Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713214705 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713214705.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Arcus International, s.r.o., 930 36 Horná Potôň č. 85, IČO: 36 259 829, zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát, Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému: Zeus Slovakia s. r. o., Bratislavská 85, 902 01 Pezinok, IČO: 35 926 660, zast. Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát, Farská 12, 949 01 Nitra, o zaplatenie ceny za dielo a iné vo výške 251,30 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/2/2014-66 zo dňa 7.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/2/2014-66 zo dňa 7.10.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 11,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobný návrh v časti zaplatenia peňažnej sumy 240,- eur zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.9.2013 domáhal zaplatenia od žalovaného peňažnej sumy 251,30 eur s príslušenstvom a náhrady trov súdneho konania. Svoj nárok založil na objednávke č. 12D5349 uskutočnenej žalovaným u žalobcu dňa 5.11.2012 - dodanie automatických dverí (zhotovenie diela). Žalobca za vykonanie diela vystavil žalovanému faktúru č. 112017 na sumu 1.966,16 eur splatnú 14.12.2012, ktorú žalovaný uhradil dňa 7.1.2013. Keďže žalovaný sa dostal s úhradou uvedenej faktúry do omeškania, vzniklo podľa žalobcu v zmysle čl. III bod 8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu právo na zaplatenie žalobcovi dohodnutých úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 10,- eur za každý deň omeškania. Výška úrokov z omeškania ku dňu podania žaloby bola vyčíslená pevnou sumou vo výške 11,30 eur a výška zmluvnej pokuty za obdobie od 15.12.2012 do zaplatenia vo výške 240,- eur, ktoré čiastky fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 01130001 zo dňa 7.1.2013. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol oprávnený. Skutkový stav súd prvej inštancie ustálil tak, že medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo, riadne odovzdanie diela ako aj zaplatenie ceny za dielo vo vyúčtovanej sume 1.966,16 eur. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný uhradil cenu za dielo po jej splatnosti súd prvej inštancie ustálil, že sa žalovaný v zmysle § 365 Obchodného zákonníka dostal so zaplatením ceny za dielo do omeškania, a keďže výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve o dielo, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, t.j. vo výške podľa predpisov podľa občianskeho práva, keď táto úprava bola účinná v čase vzniku omeškania. Úroky z omeškania súd prvej inštancie priznal s poukazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. a to vo výške 11,30 eur, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu rozporovaná. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za dobu z omeškania zo zaplatením sumy 1.996,16 eur za obdobie od 15.12.2012 do 7.1.2013 a to vo výške 10,- eur za každý deň omeškania, pričom tvrdil, že dohoda o zmluvnej pokute vznikla odsúhlasením obchodných podmienok žalobcu žalovaným. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa §§ 300 až 302 Obchodného zákonníka v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie najskôr skúmal, či dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá písomne. S poukazom na ust. § 43a a 43c Občianskeho zákonníka uzavrel, že dohoda o zmluvnej pokute ako dvojstranný prejav vôle nebol dovŕšený. Zistil, že návrh na uzavretie zmluvy o dielo, ktorý zaslal žalobca žalovanému pozostáva výlučne z objednávky č. 12D5349, pričom vytlačený e-mail z adresy L..sk zo dňa 5.11.2012 doručovaný na adresu X..sk neobsahuje uvedenie príloh tohto e-mailu a to objednávky a všeobecných obchodných podmienok žalobcu napriek skutočnosti, že ich zaslanie je uvedené. Keďže z tejto listiny nie je preukázané zaslanie uvedených príloh, nebolo podľa súdu prvej inštancie potom preukázané zaslanie všeobecných obchodných podmienok žalovanému. Z vytlačeného print screnu e-mailu z adresy L..sk zo dňa 5.11.2012 na adresu X..sk, t.j. z toho istého e-mailu ako bol vytlačený žalobcom je preukázané len zaslanie objednávky, nie však všeobecných obchodných podmienok. Z uvedených e- mailových správ súd prvej inštancie vyvodil, že síce technické nastavenie tlače odosielaných e-mailoch žalobcom neumožňuje zistenie druhu príloh, ktoré boli s týmto e-mailom zasielané, zistenie obsahu e- mailu však bolo možné z jeho vytlačeného zobrazenia u adresáta, t.j. žalovaného. Žalovaný objednávku č. 112D5349, ktorá nepochybne bola súčasťou uvedeného e-mailu vytlačil, túto podpísal, naskenoval a zaslal žalobcovi späť, čím bol dokonaný písomný prejav vôle v zmysle § 40 ods. 2 za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, avšak pokiaľ ide len o uzavretie písomnej zmluvy o dielo. