Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/221/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713213611 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713213611.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: H. Š., U.. XX. XX. XXXX, R. Š. Z.. Č.. XXXX/XX, D., zastúpená advokátkou: JUDr. Jitka Hasíková, Jakubovo námestie č. 13, Bratislava, proti žalovanému: C. E., U.. XX. XX. XXXX, R. G. Z.. Č.. XX, D., zastúpený advokátom: JUDr. Marián Chovanec, Trnavská cesta č. 60, Bratislava, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. februára 2016, č. k. 10C/248/2013 - 112, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti, a to pozemok parcela registra „V. Č.. XXXX/XX o výmere 737 m2, druh pozemku vinica a parcela registra „V. Č.. XXXX/XX o výmere 381 m2, druh pozemku ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, pre okres D., O. D., katastrálne územie I.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 15 ods. 1, 2, 3, § 32 ods. 1 písm. a) bod 1, § 42i zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, účinného k 23. 08. 1993 a vecne tým, že viazaný skutkovým vymedzením uplatneného nároku nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné uzavrieť, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva čo aj len časť parcely registra „V. Č.. XXXX/XX K. Č.. XXXX/XX, z dôvodu ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, dňa 15. 02. 1993 bola spísaná zápisnica na Poľnohospodárskom družstve I. podľa § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 330/1991 Zb. z prerokovania uplatnených vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v nájme poľnohospodárskeho družstva medzi vlastníkom C. E. (žalovaným) a Poľnohospodárskym družstvom I., keď žalovaný žiadal vyčleniť pôvodný pozemok na vložke Č.. XXX, a to parcelu Č.. XXXX o výmere 2802 m2 v katastrálnom území I. s tým, že sa vyčlení náhradný pozemok za pôvodný v lokalite G., keď z dôvodu neprístupnosti parcely Č.. XXXX/X o výmere 5000 m2 sa do bezplatného užívania prideľuje na čas do schválenia projektu pozemkových úprav náhradný pozemok v T. Za E. o výmere 5000 m2 a za ostatné pozemky bude uzatvorená nájomná zmluva po zbere úrody. Uviedol, že Pozemkový úrad R. - H. rozhodnutím zo dňa 23. 08. 1993, č. j. 983/93/Š schválil podľa § 15 ods. 2 zákona č. 30/1991 Zb. (správne 330/1991 Zb. pozn. odvolacieho súdu) urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku D. D., ktoré sa vykoná podľa priložených vytyčovacích náčrtov s tým, že na štvrtej strane rozhodnutia v časti Náhradne pozemky, lokalita G. je pod poradovým číslom X uvedený žalovaný s výmerou náhradného pozemku 2802 m2 a v časti Náhradné pozemky, lokalita D. E. je pod poradovým číslom 36 uvedený žalovaný s výmerou náhradného pozemku 5000 m2, pričom z výkazu výmer geometrického plánu č. 51/2011 vypracovaného B.. C. N. vyplýva, že pôvodná parcela registra „. Č.. XXXX/X o výmere 8712 m2, druh pozemku vinice, bola rozdelená na parcelu registra „. Č.. XXXX/X o výmere 7975 m2, druh pozemku vinice a parcelu registra „. Č.. XXXX/XX o výmere 737 m2, druh pozemku vinice a pôvodná parcela registra „. Č.. XXXX/X o výmere 1509 m2, druh pozemku ostatné plochy, bola rozdelená na parcelu registra „. Č.. XXXX/X o výmere 1128 m2, druh pozemku ostatné plochy a parcelu registra „. Č.. XXXX/XX o výmere 381 m2, druh pozemku ostatné plochy s tým, že podľa výpisu z obchodného registra bol na majetok Poľnohospodárskeho družstva D. uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/196/97-87 zo dňa 05. 02. 