Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/224/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200853 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715200853.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Ľ. C., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XX, A., zastúpeného: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava proti žalovanému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XX, W., zastúpenému: JUDr. Eva Kliniecová, advokátka, IČO: 42 270 146, so sídlom Košická 37, Bratislava o zaplatenie 62 500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.9.2015, č.k. 8C/43/2015-92, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 62 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 62 500 eur od 24.12.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7 100,54 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3 750 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3 350,54 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 657, § 658 ods. 1 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že v prejednávanej veci mal preukázané, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému finančné prostriedky vo výške 59 000 eur na obdobie tri mesiace, pričom dohodnutý úrok predstavoval čiastku 6 500 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s dohodnutým úrokom, t.j. čiastku 65 500 eur do 24.12.2014. Konštatoval, že žalobca poskytol uvedené finančné prostriedky tak, že dňa 11.9.2014 poskytol žalovanému sumu 30 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť dňa 23.12.2014 sumu 35 000 eur, dňa 21.10.2014 poskytol žalovanému sumu 10 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť dňa 22.11.2014 sumu 10 500 eur, dňa 5.11.2014 poskytol žalovanému sumu 9 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť dňa 6.12.2014 sumu 9 500 eur, dňa 19.11.2014 poskytol žalovanému sumu 10 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť dňa 23.12.2014 sumu 10 500 eur. Uviedol, že mal tiež preukázané, že strany zmluvného vzťahu sa dohodli, že žalovaný vráti finančné prostriedky s navýšením, tzv. úrokom vo výške 6 500 eur. V súvislosti so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 3 000 eur, v priebehu sporu zastavil konanie v tejto časti. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nesplnil, zaviazal ho na zaplatenie dlžnej sumy a tiež úroku z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (5,05% ročne) odo dňa splatnosti posledných poskytnutých finančných prostriedkov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a podľa zásady úspechu priznal ich náhradu žalobcovi. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal postup prvoinštančného súdu, ktorý prejednal a rozhodol vec bez jeho vypočutia a neakceptoval ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania, čím mu neumožnil účasť na pojednávaní. Uviedol, že požadované vyjadrenie ošetrujúceho lekára nebolo možné z jeho strany vzhľadom na jeho zhoršenú mobilitu počas trvania práceneschopnosti ani zabezpečiť a do termínu pojednávania ani predložiť. Konštatoval, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dňa 21.9.2015 na nariadenom pojednávaní vec prejednal a rozhodol, neumožnil mu ani následne takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára predložiť. Poukázal na to, že lekárske potvrdenie, že jeho zdravotný stav mu neumožnil účasť na pojednávaní, vystavil jeho ošetrujúci lekár na jeho žiadosť až dňa 19.11.2015, v ktorom je uvedené, že vzhľadom na akútny vertebrogénny syndróm výrazne zhoršujúci mobilitu pacienta, kde základom liečby okrem liekov proti bolesti je kľud na lôžku, bez ktorého mohlo prísť k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu, bola vypísaná dočasná práceneschopnosť a doporučený kľudový režim na lôžku. Namietal, že napriek tomu, že na navýšení istiny o čiastku 6 500 eur sa strany sporu dohodli, súd prvej inštancie neskúmal, či zo strany žalobcu pri dohadovaní úroku za požičanie predmetnej sumy nešlo o špekulatívne konanie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v rozpore s dobrými mravmi je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v čase dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Poukázal na to, že v čase september až december 2014 sa úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek pohybovali v rozmedzí od 6,9% až 13,90% ročne, pričom úrok dohodnutý stranami sporu predstavoval vyše 10% za tri mesiace. Namietal, že súd prvej inštancie túto skutočnosť pri