Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/256/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715201913 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715201913.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Stavebniny 3, s. r. o., Obrancov mieru 58, Pezinok, IČO: 44 395 647, zast.: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., Štúrova 11, Bratislava, IČO: 47 237 031, proti žalovanému: INSTAL 2 s.r.o. , Sad SNP 8, Žilina, IČO: 35 919 906, o zaplatenie 9.765,24 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/46/2015-71 zo dňa 8.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/46/2015-71 zo dňa 8.4.2016 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.765,24 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 21.618,90 eur od 15.12.2013 do 1.6.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 14.765,24 eur od 2.6.2014 do 19.1.2015, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 9.765,24 eur od 20.1.2015 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal i na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 9.765,24 eur, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 21.618,90 eur od 15.12.2013 do 1.6.2014, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 14.765,24 eur od 2.6.2014 do 19.1.2015, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 9.765,24 eur od 20.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 3. Žalobca nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej hlavným záväzkom na strane žalovaného bolo uhrádzať platby faktúr vystavených žalobcom a na strane žalobcu v postavení dodávateľa bol hlavný záväzok v dodaní tovaru, ktorý si žalovaný objednal. Tovar, ktorý si žalovaný objednal bol riadne dodaný a každá z troch faktúr obsahuje potvrdenie prevzatia tovaru zo strany žalovaného a slúži ako dodací list. Obe zmluvné strany potvrdili, že bol odovzdaný a teda aj prevzatý tovar. Žalovaný prevzal dňa 3.12.2013 tovar v celkovej fakturovanej výške 12.863,66 eur (podľa špecifikácie vo faktúre č. 20130116), dňa 3.12.2013 tovar v celkovej fakturovanej výške 7.581,90 eur (podľa špecifikácie vo faktúre č. 20130117) a dňa 3.12.2013 tovar v celkovej fakturovanej výške 1.173,34 eur (podľa špecifikácie tovaru vo faktúre č. 20130118). Okamihom prijatie tovaru zo strany žalovaného, vrátane prevzatia tovaru je podľa názoru žalobcu možné konštatovať, že došlo uzatvoreniu kúpnej zmluvy s definovaným predmetom a dohodnutou cenou. Žalobca vystavil tri faktúry, uvedené vyššie, so splatnosťou dňa 14.12.2013. Zmluvné strany si dohodli pre prípad omeškania s úhradou pohľadávky žalobcu úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Dohoda zmluvných strán na výške úroku z omeškania je súčasťou uvedených faktúr. Žalovaný uhradil dňa 2.6.2014 časť faktúry č. 2013016 vo výške 6.853,66 eur a dňa 19.1.2015 sumu vo výške 5.000,- eur. Celková suma nezaplatenej istiny je preto 9.765,24 eur. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že z predložených listín vyplýva, že žalobca mal dodať stavebný materiál na výstavbu polikliniky na Š. X. v Pezinku a na výstavbu objektu Panorama v Pezinku, ku ktorým žalovaný nemal žiaden právny vzťah. Z dodacieho listu č. 20131431 vyplýva, že osoba, ktorá prevzala v ňom obsiahnutý tovar označená menom W., nikdy nebola zamestnancom žalovaného a preto nebola oprávnená prebrať tovar určený žalovanému. Táto osoba je zamestnancom spoločnosti DESTAV s. r. o. a preto by si mal žalobca uplatňovať pohľadávku u tejto spoločnosti. Samotný podpis prevzatia faktúry nepreukazuje dohodu o výške úrokov z omeškania. Žalovaný jednostranne určený úrok zo strany žalobcu neakceptoval. Faktúry č. 30130115, č. 20130116 a č. 20130117 boli prevzaté žalovaným dňa 16.1.2014, boli vystavené dňa 30.11.2013 a obsahujú údaj o ich splatnosti dňa 14.12.2013. