bolo podané svadobné menu pozostávajúce zo svadobnej večere a studeného a teplého bufetu. Vzhľadom na charakter tohto obstarania bolo potrebné reklamovať a vytknúť vadu bez zbytočného odkladu, teda okamžite, nakoľko následne bezprostredne došlo k spotrebovaniu veci. Najneskôr bolo možné vadu vytknúť v prekluzívnej lehote do 14.02.2013 a eventuálne si uplatniť nároky v premlčacej lehote do 14.2.2016. 27. Ako bolo vyššie uvedené, vytknutie vady treba kvalifikovať ako právny úkon, ktorým musí byť dostatočne určitý a vada musí byť dostatočne určitým spôsobom popísaná, aby bolo možné posúdiť existenciu takejto vady. 28. Jediným aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku z titulu zodpovednosti vady ako i vytknutie vady bola osoba účastná záväzkovo právneho vzťahu zmluvy o obstaranie veci, v danom prípade sa jednalo o odporkyňu. 29. Odporkyňa v priebehu súdneho konania nezaložila a nepreukázala, že by vadu písomne vytkla v lehote do 14.2.2013, kedy uplynula prekluzívna lehota. 30. Vo svojej výpovedi pred súdom dňa 1.12.2015 uviedla, že bezprostredne po svadbe volala pani M. a reklamovala množstvo jedla, ktoré bolo dodané. Konkrétne reklamovala, že im nebolo vrátené nespotrebované jedlo, keď bolo povedané, že všetko toto jedlo sa spotrebovalo. Pričom nevrátené jedlo sme reklamovali vo všeobecnosti. Takto vytknutú vadu nemožno kvalifikovať ako dostatočne určitým spôsobom, z ktorého by bolo zrejmé v akom rozsahu bolo dodané jedlo v menšom rozsahu ako pôvodne bolo objednané a následne i fakturované. Pokiaľ by súd i uznal takúto všeobecnú reklamáciu, tak z konania nevyplynulo, že by odporkyňa preukazným spôsobom si aj takýto nárok uplatnila, nakoľko svedkyňa M. vo vzťahu ktorej malo dôjsť k uplatneniu tohto nároku toto vo svojej výpovedi poprela. Eventuálne vydanie nespotrebovaného jedla nemôže byť obsahom reklamácie, čo do kvality a vydaného množstva. Rovnako v ich prípade, ak by toto súd kvalifikoval ako reklamáciu z titulu zodpovednosti za vady, tak táto vytka bola tak všeobecná, že nie je možné ju posúdiť. Pokiaľ účastníci v priebehu konania poukazovali i na kvalitu jedla, tak v tomto smere nebolo preukázané žiadne vytknutie vady v prekluzívnej lehote. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na eventuálnu zodpovednosť za vadu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa vady dostatočne určitým spôsobom vytkla navrhovateľovi a to v čase do 14.2.2013 kedy jej právo z titulu zodpovednosti za vady zaniklo. 31. Súd v danom prípade poukazuje i na povinnosť odporkyne vytknúť vady bez zbytočného odkladu potom, čo mal možnosť vec prezrieť a to bolo dňa 14.7.2012, kedy bolo podané svadobné menu. V danom prípade lehota bez zbytočného odkladu je lehotou síce poriadkovou a ak nebude dodržaná táto lehota, tak nemá to za následok preklúziu zodpovednosti za vady, ale v danom prípade nie je možné následne rozsah vád posúdiť, nakoľko dňa 14.7.2012 došlo i k spotrebovaniu veci, nakoľko ako bolo preukázané svadobné menu sa zjedlo a posudzovať jeho kvalitu inokedy ako dňa 14.7.2012 nie je možné a to rovnako ani čo do množstva. 32. Koniec koncov odporkyňa si ani z titulu zodpovednosti za vady v premlčacej 3 ročnej lehote žiadny nárok neuplatnila. Pokiaľ ostala pasívna a neuhradila faktúru, ktorá jej bola doručená, tak z takéhoto konkludentného konania nemožno dovodiť, že došlo k uplatneniu si nároku z titulu zodpovednosti za vady. Ako však bolo už vyššie uvedené, takýto nárok si ani uplatniť nemohla, nakoľko došlo k jeho preklúzii do 14.2.2013. 33. Pokiaľ odporkyňa poukazovala na vady z plnenia, spočívajúce v tom, že došlo k odcudzeniu kytice, ktorá bola darom na svadbe od sesternice, respektíve, že došlo k odcudzeniu vína, alebo zákuskov, respektíve, že navrhovateľ sa snažil použiť niektoré predmety, ktoré boli predmetom výzdoby, ktoré si odporkyňa sama doviezla, tak v tejto súvislosti súd konštatuje, že toto nebolo obsahom záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania a preto toto z titulu zodpovednosti za vady súd nemohol posudzovať. Pokiaľ odporkyni pri organizácií svadby zo strany navrhovateľa vznikla nejaká škoda odcudzením jej predmetov (víno, zákusky, kytica) a v tejto súvislosti jej vznikla škoda, bolo jej povinnosťou túto škodu vyčísliť a vyzvať navrhovateľa na jej úhradu a doručením takejto výzvy by sa náhrada škody stala splatnou, pretože v danom prípade záväzok z titulu zodpovednosti za škodu je splatný na výzvu poškodeného. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa vyzvala na náhradu škody a z toho dôvodu nebolo možné, ani aby eventuálnu škodu, ktorú ani v konaní nevyčíslila si uplatnila ako započítací prejav, nakoľko jej pohľadávka z titulu náhrady škody sa doposiaľ nestala splatnou. 