Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/255/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715202809 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715202809.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Obec Vinosady, IČO: 00 305 162, Pezinská ul. č. 95, Vinosady, zastúpený: JUDr. Ľudmila Lorencová s.r.o., IČO: 36 809 047, Metodova ul. č. 7, Bratislava, proti žalovanej: S. D., J.. XX. XX. XXXX, G. Š. W.. Č.. XX, I., zastúpená advokátom: JUDr. Miroslav Ivanovič, Grösslingova ul. č. 45, Bratislava, o zaplatenie istiny 1. 108, 66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. mája 2016, č. k. 33C/90/2015 - 92, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1. 108, 66 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e a vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 674, 42 eur m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 641, 26 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený I. N. N., M.. N.., K. G. K. F. N. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1. 108, 66 eur s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 0, 5 promile zo sumy 186, 50 eur od 11. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 186, 50 eur od 11. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 186, 50 eur od 11. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 186, 50 eur od 11. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 186, 50 eur od 11. 10. 2014 do zaplatenia a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 740, 42 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 674, 42 eur, ktoré uložil žalovanej zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v N. N., M.. N.., K. G. K. F. N. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 100 ods. 1, § 101, § 685 ods. 1, § 696 ods. 1, § 697 Občianskeho zákonníka, článkom I. bod 1, článkom II. bod 1, 2, článkom III. bod 1 Zmluvy o spolupráci pri výstavbe a rozvoji obce Vinosady zo dňa 28. 11. 2007 a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané a táto skutočnosť medzi stranami ani spornou nebola, že žalovaná bola na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008 a jej dodatku č. 3. nájomníčkou bytu X -XX na X. K., nachádzajúceho sa vo I. na Š.H. W. XX s tým, že výška nájomného bola dohodnutá v sume 186, 50 eur mesačne, keď nájomný pomer skončil ku dňu 14. 11. 2004 (správne ku dňu 14. 11. 2014) dohodou a ku dňu ukončenia nájmu vznikol žalovanej dlh na nájme a úhradách za služby spojené s nájmom bytu vo výške 1. 108, 66 eur. Uviedol, že sa nestotožnil s obranou žalovanej súvisiacej so započítaním jej pohľadávky v rovnakej hodnote ako je jej dlh z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o spolupráci pri výstavbe a rozvoji obce Vinosady zo dňa 28. 11. 2007, ako i námietkou premlčania, nakoľko vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že od uvedenej Zmluvy odstúpila uplynutí premlčacej lehoty, z dôvodu ktorého na jej odstúpenie neprihliadol. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná dňa 19. 11. 2014 doručila žalobcovi odstúpenie od Zmluvy o zabezpečení spolupráce pri výstavbe a rozvoji obce Vinosady a oznámenie o existencii na započítanie spôsobilej pohľadávky z dôvodu, že zistila, že obec použila dohodnutú sumu v rozpore s predmetom a účelom tejto Zmluvy uvedeným v článku I. ods. 1, čím jej v zmysle článku III. ods. 2 Zmluvy vznikla voči obci pohľadávka vo výške 1. 