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný si objednal tovar u žalobcu a ako miesto dodania určil danú lokalitu. Žalovaný ani nespochybňuje, že tovar bol dodaný na výstavbu polikliniky a objektu Panorama. Podľa názoru žalobcu, žalovaný si tovar objednal napriek tomu, že nezabezpečoval výstavbu predmetných objektov. Túto výstavbu zabezpečovala pravdepodobne spoločnosť, voči ktorej má žalovaný dlh a týmto spôsobom mienil tento dlh splatiť. Je bežnou praxou, že pri výstavbe objednaný tovar prevezme poverená osoba, ktorá sa na mieste nachádza, pretože nie je možné aby sa na stavbe nepretržite nachádzali štatutári, prípadne zamestnanci osoby, ktorá objednala tovar. Žalovaný bol zo strany žalobcu oboznámený, že faktúry boli vystavené a od toho okamihu boli v jeho dispozičnej sfére, avšak žalovaný ich nemal záujme skôr prevziať a zámerne odkladal ich prevzatie z rôznych dôvodov. Žalovaný čiastočne plnil dlh, čím uznal celý svoj dlh v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný dlh uznal mnohokrát telefonicky ako aj ústne v komunikácii so žalobcom. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, faktúry č. 20130116, č. 20130119, č. 20130118, vyjadrenia žalovaného, vyjadrenia žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil skutkový stav zhodne ako bol uvedený v návrhu na začatie konania. 7. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 323 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 407 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 414 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 447 Obchodného zákonníka, § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe prejavu ich vôle k uzatvoreniu zmluvy o kúpe stavebného tovaru a zároveň o jeho dodaní na určené miesto. Túto skutočnosť preukazuje najmä čiastočné plnenie zo strany žalovaného. Zároveň v tomto konaní nebola dokazovaním produkovaná žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala, či naznačovala opak v závere, že toto čiastočné plnenie nie je možné považovať za uznanie celého dlhu. Samotné prevzatie objednaného tovaru inou osobou ako žalovaným nespôsobuje neplatnosť dohody o kúpe tovaru, iba preukazuje dodanie tovaru na určené miesto. V konaní však podľa názoru súdu ostala sporným dohoda o úrokoch z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Táto spornosť o obsahu dohody nemohla byť odstránená v dôsledku toho, že bola rozporovaná zo strany žalovaného a žalobca existenciu dohody preukazoval iba prevzatými faktúrami. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a to počnúc dňom nasledujúcim po čiastočných úhradách s počiatočným začatím plynutia omeškania od 15.12.2013. Z uvedeného záveru preto súd uplatnené nárok v prevyšujúcej časti výšky úroku z omeškania 0,05% denne zamietol. 8. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. 9. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, pričom v odvolaní uviedol, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p. vtedy platného. V odvolaní poukazuje na skutočnosť, že provinštančný súd vôbec nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, že faktúry žalobcu boli vystavené dňa 30.11.2013, t.j. ešte pred samotným dodaním tovaru a podľa údajov v nich uvedených mali byť splatné dňa 14.12.2013. Nakoľko žalobca nedoručil súčasne s tovarom aj faktúry, na základe ktorých by mala byť kúpna cena zaplatená, ale doručili žalovanému až dňa 16.1.2014, žalovaný sa nemôže dostať do omeškania s úhradou kúpnej ceny od 15.12.2013, keďže táto mu nebola žiadnym bežným alebo iným právne relevantným spôsobom oznámená a ani mu nebol oznámený termín jej splatnosti. Bolo povinnosťou