Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715201473 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715201473.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci manželky: R. Č., R. X, R. E., proti manželovi: E. Č., R. X, R. E., občan Srbskej republiky, zastúpenému advokátkou JUDr. Helenou Čerešňovou, Horné predmestie 16, Svätý Jur, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 39C/33/2015-24, zo dňa 17.6.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo manželky a manžela, uzavreté XX.X.XXXX vo R. E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. E., vo zväzku X, ročník 2012, na strane XX, pod poradovým číslom XX; rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že manželka sa návrhom doručeným súdu 13.2.2014 domáhala rozvodu manželstva, nakoľko toto manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, neplní si žiadnu zo svojich funkcií a je už len formálne. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že účastníci konania spočiatku žili v harmonickom manželstve a postupom času sa začali prejavovať nezhody, ktoré vrcholili hádkami medzi manželmi. Dôvodom nezhôd bola žiarlivosť manžela, i keď je zrejmé, že nie bezdôvodná, nakoľko manželka sa v roku 2013 dopustila manželskej nevery a mala pomer s iným mužom. Túto manželskú neveru dokázal manžel manželke odpustiť, avšak už jej nedôveroval a začal jej kontrolovať telefón a počítač. V roku 2014 sa nezhody medzi manželmi prehĺbili. Podľa manželky došlo k zlomu v ich manželstve v osudnú noc v lete roku 2014, kedy si manžel prečítal v jej telefóne SMS správu, ktorú si manželka písala s kamarátom. Manželka vtedy započula výkrik zo záhrady, išla sa tam pozrieť, a videla ako manžel visí na lane pre deti, pričom nadobudla dojem, že sa chce obesiť. Vtedy manželka manželovi pomohla, zobrala ho dovnútra a všetko povedala mame, ktorá jej povedala, nech odíde. V tú noc sa manželka aj rozhodla odísť a od augusta 2014 bývala v záhradnej chatke, ktorú jej poskytol jej priateľ, s ktorým si písala. Po pár mesiacoch života v chatke začala manželka bývať spolu s týmto priateľom, v súčasnosti je s ním stále vo vzťahu a plánujú si nájsť vlastné bývanie. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na správu z psychologického sedenia z X.X.XXXX, kde klinický psychológ Mgr. D. P. (ďalej len „psychológ“) uviedol, že vzťah medzi manželmi je trvalo rozvrátený, nefunkčný, neexistuje medzi nimi konštruktívna komunikácia. Manžel odmieta akceptovať rozhodnutie manželky rozviesť sa s ním, skotomizuje nefunkčnosť vzťahu. Žije vo svojom presvedčení, že problém je len na strane manželky, nerešpektuje a popiera jej slobodnú voľbu, že s ním už žiť nechce, že nevidí v ich vzťahu perspektívu po tom, čo s ním zažila. U manžela sa výrazne prejavuje deficit empatie, čo zásadne znemožnenie fungovanie harmonického vzťahu a pokračovanie manželstva v kontexte tejto vzťahovej diády by bolo psychicky veľmi stresujúce najmä pre manželku, predstavovalo by to nezdravé prostredie pre prípadnú výchovu spoločných detí. Psychológ považoval realizované stretnutia za dostatočné na jeho odborné zhodnotenie a preto odporúčal manželstvo riadne rozviesť. 3. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., § 1 ods. 2, § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V tejto súvislosti konštatoval, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2014, nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú a len ťažko spolu vôbec komunikujú. Pokiaľ by sa aj účastníci konania rozhodli mať spolu deti, nimi vytvorené rodinné prostredie by nebolo vhodné pre výchovu maloletých detí, čo potvrdil i záver psychológa. Za tohto stavu nemal súd prvej inštancie žiadnu pochybnosť o tom, že ich manželstvo je už len formálne, vôbec neplní svoj spoločenský účel a jeho trvanie nemá žiaden význam pre spoločnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti rozsudku podal manžel odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav. Uviedol, že so závermi psychológa bol oboznámený až na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok; pre krátkosť času a pod stresom z rozvodového konania si vôbec ani poriadne neuvedomil, čo psychológ do svojho vyjadrenia napísal a taktiež si uvedomil, že jeho závery vykazujú znaky zaujatosti a sú jednostranne zamerané na negativizáciu osoby manžela; predmetné vyjadrenie psychológa nemá znaky objektívneho psychologického skúmania, ale je len prepísanou spoveďou manželky. Na tomto mieste uviedol, že sa s manželkou k psychológovi nedostavili spoločne, manželka absolvovala sedenie sama a ako prvá. Mal za to, že zjavne využila príležitosť a psychológovi predostrela svoju „realitu“, ktorú prijal ako fakt. On sa k predmetnému psychológovi dostavil až po manželke; stretnutie s ním bolo veľmi zvláštne, atakoval ho takmer rovnako ako manželka a bolo vidieť, že bez toho, aby sa ho snažil spoznať, mal už vytvorený názor. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil presvedčenie, že vyjadrenia psychológa sú nepochybne neobjektívne, t.j. nie sú relevantným dôkazom. 5. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť; nesúhlasila s tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Poukázala na manželove vyjadrenie, že so závermi psychológa sa oboznámil až na pojednávaní, avšak sám pri absolvovaní sedenia súhlasil, aby psychológ správu poslal priamo na súd. Ďalej uviedla, že manžel napáda neobjektívnosť psychológa, no uvedené nepodložil žiadnymi dôkazmi. Dodala, že v súčasnosti žije už dva roky vo vzťahu so B. Š. a čaká s nim dieťa, momentálne je v siedmom mesiaci a plánujú spoločné bývanie. 6. Manžel vo svojom stanovisku k vyjadreniu manželky k odvolaniu obšírne opísal skutkové okolnosti týkajúce sa jeho vzťahu s manželkou, pričom priamo nereagoval na predmetné vyjadrenie manželky. 7. Odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“) s ohľadom na § 395 ods. 1 C.m.p., v zmysle ktorého ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p, § 379 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie manžela bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 8. Podľa § 1 a § 94 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia. 9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 13. Podľa § 23 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 14. Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci (v zmysle platného procesného kódexu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) za situácie, že išlo o vec s medzinárodným prvkom (§ 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých na posúdenie splnenia zákonných predpokladov na rozvod manželstva. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery. Výstižne uzavrel, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, t.j. že nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Náležite na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 1 ods. 2, § 23 ods. 1 Zákona o rodine a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu síce stručne, ale v dostatočnom rozsahu odôvodnil. 15. K odvolacím námietkam manžela, že skutkové okolnosti opodstatňujúce aplikáciu § 23 Zákona o rodine neboli náležité zistené, keď závery psychológa sú zaujaté, neobjektívne a navyše sa s nimi oboznámil až na pojednávaní, kde bol vyhlásený napadnutý rozsudok, a pre krátkosť času a stres si namietané nedostatky hneď neuvedomil, odvolací súd uvádza, že tieto námietky sú v celom rozsahu nedôvodné. Manžel neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili zaujatosti a neobjektívnosti predmetného psychológa, a tieto ani z obsahu spisu žiadnym spôsobom nevyplývajú; len samotné ničím nepodložené tvrdenia manžela na tento záver nepostačujú. Námietka, že manžel sa s predmetnými závermi psychológa oboznámil až na pojednávaní, kde bol vyhlásený rozsudok, na uvedenom závere nič nemení, nakoľko tento dôkaz bol vykonaný zákonom stanoveným spôsobom, a to oboznámením obsahu tejto listiny (§ 129 ods. 1 O.s.p., účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie). Odvolací súd tak dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvody, ktoré by svedčili záveru, že bol nesprávne zistený skutkový stav. Naopak súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej; je nesporné, že vzájomné manželské nezhody mali za následok narušenie vzťahov medzi účastníkmi a úplné ochladnutie vzťahu manželky k manželovi. Manželka obnovu manželského vzťahu jednoznačne vylučuje, podľa jej vyjadrení bol manžel žiarlivý, cítila sa pri ňom ako jeho majetok, kontroval jej počítač, telefón, a vo vzťahu psychicky trpela. Manžel odmieta akceptovať rozhodnutie manželky, k svojmu správaniu je nekritický, bagatelizuje svoje žiarlenie, má výrazný deficit empatie, čo podľa vyjadrenia psychológa (s čím sa odvolací súd stotožňuje) zásadne znemožňuje fungovanie harmonického vzťahu a pokračovanie manželstva. Účastníci žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu. Manželka je navyše vo vzťahu s iným mužom a čaká s ním dieťa, podľa jej vyjadrenia je v siedmom mesiaci tehotenstva a plánujú spoločné bývanie. S ohľadom na uvedené preto možno zhodne so súdom prvej inštancie prijať záver o vážnom a trvalom narušení vzťahov medzi manželmi; pre trvalý postoj manželky, ktorá nemieni za žiadnych okolností manželské spolužitie obnoviť, je akékoľvek vedenie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a pokus o ich zmierenie (§ 96 ods. 1 C.m.p.) v danom štádiu konania bezpredmetné. Zo strany manželky nemožno očakávať zmenu jej doterajšieho postoja k manželstvu, ani žiadnu snahu o jeho udržanie. 16. S poukazom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií na rozvod manželstva tak neboli skutočnosti uvádzané v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd na uvedenom základe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania za súčasného nesplnenia podmienok na náhradu trov konania podľa § 55 C.m.p. (materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania). 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).