108, 15 eur, keď v odstúpení poukazovala na to, že predmetom Zmluvy, bolo okrem iného, spolufinancovanie prípravy a realizácie výstavby prístupového chodníka a parkovacích miest k nájomným bytom na Š. W. XX I. I., ktoré však neboli vybudované, predmet Zmluvy preto nebol naplnený, z dôvodu ktorého nemohla obec použiť ,,dohodnutú zmluvu'' na financovanie prípravy a realizácie prístupového chodníka a parkovacích miest, čím prišlo k rozporu ich použitia s predmetom a účelom tejto Zmluvy uvedeným článku I. ods. 1, keď vo svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že mala možnosť odstúpiť od Zmluvy po roku od zaplatenia finančných prostriedkov avšak neurobila tak preto, lebo sa spoliehala, že veci budú dobudované a takýto prísľub dostávala i od starostu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe aj právo na odstúpenie od zmluvy je majetkovým právom a premlčuje sa vo všeobecnej premlčacej lehote s tým, že žalovaná v súlade so Zmluvou prispela na dobudovanie prípojok inžinierskych sietí, prístupového chodníka a parkovacích miest k nájomným bytom na Š. W. XX I. I. sumou 33. 384,- Sk, pričom tieto finančné prostriedky mali byť použité na dobudovanie uvedených vecí, keď sa obec zaviazala v zmysle článku II. bodu 2 túto peňažnú čiastku použiť v súlade s týmto predmetom a účelom zmluvy a to v lehote do 1 roka od podpisu tejto zmluvy z čoho vyplýva, že obec mala povinnosť dobudovať inžinierske siete, prístupový chodník a parkovacie miesta do jedného roku od podpisu tejto Zmluvy, teda do 28. 11. 2008, keďže Zmluva bola podpísaná dňa 28. 11. 2007. Uviedol, že v prípade zistenia, že obec použila dohodnutú sumu v rozpore s predmetom a účelom tejto Zmluvy, mal občan právo od tejto zmluvy odstúpiť, keď samotná žalovaná vo svojom prejave o odstúpení poukazovala na to, že finančné prostriedky boli použité v rozpore s predmetom a účelom Zmluvy, nakoľko ku dňu odstúpenia nebol vybudovaný prístupový chodník a neboli vybudované parkovacie miesta, pričom túto skutočnosť sa odporkyňa dozvedela, nakoľko v prenajatom byte bývala už dňa 28. 11. 2008, dokedy mali tieto parkovacie miesta vrátane inžinierskych prípojok a prístupového chodníka byť dobudované. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že práve odo dňa 28. 11. 2008 začala žalovanej plynúť 3 ročná všeobecná premlčacia lehota na právo odstúpenia od Zmluvy, ktorá jej uplynula dňa 28. 11. 2011, a nakoľko žalovaná od Zmluvy odstúpila dňa 19. 11. 2014, urobila tak po uplynutí premlčacej lehoty. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej v jej písomnom vyjadrení zo dňa 23. 05. 2016, v ktorom poukazovala na to, že premlčacia lehota začala plynúť až márnym uplynutím lehoty na vhodnú nápravu vzniknutého stavu, teda po pol roku odo dňa výzvy na takúto nápravu v roku 2013 s tým, že premlčacia lehota uplynie najskôr v roku 2016, nakoľko zo Zmluvy nevyplýva žiadna lehota na vhodnú nápravu vzniknutého stavu, pričom premlčacia lehota na odstúpenie od Zmluvy začala plynúť dňom zistenia, že obec použila dohodnutú sumu v rozpore s predmetom a účelom tejto Zmluvy, t. j., ak obec v dohodnutej lehote nepoužila finančné prostriedky na vybudovanie parkoviska a vybudovanie prístupového chodníka, možno z toho dovodiť záver, že uplynutím tejto lehoty mohla žalovaná zistiť, že finančné prostriedky neboli použité na dohodnutý účel Zmluvy, keďže ak tak nebolo, tak prakticky bez bližšej súčinnosti obce by ani premlčacia lehota nezačala plynúť, pokiaľ by obec sama nepovedala, že finančné prostriedky použila v rozpore s účelom uzatvorenej Zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko premlčacia lehota je 3 ročná, mala žalovaná dostatok času na to, aby zvážila, či použije svoje oprávnenie na odstúpenie od Zmluvy, nakoľko jej argumentácia, že sa spoliehala na to, že starosta, resp. obec dokončí podľa jej predstáv parkovacie miesta a prístupový chodník, je v tejto súvislosti právne irelevantná, pričom od Zmluvy sa rozhodla odstúpiť až keď ukončila nájomný vzťah v roku 2014, avšak takýto postup je v rozpore s právnou istotou občianskoprávnych vzťahov, ktorú má garantovať práve premlčacia lehota. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k judikovanej istine, ktorej výška medzi stranami sporná nebola, odôvodnil právne ust. § 4 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že žalobcovi priznal v zmysle jeho návrhu aj poplatok z omeškania vo výške 0, 5 promile z dlžnej sumy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 veta prvá, § 149 ods. 2, § 151 ods. 8, § 160 ods. 1 veta prvá, § 167 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, keď trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 66 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 674, 42 eur podľa príslušných ustanovení (§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 3, 4) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Uviedol, že pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu vychádzal z hodnoty predmetu sporu určenej v žalobe vo výške 1. 108, 66 eur s tým, že základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 61, 41 eur a žalobcovi priznal odmenu za sedem úkonov právnej služby, prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom dňa 07. 04. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky), žalobu zo dňa 07. 04. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky), vyjadrenie k odporu zo dňa 15. 10. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky), účasť na pojednávaní v dňoch 03. 05. 2016, dňa 31. 05. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky) á 61, 41 eur, podľa § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky 1 odmeny za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 02. 02. 2016, dňa 08. 04. 2016 á 15, 35 eur, režijný paušál za úkony právnej služby v kalendárnom roku 2015, 2 á 8, 39 eur (spolu v sume 16, 78 eur) a v roku 2016, 5 á 8, 58 eur v sume 42, 90 eur. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovi zároveň priznal náhradu za stratu času stráveného za úkony právnej služby poskytnuté v kalendárnom roku 2016 vo výške 14, 30 eur za každú aj začatú polhodinu s tým, že náhrada za stratu času stráveného cestou na štyri pojednávania a späť predstavuje sumu 114, 40 eur (8 x 14, 30 eur) a zároveň cestovné výdavky v sume 50, 18 eur podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, § 1 písm. b) opatrenia s tým, že z internetového portálu T..M..N..N. <E.:/..M..N..N.>, ktorý preberá oficiálne údaje zverejnené Štatistickým úradom Slovenskej republiky zistil, že v 18. týždni kalendárneho roka 2016 odo dňa 02. 05. 2016 do 08. 05. 2016 sa priemerná cena nafty pohybovala na úrovni 1,035 eur za liter (právny zástupca žalobcu pri vyčíslení vychádzal zo sumy 1,199 eur za liter) a v 22. týždni kalendárneho roka 2016 odo dňa 30. 05. 2016 do 05. 06. 2016 sa priemerná cena nafty pohybovala na úrovni 1,079 eur za liter (právny zástupca žalobcu pri vyčíslení vychádzal zo sumy 1,199 eur za liter) a žalobcovi tak priznal cestovné výdavky za dni 02. 02. 2016, 08. 04. 2016, 03. 05. 2016 a 31. 05. 2016, počas ktorých cestoval zo sídla advokátskej kancelárie na Metodovej ulici č. 7 v Bratislave na súdne pojednávania a späť. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), g), d) a a) C. s. p. a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že žalobca voči jej odstúpeniu od Zmluvy vzniesol námietku premlčania, ktorou sa síce súd prvej inštancie zaoberal, avšak pochybil, keď ju neposúdil ako nedôvodnú, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája začiatok a plynutie premlčacej lehoty a zároveň riadne nevyhodnotil kľúčové otázky nevyhnutné pre posúdenie námietky premlčania a tieto nesprávne právne posúdil s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 10. 