Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207840 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714207840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoletého: E. O. P. B. Ť. Y. , narodený XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - P.. X. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. U., T. XX a otec - P.. P. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. U.. F. XX, o návrhu otca a plnoletého E. na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. februára 2016, č.k. 12P 297/2014-80, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, zo dňa 12. februára 2016, č.k. 12P 297/2014-80, v časti zvýšeného výživného na toho času plnoletého E. O., narodeného XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 66,39 € mesačne na sumu 200,- € mesačne, počnúc dňom 26.08.2014, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám plnoletého syna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, v časti zročného výživného na plnoletého E. za obdobie od 26.08.2014 do 31.01.2016 v sume 2.297,23 €, ktorú je matka povinná splácať v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.03.2016 k rukám plnoletého syna E. pod následkom straty výhody splátok a v časti, v ktorej súd prvej inštancie zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2009, č.k. 4Co 97/2008-559 v časti výšky výživného na plnoletého E., p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 12.02.2016, č.k. 12P 297/2014-80, uložil matke povinnosť platiť zvýšené výživné na toho času plnoletého E. O., z doterajšej sumy 66,39 € mesačne, na sumu 200,- € mesačne, počnúc dňom 26.08.2014, ktorú je matka povinná zasielať k rukám plnoletého syna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súčasne rozhodol tak, že zročné výživné na plnoletého E. za obdobie od 26.08.2014 do 31.01.2016 v sume 2.297,23 € je matka povinná splácať v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.03.2016 k rukám plnoletého syna E., pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca a plnoletého E. zamietol. Týmto rozsudkom súdu prvej inštancie sa mení rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2009, č.k. 4Co 97/2008-559, v časti výšky výživného na plnoletého E.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 26.08.2014 žiadal otec vtedy maloletého E., aby súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 32,- € mesačne počnúc dňom 01.09.2013 s odôvodnením, že doposiaľ určené výživné nestačí na krytie odôvodnených potrieb maloletého, ktorý je študentom strednej školy, v dôsledku čoho sa otcovi podstatne zvýšili náklady na štúdium, ošatenie, stravovanie a mimoškolské aktivity maloletého. Na strane matky sa takisto podstatne zmenil jej príjem, ktorá je zamestnaná ako medicínsky reprezentant. Otec žiadal, aby súd prvej inštancie zvýšil výživné na t.č. plnoletého syna od 01.09.2013 od kedy syn začal navštevovať strednú školu a nie od podania návrhu na súd, t.j. od 26.08.2014, za dôvody osobitného zreteľa uviedol skutočnosť, že až v roku 2014 sa dozvedel, že matka pracuje. 3. Plnoletý E. sa na pojednávaní konanom dňa 12.02.2016 k návrhu otca pripojil a žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal matku na platenie výživného od jeho plnoletosti v mesačnej výške 325,- € . 4. Matka sa k návrhu otca nevyjadrila, opakovane sa nedostavovala na pojednávanie, svoju neúčasť ospravedlňovala opakovanými práceneschopnosťami, čím marila pojednávanie a s poukazom na prioritné vybavovanie veci týkajúce sa vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, súd prvej inštancie dňa 12.02.2016 pojednával a rozhodol bez prítomnosti matky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) (platný a účinný v čase vydania rozsudku). Matka návrh na začatie konania osobne prevzala dňa 27.10.2014, pričom od podania návrhu bolo vytýčených 6 pojednávaní, na ktorých sa matka nezúčastnila. 5. Kolízna opatrovníčka odporučila súdu prvej inštancie, aby súd priznal výživné odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa 26.08.2014 a nie od 01.09.2013 na sumu 200,- € mesačne, nakoľko otec dôveryhodne nepreukázal skutočnosti, ktoré bránili k podaniu návrhu na súd prvej inštancie už v septembri 2013. 