žalobcu, aby žalovanému riadne oznámil výšku spôsobenej úhrady kúpnej ceny a doručil mu daňový doklad faktúru, na základe ktorej mohol žalovaný realizovať platbu kúpnej ceny. Preukázateľne žalobca doručil žalovanému faktúry č. 201301116, 20130117 a 20130118 a 16.1.2014, na základe čoho sa žalovaný mohol dostať do omeškania s ich úhradou až následne dňa 17.1.2014 a nie 15.12.2013 ako to uviedol žalobca a prvoinštančný súd. Hoci žalovaný čiastočne kúpnu cenu za tovar vo výške 11.853,66 eur uhradil, nemožno vyvodzovať v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, že žalovaný uznáva aj zvyšok dlhu. Spoločníkmi žalovaného sú W. P. a O. N.. W. P. je spoločníkom a konateľom žalovaného ako zakladateľ spoločnosti od 5.2.2005 a činnosť žalovaného ekonomicky, personálne, strategicky riadil od jej vzniku. O. N. sa stal spoločníkom žalovaného na základe právneho nástupníctva po smrti svojho otca. Od vstupu do spoločnosti sa O. N. nepodieľal na riešení problémov, ani na každodennom chode spoločnosti, neprejavoval ani záujem, čo sa zmenilo koncom roku 2011 a v roku 2012, keď žalovaný začal realizovať väčšie podnikateľské projektu s predpokladom zisku. Tento jeho záujem spočíval výlučne k získavaní profitu zo spoločnosti ako konateľ si začal neoprávnene privlastňovať peniaze a majetok spoločnosti. Touto jeho deštrukčnou činnosťou vedenou proti záujmov spoločnosti priamo ohrozoval fungovanie a existenciu spoločnosti, čo vyústilo do jeho odvolania z funkcie konateľa dňa 25.3.2013 a podaním návrhu vylúčenie jeho osoby ako konateľa spoločnosti, pričom toto konanie nie je do dnešného dňa skončené (č.k. 36Cb/220/2013 vedeného na OS Pezinok). Koncom roku 2015 O. N. ako spoločník opätovne začal vyvíjať činnosť smerujúcu proti záujmov spoločnosti a na valnom zhromaždení, ktoré sa malo uskutočniť dňa 11.5.2015 za účasti len spoločníka O. N., odvolal W. P. z funkcie konateľa spoločnosti a za nového konateľa sa vymenoval sám O. N.. Registrový súd bez vedomia W. P. zapísal túto skutočnosť dňa 17.12.2015 do obchodného registra. W. P. následne dňa 15.2.2016 podal na Okresnom súde Pezinok návrh o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 11.12.2015. Vzhľadom na dlhodobú kontraproduktívnu činnosť O. N. spoločnosti a skutočnosť, že W. P. nemohol od 11.12.2015 do 4.5.2015 konať v mene žalovaného a teda sa nemohol zúčastniť ani pojednávania konaného dňa 8.4.2016, na ktorom by mohol ako osoba, ktorá dojednávala obchod so žalobcom vyjadriť sa ku všetkým skutkovým okolnostiam uvádzaným žalobcom, vzniesť všetky námietky a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení sa tohto pojednávania zúčastnil O. N., ktorý sa neoprávnene vymenoval za konateľa spoločnosti, ktorý len uviedol, že sa bez dokladov k tejto veci nevie vyjadriť. Nepožiadal súd ani o výsluch W. P. ako svedka, ktorý by ozrejmil súdu súvislosti týkajúce sa predmetu konania a predložil potrebné dôkazy. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že súd nevyhodnotil správne, riadne celý skutkový stav veci, nakoľko sú tu skutočnosti a dôkazy, na ktoré v konaní vieme poukázať a predložiť ich a ktoré spochybňujú nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny. Toto tvrdenie sa opiera najmä o dôkazy preukazujúce tú skutočnosť, že žalobca dodal na žalovaným oznámené miesto dodania len časť objednaného tovaru, ale žiadal uhradiť kúpnu cenu za celý objednaný tovar. Uvedené vedia potvrdiť svedectvá zúčastnených, ktorých by sme chceli navrhnúť, v konaní vypočuť ako aj ďalšie dôkazné prostriedky. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 22.7.2016 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolacie dôvody žalovaného považuje za irelevantné z týchto dôvodov. 