2015. Uviedla, že právna zástupkyňa žalobcu sa vo vyjadrení zo dňa 15. 02. 2016 na jednej strane odvolala na Kolaudačné rozhodnutie zn: 5/81-Kol/7421-37142/2007 zo dňa 07. 01. 2008, z ktorého odvodzovala, že záväzok žalobcu bol riadne splnený a výrokovou formuláciou tohto kolaudačného rozhodnutia nie je preukázaný dôvod, ktorý by ju oprávňoval odstúpiť od Zmluvy o zabezpečení spolupráce pri výstavbe a rozvoji Obce Vinosady zo dňa 28. 11. 2007, a na druhej strane zároveň opätovne vzniesla námietku premlčania, keď opätovne nešpecifikovala skutočnosti relevantné pre posúdenie, či márne uplynula premlčacia doba na odstúpenie od zmluvy s tým, že na pojednávaní konanom dňa 03. 05. 2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že prvý raz mala možnosť odstúpiť od zmluvy bezprostredne po tom, čo zistila, že finančné prostriedky neboli použité, po tom ako sa do bytu nasťahovala. Poukázala na skutočnosť, že dňa 01. 02. 2008 ako nájomca uzatvorila spolu manželom a so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej vznikol medzi zmluvnými stranami nájomný vzťah na dobu určitú odo dňa 01. 02. 2008 do 31. 01. 2011, pričom v prípade, ak by sa vychádzalo zo žalobcom uvádzaných skutkových okolností plynutia premlčacej lehoty, že premlčacia lehota na odstúpenie od Zmluvy o zabezpečení spolupráce začala plynúť po tom, ako sa do bytu nasťahovala, by podľa žalobcu táto lehota začala plynúť odo dňa 01. 02. 2008 s tým, že v zmysle čl. 2 bod 2 Zmluvy o zabezpečení spolupráce, sa obec zaviazala použiť peňažnú čiastku od občana v súlade s predmetom a účelom tejto zmluvy uvedenej v čl. l bod 1 tejto Zmluvy, na základe rozhodnutia jej štatutárneho zástupcu v lehote do 1 roka od podpisu tejto zmluvy, pričom Zmluva o zabezpečení spolupráce bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 20. 11. 2007, a teda žalobca mal možnosť splniť si svoje povinnosti v zmysle zmluvného dojednania do 20. 11. 2008, z čoho jednoznačne vyplýva, že premlčacia lehota vo všeobecnej rovine nemohla začať plynúť skôr ako dňom 21. 11. 2008, a preto záver právneho zástupcu žalobcu, od ktorého odvodzoval svoju námietku premlčania, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 01. 02. 2008 (skôr ako vôbec uplynula lehota na splnenie povinnosti), bol neprijateľný a nebolo možné ho v žiadnom prípade akceptovať. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa jej tvrdeniami ohľadom nedostatkov námietky premlčania zo strany žalobcu nezaoberal a následne sa vzhľadom na aspekty premlčania nesprávne vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami zistenými vykonaným dokazovaním. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ neboli inžinierske siete, prístupový chodník a parkovacie miesta dobudované do jedného roku od podpisu zmluvy, teda do 28. 11. 2008, tak z jej strany mohlo byť nadobudnuté zistenie, že obec použila dohodnutú sumu v rozpore s predmetom a účelom tejto Zmluvy, nakoľko veci, ktoré mali byť z týchto peňazí vybudované, vybudované neboli s tým, že práve od tohto dňa začína plynúť 3- ročná všeobecná premlčacia lehota na právo odstúpenia od zmluvy, nakoľko v Zmluve o zabezpečení spolupráce síce je v čl. 2 bod 2 zmluvy dohodnutý termín dokončenia predmetu zmluvy, a to do 1 roka od podpisu Zmluvy (t. j. do 20. 11. 2008), avšak právo odstúpiť od zmluvy nie je v zmluve viazané na tento časový termín (príkladom: ak sa neuskutoční realizácia účelu zmluvy do 28. 11. 