6. Súd prvej inštancie v rámci zistenia skutočného stavu veci zistil, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť matky k toho času plnoletému E. v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému E. a k maloletému U., a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2009, č.k. 4Co 97/08-559, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava III. v Bratislave zo dňa 13.09.2007, č.k. 45C 35/2006-397, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2009. Týmto rozsudkom boli vtedy maloletý E. a maloletý U. zverení do osobnej starostlivosti otca a matka bola zviazaná prispievať na výživu vtedy maloletého E. mesačne sumou 66,39 € a vtedy maloletého U. sumou 99,58 € počnúc dňom 20.11.2007, t.j. od právoplatnosti rozvodu rodičov. Z manželstva rodičov pochádza aj t.č. plnoletý syn P.. Po rozvode rodičov všetci traja synovia zostali bývať s otcom. V súčasnosti, majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť iba k E., ktorý je študentom strednej školy a býva s otcom. V čase poslednej úpravy výživného podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2009, č.k. 4Co 97/08-559, bol E. vo veku XX rokov, bol žiakom X. ročníka základnej školy, otec pracoval ako špeciálny pedagóg-výskumný pracovník a jeho príjem bol cca 16.888,- Sk, t.j. 560,58 € a priemerný mesačný príjem matky bol vo výške 21.865,- Sk, t.j. 725,79 €. 7. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že od poslednej úpravy výživného otec nezmenil osobný stav, je rozvedený, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Zamestnaný je ako špeciálny pedagóg- výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie a jeho priemerný mesačný netto príjem bol za rok 2015 vo výške 1.125,- € a v roku 2016 vo výške cca 712,- €. Uvedený pokles zárobku je spôsobený ukončením projektov v roku 2015, poberá rodinné prídavky, nepodniká. Spolu s E. a plnoletým P. bývajú v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ nie je vysporiadané. Mesačné náklady na prevádzku nehnuteľnosti predstavujú - elektrika 140,- €/mesačne, plyn 40,- €/mesačne, voda 31,- €/ mesačne, internet a TV 10,- €/mesačne, komunálny odpad 126,40 €/ročne, daň z nehnuteľnosti 38,21 €/ročne, pevné palivo 100,-€/ročne. Otec zo svojho príjmu uhrádza hypotekárny úver na rodinný dom vo výške 165,55 €/mesačne, poistenie úveru 35,16 € ročne, vlastní osobné motorové vozidlo zn. F. XXX, iný majetok väčšej hodnoty ani hnuteľný ani nehnuteľný nevlastní. Matka okrem výživného 66,39 € inou formou neparticipuje na výžive syna E.. Finančne mu vypomáhajú plnoletí synovia P. a U.. 8. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na to, že plnoletý E. je vo veku necelých XX rokov, je zdravý, je študentom X.ročníka Súkromnej strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku, so sídlom Q. X, Q. W., mesačný poplatok za školné je vo výške 110,- €, denne dochádza do školy - cestovné mesačne 20,- €, stravovanie v škole 20,- €, venuje sa športovým aktivitám - branná príprava 20,- € mesačne, plávanie. Priemerné mesačné výdavky so započítaním ošatenia, obutia, stravovania, školských a mimoškolských aktivít otec ako i plnoletý E. vyčíslili na sumu mesačne cca 500-600,- €/ mesačne. 9. Matka je lekárka v roku 2012 bola zamestnancom P. J. W., súdu prvej inštancie doručila pracovné hodnotenie z uvedenej spoločnosti. Z potvrdenia zdravotnej poisťovne Dôvera zo dňa 25.02.2015 vyplýva, že matka je od 01.01.2007 ich poistencom a od 07.01.2014 do 31.01.2014 a od 01.03.2014 do 31.03.2014 bola samoplatcom zdravotného poistenia. Z prehľadu Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka od 15.05.2012 do 14.08.2012 bola zamestnaná - X. X. P., a od 17.09.2012 do 28.02.2014 vo firme P.-J. s.r.o. a následne od 01.04.2014 opätovne X. X. P., potvrdenie je zo dňa 25.01.2015. 10. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že za obdobie od 10/2014 do 01/2015 boli matke vyplatené nemocenské dávky v sume 1.546,70 €. Z potvrdenia X. X. P. W. vyplýva, že priemerný mesačný netto príjem matky za rok 2014 (apríl - september) bol v sume 743,82 €. 11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti matky uplynula doba X rokov, syn E. je plnoletý, navštevuje strednú školu. Obom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi Jurajovi. 