11. Už v prvoinštančnom konaní napádané úroky z omeškania, ktorých právnym titulom vzniku je omeškania s úhradou jednej z troch faktúr, ktorých sa žaloba týkala, poukazuje na skutočnosť, že žalovaný namietol dátum, od ktorého boli úroky počítané. Už svojimi podaniami zo dňa 9.9.2015 a 10.4.2015, kde sa ako konateľ spoločnosti podpísal práve W. P., čím zároveň poukazuje na to, že hoci tvrdí, že v konaní pred súdom nemohol vystupovať kvôli deštrukčnej činnosti druhého konateľa spoločnosti O. N., tieto podania sú dôkazom, že v konaní vystupovať mohol a aj v ňom vystupoval. V rovnako je v konaní naďalej aktívny, že práve on podal za spoločnosť žalovaného odvolanie. V týchto podaniach a momentálne aj v odvolaní žalovaný opakuje, že sa do prípadného omeškania mohol dostať najskôr 17.1.2014 a nie 15.12.2013 ako tvrdí žalobca a ako potvrdil rozsudkom súd. Žalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že za časové obdobie približne dvoch týždňov omeškania, ktoré žalovaný tak dôrazne spochybňuje predstavuje úrok z omeškania sumu 4,98 eur, t.j. pri celkovej žalovanej istine potvrdenej rozsudkom, si ju dovoľujeme označiť za zanedbateľnú. Napriek tomu poukazuje na svoje vyjadrenie, ktoré na súd podal dňa 11.8.2015, v ktorom uvádza, že žalovaný bol žalobcom včas upovedomený, že faktúry boli vystavené, odvtedy boli v dispozičnej sfére žalovaného, tento však nemal záujem ich prevziať, naopak ich prevzatie z rôznych dôvodov odkladal a preto žalobca má za to, že sa do omeškania dostal tak ako je uvedené v rozsudku. Už vyššie spomínaná činnosť druhého konateľa spoločnosti O. N. označená konateľom W. P. za deštrukčnú a vedenú proti záujmom spoločnosti považuje za absolútne neprípustné, aby bol žalobca na svojich právach a záujmoch, ukrátený z dôvodu personálnych nezhôd medzi konateľmi žalovaného. Takéto odôvodnenie odvolania navyše nespadá pod žiaden z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré predpokladá zákon. Ak má jeden zo spoločníkov dojem, že konateľ konal v mene spoločnosti tak, že jej spôsobil škodu, mal možnosť túto si u daného konateľa uplatňovať. V žiadnom prípade to však nemôže a nie je dôvodom na odvolanie a ani sa to netýka tohto súdneho sporu. 12. Žalovaný v odvolaní uvádza len toľko, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, pričom žiadne nové významné skutočnosti ani dôkazy neoznačil a ani nepredložil. Navyše všetky domnelé dôkazy, resp. výsluch samého seba nie je dôkazom, ktorý bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. On osobne sa opakovane písomne vyjadroval a teda mal možnosť opakovane označiť všetky skutočnosti v priebehu dokazovania. Dokazovanie bolo riadne vykonané v priebehu súdneho sporu a bolo riadne skončené, k čomu nemala žiadna zo strán pripomienky a obe strany s tým výslovne súhlasili. Žalovaný navyše neoznačil žiaden zo štyroch taxatívne vymedzených dôvodov, ktorými by odôvodnil podanie odvolania v zmysle citovaného § 205a O.s.p. a poukázal teda na § 205a O.s.p., avšak neoznačil žiaden z dôvodov, ktoré toto ustanovenie zákona predpokladá. Tento dôvod vidí žalovaný zrejme v nesprávnom právnom posúdení otázky úrokov z omeškania to však nie je úplne zrejmé, čo považuje žalobca za zmätočné a neopodstatnené. Na základe uvedeného, v spojitosti s príslušnými citovanými zákonnými ustanoveniami má žalobca za to, že odvolanie nie je riadne odôvodnené a tiež je každopádne nedôvodné. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, resp. odvolanie žalovaného odmietnuť. 13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené náhradným spôsobom, avšak žalovaný sa k vyjadreniu nevyjadril. 14. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 7.12.