2008, vznikne právo odstúpiť od zmluvy), ale výhradne na zistenie občana, že finančné prostriedky obec použila v rozpore s predmetom a účelom zmluvy, z dôvodu ktorého je fakt uplynutia lehoty 1 - roka na splnenie si povinnosti obce podľa čl. 2 bod 2 Zmluvy s ohľadom na moment začatia plynutia premlčacej lehoty irelevantný. Namietla, že skutočnosť, že obec nepoužila finančné prostriedky do 28. 11. 2008, jej nebráni vykonať vhodnú nápravu a tieto použiť v súlade s predmetom a účelom zmluvy aj v dodatočnej lehote, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty je viazaný na moment „zistenia" použitia sumy v rozpore so Zmluvou, samotná skutočnosť uplynutia lehoty na dohodnuté plnenie, je z tohto hľadiska nerozhodná s tým, že ani nadobudnutie „zistenia" na jej strane od 28. 11. 2008 nie je bezpečne preukázané a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko práve z dokazovania (výsluchu K.. Č. na pojednávaní dňa 31. 05. 2016) vyplýva, že ohľadom dobudovania parkoviska, ako aj prístupového chodníka prebiehalo so žalobcom v období od roku 2010 do 2014 viacero rokovaní, pričom so svedkyňou Č. (nakoľko mali vedomosť o tom, že napr. prístupový chodník vybudoval N. K.. S. a mali dôvodné pochybnosti o transparentnom použití finančných prostriedkov) žiadali žalobcu, aby predložil faktúry za vykonané práce za účelom posúdenia, či boli finančné prostriedky použité v súlade alebo v rozpore so zmluvou, avšak žalobca im ich nikdy nepredložil. Poukázala na skutočnosť, že v priebehu obdobia 2010 - 2014 boli nájomníci bytov zo strany obce dokonca uisťovaní, že predmet Zmluvy o zabezpečení spolupráce bude zrealizovaný, avšak až po realizácii iných prioritných projektov obce, pričom v priebehu roka 2013 nájomníci intenzívne trvali na tom, aby Obec Vinosady preukázala použitie finančných prostriedkov na účely Zmluvy, v opačnom prípade, aby v dodatočnej lehote pol roka vyriešila vzniknutú situáciu vybudovaním funkčného parkoviska pre nájomné byty, ako aj prístupového chodníka, nakoľko však žalobca ani v tomto čase neurobil vhodnú nápravu, dospela k definitívnemu presvedčeniu, že žalobca nepoužil poskytnuté finančné prostriedky na účely Zmluvy, že tieto boli zrejme použité na iné zámery obce, a teda v rozpore s účelom Zmluvy, a že ani nedôjde k náprave tohto stavu v budúcnosti, z dôvodu ktorého písomnosťou zo dňa 18. 11. 2014, doručenou žalobcovi dňa 19. 11. 2014, od predmetnej Zmluvy odstúpila. Namietla, že si súd prvej inštancie protirečí, keď na jednej strane uvádza, že „možno dôvodiť záver, že uplynutím tejto lehoty (pozn. 1 roka), bolo možné z jej strany zistiť, že finančné prostriedky neboli použité na dohodnutý účel zmluvy, keď jej argumentáciu, že sa spoliehala na sľuby žalobcu, že parkovisko, prístupový chodník dobuduje posúdil ako právne irelevantnú a na druhej strane uviedol, že „v prípade, že by tak nebolo, tak prakticky bez bližšej súčinnosti obce by ani premlčacia lehota nezačala bežať, pokiaľ by obec sama nepovedala, že finančné prostriedky použila v rozpore s účelom uzavretej Zmluvy“, nakoľko vychádzajúc z uvedeného sa v takomto prípade námietka premlčania zo strany žalobcu, ktorý uskutočňovaním rokovaní s nájomníkmi (kedy týchto sľubmi o dobudovaní nepriamo utvrdzoval v tom, že finančné prostriedky neboli použité s účelom zmluvy) javí ako výraz zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý nezavinil márne uplynutie premlčacej doby. Uviedla, že skutočnosť, že sa uvedené rokovania reálne uskutočnili bola v konaní preukázaná výpoveďou N. S.. F. Č., ktorá je tiež nájomníčkou bytu a ktorá je zároveň členom finančno, zdravotno - sociálnej komisie obecného zastupiteľstva Obce Vinosady, pričom uskutočnenie týchto rokovaní dokonca nepoprel ani sám žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení k jej výpovedi tvrdil, že parkovisko bolo vybudované, avšak v konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť, že bolo vybudované z poskytnutých finančných prostriedkov, so skutočnosťou ktorou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Namietla, že prvoinštančný súd odignoroval jej návrh na vykonanie dokazovania doplnením faktúr za vybudovanie prístupového chodníka, parkoviska a prípojok za účelom preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa použitia dohodnutej sumy v rozpore s predmetom a účelom Zmluvy s tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že po uzavretí Zmluvy o zabezpečení spolupráce, ňou poskytnuté finančné prostriedky použil na vybudovanie prístupového chodníka, keď žiadnym spôsobom nevydokladoval úhradu nákladov vynaložených za týmto účelom. K tvrdeniu žalobcu vo vyjadrení zo dňa 10. 02. 2016 k parkovacím miestam, že z povoľovacieho výroku kolaudačného rozhodnutia zo dňa 07. 01. 2008 možno vyvodiť, že žalobca použil peňažnú čiastku, ktorú mu ako občan poskytla v súlade s dojednanými podmienkami Zmluvy uviedla, že z kolaudačného rozhodnutia vyplýva len povolenie užívania v ňom uvedených stavieb, avšak táto skutočnosť nepreukazuje, že ňou poskytnuté finančné prostriedky boli po uzavretí Zmluvy o zabezpečení spolupráce použité na výstavbu parkovacích mies, resp., žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení (napr. predložením faktúr), že po uzavretí Zmluvy, boli z ňou poskytnutých finančných prostriedkov uhradené náklady na výstavbu akýchkoľvek parkovacích miest na Š. Č.. XX I. Q. I.. Vytkla súdu prvej inštancie, že pochybil, keď nevykonal ňou navrhnuté dôkazy (založiť do spisu faktúry za vybudovanie prístupového chodníka, parkoviska a prípojok), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s tým, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady rovnosti zbraní. Namietla, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s jej argumentáciou, že Zmluva o zabezpečení spolupráce bola uzatvorená s viacerými nájomníkmi bytov a za rovnakých zmluvných podmienok, ktorých obsah nemali nijakú možnosť ovplyvniť, ich zmluvná voľnosť tu bola obmedzená len na prijatie alebo odmietnutie Zmluvy a nepriamo podmienená tým, že v prípade neposkytnutia príspevku, s občanmi nebude uzatvorená/predĺžená nájomná zmluva z čoho vyplýva, že nájomníci nemali a nemajú v Zmluve o zabezpečení spolupráce v zmluvnom vzťahu s obcou rovné postavenie s tým, že pri nejasnosti, nejednoznačnosti úpravy bližších podmienok Zmluvy o zabezpečení spolupráce ohľadom realizácie účelu zmluvy, je potrebné takéto ustanovenia (v prípade nesúladu v ich výklade) vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá dotyčné ustanovenie zmluvy naformulovala vo svojich zmluvných podmienkach, t. j. v danom prípade na úkor obce. Žalovaná vo svojom odvolaní zároveň namietla aj výpočet právnej zástupkyne žalobcu v časti náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál), ktorý si uplatnila v sume 16, 78 eur za rok 2015 (2 x 8, 39 eur) a v roku 2016 v sume 42, 90 eur (5 x 8, 58 eur), nakoľko v časti tarifnej odmeny za úkony právnej služby za rok 2015 uviedla 3 právne úkony (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07. 04. 2015, návrh na začatie konania 07. 04. 2015 a vyjadrenie k odporu zo dňa 05. 10. 2015) a za rok 2016 uviedla 4 právne úkony (účasť na pojednávaní 02. 02. 2016, účasť na pojednávaní dňa 08. 04. 2016, účasť na pojednávaní 03. 05. 2016, účasť na pojednávaní dňa 31. 05. 2016), z dôvodu ktorého je uvedený výpočet nesprávny. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s uplatnenou námietkou premlčania a jej plynutím vysporiadal a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s tým, že žalovaná si začala uplatňovať svoje právo na odstúpenie od Zmluvy až po ukončení nájomného vzťahu k bytu dohodou v spojení s nedoplatkom na nákladoch spojených s užívaním bytu. 4. Žalovaná, ktorej súd prvej inštancie doručoval vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu na vedomie, sa k nemu nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. apríla 2017 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 8. Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. 10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaná od Zmluvy o zabezpečovaní spolupráce pri výstavbe a rozvoji obce Vinosady, ktorú so žalobcom uzavrela dňa 28. 11. 2007 a v súlade s ktorou (Čl. 2 ods. 1), na účet obce previedla sumu 33. 384,- Sk (1. 108, 14 eur) určenú obci na zabezpečenie spolufinancovania prípravy a realizácie výstavby prípojok inžinierskych sietí obytnej nadstavby nájomných bytov k existujúcim prípojkám, prístupového chodníka a parkovacích miest k nájomným bytom na Š. W. Č.. XX I. I., odstúpila po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, z dôvodu ktorého na jej odstúpenie neprihliadol. 11. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 01. 02. 2008 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom Zmluvu o nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol nájom bytu Č.. X - XX, na F.. K. I. J. N.. Č.. XX na Š. W. I. I. na dobu určitú do 31. 01. 2011, ktorý bol predĺžený Dodatkami k Zmluve do 31. 01. 2017 a ani skutočnosť, že žalovanej vznikol za obdobie od januára 2014 do 18. 11. 2014 dlh na nájomnom v sume 1. 108, 66 eur. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že strany nerozporovali ani uzavretie Zmluvy o zabezpečení spolupráce pri výstavbe a rozvoji Obce Vinosady dňa 28. 11. 2007, keď žalovaná (ako občan) splnila svoj záväzok vyplývajúci z Čl. 2 ods. 1 Zmluvy zaplatiť žalobcovi (Obec Vinosady) dohodnutú sumu 33. 384,- Sk (1. 108, 14 eur), určenej obci na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z Čl. 1 ods. 1 Zmluvy (Predmetom tejto zmluvy je vymedzenie práv a povinností zmluvných strán pre potrebu zabezpečenia spolufinancovania prípravy a realizácie výstavby prípojok inžinierskych sietí obytnej nadstavby nájomných bytov k existujúcim prípojkám, prístupového chodníka a parkovacích miest k nájomným bytom na Š. W. Č.. XX I. I.), keď spornou skutočnosťou medzi stranami bola otázka začiatku a uplynutia premlčacej doby žalovanej na odstúpenie od Zmluvy, od ktorej odstúpila po ukončení nájmu bytu dňom 14. 11. 2014, ktoré doručila žalovanému dňa 19. 11. 2014 a ktorým si voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v spore započítala sumu 1. 108, 15 eur, ktorú žalobcovi zaplatila v súlade s Čl. 2 ods. 1 Zmluvy. 13. Právo odstúpiť od zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktorá plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (keď nastala právna skutočnosť odôvodňujúca jeho uplatnenie), pričom toto právo sa vzťahuje tak na prípad, keď sa odstúpenie dohodlo v zmluve, ako aj na prípad, keď právo na odstúpenie od zmluvy vyplýva zo zákona. 14. V prejednávanom spore si strany právo odstúpenia od zmluvy dohodli priamo v Čl. III. ods. 1, 2 (Odstúpenie od zmluvy) Zmluvy o zabezpečení spolupráce pri výstavbe a rozvoji Obce Vinosady, z ktorého vyplýva, že v prípade zistenia, že obec použila dohodnutú sumu v rozpore s predmetom a účelom tejto zmluvy uvedeným v čl. 1, ods. 1, má občan právo od tejto zmluvy odstúpiť, keď platným odstúpením táto zmluva zaniká a obec je povinná vrátiť občanovi sumu, ktorú poskytol, keď v Čl. 2 bod 2 sa žalobca ako obec zaviazal použiť peňažnú čiastku od občana (žalovanej) v súlade s predmetom a účelom tejto zmluvy uvedenej v Čl. 1 ods. 1 tejto zmluvy na základe rozhodnutia štatutárneho zástupcu v lehote do 1 roka od podpisu tejto zmluvy. 