1998 vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že postupom podľa zákona o pozemkových úpravách bolo rozhodnuté o pozemkových úpravách tak, ako sú vyjadrené v uvedenom rozhodnutí a sú súčasťou jeho príloh, ktoré sú tvorené vytyčovacími náčrtmi s tým, že Pozemkový úrad nariadil urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav, keď o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov vyhotovil zjednodušený rozdeľovací plán a nakoľko nebolo možné z hospodárskych dôvodov vyčleniť vlastníkovi pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, boli mu pridelené iné pozemky do bezplatného náhradného užívania, pričom proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie. Poukázal na skutočnosť, že z uvedeného vyplýva a podporuje to aj list Obvodného pozemkového úradu v E. zo dňa 02. 03. 2013, že žalovanému bol pridelený náhradný pozemok v lokalite G. v rovnakej výmere za pôvodný pozemok parcelu č. XXXX a náhradný pozemok v lokalite D. E. v rovnakej výmere za pôvodný pozemok parcelu č. XXXX/X, z dôvodu ktorého nesúhlasil s tvrdeným skutkovým stavom o nedostatku v zákonnom postupe orgánov štátu pri schválení urýchleného usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ktoré by mali spočívať v nedostatku označenia pôvodných pozemkov, či bližšej špecifikácii náhradných pozemkov, nakoľko tento zákonný postup a rozhodnutia orgánu štátu nemožno prekrývať s právnou úpravou zákona Č.. XXX/XXXX Zb. a podmieňovať právnu možnosť užívať pozemok zmluvou s vlastníkom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Nestotožnil sa ani s argumentáciou § 42i zákona o pozemkových úpravách účinného v znení po 01. 01. 2008, kedy rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, nakoľko ustanovenia (zrejme ustanovenie, pozn. odvolacieho súdu) § 42i zákona o pozemkových úpravách nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2008 v znení rozhodnutie (rozhodnutia) o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k zániku vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania s tým, že rozhodnutie podľa prvej vety stráca platnosť aj vtedy, ak pozemok v náhradnom užívaní bol použitý na iné účely, ako je hospodárenie na pôde, pričom užívateľ takého pozemku postupuje podľa osobitného predpisu a pri zániku vlastníckeho práva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, môže nový vlastník pokračovať v užívaní náhradného pozemku po dohode s vlastníkom takého pozemku, keď uvedené dôvody zániku platnosti rozhodnutia platia aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 01. januárom 2008. Uviedol, že zákon osobitne neupravuje prechodné ustanovenia k tejto zákonnej zmene (samotné ustanovenie je prechodným) a výslovne rieši spätný právny účinok v poslednej vete, ktoré upravuje, že dôvody v tomto ustanovení uvedené sa vzťahujú aj na rozhodnutia vydané pred 01. 01. 2008, a preto s poukazom na tvrdený skutkový stav, že o vytýčenie pozemkov v katastrálnom území I. požiadalo Poľnohospodárske družstvo D., na majetok ktorého bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/196/97-87 zo dňa 05. 02. 1998 vyhlásený konkurz a zápisnica zo dňa 15. 02. 1993 bola spísaná na Poľnohospodárskom družstve I. a týkala sa prerokovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v nájme D. I., na ktorého majetok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 03. 1998, sp. zn. Z-2-1K/101/96 vyhlásený (na majetok Poľnohospodárskeho družstva I.) konkurz nesúhlasil, že ustanovenie účinné od 01. 01. 2008 sa jeho právnymi účinkami zániku platnosti rozhodnutia vťahuje (vzťahuje) aj na situáciu, keď konkurz bol vyhlásený v roku 1998, keďže podľa § 42h zákona o pozemkových úpravách účinného od 01. 01. 