34. Navrhovateľ v žalobnom návrhu žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne a to od 28.07.2012 teda od splatnosti faktúry. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal kedy uvedenú faktúru, ktorá bola zároveň výzvou na zaplatenie peňažnej sumy doručil odporcovi. Rovnako nepreukázal, kedy odporcovi doručil upomienku na zaplatenie žalovanej sumy. Súd mal za preukázané až doručenie žalobného návrhu spolu s platobným rozkazom a to dňom 31.12.2013. Vzhľadom na to, že výzva na zaplatenie bola doručená 31.12.2013 povinnosť plniť bolo 1.01.2014 a odporkyňa sa tak dostala do omeškania dňom 2.01.2014. Z uvedeného dôvodu súd priznal úrok z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia od 2.02.2014, pričom výšku úroku súd priznal v súlade s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. čo predstavovalo k uvedenému dňu výšku 8,25% ročne. 35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a s prihliadnutím na ustanovenie § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, keď vzhľadom na čiastočný úspech v spore súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 88%, keď žalovaná suma 4104,66 eur predstavovala 100%, z toho 1% 41,65 potom z priznanej sumy 3867,06 eur predstavuje 94% úspech a 6% neúspech. Pokiaľ od úspechu odrátame neúspech 94 - 6 = 88. Takýto podiel na trovách konania súd priznal navrhovateľovi. 36. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol, alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaná odôvodnila podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. Žalovaná namieta, že sporným bodom konania bola kvalita a množstvo svadobného menu a večerného bufetu. Žalovaná opätovne poukazuje na to, že v svadobný deň nebolo po 22:00 hod. na svadobnej hostine jedlo, pričom p. M. jej pri predbežnom prerokovaní odporučila počet porcii, pri počte hostí 76. Žalovaná ďalej tvrdí, že počas týždňa po svadbe sa aj s manželom s p. M. stretli a reklamovali služby poskytnuté žalobcom. Podľa tvrdenia žalovanej, tá urobila reklamáciu za poskytnuté služby ústne a stihla tak lehotu na podanie reklamácie. Odvolateľka taktiež tvrdí, že p. Novák na spoločnom stretnutí ako konateľ žalobcu sľúbil žalovanej ako kompenzáciu za reklamované služby zľavu vo výške 400 eur, čím uznal vady poskytnutých služieb. Podľa žalovanej žalobca taktiež nepreukázal v konaní dodanie množstva ním fakturovaného jedla. 37. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú náhradou trov odvolacieho konania. Žalobca poukazuje na to, že z dokazovania vyplynulo, že jednotlivé spotrebované položky občerstvenia boli ním riadne predložené žalovanej nasledujúci deň po svadbe, Žalovaná bola riadne oboznámená so sumou, ktorá bude pod položkou občerstvenia fakturovaná a kópie jej boli odovzdané, pričom žalovaná túto skutočnosť účelovo popiera. Žalobca ma za to, že aj napriek tomu, že mu súd neuznal niektoré fakturované položky (čerešňovica, víno) vo zvyšku sa vysporiadal s právnymi skutočnosťami a dôkazmi správne. Žalobca poukazuje na to, že si žalovaná doteraz neuplatnila žiadnu náhradu škody za stratenú kyticu. Žalobca tvrdí, že doteraz neprišlo k uplatneniu si reklamácie od žalovanej za poskytnuté služby. 38. K vyjadreniu žalobcu zaslala repliku vyjadrenia žalovaná. Žalovaná v rámci svojej repliky opätovne uvádza skutočnosti uplatnené v rámci svojho odvolania. 39. K replike žalovanej, žalobca dupliku svojho vyjadrenia nezaslal. 40. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 41. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené. 42. Po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie, odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.05.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 4104,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.07.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3867,06 eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 2.01.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo tento v časti žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd taktiež má z obsahu spisu súdu prvej inštancie za to, že žalovaná v súlade s § 504 občianskeho zákonníka stihla lehotu na vytknutie vád žalobcovi, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania. 43. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. 44. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby ho mohol odvolací súd v prípade odvolacieho konania preskúmať. 45. O výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).