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie posudzujúcim začiatok a uplynutie premlčacej doby na uplatnenie práva žalovanej na odstúpenie od danej Zmluvy, nakoľko z obsahu Zmluvy o zabezpečení spolupráce pri výstavbe a rozvoji Obce Vinosady uzavretej medzi stranami dňa 28. 11. 2007 jednoznačne vyplýva, že sa žalobca zaviazal použiť ňou poskytnuté finančné prostriedky v sume 1. 108, 14 eur na prípravu a realizáciu výstavby prípojok inžinierskych sietí obytnej nadstavby nájomných bytov k existujúcim prípojkám, prístupového chodníka a parkovacích miest k nájomným bytom na Š. W. Č.. XX I. I. do jedného roka od jej podpisu, t. j. do 28. 11. 2008, a nakoľko žalovaná v byte vo vlastníctve žalobcu bývala už od 01. 02. 2008, musela mať dňa 28. 11. 2008 vedomosť o tom, že obec svoj záväzok nesplnila, keď tvrdila, že do uvedeného dátumu parkovacie miesta, prístupové chodníky a inžinierske prípojky žalobca nevybudoval, a preto jej aj od uvedeného dátumu vznikla možnosť namietať, že obec ňou poskytnutú sumu nepoužila na predmet a účel, ktorý si v Zmluve dohodli. 16. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým rozsudkom vecne správne, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keď na odstúpenie žalovanej od predmetnej Zmluvy neprihliadol z dôvodu, že svoje právo na odstúpenie od zmluvy si uplatnila po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nakoľko jej začala jednoznačne plynúť dňom 28. 11. 2008, t. j. dňom, kedy mala vedomosť o tom, že žalobca údajne svoj záväzok vyplývajúci z uzavretej Zmluvy nesplnil, a pokiaľ ho nesplnil, žalovanou poskytnuté finančné prostriedky použil v rozpore s predmetom a účelom Zmluvy a márne jej uplynula dňa 28. 11. 2011, z dôvodu ktorého na odstúpenie od Zmluvy zo dňa 19. 11. 2014, už nemohol prihliadať. 17. Bolo potrebné sa však stotožniť s námietkou žalovanej v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení v časti režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v nesprávnej výške, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi patrí odmena za tri úkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba zo dňa 10. 04. 2015 a vyjadrenie k odporu zo dňa 15. 10. 2015), t. j. 61, 41 eur x 3, a 3 á 8, 39 (25, 17 eur) eur v roku 2015 a v súvislosti s úkonmi právnej služby vykonanými právnou zástupkyňou žalobcu v roku 2016 mu patrí náhrada výdavkov za miestne a telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, teda režijný paušál za účasť na pojednávaniach v dňoch 02. 02. 2016, 08. 04. 2016, 03. 05. 2016 a 31. 05. 2016, v sume 34, 32 eur (4 á 8, 58 eur) a preto odvolací súd v súlade s ust. § 388 C. s. p. rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v sume 641, 26 eur (307, 05 eur /61, 41 x 5/ + 30, 70 eur /15, 35 x 2/ + 34, 32 eur (režijný paušál v roku 2016) + 25, 17 eur (režijný paušál v roku 2015), 20 % DPH v sume 79, 44 eur (spolu v sume 476, 68 eur), náhradu cestovných výdavkov v sume 50, 18 eur a náhradu za stratu času v sume 114, 40 eur. 18. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu odvolaním napadnutý nebol, a preto nadobudol právoplatnosť. 19. S poukazom na citované zákonné ustanovenie (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v spore zistil skutkový stav, a keď žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. 20. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 21 . O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22 . Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).