12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca ku ktorému sa pripojil už plnoletý E. na zvýšenie výživného je dôvodný, a preto rozhodol tak, že rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti voči matke od podania návrhu na súd prvej inštancie na sumu 200,- € a vo zvyšnej časti, t.j. v sume 125,- € súd prvej inštancie návrh otca, ako i plnoletého syna zamietol. Pri rozhodovaní zobral do úvahy, že výška výživného na ktorú bola matka doposiaľ zaviazaná, t.j. suma vo výške 66,39 € od roku 2007 je nepostačujúca a nepokrýva polovicu odôvodnených výdavkov plnoletého syna, ktoré otec na syna vynakladá. Zvýšené výživné zo sumy 66,39 € na sumu 200,- € predstavuje sumu 133,61 € a keďže 9 rokov nebolo výživné upravované, zvýšené výživné predstavuje ročný nárast výživného o sumu 14,84 €. 13. Súd prvej inštancie uviedol, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb plnoletého syna a túto výšku ustálil na cca 400,- € mesačne. Otcom a plnoletým synom vyčíslené výdavky mesačne vo výške 500-600,- € súd prvej inštancie považoval za neprimerané, značne nadnesené. Súd prvej inštancie započítal do priemerných mesačných výdavkov na plnoletého syna mesačné školné vo výške 110,- €, cestovné do školy 20,- €, stravné v škole 20,- €, 100,- € stravné doma, ošatenie, obutie zdravotná starostlivosť, mimoškolské aktivity, alikvotná čiastka na bývanie 150,- €, celkom 400,- €, pričom polovicou týchto výdavkov by sa mala podieľať matka plnoletého syna. 14. Príjem u každého z rodičov je v súčasnosti cca 700,- €/netto, pričom otec zabezpečuje pre syna E. bývanie, stavovanie, podieľa sa na školských povinnostiach. Matka sa so synom nestretáva, čo potvrdil aj syn E., ktorý taktiež nejaví záujem o kontakt s matkou. Celú osobnú a prevažnú finančnú starostlivosť o syna E. od roku 2007 zabezpečuje otec. Otec svoj príjem riadne a včas vydokladoval a bolo povinnosťou matky, pričom od októbra 2014 vie o prebiehajúcom konaní taktiež svoj príjem riadne a včas súdu prvej inštancie vydokladovať, čo však neurobila. 15. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s dôvodmi osobitného zreteľa uvádzané otcom a poukazuje na aplikačnú prax pri zvyšovaní výživného na maloleté dieťa, kedy dôvody na prehodnotenie výšky výživného sa posudzujú podľa odôvodnených zmien na strane maloletých detí a povinných rodičov. Na strane maloletého E. nastala podstatná zmena štúdiom na strednej škole a v tom čase nebolo podstatné, či otec vedel, kde a či vôbec matka pracuje, preto návrh na zvýšenie výživného mal otec podať v roku 2013 a nie až rok po nástupe syna E. na strednú školu. 16. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že dôvody na zvýšenie výživného nastali už v čase podania návrhu na súd prvej inštancie, avšak podľa názoru súdu pre účelový postoj matky k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a k vyživovacej povinnosti na syna E., súd prvej inštancie pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá napriek 6 vytýčeným pojednávaniam sa nezúčastnila ani jednom z nich, nepreukázala jej skutočný príjem, jej životné výdavky, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 17. Pokiaľ ide o zročné výživné za obdobie od 26.08.2014 do 31.01.2016 vzniklo matke zročné výživné vo výške 2.297,23 €, ktoré súd prvej inštancie v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozsudku) povolil matke splácať v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným. O strate výhody splátok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Výšku zročného výživného vypočítal súd prvej inštancie týmto spôsobom: 200,- € - 66,39 €= 133,61 € x 17 mesiacov = 2.271,37 € + 6 dní (od 26.8.20147 do 31.08.2014 = 6 dní, t.j. 133,61 € : 31 dní = 4,31 €/ deň x 6 = 25,86 €) = 2.271,37 € + 25,86 € = 2.297,23 €. 18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O.s.p., § 81 ods. 1 O.s.p.). 19. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá v rámci odvolania uviedla, že s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie zásadne nesúhlasí, keďže je v rozpore so skutočným a faktickým právnym stavom. Uviedla, že od 09.12.2015 už nemá zo zákona nárok na nemocenské dávky, vzhľadom na jej práceneschopnosť trvajúcu dlhšie ako 1 rok. Z posledných troch nemocenských dávok jej exekútor Ján Makita nariadil strhávanie do depozitu výživné na synov U. O. a E. O.Y., voči čomu podala odvolanie, na ktoré však doteraz neprišlo vyrozumenie. V súvislosti s ročnou práceneschopnosťou u zamestnávateľa P. J., s.r.o. a súčasnou práceneschopnosťou v ochrannej dobe jej nevznikol nárok na sociálnu podporu z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu. V riešení je priznanie invalidného dôchodku, kde