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 19. Žalovaný svoju obranu v konaní založil na tvrdení, že žalobca doručil žalovanému faktúry č. 20130116, 20130117 a faktúru 20130118 až dňa 16.1.2014, na základe čoho sa mohol dostať do omeškania s ich úhradou až následne dňa 17.1.2014 a nie 15.12.2013. 20. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že žalovaný si tovar u žalobcu objednal a ako miesto dodania určil danú lokalitu. Žalobca nemal povinnosť skúmať, aký vzťah má žalovaný k danej stavbe alebo stavebným firmám. Žalovaný jasne určil kam mal byť dodaný a tovar tam dodaný bol, čo napokon ani žalovaný sám nespochybnil. Skutočnosť, či objednaný tovar prevzal zamestnanec žalovaného alebo nie je irelevantná, keďže tovar prevzala osoba, ktorú označil ako poverenú osobu žalovaný. Žalobca teda nemal žiadnu možnosť objektívne zistiť, či niekto je zamestnancom žalovaného alebo nie. Zo sporných faktúr, ktorých úhrady sa žalobca domáha v tomto konaní jednoznačne vyplýva, že predmetné faktúry prevzala osoba, ktorá sa preukázala pečiatkou žalovaného a všetky tri sporné faktúry táto osoba prevzala dňa 3.12.2013. Žalobca a žalovaný sa o úrokoch z omeškania platne nedohodli, čo ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a z tohto dôvodu v časti úroku z omeškania uplatneného žalobcom návrh zamietol, avšak voči zamietajúcej časti nároku nebolo podané zo strany žalobcu odvolanie. Tvrdenia žalovaného o tom, že úroky nemožno počítať od 15.12.2013, čo je prvý deň po dátume splatnosti faktúr, ale až od 16.1.2014, kedy mal žalovaný faktúry prevziať, nakoľko až vtedy sa dostali tieto do jeho dispozičnej sféry, sú podľa názoru odvolacieho súdu účelové, ničím nepodložené a z pohľadu dôvodnosti irelevantné. Z jednotlivých faktúr tak ako už bolo i vyššie uvedené jednoznačne vyplýva prevzatie uvedených faktúr dňa 3.12.2013 podľa názoru odvolacieho súdu ako i súdu prvej inštancie oprávnenou osobou a od tohto momentu boli v dispozičnej sfére žalovaného. Preto pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 15.12.2013, tento úrok si uplatňoval správne a v súlade so zákonom. 21. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na dlhodobú kontraproduktívnu činnosť O. N. v spoločnosti, tak k tejto námietke odvolací súd uvádza, že z dôvodu právnej istoty existuje inštitút štatutárneho orgánu, teda, aby tretie osoby mali istotu kto môže za danú spoločnosť konať. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že ak mal jeden zo spoločníkov dojem, že konateľ konal v mene spoločnosti tak, že jej spôsobil škodu, mal možnosť túto si u daného konateľa uplatňovať. V žiadnom prípade to však nemôže a nie je dôvodom na odvolanie a ani sa to netýka tohto súdneho sporu. Preto vyhodnotil odvolací súd i túto námietku žalovaného za irelevantnú. 22. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. Žalovaný sa v podanom odvolaní vyjadroval o nových dôkazoch, ktoré neboli doteraz uplatnené avšak jeho vyjadrenia sú príliš všeobecné nekonkrétne a nemenej dôležitá je aj tá skutočnosť, že strany sporu boli pred vyhlásením rozhodnutia súdu prvej inštancie riadne poučení v zmysle vtedy platného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neuviedol. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné i na prípadné ďalšie návrhy dôkazov z pohľadu odvolacieho súdu prihliadať. 23. Vzhľadom k tomu, že žalovaný tak ako už bolo vyššie uvedené vo svojom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré k jeho vydaniu predchádzalo skonštatoval, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne a dôvody žalovaného uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť. 24. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správne v jeho napadnutej časti a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).