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedený prejav vôle žalovaného, však neobsahoval všeobecné obchodné podmienky, keď v konaní nebolo preukázané, že by mu tieto boli s predmetným mailom doručené a teda vyjadril súhlas s ich obsahom. S poukazom na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že všeobecné obchodné podmienky žalobcu obsahujúce zmluvnú pokutu boli k návrhu zmluvy o dielo priložené, resp. že boli tieto v čase uzavretia zmluvy o dielo žalovanému známe. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu sa tak nestali súčasťou písomnej zmluvy o dielo a preto prvoinštančný súd žalobný návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 240,- eur zamietol. Tvrdenie žalobcu, že všeobecné obchodné podmienky žalobcu sú verejnej prístupné na internetovej stránke je podľa žalobcu irelevantné, keďže samotná prístupnosť všeobecných obchodných podmienok neimplikuje súčasne aj ich známosť žalovaného. Táto vedomosť žalovaného o obsahu všeobecných obchodných podmienok nebola preukázaná ani vyššie uvedeným mailom 5.11.2012. Rovnako nezodpovedalo zistenému skutkovému stavu tvrdenie žalobcu, že žalovaný potvrdil vedomosť o obsahu všeobecných obchodných podmienok podpisom písomnej objednávky, keď touto potvrdil len obsah na objednávke. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal, že by došlo k úprave e-mailu z 5.11.2012 zo strany žalovaného, k uvedenému tvrdeniu nevyprodukoval žiadny relevantný dôkaz a nenavrhol potrebný dôkazný prostriedok. K názoru žalobcu, že konanie žalovaného v danom prípade bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže došlo k ľahkovážnemu prístupu plneniu svojich povinností a teda k oneskoreniu plateniu splatných pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že predmetné tvrdenie žalobcu je len vo všeobecnej rovine a keby aj k nemu došlo, uvedené konanie žalovaného ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom nemá za následok vznik peňažnej povinnosti žalovaného na platenie zmluvnej pokuty, prichádzala by do úvahy len alternatíva v podobe neposkytnutia ochrany takémuto konaniu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Obdobne súd prvej inštancie vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu ohľadne nekalého konania žalovaného, keďže žalobca nekonkretizoval v čom spočíva porušenie povinností žalovanému v hospodárskej súťaži, o akú konkrétnu skutkovú podstatu nekalého súťažného konania ide, pričom žalobca sa v danom prípade mal domáhať nárokov vyplývajúcich z nekalosúťažného konania podľa ust. § 57 Obchodného zákonníka, nie však nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. O náhrade trov súdneho konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., pričom uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keďže v prejednávanej veci mal žalovaný úspech len čiastočne. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie sumy 240,- eur a časti o náhrade trov prvoinštančného konania. Odvolanie žalobca dôvodil ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na skutočnosť týkajúcu sa uzavretia zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným a teda dňa 5.11.2012 zaslal žalobca žalovanému po predbežných rokovaniach o podmienkach zmluvy o dielo e-mail, pričom v časti e-mailu: Predmet bolo uvedené: „Objednávka č. 12D5349 + Všeobecné obchodné podmienky Arcus International s.r.o.“ Z uvedeného teda podľa odvolateľa vyplýva, že v predmete a samotnom texte predmetného e-mailu bolo jednoznačne uvedené, že žalobca žalovanému zasiela objednávku ako aj všeobecné obchodné podmienky ako prílohu objednávky. Zo samotného e-mailu teda vyplýva, že každá objednávka žalobcu obsahuje aj prílohu všeobecných obchodných podmienok. Vytlačený e-mail predložený zo strany žalobcu síce neobsahuje všeobecné obchodné podmienky ako prílohu, avšak neobsahuje ako prílohu ani objednávku. Podpísanie objednávky zo strany žalovaného na druhej strane preukazuje doručenie objednávky, preukazuje preto podľa žalobcu aj doručenie všeobecne obchodných podmienok. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa mal u žalobcu domáhať doručenia všeobecných obchodných podmienok, keď ako príloha e-mailu tieto boli priložené, avšak podľa tvrdenia žalovaného mu doručené neboli. Podpísaním objednávky v písomnej forme žalovaný potvrdil aj skutočnosť, že s obsahom týchto všeobecných obchodných podmienok je žalovaný oboznámený. Žalovaný v písomnej forme podľa žalobcu potvrdil, že „všetky obchodné podmienky žalobcu sa riadia podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke žalobcu www.C..sk, s ktorými je žalovaný oboznámený“. Predmetné znenie bolo obsahom písomne podpísanej objednávky, ktorú žalovaný podpísal po doručení objednávky e-mailom vo vlastných priestoroch. Podmienka, že súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky bola v objednávke uvedená s čierne vyznačeným textom, tento text teda nebol uvedený s malými písmenami na dolnej časti objednávky, avšak na dobre viditeľnom mieste. Podpísaním objednávky žalovaný vyjadril svoj jednoznačný písomný súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami a teda potvrdil, že s obsahom všeobecných obchodných podmienok bol oboznámený, a taktiež, že vie, že tieto podmienky sú verejnej prístupné na internetovej stránke žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne a nesprávne vysporiadal so závermi rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/190/2010 ako aj so závermi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/333/2011 potvrdenom v rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/25/2013, ktoré boli predložené žalobcom v konaní. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátil vec na nové konanie, príp. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaného zaviaže k zaplateniu celej žalovanej sumy. 4. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 26.10.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 7. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo v písomnej forme v zmysle § 536 a nasl. podľa Obchodného zákonníka, rovnako nebolo sporné vykonanie diela a jeho odovzdanie objednávateľovi zo strany zhotoviteľa a výška ceny za dielo. Taktiež medzi stranami nebolo rozporovaná splatnosť ceny za dielo a to 14.12.2012, ani skutočnosť že žalovaný cenu za dielo uhradil oneskorene a to až dňa 7.1.2013. Strany sporu nedospeli však k dohode, či došlo k riadnemu uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, t.j. či súčasťou písomnej objednávky bola aj dohoda o zmluvnej pokute a teda, či táto dohoda bola medzi stranami platne uzavretá. 8. V obchodných záväzkových vzťahoch sa v súčasnosti stretávame s využívaním obchodných podmienok. Ich hlavným zmyslom je uľahčiť a urýchliť proces uzatvárania zmlúv za situácie, keď sa určité okolnosti medzi zmluvnými stranami pravidelne opakujú a preto nie je účelné a efektívne vpisovať ich do zmlúv v každom jednotlivom prípade. V uzatváranej zmluve sa tak použije odkaz na (Všeobecné) obchodné podmienky zmluvnej strany, čím sa relatívne jednoduchým spôsobom dotvorí jej obsah. Základná právna úprava všeobecných obchodných podmienok ja obsiahnutá v § 273 Obchodného zákonníka, ktorý rozlišuje medzi všeobecnými obchodnými podmienkami a inými obchodnými podmienkami. Všeobecné obchodné podmienky niekedy označované aj ako nepriame zmluvné dojednania, sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Nakoľko sa predpokladá, že sú všeobecne rozšírené a známe v príslušnej oblasti podnikania, k ich záväznosti postačí len samotný odkaz v zmluve. Výlučne na základe odkazu sa potom stanú záväznou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nevyžaduje sa žiadne osobitné vyhlásenie, že sa s nimi zmluvné stranami oboznámili alebo že sú im inak známe. Iné obchodné podmienky sú vypracúvané spravidla individuálnymi podnikateľskými subjektmi, ktoré presadzujú ich uplatnenie v rámci zmluvných vzťahov, do ktorých vstupujú. Často sa s nimi stretávame pri nákupe, predaji a distribúcii tovaru a poskytovaní rôznych servisných a poradenských služieb. Tieto podmienky nie sú všeobecne známe, pretože sa používajú len v rámci užšej oblasti podnikania, resp. užšieho okruhu osôb. Platia tak pre ne prísnejšie podmienky ich záväznosti. Okrem výslovného odkazu v zmluve, musia byť zároveň zmluvným stranám buď: · (preukázateľne) známe (napr. z predchádzajúcej spolupráce pri dlhodobých zmluvných vzťahoch) alebo · musia byť priložené k návrhu zmluvy. Tu je potrebné podotknúť, že nepostačuje, ak by boli iné obchodné podmienky poskytnuté len k nahliadnutiu pri podpise zmluvy. 9. Vychádzajúc z už uvedeného je zrejmé, že Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Inak je tomu však v situácii, ak je do nepodpísaných obchodných podmienok zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu. Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Ak teda napr. dojednanie o zmluvnej pokute alebo rozhodcovská doložka musia byť podľa zákona písomné, musia byť podpísané (okrem samotnej zmluvy) aj obchodné podmienky, do ktorých sú zahrnuté. Súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010) v týchto prípadoch zaujíma pomerne konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Za týmto reštriktívnym výkladom je pravdepodobne snaha ochrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu, keďže obchodné podmienky sa pravidelne využívajú pri rôznych druhoch spotrebiteľských zmlúv. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že dojednanie o zmluvnej pokute, ako inštitút, pre ktorý je zákonom vyžadovaná písomná forma, vyžaduje pre svoju platnosť, ako písomného právneho úkonu podpísanie stranami dohody. Ak takéto dojednanie bolo súčasťou obchodných podmienok žalobcu, museli byť preukázateľne podpísané aj predmetné obchodné podmienky, inak takéto dojednanie nevyvoláva právne následky. Preukázanie uvedeného v danom prípade zaťažuje žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho všeobecné obchodné podmienky, ktorých súčasťou bolo dojednanie o zmluvnej pokute, boli osobitne (okrem objednávky) podpísané konajúcou osobou, teda žalovaným. 11. V záujme právnej istoty je preto vhodné, aby si zmluvné strany zásadné a pre ne dôležité ustanovenia dohodli vždy radšej priamo v texte vlastnej zmluvy. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 13. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/2/2014 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).