2008, sa konania o zjednodušených a zrýchlených postupoch začaté pred 01. januárom 2008 dokončia podľa predpisov platných do 01. januára 2008. Poukázal na skutočnosť, že vypratať pozemok, či jeho časť možno iba v prípade, ak je preukázaný skutočný stav veci, teda neoprávnené užívanie určitého pozemku, či jeho časti a nakoľko bol predmet konania vymedzený vlastníckym právo k parcele registra „. Č.. XXXX/XX K. Č.. XXXX/XX bolo potrebné preukázať, že tieto parcely ako pozemky v teréne sú súčasťou pozemku, ktorý užíva žalovaný, nakoľko bez tohto dôkazu nemožno žalobe na vypratanie vyhovieť, pretože nie je osvedčené základné skutkové tvrdenie s tým, že priložený geometrický plán a kópie vytyčovacích náčrtov dávajú len hrubý obraz o prípadnej dôvodnosti tvrdení žalobkyne, avšak bez výrazných pochybností tento stav nepreukazujú. Uviedol, že žalovaný by mal užívať časť parcely Č.. XXXX/X (podľa vytyčovacieho náčrtu), pričom z tohto pozemku bola vytvorená iba parcela Č.. XXXX/XX a parcela Č.. XXXX/XX bola vytvorená z parcely Č.. XXXX/X, ktorej časť nikdy žalovanému nebola do náhradného užívania pridelená. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99, 50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 599, 68 eur spolu s 20 % DPH, vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 29. 04. 2015, 28. 10. 2015 a 24. 02. 2016) á 69, 91 eur + 4 x režijný paušál á 8, 39 eur, za náhradu za stratu času za cestu na pojednávania v sume 154, 74 eur a náhradu cestovných výdavkov (3 x 40 km x 0,183 eur a 3 x 40 km, spotreba 7,3 l/100 km, cena 1,1 eur za 1 liter nafty). 2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), d), e) a f) O. s. p. a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že hlavným dôvodom zamietnutia žaloby je to, že súd prvej inštancie viazaný skutkovým vymedzením uplatneného nároku nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné uzavrieť, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva čo i len časť parcely registra „. Č.. XXXX/XX K. Č.. XXXX/XX, keď vychádzal z názoru, že vypratať pozemok alebo jeho časť možno iba v prípade, ak je preukázaný skutočný stav veci, teda neoprávnené užívanie pozemku alebo jeho časti s tým, že ak bol predmet konania vymedzený vlastníckym právom k parcele registra „. Č.. XXXX/XX K. Č.. XXXX/XX, bolo potrebné preukázať, že tieto parcely ako pozemky v teréne sú súčasťou pozemku, ktorý žalovaný užíva. Uviedla, že podľa § 120 ods. 3 O. s. p. si môže súd osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov s tým, že žalovaný ani raz nespochybnil skutočnosť, že predmetné parcely užíva, resp. ich časti v jej vlastníctve, keď akákoľvek obrana žalovaného spočívala výlučne v poukazovaní na Rozhodnutie Pozemkového úradu R. - H., ktoré má predstavovať právny dôvod ich užívania, pričom na pojednávaní dňa 28. 10. 2015 výslovne uviedol, že vie, že pozemok, ktorý užíva z kraja cesty bol F. (jej meno za slobodna), a preto si mal konajúci súd tento záver osvojiť aj bez potreby jeho dokázania z jej strany. Poukázala na skutočnosť, že počas celého konania nebola zo strany prvoinštančného súdu naznačená absencia takéhoto dôkazu, ani potreba jeho predloženia, vzhľadom k čomu nemala dôvod zabezpečovať vykonanie ďalšieho dôkazu, so zabezpečením ktorého by boli spojené jej značné finančné náklady. Namietla, že uvedené je možné klasifikovať ako porušenie základného princípu rovnosti strán (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00). Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že súd prvej inštancie riešil ako predbežnú otázku, aj otázku existencie právneho dôvodu užívania daných parciel žalovaným, v rámci ktorej dospel k záveru, že nadobudol užívacie právo k nim na základe Rozhodnutia Pozemkového úradu R. - H. zo dňa 23. 08. 1993, č. j. 983/93 Š, ktorým schválil urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku D. D. a poukázala na ust. § 15 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb., z ktorého ako aj z časti odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru súdu prvej inštancie právne vzťahy vzniknuté Rozhodnutím Pozemkového úradu R. - H. zo dňa 23. 08. 1993, č. j. 983/93 Š nie sú trvalé a teda trvalým nie je ani ich rozdelenie, nakoľko toto je platné iba do doby schválenia pozemkových úprav podľa § 13 zák. č. 330/1991 Zb. