Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/715/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208941 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714208941.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. P., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - M.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. XX, a otca - Bc. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., O. Z. XX, na návrh otca o zníženie výživného a na návrhy rodičov o zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.9.2015, č.k. 28P/292/2014-128, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému Q. P., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX € mesačne na sumu XX € mesačne od 01.10.2014. Zároveň rozhodol aj o zmene doterajšej úpravy styku otca s maloletým, kedy matka navrhovala styk zúžiť a otec rozšíriť, a to tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každú párnu nedeľu v čase od 9,00 hodiny do 12,00 hodiny a od 15,00 hodiny do 18,00 hodiny, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.1.2014, č.k. 28P/2/2013, v časti úpravy styku otca s maloletým. Ohľadne trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) majúc za preukázané, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný, keď u neho nenastali tak vážne zdravotné problémy, ktoré by mu znemožňovali riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že otec podal návrh na zníženie výživného bezprostredne po tom, čo nadobudlo rozhodnutie súdu o výživnom právoplatnosť, ako aj na to, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom otec nadobudol dve živnostenské oprávnenia (v P. a na Slovensku) a jeho možnosť zarobiť finančné prostriedky sa zlepšila, nie zhoršila, preto jeho návrh zamietol. Súd mal tiež za preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o úprave stretávania sa otca s maloletým došlo k takým zmenám, že bolo potrebné pôvodné rozhodnutie zmeniť po zistení, že otec na súdom určené stretnutia nechodí a s maloletým trávi oveľa menej času, ako súd určil. Matka má od augusta 2014 ďalšieho syna, o ktorého sa musí starať a stretávanie sa otca s maloletým Q. každý víkend by ju neúmerne zaťažovalo. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozhodol tak, že výživné na maloletého Q. určí sumou XX € mesačne počnúc mesiacom október 2014 a návrh matky o zmenu jeho styku s maloletým zamietne. Tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že o zníženie výživného požiadal, pretože na základe všetkých jeho príjmov, ktoré doložil, nie je schopný platiť výživné v súdom stanovenej čiastke XXX,-€, že jeho čistý príjem zo živnosti je cca XXX € mesačne, z ktorých musí hradiť všetky nevyhnutné náklady na svoje prežitie, že má už začatú exekúciu na výživné, ako aj ďalšie exekúcie a v súčasnosti je voči nemu vedené trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy a hrozí mu odsúdenie. V prípade jeho právoplatného odsúdenia stratí aj súčasnú prácu a tak aj schopnosť platiť výživné a získať novú prácu bude za tých okolností pre neho veľmi ťažké. Na strane matky sa finančná situácia podstatne zlepšila, matka deklaruje príjem zo Slovenska aj z P., kde je zamestnaná (v súčasnosti na materskej dovolenke), poberá prídavky na dieťa a rôzne príspevky na dieťa vo výške X.XXX € ročne na jedno dieťa, jej manžel zarába XXX € netto, matka vlastní luxusný 3-izbový byt v O., prevádzkuje dve motorové vozidlá a sama tvrdí, že dieťa má o všetko postarané a nič mu nechýba. Namietal tiež, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zmenu úpravy styku s maloletým každú druhú nedeľu v čase od 9,00 hodiny do 18,00 hodiny čo zdôvodnil tým, že je neprípustné, aby vodil maloletého k svojim známym resp. k rodine, kde by sa mal maloletý stravovať a kde by mal aj cez obed spať. Takýmto rozhodnutím je znemožnené, aby jeho syn nadviazal vzťah aj s deťmi jeho súrodencov, pretože čas, ktorý súd určil, je nedostatočný na to, aby mohol akúkoľvek návštevu svojej rodiny stihnúť a je nútený so synom byť len v blízkosti domu matky maloletého. V minulosti pracoval v ústave pre ťažko postihnuté deti a mládež a ako vychovávateľ v detskom domove, má prax a kvalifikáciu k tejto práci, ponecháva bez komentára to, že súd má však pochybnosti o tom, či by bol schopný sa počas 9 hodín v nedeľu postarať o svojho syna. