Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/368/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203207 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715203207.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: X. X. D.J., R.. XX. XX. XXXX, D. D., S. X, X. K. P., R.. XX. XX. XXXX, D. N., Q.. R. XXXX, X. R. P., R.. XX. XX. XXXX, D. N., Q.. R. XXXX, X. I. Č., R.. XX. XX. XXXX, D. N., J. XXXX/XX, X. W. Č.E., R.. XX. XX. XXXX, D. N., J. XX, X. U. Č., R.. XX. XX. XXXX, D. N., J. XX, X. X.. X. K., R.. XX. XX. XXXX, D. N., J. XXXX/XX, X. O. K., R.. XX. XX. XXXX, D. N., J. XXXX/XX, X. X.. S. K., R.. XX. XX. XXXX, D. N. D., H. XXXX/XX, XX. C. K., R.. XX. XX. XXXX, D. N. D., H. XXXX/XX, žalobcovia 1 až 10 zastúpení NIELSEN MEINL, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Seberíniho 9, proti žalovanému: S. D., R.. XX. XX. XXXX, D. N., J. XX, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.7.2016 č.k. 8C/137/2015 - 91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z m e ň u j e tak, že žalobcovia 1 až 10 m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobcovia 1 až 10 m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcov 1 až 10, zo dňa 21.4.2015, a to podľa ust. § 144, § 145 ods 1, ods. 2 a ods. 3 CSP, s poukazom na to, že žalobcovia vzali žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť, pretože so žalovaným dňa 5.11.2015 uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena in rem, spočívajúcom v práve vybudovania cesty - práve prechodu pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez označené pozemky. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcom 1, 2, 4, 5, 7 a 9, v sume po 92,80 €, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia, na základe ust. § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. (poplatok sa vracia krátený o sumu 6,70 € z uhradeného poplatku v sume 99,50 €). Napokon súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1 až 10 trovy konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 722,58 € (za celkom 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ďalej podanie žaloby na súde a napokon písomné podanie na súd - späťvzatie žaloby), spolu s režijným paušálom a 20 % DPH. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 256 ods. 1 CSP, argumentujúc tým, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody po začatí konania na súde, pričom mimosúdna dohoda spočívala v uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena, čoho sa žalobcovia 1 až 10 podanou žalobou v konaní domáhali. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba žalobcov bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo z dôvodu správania žalovaného; žalovaný teda procesne zavinil zastavenie konania, preto priznal náhradu trov konania žalobcom. 2/ Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcom 1 až 10 trovy konania v sume 722,58 €, v ktorej časti zjavne navrhoval rozhodnúť o trovách konania tak, že odvolací súd náhradu trov konania neprizná žiadnej strane sporu. Uviedol, že zastavenie konania nespôsobil on, ale žalobcovia so svojím právnym zástupcom. K dohode medzi stranami sporu došlo v takej forme, akú on navrhoval už pred podaním žaloby na súd. zo strany žalobcov išlo len o vypočítavosť, keď s jeho podmienkami nesúhlasili, podali žalobu, následne s jeho podmienkami súhlasili, požiadali ho o zastavenie konania a teraz žiadajú ešte aj trovy. On je invalidný dôchodca, ktorý bude mať z odkúpenia pozemku len malý osoh. Následne bude z tejto sumy hradiť neprimerané náklady kvôli úhrade poplatkov právnikovi, ktorého si on neobjednal. Vníma to ako krivdu voči svojej osobe, pretože právny zástupca žalobcov mu na osobnom stretnutí sľúbil niečo iné a toto konanie sa žalovanému preto javí ako v rozpore s dobrými mravmi. 3/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia 1 až 10 tak, že namietali, že odvolanie žalovaného neobsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 363 CSP, nakoľko z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaný predmetné uznesenie napáda, ani z akých dôvodov ho považuje za nesprávne. Navrhovali preto odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 386 písm. d/ CSP, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 363 CSP. Pokiaľ by ale odvolací súd odvolanie žalovaného neodmietol, žalobcovia 1 až 10 navrhovali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Hoci to žalovaný vo svojom odvolaní nešpecifikuje, z jeho obsahu možno vyvodiť, že uznesenie súdu prvej inštancie napáda vo výroku o náhrade trov konania. Žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že právny zástupca žalovaného nežiadal o „zastavenie konania“, napokon takúto možnosť žalovaný ani nemá, keďže právo dispozície s konaním patrí výlučne žalobcom. poukazovali ďalej na listinné