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal otázkou takéhoto schválenia pozemkových úprav, ktoré by malo v zásade za následok zánik daného Rozhodnutia a práv z neho vyplývajúcich, napriek tomu, že ide o jednu z kľúčových skutočností pre posúdenie oprávnenosti či neoprávnenosti žalovaného užívať dané pozemky. Uviedla, že súdu prvej inštancie predložila zápisnicu Poľnohospodárskeho družstva I. zo dňa 15. 02. 1993, ktorá bola podkladom pre vydanie Rozhodnutia, z čl. IV ktorej vyplýva povinnosť žalovaného uzavrieť nájomnú zmluvu podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb., ktorú však žalovaný nepredložil, pričom z vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu v E. zo dňa 14. 02. 2013, č. 25/2013/Ra vyplýva, že takáto zmluva neexistuje, avšak prvoinštančný súd sa touto skutočnosťou v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď iba skonštatoval, že podľa jeho názoru postup podľa zák. č. 330/1991 Zb. nemožno prekrývať s úpravou § 2 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., a zároveň sa vôbec nevysporiadal s druhou uvádzanou skutočnosťou, a to s čl. IV danej zápisnice, ktorá bola podkladom pre vydanie Rozhodnutia a z ktorej vyplýva povinnosť žalovaného uzavrieť nájomnú zmluvu. K ust. § 42i zák. č. 330/1991 Zb. uviedla, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov sa dôvod zániku platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu, ktorým je právoplatnosť uznesenia súdu o začatí konkurzného konania vzťahuje aj na uznesenia o začatí konkurzného konania vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia, z dôvodu ktorého právoplatnosťou uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok D. I., zaniklo rozhodnutie Pozemkového úradu R. - H.. 3. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca, ktorému bolo odvolanie žalobkyne doručené dňa 19. 05. 2016, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. novembra 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 8. K odvolacím námietkam žalobkyne o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 9. K tvrdeniu žalobkyne v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 10. Z obsahu žaloby žalobkyne vyplýva, že sa domáhala uložiť žalovanému povinnosť vydať (vypratať) nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva Č.. XXXX ako pozemky registra „V.“, evidované na katastrálnej mape pod Č.. XXXX/XX o výmere 737 m2, druh pozemku - vinica a parc. č. XXXX/XX o výmere 381 m2, druh pozemku - ostatná plocha, ktoré od roku 1993 do súčasnosti užíva žalovaný tvrdiac, že právo užívať dané nehnuteľnosti mu vyplýva z Rozhodnutia Pozemkového úradu R. - H. zo dňa 23. 08. 1993, č. j. 983/93 Š s tým, že ich odmieta vypratať. 11. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporným, že Pozemkový úrad R. - H. Rozhodnutím zo dňa 23. 08. 1993, Č. j.: 983/93/Š schválil podľa § 15 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku D. D., ktorý požiadal o vytýčenie pozemkov v katastrálnom území I. vyčlenených zo svojho užívania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v časti je možné vlastníkom vyčleniť ich pôvodné pozemky s tým, že ak to možné nebolo z hospodárskych dôvodov, boli im pridelené náhradné pozemky a zároveň, že dané rozhodnutie o usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov platí po dobu do schválenia projektu pozemkových úprav podľa § 13 zák. č. 300/1991 Zb., ktorým sa budú upravovať vlastnícke a užívacie vzťahy k týmto pozemkom v celom katastrálnom území I.. V danom rozhodnutí je zároveň konštatované, že účastníci konania na pozemkoch vytýčených do náhradného užívania nesmú budovať oplotenie, realizovať stavby a vysádzať trvalé kultúry s tým, že žalovanému bol pridelený náhradný pozemok v lokalite G. o výmere 2802 m2 - vinica a v lokalite „D. E.