Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208577 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714208577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci vyživovacej povinnosti otca k Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., zastúpenému JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, plnoleté dieťa rodičov: matky - F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., a otca - P.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., prechodne bytom S. XX, XXX XX L. O., v konaní na návrh otca o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.11.2015, č.k. 25P/295/2014-107, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 04.11.2015, č.k. 25P/295/2014-107, zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého Z. T., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 01.10.2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že o výživnom bolo rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov vtedy maloletého Z. a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k nemu, rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.03.2012, č.k. 5C/65/2011-40, schválením rodičovskej dohody. V tom čase súd vychádzal z otcom oznámeného mesačného príjmu vo výške X.XXX eur a z príjmu matky vo výške XXX eur. Rodičia mali jednu ďalšiu spoločnú vyživovaciu povinnosť, ktorá im naďalej trvá. Z výpovedí obidvoch rodičov bolo zistené, že otec po rozvode prispieval sumou XXX eur aj na plnoletého syna A. až do určenia výživného na neho rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.12.2014, č.k. 6C/177/2014-117, vo výške XXX eur mesačne. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané platenie hypotéky otcom vo výške XXX eur mesačne. Skonštatoval, že otec riadnym spôsobom nezdokladoval svoje príjmy, nakoľko iba z jeho preukázaných výdavkov je zrejmé, že tieto bez zohľadnenia výdavkov na osobnú spotrebu a bývanie, prevyšujú ním deklarovaný príjem. Keďže otec nepreukázal dostatočným spôsobom pokles svojho príjmu, súd prvej inštancie nemohol vyvodiť záver o podstatnej zmene jeho pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ má otec ním deklarované výdavky, je dôvodný predpoklad o jeho ďalších zdrojoch príjmu, nakoľko z mesačného príjmu XXX eur by tieto výdavky nebol schopný pokryť. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc zníženie výživného zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne. Tvrdil, že v čase určenia výživného bola výška jeho príjmu zo zisku XX.XXX eur a v roku 2014 iba X.XXX eur, takže jeho príjem zo zisku sa znížil viac ako trojnásobne. Konštatovanie súdu prvej inštancie o jeho ďalšom príjme nepovažoval za pravdivé. Poprel tiež hypotekárne splátky vo výške XXX eur mesačne, keďže v dobe vyhotovenia rozsudku ich z finančných dôvodov už neplatil. Naďalej tvrdil, že jeho príjem činí len XXX eur mesačne, a keby nemal rodičov, ktorí mu pomáhajú materiálne aj finančne, stal by sa neplatičom výživného. 4. Plnoletý Z. sa k odvolaniu otca písomne vyjadril tak, že súd prvej inštancie poskytol otcovi dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení o poklese príjmu, čo však otec neurobil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne po vecnej aj právnej stránke, nakoľko bol riadne zistený skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Podanie odvolania považoval len o ďalšiu snahu otca oddialiť právoplatnosť rozhodnutia. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že otec podal proti jeho matke štyri návrhy na začatie konania o zaplatenie hypotekárnych splátok, pričom tri z týchto konaní boli z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené. 5. Otec k vyjadreniu plnoletého Z. uviedol len to, že tri podania týkajúce sa hypotekárnych splátok musel zobrať späť v dôsledku premlčania, ale dlh zostal. Z toho dôvodu považoval vyjadrenie k odvolaniu za zavádzajúce. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a O.s.p. platného do 30.06.2016 zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného k už plnoletému synovi zo sumy XXX. eur mesačne na sumu XXX eur mesačne. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolali potrebu zrušenia alebo zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného k dnes už plnoletému synovi súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výživného je prvoradou úlohou súdu zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade preukázania takejto zmeny premietnuť ju do výšky výživného. V danom prípade nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by mala vplyv na možnosti a schopnosti otca pre plnenie doterajšieho výživného. Z vykonaného dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie vyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu otca boli porovnávané pomery v čase predošlej úpravy výživného so súčasnými pomermi, t.j. s pomermi v čase podania návrhu otca na zníženie výživného, ako aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Schválenie rodičovskej dohody o výživnom na vtedy maloletého Z. v sume XXX eur mesačne, kedy súd vychádzal len z otcom deklarovaného príjmu X.XXX eur mesačne, pričom ale otec v rovnakej výške prispieval aj na výživu plnoletého A. a mal aj výdaje spojené so svojimi osobnými potrebami má za následok, že v súčasnej dobe nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko ku skutočným príjmovým pomerom otca v období rozvodového konania. Je však zrejmé, že otec mal v tom čase dostatočné finančné prostriedky nielen na úhradu výživného vo výške XXX eur mesačne, na ktorú sa dobrovoľne zaviazal voči maloletému Z., ale aj na úhradu výživného v rovnakej sume v prospech plnoletého A.. V nadväznosti na to súd prvej inštancie v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený v návrhu je skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Týmto dôvodom mal byť pokles príjmu otca v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy. Je nesporné, že tento ekonomický jav globálneho charakteru sa určitým spôsobom dotkol každej individuality, nemožno ho však vo všeobecnosti považovať za dôvod redukcie konkrétnej vyživovacej povinnosti. 13. Ako už bolo povedané, pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výživného je nevyhnutné preukázať, či nastala a v akom smere zmena pomerov na strane niektorého z účastníkov konania od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, ako aj to, čím bola táto zmena pomerov spôsobená. Tvrdenie o poklese príjmu povinného, ktorý je podnikateľom a ani pokles zisku preukázaný daňovým priznaním obchodnej spoločnosti, nemôžu samé osebe preukazovať stratu spôsobilosti povinného plniť výživné v pôvodne určenej výške. Príjem osôb samostatne zárobkovo činných je priamo determinovaný ich osobnou kreativitou, flexibilnosťou, mierou pracovného nasadenia, schopnosťou presadiť sa v konkurencii, ako aj rozsahom a druhom predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti spoločnosti zapísanej v obchodnom registri. Otec v konaní nepreukázal, že by bol ním tvrdený pokles zisku jeho obchodnej spoločnosti spôsobený takými závažnými skutočnosťami majúcimi pôvod mimo jeho vplyvu, ako napr. dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by ho ako podnikateľa v oblasti stavebníctva podstatne diskvalifikovalo. 14. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by oslabili spôsobilosť otca participovať doterajším spôsobom na výžive plnoletého Z., preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).