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby bol ponechaný rozsudok zo dňa 28.09.2015 čo sa týka doterajšieho výživného a aby bol styk otca s maloletým upravený každú párnu nedeľu v čase od 9,00 hodiny do 12,00 hodiny a od 15,00 hodiny do 18,00 hodiny. Poukázala na to, že otec nemá žiadne relevantné dôvody, len sa vyhovára a špekuluje, ako sa plateniu výživného vyhnúť, musela zakročiť cez políciu a cez súd, aby si začal plniť riadne svoju vyživovaciu povinnosť, dovtedy mu bolo úplne jedno platenie výživného, a či má syn všetko potrebné. Poprela, že by mala príjmy ako uviedol otec, je na rodičovskej dovolenke a z P. nemá žiaden mesačný príjem, poberá z ÚPSVaR príspevok na dieťa XXX € mesačne na dve deti, na Q. už nemá nárok poberať rodičovský príspevok. Otec sa riadne mýli, keď tvrdí, že dostáva XX.XXX € ročne, dokonca v roku 2014 musela vrátiť ÚPSVaR X.XXX €, otec ju zabudol informovať, že je nezamestnaný. Na syna M. Z. dostala za rok 2014 dokopy X.XXX €. Syn Q. začal chodiť v septembri 2015 do materskej školy, syn M. od novembra 2015 do jasieľ, to sú ďalšie výdavky, ktoré musí mesiac čo mesiac zaplatiť. Jej manžel zarába priemerne XXX € mesačne. Vlastní 3-izbový byt ale nie luxusný a má ho na úver, majú jedno auto, ktoré je jej manžela. Q. má všetko, čo potrebuje, keby sa mala spoliehať na jeho otca, tak chlapec nemá nič. 5. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť aj vo veci vyživovacej povinnosti, ako aj vo veci zmeny úpravy styku. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a O.s.p. platného do 30.06.2016 zamietol návrh otca o zníženie výživného na maloletého Adama a rozhodol aj o zmene doterajšej úpravu styku otca s maloletým. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy mal za preukázané, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by mala za následok úplnú stratu alebo obmedzenie jeho možností a schopností pre plnenie doterajšieho výživného. Odvolací súd dopĺňa, že každý rodič má za prvoradú povinnosť na svoje nezaopatrené dieťa nielen prispievať, ale riadne ho uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor. Otec maloletého Q. bol v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom nezamestnaný, v súčasnej dobe má dve živnostenské oprávnenia, jedno pre opatrovanie osôb vydané v P. a druhé vydané Okresným úradom Pezinok na poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb, jeho zárobkové možnosti sú teda širšie, než v minulosti a je len na ňom, v akom rozsahu vynakladá v danom smere pracovnú aktivitu. Jednoznačne za zmenu pomerov na jeho strane nemožno považovať exekúcie, ktoré sú proti nemu vedené (vrátane výživného), či jeho odsúdenie za prečin zanedbania povinnej výživy, čo si privodil sám svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si svojej prvoradej zákonnej povinnosti. Mieru schopnosti a možnosti otca pre plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému nemôže ovplyvňovať ani tá skutočnosť, ktorým štátom a v akej výške má matka na maloletého vyplácaný štátny príspevok. Navyše, medzičasom sa matke narodilo druhé dieťa, čerpala materskú (rodičovskú) dovolenku a jej príjmové možnosti boli touto skutočnosťou obmedzené, pričom však musela riadne zabezpečovať potreby oboch maloletých detí a v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletému Q. podľa súdneho rozhodnutia, musela do istej miery suplovať aj otcove výživné. 13. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhov rodičov o zmenu úpravy styku otca s maloletým, aj tu súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie zamerané na zistenie, či doterajšia súdna úprava je pre maloletého naďalej vhodná. Mal za preukázané, že otec styk podľa doterajšieho rozsudku nerealizuje, za synom chodieva nepravidelne a netrávi s ním čas v takom rozsahu, ako je stanovené. Otec sám priznal, že na stretnutia nebude chodiť každú nedeľu tak, ako je súdom doposiaľ určené, ale pritom žiadal doterajšiu úpravu styku v každú nedeľu rozšíriť od 9,00 hodiny do 18,00 hodiny s tým, že nevie, kedy bude na Slovensku. Je nemysliteľné, aby sa otec dožadoval súdnej úpravy styku dopredu vediac, že ju využívať nebude. Pre matku, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, z rozhodnutia súdu o úprave styku vyplýva povinnosť dieťa v stanovený deň a hodinu riadne na styk pripraviť, čo ale v danom prípade znamená, že matka by musela s pripraveným dieťaťom čakať na otca každú nedeľu, ale otec by prišiel len vtedy, ak by mu to vyhovovalo. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol o novej úprave styku otca s maloletým len dvakrát v mesiaci, a to v doterajšom časovom rozpätí. Otec priznal, že v čase svojho pobytu v Bratislave býva na ubytovni, kam maloletého zobrať nemôže a po navrhovanú dobu od 9,00 hodiny do 18,00 hodiny by spolu s maloletým navštevoval svojich troch súrodencov v Bratislave, prípadne známych, kde by mal maloletý zabezpečený aj poobedňajší spánok. Nakoľko nie je možné, aby sa otec spoliehal pri starostlivosti o maloletého počas doby určenej na styk na iné osoby, kedy zjavne nie je spôsobilý vytvoriť maloletému riadne podmienky primerané jeho veku, je potrebné, aby sa za danej situácie styk realizoval v takom rozsahu, ako určil súd prvej inštancie. 14. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne, potvrdil ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C. m.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).