“ - kultúra: roľa o výmere 5000 m2, keď z odpovede Obvodného pozemkového úradu H. E. zo dňa 20. 03. 2013, Č. 74/2013/207/Ra na žiadosť žalobkyne vyplýva, že žalovanému boli uvedeným rozhodnutím pridelené do náhradného užívania dva pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., pôvodná lokalita „G.“, na pozemku parc. č. „V.“ - L. XXXX/X, podľa rozdeľovacieho plánu pod poradovým číslom X, vinica o výmere 2802 m2 a v lokalite „D. E.“, na pozemku D.. Č.. „. - L. XXXX, podľa rozdeľovacieho plánu pod poradovým číslom X, orná pôda o výmere 5000 m2, pričom pozemok v pôvodnej lokalite „G.“ bol pridelený za pôvodný pozemok parc. č. XXXX a pozemok v lokalite „D. E.L.“ za pôvodný pozemok parc. č. XXXX/X. 12. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal sporné pozemky vyčlenené do bezplatného náhradného užívania podľa § 15 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, pričom zmena vlastníctva nie je dôvodom stratenia platnosti rozhodnutia vydaného príslušným správnym orgánom na úseku pozemkových úprav (pozemkovým úradom) o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov s tým, že zákon nestanovuje spätný postup, čiže vrátenie náhradného pozemku, ale v § 42i vymedzuje platnosť týchto rozhodnutí, dokedy možno takéto pozemky užívať, t. j. je potrebné skúmať, či za uplynulé roky od vydania predmetného rozhodnutia nedošlo k zmene zákonných podmienok, za ktorých bol náhradný pozemok vyčlenený do užívania a tým došlo k zániku užívacieho práva na náhradnom pozemku. 13. Z prechodných ustanovení zákona č. 330/1991 Zb., a to konkrétne z ust. § 42k citovaného zákona vyplýva, že konania o pozemkových úpravách začaté pred 01. 01. 2008, ak nie sú platné zásady pre umiestnenie nových pozemkov, sa po 01. 01. 2008, okrem § 42h, dokončia podľa tohto zákona. Z ust. § 42h vyplýva, že konania o zjednodušených a zrýchlených postupoch začaté pred 01. 01. 2008 sa dokončia podľa predpisov platných do 01. 01. 2008. 14. Podľa § 42i cit. zákona, rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu alebo schválením konania projektu pozemkových úprav alebo ak došlo k zániku vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania. To platí aj vtedy, ak takéto rozhodnutie bolo vydané pred 01. 01. 2008. 15. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že Poľnohospodárske družstvo D. požiadalo o vytýčenie pozemkov v katastrálnom území I. a na majetok tohto družstva bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. februára 1993, č. k. 2K/196/97 - 87 vyhlásený konkurz, ako aj na majetok Poľnohospodárskeho družstva I. uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. marca 1998, sp. zn. Z-2-1K/101/96, sa ustanovenie § 42i zákona o pozemkových úpravách (zánik rozhodnutia) vzťahuje aj na situácie, keď bol konkurz vyhlásený v roku 1998, nakoľko ako už odvolací uviedol vyššie, z ust. § 42h tohto zákona vyplýva, že konania o zjednodušených a zrýchlených postupoch začaté pred 01. 01. 2008 sa dokončia podľa predpisov platných do 01. 01. 2008. 16. Z Listu vlastníctva Č.. XXXX vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parciel registra „., Č.. XXXX/ X (o výmere 110 m2, druh pozemku: vinice), č. XXXX/XX (o výmere 204 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria), parcely č. XXXX/XX (o výmere 737 m2, druh pozemku: vinice) a č. XXXX/XX o výmere 381 m2, druh pozemku: ostatné plochy), a preto, pokiaľ sa svojou žalobou domáhala uložiť žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti s parcelným číslom XXXX/XX Č.. XXXX/XX, keď z časti parcely č. XXXX/X (podľa vytyčovacieho náčrtu), bola vytvorená iba parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX bola vytvorená z parcely č. XXXX/X, ktorej časť nikdy žalovanému nebola do náhradného užívania pridelená, bolo jej povinnosťou, pokiaľ chcela byť v spore úspešná preukázať, že ich žalovaný skutočne užíva. 