hodnotení dôkazov vôbec nepostrehol. Za špekulatívne konanie zo strany žalobcu považoval aj návrh Dohody o splatení záväzku, nakoľko možnosť splatiť dlh v splátkach žalobca podmieňoval kumulatívnym nárastom úroku, pričom k Dohode bola pôvodne priložená tzv. bianko zmenka. Ani uvedeným dôkazom sa súd prvej inštancie zvlášť nezaoberal, pričom práve na tento dôkaz chcel poukázať ako na nemožnosť dohodnúť sa so žalobcom splácať mu dlžnú sumu v mesačných splátkach. Mal za to, že žalobca na základe uvedených skutočností pri dohadovaní úroku za požičanie sumy 59 000 eur a rovnako aj pri predložení Dohody o splatení záväzku postupoval v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca v čase predloženia Dohody o splatení záväzku vedel, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Domnieval sa, že žalobca pri predložení Dohody o splatení záväzku zamýšľal tak, že by sa mohol dopustiť úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie tiež nepostrehol. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. K odvolaniu pripojil lekárske potvrdenie zo dňa 19.11.2015. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.1.2016, v ktorom uviedol, že ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. nemožno použiť ako odvolací dôvod vzhľadom na taxatívne vymedzené odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. K odňatiu možnosti konať pred súdom konštatoval, že žiadosť právnej zástupkyne o odročenie pojednávania neobsahovala zákonné náležitosti a z jej strany nebolo predložené ani vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalovaného, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že neboli dané dôležité dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 119 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR z 24.4.2013, sp.zn. 7Cdo/130/2012 a ZSP 26/2000. Považoval za zavádzajúce a špekulatívne tvrdenie, že súd prvej inštancie neumožnil žalovanému predložiť predmetné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, nakoľko lekárske potvrdenie, ktoré priložil k odvolaniu je z dátumu 19.11.2015, čo je takmer dva mesiace po konaní pojednávania. Poukázal na to, že ani predložené potvrdenie ošetrujúceho lekára nie je vyjadrením podľa § 119 ods. 3 O.s.p. Zároveň upozornil, že právna zástupkyňa žalovaného v žiadnom zo svojich podaní neuviedla dôvod, prečo sa nemohla sama pojednávania zúčastniť a predniesť skutočnosti tvrdené v odvolaní v mene žalovaného. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. uviedol, že strany sporu sa pri uzatváraní zmluvy o pôžičke dohodli na úroku za požičané peniaze, pričom pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Konštatoval, že z povahy právneho úkonu vyplýva, že žalovaný konal pri prevzatí finančných prostriedkov od žalobcu vedome a premyslene, v dostatočných časových intervaloch, z ktorých je zrejmé, že nemohol mať vedomosť o možnej platobnej neschopnosti žalovaného; pri akejkoľvek pochybnosti v tomto smere by mu finančné prostriedky nepožičal. Poukázal na to, že žalovaný pri žiadnej transakcii nenamietal primerane zvýšenú sumu, ktorú by mu mal vrátiť, pričom v odpore uznal sumu pôžičky a sumu, ktorú mu má vrátiť a prejavil ochotu splácať mu dlžnú sumu; žalovaný výšku navýšenia sumy nenamietal ani v ďalšom konaní pred súdom. Tvrdenia, že sa súd prvej inštancie mal zaoberať nepodpísanou Dohodou o splatení záväzku v tomto konaní, považoval za irelevantné, s tým, že súčasťou súdneho spisu je písomné uznanie záväzku zo dňa 18.1.2015, ktoré obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktorým žalovaný jednoznačne a bez výhrad v čase po rokovaní o obsahu nepodpísanej Dohody o splatení záväzku v celosti, čo do dôvodu aj výšky uznal svoj záväzok. Konanie žalovaného považoval za špekulatívne s cieľom oddialiť splatenie pôžičky. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 65 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.12.2014 a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 65 500 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť mu do 24.12.2014. Neskôr v konaní špecifikoval postupné poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej sume 59 000 eur a dohodnutý úrok vo výške 6 500 eur. V priebehu konania vzhľadom na čiastočné plnenie žalovaného zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 3 000 eur. Súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil uznesením zo dňa 29.4.2015, č.k. 8C/43/2015-27. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak neakceptoval žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na deň 21.9.2015 a ospravedlnenie neúčasti žalovaného z dôvodu jeho práceneschopnosti a pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s dôvodmi svojho procesného postupu, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Rovnako poukazuje na možnosť právnej zástupkyne žalovaného zúčastniť sa nariadeného pojednávania a predniesť za neho obranu v spore, mimochodom aj všetky námietky, ktoré následne uviedla v podanom odvolaní. 17. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný počas prvoinštančného, ale aj odvolacieho konania neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe posudzovania právneho vzťahu uzavretého medzi sporovými stranami (resp. konania žalobcu) z pohľadu konania v rozpore s dobrými mravmi alebo z pohľadu úžery. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný v podanom odpore potvrdil prevzatie finančnej čiastky 59 000 eur od žalobcu ako aj dojednanie zmluvného úroku vo výške 6 500 eur a dátum splatnosti svojho záväzku. Všetky ostatné tvrdenia obsiahnuté v podanom odpore smerovali iba k okolnostiam, týkajúcim sa neuzavretej Dohody o splatení záväzku. Tiež nemožno opomenúť, že právna zástupkyňa žalovaného, ktorá (bez ospravedlnenia svojej vlastnej neúčasti na nariadenom pojednávaní), mala možnosť predniesť súdu prvej inštancie všetky právne aj skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali posúdenie právneho úkonu - pôžičky z pohľadu absolútnej neplatnosti podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že i keď na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, najmä v prípadoch, ak sa takýmto právnym úkonom priznáva, príp. odmieta právo, pričom strana sporu nemusí tvrdiť alebo namietať neplatnosť právneho úkonu a súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, tieto dôvody však musia vyplývať z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z tvrdených skutkových okolností, nakoľko platnosťou právneho úkonu sa môže zaoberať len vtedy, pokiaľ sám neplatnosť takého úkonu vyvodí alebo ak je neplatnosť úkonu tvrdená. Uvedené je podstatné práve pri dôvodoch neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré nemožno posudzovať bez toho, aby súdu boli k dispozícii skutkové okolnosti, tvrdené stranou sporu. Vo vzťahu k úžere podľa § 39a Občianskeho zákonníka totiž ide o také konanie zmluvnej strany (v tomto prípade žalobcu ako veriteľa), pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Ak druhá strana (v tomto prípade žalovaný ako dlžník) v priebehu sporu neuvedie žiadne tvrdenia a skutkové okolnosti ohľadom tiesne, neskúsenosti atď., vec prejednávajúci súd prakticky ani nemôže skúmať a posúdiť právny úkon z hľadiska jeho neplatnosti z dôvodu možnej úžery. V súvislosti s namietaným konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd dáva do pozornosti, že strana sporu nemôže odôvodňovať neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka rovnakými skutkovými okolnosťami. Je zrejmé, že v prípade neprimeraného dojednaného zmluvného úroku by išlo o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu úžery, ktorá je špeciálne upravená v ust. § 39a Občianskeho zákonníka; nemožno potom z rovnakých dôvodov namietať konanie zmluvnej strany z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Je potrebné zároveň konštatovať, že žalovaný ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali posúdenie uzavretej zmluvy ako absolútne neplatnej podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka. Nevykonanie výsluchu žalovaného v kontexte uvedeného preto nemožno považovať za pochybenie súdu, ktoré by malo za následok, že sa v napadnutom rozhodnutí dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na postup žalovaného pri žiadosti o odročenie pojednávania, ktorý nespĺňal zákonom predpísané náležitosti, a ktorým sa sám diskvalifikoval pri procesnom bránení práva. Argumentácii odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, tak nemožno priznať úspech, rovnako ani nemožno vyvodiť prípadné nesprávne právne posúdenie veci. Na záver odvolací súd poznamenáva, že pri posúdení neplatnosti právneho úkonu musia rozhodujúce okolnosti (odôvodňujúce neplatnosť právneho úkonu) existovať v čase vzniku právneho úkonu, preto tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného po uzavretí pôžičky a následné konanie žalobcu pri dojednávaní Dohody o splatení záväzku, sú z pohľadu posúdenia neplatnosti uzavretej zmluvy o pôžičke irelevantné. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).