Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/193/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200603 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715200603.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu maloletú O. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matky - Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX Z., a otca - X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXX, XXX XX X. T., zastúpeného JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom, so sídlom Vajslova 11, 917 01 Trnava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 10.11.2015, č.k. 12P/101/2015-182, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 10.11.2015, č.k. 12P/101/2015-182, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX Eur na sumu XXX Eur mesačne od 01.02.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 31.10.2015 vo výške XXX Eur povolil otcovi splácať v XX Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.12.2015 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 20.01.2010, č.k. 36C/263/2009-268 vo výroku o výživnom na maloletú. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2,3, 4, 5, § 63 ods.1,2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletej dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2010 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadom výšky výživného. Za zmenu pomerov na strane maloletej považoval nárast jej potrieb, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom prešla doba 4 rokov a maloletá v školskom roku 2014/2015 nastúpila do základnej školy. Náklady maloletej či už v súvislosti so školou, fyzickým vekom súd ustálil na sumu XXX Eur mesačne. Nakoľko matka vychováva maloletú sama, pri rozhodnutí o jej návrhu prihliadal na jej výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú, tak citovú ako aj materiálnu. Konštatoval, že otec o maloletú nejaví záujem, nad rámec výživného na maloletú ničím neprispieva. Otcovi do pozornosti dal, že vyživovaciu povinnosť k maloletej si musí plniť ako prvoradú povinnosť, nemôže ju takmer v celom rozsahu prenášať na druhého rodiča, v danom prípade na matku. Podotkol, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, a teda otec je povinný z dosahovaného príjmu si svoje finančné záväzky a náklady usporiadať tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške na maloletú plniť. Nestotožnil sa s argumentáciou otca, že nemá príjem, ktorý by odôvodňoval navýšenie výšky výživného, s tým, že aj keď v čase, keď maloletá začala navštevovať základnú školu a on dosahoval vyšší príjem, vyššie výživné nezasielal. Konštatoval, že otec si v roku 2014 zadovážil nehnuteľnosť rodinný dom v ktorom so svojou rodinou nebýva a v roku 2015 v rámci rodičovskej dohody súhlasil s navýšením výživného na svojho maloletého syna z prvého manželstva. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie zohľadnil zárobkové možnosti a schopnosti otca ( ktorý do februára 2015 dosahoval príjem cca XXX Eur ), ktorý je zdravý, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a žije v Trnavskom kraji v regióne, ktorý poskytuje dostatok pracovných príležitostí. Zohľadnil aj skutočnosť, že otec má 4 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom v útlom veku a manželku, ktorá pre zdravotné problémy nepracuje. Vyjadril názor, že otec nemôže využívať narodenie jeho ďalších detí ako dôvod na neplatenie výživného v primeranej miere voči jeho skôr narodeným deťom, rovnako na výživu odkázaných. Uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou a právom maloletého dieťaťa a rodič, ktorý nemá zverené maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti nemôže túto starostlivosť presúvať na druhého rodiča a je povinný si svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný prispievať na výživu maloletých detí bez ohrozenia ich práva a právom chránených záujmov. Výživné vo výške XXX Eur mesačne považoval za primerané a zodpovedajúce všetkým kritériám rozhodným pre určenie výšky výživného na maloletú, ktorého zvýšenie upravil od podania návrhu a vo zvyšku návrh matky zamietol. Vzniknuté zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.09.2015 súd prvej inštancie vyčíslil vo výške XXX Eur, ktoré otcovi umožnil v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. splácať v XX Eur mesačných splátkach od 01.12.2015. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý so zvýšením výživného nesúhlasil z dôvodu, že jeho celkový príjem sa znížil, pričom v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou a ich dvoma maloletými deťmi žije aj manželkina 14 ročná dcéra N. X., a vo februári 2015 bolo výživné na jeho syna T. rodičovskou dohodou zvýšené na XXX Eur mesačne. Mal za to, že neboli preukázané žiadne dôvody, aby bolo výživné na maloletú O., ktorá je mladšia zvýšené. Uviedol, že v čase určenia výživného na maloletú O. nemal vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, maloletému L. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletej O. Malackej, nar. XX.XX.XXXX, pričom jeho manželka bola do júna 2015 na rodičovskej dovolenke a pre vážne zdravotné problémy je dlhodobo práceneschopná. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že si môže v Trnavskom kraji nájsť lepšie platenú prácu či brigádu považoval za diskutabilné, neobjektívne a nevychádzajúce zo skutkového stavu. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil zmenu pomerov na jeho strane, zmenu výšky príjmu, zmenu jeho rodinného stavu a vznik ďalších vyživovacích povinností a finančných záväzkov. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Námietky otca uvedené v odvolaní považovala za neopodstatnené. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením § 62 a § 75 Zákona o rodine, keď súd pri posúdení jej návrhu otcom namietané skutočnosti vzal do úvahy a výživné zvýšil na sumu XXX Eur mesačne a vo zvyšku jej návrh zamietol. 5. Kolízny opatrovník odvolaciemu súdu navrhol v záujme maloletej rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 219 ods.1, § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a mieru ich osobnej starostlivosti o dieťa. 8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Trnava, rozsudkom zo dňa zo dňa 20.01.2010, č.k. 36C/263/2009-268. 9. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie zastáva názor, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletej k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej v zmysle podstatného zvýšenia jej odôvodnených potrieb, táto je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované v období keď maloletá navštevovala predškolskú dochádzku a náklady maloletej či už v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzkou, či záujmovými aktivitami vzrástli, a to v rozsahu, ktorý súd prvej inštancie správne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o určené výživné vo výške XXX Eur mesačne tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, táto zodpovedá v konaní preukázanému nárastu odôvodnených potrieb maloletej od posledného rozhodnutia o výživnom, zodpovedá zárobkovým a majetkovým pomerom otca, ako aj jeho nezmeneným možnostiam a schopnostiam, so zohľadnením jeho ďalších vyživovacích povinností, ale aj skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujíma, nepodieľa sa na jej výchove a výdavkoch, čo otec svojim odvolaním nevyvrátil. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď ním namietané skutočnosti pri určení novej výšky výživného boli súdom prvej inštancie zohľadnené. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v odôvodnení napádaného rozsudku, že vznik ďalšej vyživovacej povinnosti nemôže samo o sebe znamenať neprispôsobenie výšky výživného, aj keď iba čiastočne, v neprospech už skôr narodeného maloletého dieťaťa. Rodičia sú povinní svoje deti uživiť podľa svojich možností a schopností, čomu by mali zodpovedne prispôsobiť aj ich počet. V danom prípade vyživovaciu povinnosť a povinnosť starať sa o maloletú za otca supluje matka maloletej, ktorá sa aj pri zvýšenom výživnom na hradení potrieb maloletej podieľa v prevažnej miere. Je zarážajúce, že otec, ktorý sa o svoju maloletú dcéru nestará, nevyvíja dostatočnú snahu na dosiahnutie primeraného zárobku, za účelom prispievania na jej výživu aspoň v nevyhnutnej miere a prenáša všetku svoju rodičovskú zodpovednosť na matku. 10. S poukazom na uvedené, určená výška výživného súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne určil aj počiatok zmeny pomerov, výšku zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).