17. K tvrdeniu žalobkyne v podanom odvolaní, že v priebehu konania žalovaný ani raz nespochybnil, že nehnuteľnosti v jej vlastníctve užíva, z dôvodu ktorého nebolo jej povinnosťou dôkazným prostriedkom danú skutočnosť preukazovať a súd prvej inštancie si mal preto tento záver osvojiť, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na obsah odporu, ktorý žalovaný podal proti rozkazu na plnenie vydaného súdom prvej inštancie dňa 22. januára 2014, č. k. 10C/248/2013 - 31 a ktorý bol žalobkyni do vlastných rúk doručený dňa 04. 02. 2014 a z ktorého nesporne vyplýva, že žalovaný už v odpore tvrdil, že pozemky, ktoré žalobkyňa žiada vypratať neužíva s tým, že bez relevantného zamerania v teréne nemôže žalobkyňa preukázať do akej miery a či vôbec, sa pozemky v jej vlastníctve prekrývajú s pozemkami, ktoré v súlade s Rozhodnutím užíva, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že užíva výlučne vinice a nie plochy, ktoré vinicami nie sú a za nedôvodné považoval žiadať o vypratanie parcely č. XXXX/XX o výmere 381 m2 „ostatná plocha“, ktorej užívanie vylúčil. 18. Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalobkyne, že nakoľko súd prvej inštancie v priebehu konania nenaznačil absenciu a ani potrebu predloženia dôkazu preukazujúceho neoprávnené užívanie nehnuteľností v jej vlastníctve žalovaným, porušil základný princíp rovnosti strán sporu, nakoľko vo všeobecnosti platí, že účastník konania (do 30. 06. 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno), keď dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú. Z uvedeného preto vyplýva, že bolo povinnosťou práve žalobkyne nárok, ktorý si v konaní uplatnila preukázať, pričom súd nie je povinný nahrádzať procesnú pasivitu strany sporu a stranu, ktorá je v konaní zastúpená advokátom ani poučovať (§ 5 ods. 2 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016), nakoľko do poučovacej povinnosti nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. 19. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že nakoľko žalobkyňa o tvrdenej nedôvodnosti ňou podanej žaloby žalovaným vedomosť mala, bolo jej povinnosťou na jeho tvrdenia reagovať alebo predložením dôkazu, ktorý by preukázal, že žalovaný nehnuteľnosti v jej vlastníctve skutočne užíva bez právneho dôvodu alebo vykonanie takéhoto dôkazu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhnúť. 20. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách malo toto bezplatné náhradné užívanie iba dočasný charakter, a to do momentu schválenia pozemkových úprav v dotknutom katastrálnom území; do momentu zániku poľnohospodárskeho podniku, ktorý vlastné pozemky žalovaného pôvodne užíval; do momentu vyhlásenia konkurzu na takýto poľnohospodársky podnik. Je nutné poukázať na skutočnosť, že aj keď na väčšine územia Slovenskej republiky pozemkové úpravy neboli ukončené, tak väčšina pôvodných poľnohospodárskych podnikov, ktoré boli povinné vyčleniť náhradné pozemky už k dnešnému dňu zanikla alebo vstúpila do konkurzu. Na túto skutočnosť reagovala aj platná právne úprava, keď pôvodné znenie ustanovenia § 15 zákona o pozemkových úpravách bola s účinnosťou od 01. 01. 2008 zrušená, čo znamená, že drvivá väčšina práv bezplatného náhradného užívania pozemkov už zanikla a vzťahy medzi užívateľom tohto pôvodne náhradného pozemku a jeho vlastníkmi sa v súčasnosti spravuje ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov. Teda užívateľ pôvodného náhradného pozemku (vyčleneného podľa ustanovenia § 15 zákona o pozemkových úpravách) bol povinný so skutočnými vlastníkmi tohto pozemku uzatvoriť nájomnú zmluvu, aby tento pozemok mohol ďalej užívať. 21. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, a preto tento rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).