Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713218169 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713218169.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanej: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, V., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO: 42 326 923, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, zastúpeného: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom Park Angelinum 2, Košice o zaplatenie 743,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.5.2015, č. k. 8C/90/2014-57, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO: 42 326 923, so sídlom Park Angelinum 2, Košice sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 447,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 211,20 eur od 12.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 124,33 eur od 10.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 109,19 eur od 10.3.2011 do zaplatenia a zo sumy 2,50 eur od 10.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 62,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 44,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 28,76 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (IV.). Opravným uznesením zo dňa 2.2.2017, č.k. 8C/90/2014-93 opravil uvedený rozsudok v záhlaví v časti označenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 51, § 52 ods. 1, 2, 3 a § 53a ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 5 ods. 7, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b) a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a vecne tým, že mal preukázané, že žalovaná neuhradila žalobcovi priznanú sumu 447,22 eur za služby elektronickej komunikácie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o pripojení, ktorú pohľadávku platne postúpil na žalobcu. Vo vzťahu k zostávajúcemu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 296,75 eur skonštatoval, že zmluvná podmienka upravujúca uvedenú zmluvnú pokutu bola viacerými všeobecnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú, z toho dôvodu ju nepodrobil opätovnému skúmaniu a žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), náhradu trov pomerne rozdelil s tým, že žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 447,22 eur s pomerným príslušenstvom a žalovaná bola úspešná v časti zaplatenia sumy 296,75 eur s pomerným príslušenstvom (t.j. žalobca bol úspešný v 60,11% a neúspešný v 39,89%, čím je pomer úspechu a neúspechu daný v 20,22%), čomu zodpovedá náhrada trov konania v sume 28,76 eur spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a v sume 44,50 eur spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konštatoval, že tento vstúpil do sporu na strane žalovanej len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty, pričom v tejto časti bol úspešný, z toho dôvodu mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v uplatnenej výške 62,56 eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej neprizná trovy konania a zároveň ho zaviaže na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu. Poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov konania vedľajšieho účastníka s odkazom na niektoré súdne rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012, sp.zn. 17Co/91/2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.6.2013, sp.zn. 5Co/375/2013, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.6.2013, sp.zn. 9Co/375/2013). Uviedol, že výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, pričom zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní s tým, že by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva (s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.6.2013, sp.zn. 5Co/375/2013). Namietal, že v danom prípade neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa sám vedľajší účastník, ale advokát, za služby ktorého žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Poukázal na to, že ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, čím do konania nepriniesol žiaden prínos. S poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. uviedol, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého má vystupovať, bez možnosti použitia § 101 ods. 3 O.s.p. (nie je možné uplatniť domnienku na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov). Na záver poukázal na podporu združení na ochranu spotrebiteľov zo strany Ministerstva hospodárstva SR formou dotácií, čím by priznanou náhradou trov bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. 4. Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 5.8.2015, v ktorom uviedol, že s účinnosťou od 15.10.2008 Občiansky súdny poriadok zaviedol novú skupinu subjektov (právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu), ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník v konaní, pričom legitimáciu na vstup tohto účastníka do konania dáva samotný zákon a pre jeho vstup postačuje preukázať, že je právnickou osobou a jej predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv. Poukázal na to, že v priebehu sporu oznámil súdu vstup do konania, oboznámil sa s predmetom sporu, vstúpil do konania z dôvodu žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku s nemožnosťou jej moderácie, z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Upozornil, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol a v odôvodnení odkázal na aktuálnu judikatúru súdov, na základe ktorej bola zmluvná pokuta zo zmlúv právneho predchodcu žalobcu určená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s uplatnením trov právneho zastúpenia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.7.2013, sp.zn. 6Co/219/2012, podľa ktorého je služba advokáta u právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv pochopiteľná a logická, pretože úspech je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má, ale aj schopnosťou toto právo uplatniť. Pokiaľ ide o právnu hodnotu vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, poukázal na skutočnosť, že má vedomosť o viacerých sporoch, v ktorých súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo a priaznivejší výsledok v súdnom spore bol z pohľadu spotrebiteľa dosiahnutý až procesnou intervenciou vedľajšieho účastníka. Zároveň poukázal na dlhodobú a opakovanú prax žalobcu, ktorý si uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. premlčané pohľadávky, a to formulárovými hromadnými žalobami, pričom práve voči nemu by bolo namieste aplikovať ust. § 150 O.s.p. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne dotácií uviedol, že mu neboli zo strany Ministerstva hospodárstva SR poskytnuté žiadne dotácie. Ako príklad aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov v otázke náhrady trov konania vedľajšieho účastníka poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.2.2015, sp.zn. 16Co/1562/2014, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.5.2015, sp.zn. 26Co/204/2015, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.6.2014, sp.zn. 2Co/15/2014, nález Ústavného súdu SR zo dňa 7.7.2009, sp.zn. ÚS II. 2257/08 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian vs. Rumunsko zo dňa 6.12.2007. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že o odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., pričom súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (platnom v čase jeho rozhodovania). V záujme zachovania právnych účinkov úkonu žalobcu (podaného odvolania) vec skúmal aj z hľadiska prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., so zachovaním postavenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (ktorý inštitút v súčasnosti platný Civilný sporový poriadok nepozná), nakoľko v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tak na strane žalobcu ako aj vedľajšieho účastníka. 10. Vo vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd postupoval v súlade so zásadou úspechu v spore, pričom vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník vstúpil do konania výlučne v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty, v ktorej bol aj plne úspešný, v dôsledku čoho mu patrí nárok na plnú náhradu trov konania. V súvislosti s účelnosťou vynaložených trov vedľajšieho účastníka, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia odvolací súd dospel k záveru, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (strana sporu), t.j. má právo na právnu pomoc a právo na náhradu trov konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v danom prípade ide o právnickú osobu, ktorej účelom je ochrana práv a záujmov spotrebiteľov. V tomto smere sa teda priklonil k judikatúre, ktorá nevylučuje možnosť zastúpenia združenia na ochranu spotrebiteľov (ako vedľajšieho účastníka) právnym zástupcom s nárokom na náhradu trov právneho zastúpenia (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012, sp.zn. 17Co/87/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.3.2012, sp.zn. 7Co/34/2012). Pokiaľ ide o prínos vedľajšieho účastníka do konania (jeho výsledku), odvolací súd poukazuje na to, že i keď možno vo všeobecnosti evidovať hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľov do súdnych sporov, v danom prípade sa vedľajší účastník vyjadril k žalobe (v časti uplatnenia zmluvnej pokuty) až po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, a to ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, teda nemožno konštatovať, že by išlo o formulárové hromadné podanie bez znalosti konkrétnej veci. Hoci skúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je ex offo povinnosťou vec prejednávajúceho súdu, odvolací súd poukazuje, že obrana vedľajšieho účastníka smerovala okrem poukázania na neprijateľnosť zmluvnej podmienky upravujúcej zmluvnú pokutu v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou, aj na prípadnú zmenu právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku používanej zo strany žalobcu v obdobných sporoch, a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu súdna kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nezakladá automaticky neúčelnosť obrany vedľajšieho účastníka (ako právnickej osoby zriadenej na ochranu spotrebiteľov), ktorý na neprijateľné zmluvné podmienky v priebehu sporu poukázal, ak naviac, tak ako je tomu v danom prípade, uplatnil kvalifikované vyjadrenie ku všetkým aspektom uplatňovaného nároku, (v ktorej časti sa stal účastníkom konania). 11. Vo vzťahu k účinkom vstupu vedľajšieho účastníka do konania, odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade prišlo k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania za účinnosti právnej úpravy, v rámci ktorej nebol súhlas toho, na koho strane má vedľajší účastník vystupovať, potrebná. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. upravujúce vedľajšie účastníctvo právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bolo zmenené s účinnosťou od 1.1.2015, a to na základe novely Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 353/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Touto novelou bolo (okrem iného) doplnené ust. § 93 ods. 3 O.s.p. o druhú vetu, podľa ktorej ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Pretože zákonodarca v intertemporálnych ustanoveniach neustanovil inak, platí, že podľa tejto procesnoprávnej úpravy sa bude postupovať aj v konaniach začatých pred nadobudnutím jej účinnosti s tým, že právne účinky už uskutočnených procesných úkonov musia zostať zachované. Nakoľko k vzniku vedľajšieho účastníctva v konaní dochádza okamihom, v ktorom dôjde súdu oznámenie, že vedľajší účastník vstupuje do konania a na stranu ktorého hlavného účastníka, konajúci súd musí pri posudzovaní splnenia podmienok vstupu vedľajšieho účastníka do konania, t. j. právnych účinkov oznámenia o vstupe do konania, vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase doručenia predmetného oznámenia súdu. Ust. § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 však pre účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania expressis verbis nevyžadovalo výslovný súhlas hlavného intervenienta. Námietka žalobcu, týkajúca sa nesplnenia podmienok vstupu vedľajšieho účastníka do konania, je na základe uvedeného nedôvodná. 12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti , týkajúcej sa nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania voči žalobcovi, ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).