čaká na predvolanie posudkovej komisie a plánovanú hospitalizáciu. Taktiež poukázala na to, že v návrhu na zvýšenie výživného na syna E. O. sú uvedené viaceré nepravdivé skutočnosti. Pokiaľ jej to finančný príjem dovoľoval aj keď z nemocenských dávok kúpila synovi tenisky, kabát, bundu, športové potreby, letné oblečenie. Zabezpečovala mu aj varenú stravu, ako aj jeho bratom, ktorú odovzdávala najstaršiemu synovi P. a súčasne aj vitamíny a lieky. Taktiež bicykel kúpil jej otec P. W., ešte keď E. bol súdom prvej inštancie zverený jej. Poukázala na to, že býva u svojho XX - ročného otca, do spoločnej nehnuteľnosti neprispieva, ale preto, lebo bývalý manžel vymenil zámky, z bezpodielového spoluvlastníctva ju nechce vyplatiť. Taktiež navrhla odvolaciemu súdu preveriť všetky príjmy P. O.. Uviedla, že nemarila pojednávania súdu prvej inštancie, pretože vždy boli jej ospravedlnenia zdokumentované objektívnymi lekárskymi potvrdeniami. Taktiež poukazuje na to, že vyživovaciu povinnosť vo výške 66,39 € platila až do plnoletosti k rukám otca spočiatku v sume 80,- € mesačne, neskôr 77,- € mesačne, potom 70,- € mesačne. Tieto peniaze si však musela požičiavať. Matka vo svojom odvolaní uviedla, že vzhľadom na jej závažný zdravotný stav a z toho vyplývajúcu platobnú neschopnosť, s prihliadnutím na výdavky potrebné na jej existenciu (strava, lieky, bývanie, doprava a pod.), možnosť upraviť výživné bude reálna až v čase, keď jej bude priznaný invalidný dôchodok, výška ktorého bude môcť byť braná ako základ pre vypočítanie reálnej výšky výživného. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že bude zaviazaná na platenie výživného vo výške, ktorá bude vypočítaná na základe jej reálneho príjmu. 20. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok sa vyjadril k odvolaniu matky, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že zvýšenú vyživovaciu povinnosť určenú súdom prvej inštancie považuje za primeranú, pretože táto bola naposledy upravovaná v roku 2007. Dnes už plnoletý E. je v období rastu a dospievania, tiež prípravy na budúce povolanie. V tomto období sa zmenila aj štruktúra výdavkov vo vzťahu k plneniu školskej dochádzky, jeho záujmových aktivít. Náklady na E. sú porovnateľné s nákladmi na dospelého človeka. So stanovenou výškou vyživovacej povinnosti v rozsudku sa stotožňujú a odporúčajú potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 21. Plnoletý E. O. sa taktiež vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že finančná situácia matky, tak ako ju vykresľuje v odvolaní sa nezakladá na pravde, pretože pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 29.10.2015 mu matka telefonicky navrhla mimosúdnu dohodu na 200,- € mesačne. Čo sa týka kúpy topánok, kabátu a športových potrieb tieto mu kupoval otec a o zabezpečení varenej stravy pre neho nevie nič, ani o vitamínoch a liekoch. Pokiaľ matka spomína bicykel kúpený starým otcom tento dostal, keď mal 11 rokov, ktorý je pochopiteľne pre neho už malý. Má za to, že matka nič nevie o jeho bicykli. Nepovažuje za primeraný argument, ak matka uvádza zvýšenie výživného o10,- €, ktorá pracovala aj v dvoch zamestnaniach. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie matky v celom rozsahu zamietnuť. 22. Otec sa taktiež vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že matka má v podstate nadštandartné príjmy vo funkcii medicínsky reprezentant, vrátane pochopiteľne minimálnych nákladoch na lieky a medicínsky tovar, a taktiež náhrady pohonných hmôt. Poukázal na to, že matka nemá v zásade žiadne náklady na bývanie, ktoré jej zdarma poskytuje otec. Na spoločný dom a domácnosť, v ktorej býva syn žiadnym spôsobom neprispieva. Okrem súdom preukázaných príjmov za pracovnú činnosť uviedol, že matka získala finančné prostriedky predajom pozemku zapísanom na LV č. XXX, katastrálne územie F., ktorý predala za sumu 82.000,- €. Má vedomosť o tom, že denne používa osobný automobil značky X. X., B.: F. XXX Q.. Pred deťmi sa netají pobytom na dovolenkách, na liečeniach a pod. Vyjadrenia matky v odvolaní považuje za zavádzanie súdu, väčšina z nich sa nezakladá na pravde a nie sú relevantné k meritu veci. Identicky sa matka zachovala pri určovaní výšky výživného v predchádzajúcom konaní na Krajskom súde, kde z plného pracovného pomeru prešla na pracovnú neschopnosť. Takisto účelovo konala aj pri dochádzaní na pojednávania, pri preberaní zásielok a nerešpektovaní súdnych rozhodnutí. Jej chovanie zrejme súvisí s histriónskou poruchou osobnosti, ktorou trpí, čoho dôsledkom bolo, podľa jeho názoru aj to, že bola v roku 2013 Okresným súdom v Pezinku odsúdená za prečin marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie matky v celom rozsahu zamietol. 23. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.02.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, plnoletý syn - E. O., kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 24. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšeného výživného na plnoletého E. z doterajšej sumy 66,39 € mesačne na sumu 200,- € mesačne, počnúc dňom 26.08.2014, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám plnoletého syna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a v časti zročného výživného na plnoletého E. za obdobie od 26.08.2014 do 31.01.2016 v sume 2.297,23 €, ktorú je matka povinná splácať v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.03.2016 k rukám plnoletého syna E. pod následkom straty výhody splátok a v časti, v ktorej súd prvej inštancie zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2009, č.k. 4Co 97/2008-559 v časti výšky výživného na plnoletého E. potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 25. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 26. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 27. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane plnoletého E., ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2009), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2015). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom súdu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2009, č.k. 4Co 97/08-559. Je nepochybné, že od uvedeného času, t.j. od roku 2009 za podstatne zmenili pomery, hlavne na strane toho času plnoletého E., ktorý v čase rozhodovania, t.j. v roku XXXX mal približne XX rokov, pričom dnes má XX rokov a má náklady v súvislosti so štúdiom Súkromnej strednej odbornej školy (s uvedeným štúdiom matka súhlasila), náklady so záujmami, s krúžkami a voľno časovými aktivitami, s ošatením z dôvodu fyzického rastu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že matka nepreukázala v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočným spôsobom svoje príjmy, svoje výdavky napriek tomu, že k uvedenému ju súd prvej inštancie riadne vyzval, nepreukázala v konaní pred súdom prvej inštancie svoj zdravotný stav, výdavky na lieky, prípadne neozrejmila akým ochorením trpí, aby súd prvej inštancie vzhľadom na diagnózu matky mohol vyhodnotiť jej pracovné a iné možnosti a schopnosti. Súčasne sa nedostavila ani na jedno z nariadených súdnych pojednávaní, hoci konanie sa viedlo od 08/2014. Z týchto dôvodov takéto konanie matky bolo vyhodnotené na jej ťarchu, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak určil výživné na plnoletého E. vo výške 200,- € mesačne, bez ohľadu na reálny príjem matky, z dôvodu, že takto určené výživné bude dostatočným spôsobom pokrývať výdavky plnoletého E. zo strany matky. Otec je taktiež k plnoletému synovi výživou povinný. Pokiaľ ide o zdravotný stav matky, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že matka napriek doručeniu rôznych potvrdení o práceneschopnosti od všeobecného lekára nepreukázala tak súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu neschopnosť byť riadne zamestnaná, napriek ukončenému vysokoškolskému vzdelaniu. Keďže matkou tvrdené skutočnosti (tvrdené aj v rámci odvolania) neboli zo strany matky riadne zdokladované a preukázané, súd prvej inštancie, ani odvolací súd k nim neprihliadol. 29. Súd prvej inštancie (a podľa názoru odvolacieho súdu správne) ustálil výšku vyživovacej povinnosti pre plnoletého E. na sumu vo výške 200,- € mesačne ako bežné výživné od podania návrhu (otec nepreukázal v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa s čím sa stotožnil aj odvolací súd), nakoľko táto aj reálne zodpovedá výdavkom plnoletého E. (vyplývajúcich zo súdneho spisu). Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti a v časti zaostalého výživného ako vecne a právne správny potvrdil. 30. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 31. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 32. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 33. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).