dôkazy, ktoré predložili súdu, z ktorých plynie, že pred podaním žaloby na súd žalobcovia vyzývali žalovaného, aby uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena, čo však žalovaný odmietol a mal na žalobcov ďalšie finančné požiadavky, robil im obštrukcie v súvislosti s kolaudáciou príjazdovej komunikácie vybudovanej na pozemku v jeho vlastníctve, s jeho súhlasom, avšak na náklady žalobcov. Zo žiadneho úkonu žalovaného pred podaním žaloby na súd nevyplynulo, že by žalovaný mal záujem uzavrieť so žalobcami dohodu o zriadení vecného bremena. Žalobcom preto nie je jasné, s akými „jeho“ podmienkami mali žalobcovia po začatí konania súhlasiť. Žalobcovia sa od samotného počiatku voči žalovanému domáhali zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktorej je vybudovaná príjazdová komunikácia (a zároveň jediná prístupová cesta) k ich nehnuteľnostiam. Žalovaný po podaní žaloby na súd (a zrejme po jej doručení mu súdom) oslovil žalobcov s tým, že je ochotný uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena; iba súdne konanie primälo žalovaného k dohode so žalobcami. Žalovaný v odvolaní argumentuje krivdou voči jeho osobe a rozporom s dobrými mravmi, žalobcom nie je zrejmé, v čom má krivda a rozpor s dobrými mravmi spočívať. Žalobcovia mali jediný záujem, a to vysporiadať práva k pozemku, na ktorom je vybudovaná príjazdová cesta k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. mali záujem ukončiť šikanovanie zo strany žalovaného, jeho neustále uplatňovanie nových nárokov a zvyšovanie finančných požiadaviek. Žalovaný je ten, kto konal v rozpore s dobrými mravmi, keď v r. 2013 žalobcom odpredal pozemok - parc. registra „C“ parc.č. 890/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, kat. úz. Pezinok s tým, že im odpredáva pozemok pod príjazdovou komunikáciou. Že sa jednalo iba o časť pozemku pod príjazdovou komunikáciou, sa žalobcovia dozvedeli až následne - keď si žalovaný voči nim uplatnil ďalšie finančné nároky. Žalobcovia podotkli, že všetky náklady spojené s odkúpením pozemku - parcely registra „C“ parc.č. 890/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, kat. úz. Pezinok, ako aj náklady spojené so zriadením vecného bremena, znášali sami - (náklady na vypracovanie geometrického plánu, vyhotovenie kúpnej zmluvy a následne aj zmluvy o zriadení vecného bremena, ako aj návrhov na vklad do katastra nehnuteľností, notárske poplatky za osvedčenie podpisov žalovaného a správne poplatky za návrhy na vklad). Žalovaný nemal s týmito úkonmi žiadne výdavky - inak by k takýmto úkonom nikdy nepristúpil. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania spravodlivé. Žalobcovia považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne - žalovaný nebol ochotný dohodnúť sa s nimi na zriadení vecného bremena, preto boli nútení domáhať sa jeho zriadenia súdnou cestou. Až po podaní žaloby na súd zmenil žalovaný svoj postoj a dohodu so žalobcami uzavrel, a teda procesne zavinil zastavenie konania, z ktorého dôvodu majú žalobcovia v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Zároveň si žalobcovia uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v sume 247,90 €. 4/ Na vyjadrenie žalobcov k odvolaniu sa vyjadril písomným podaním žalovaný (č.l. 100 spisu) tak, že zotrval na svojom odvolaní v časti, ktorým boli žalobcom priznané trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Dodal, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy a Dohody o zriadení vecného bremena - práva prechodu - mu bolo zo strany žalobcov a ich právneho zástupcu sľúbené, že od neho nebudú požadovať žiadne poplatky, trovy a náklady. Zopakoval, že je invalidný dôchodca a jeho príjem je minimálny. O tom svedčí aj skutočnosť, že žalobcovia uhrádzali všetky poplatky spojené s uzatváraním vyššie spomínaných zmlúv. Aj vzhľadom na to sa domnieval, že žalobcovia si budú trovy právneho zastúpenia znášať sami. Nesúhlasí preto s jeho povinnosťou zaplatiť žalobcom trovy konania a žiada, aby odvolací súd uznesenie v časti trov konania zrušil a zaviazal žalobcov, aby si znášali svoje trovy konania tak, ako znáša aj on svoje. 5/ Na vyjadrenie žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovi (č.l. 101 a nasl. spisu) tak, že zotrvali na svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalovaný vo svojom ostatnom vyjadrení zavádza súd, keď tvrdí, že medzi žalobcami, právnym zástupcom žalobcov a ním došlo k dohode, podľa ktorej od neho nebudú požadované žiadne poplatky, trovy alebo náklady. Ak by k takejto dohode došlo, táto by bola súčasťou zmluvy o zriadení vecného bremena. Zmluva o zriadení vecného bremena však žiadne ustanovenie o tom, že by sa žalobcovia vzdali svojho nároku na náhradu trov súdneho konania, neobsahuje. Žalobcovia, ani ich právny zástupca so žalovaným o vzdaní sa náhrady trov súdneho konania vôbec nekomunikovali. Žalobcovia uhrádzali poplatky spojené s osvedčením podpisov žalovaného na zmluve o zriadení vecného bremena, tiež správny poplatok za návrh na vklad do katastra nehnuteľností z jediného dôvodu, že žalovaný by zmluvu o zriadení vecného bremena nepodpísal, ak by mal uhradiť akýkoľvek s tým súvisiaci poplatok. Žalovaný na rozdiel od žalobcov nemal so zriadením vecného bremena vôbec žiadne náklady. Ak by bol žalovaný pristúpil na návrh žalobcov a uzavrel s nimi zmluvu o zriadení vecného bremena, neboli by nútení domáhať sa zriadenia vecného bremena súdnou cestou a nevznikli by im žiadne trovy súvisiace so súdnym konaním. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. vo výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. odvolací súd poznamenáva, že posúdil odvolanie žalovaného ako majúce náležitosti vyžadované ust. § 363 CSP, keď vychádzal z obsahu odvolania žalovaného ( bolo zjavné, že žalovaný napáda uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa uloženej mu povinnosti zaplatiť žalobcom trovy konania, keď mal za to, že tieto trovy by mala znášať každá zo strán sporu, pričom tvrdil, že on zastavenie konania nezavinil, t.j. namietal nesprávne právne posúdenie veci v napadnutej časti ). 8/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12/ Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. 13/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 14/ V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcami 1 až 10 voči žalovanému, po tom, ako žalovaný uzavrel so žalobcami zmluvu o zriadení vecného bremena, uzavretia ktorej sa žalobcovia domáhali práve v nimi iniciovanom konaní; t.j. nastala situácia, kedy sa žalovaný správal v intenciách žalobného návrhu ( t.j. ako žiadali rozhodnúť žalobcovia ). Pre rozhodnutie o trovách konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie teda bolo významné, že k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena žalovaného so žalobcami došlo až po podaní žaloby na súd; z hľadiska rozhodovania o trovách konania to znamená, že boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (v celom rozsahu). 15/ V čom ale súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania pochybil, bolo, že rozhodol hneď aj o samotnej výške týchto trov. Súd prvej inštancie totiž o trovách rozhodoval dňa 28.7.2016, t.j. v čase, kedy už bol účinný zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, ktorý od 1.7.2016 nahradil dovtedy účinný Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). V rámci rozhodovania o trovách konania spomínaný Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmenu v tom, že súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania (t.j. rozhodne o tom, ktorej zo strán sporu prizná nárok na náhradu trov konania ) a až následne, po právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, rozhoduje podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením ešte o konkrétnej výške priznaných trov konania. Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy teda nerozhoduje súd o trovách konania jedným rozhodnutím, ale v dvoch etapách; najprv o tom, ktorej zo strán sporu prizná nárok na náhradu trov a až následne o samotnej výške trov konania. Túto novú úpravu v CSP však súd prvej inštancie nerešpektoval, keď o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške nesprávne rozhodol jedným spoločným rozhodnutím, hoci nová právna úprava mu dovoľovala rozhodnúť najprv len o tom, ktorej zo strán sporu prizná nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. 16/ Vzhľadom na obsah odvolania žalovaného, v ktorom poukazoval na okolnosť, že je invalidným dôchodcom a že uloženie povinnosti zaplatiť žalobcom náhradu trov vníma ako krivdu, odvolací súd skúmal, či sú v zmysle ust. § 257 CSP dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. V ustanovení § 257 CSP je upravené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré však na svoje uplatnenie vyžaduje splnenie dvoch podmienok - musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Povinnosť nahradiť trovy konania sa totiž môže v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť. Zákon zdôrazňuje, že na to, aby súd použil ust. § 257 CSP, musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak i v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli sporové strany k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd pre aplikáciu ust. § 257 CSP v danom prípade existenciu takýchto výnimočných okolností z obsahu spisového materiálu nezistil. Skutočnosť, že žalovaný je invalidným dôchodcom, nepredstavuje také kritérium výnimočnosti, aké má na mysli ust. § 257 CSP; ani z uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena, predloženej žalobcami, nevyplýva záväzok žalobcov, že si nebudú uplatňovať trovy súdneho konania. Preto na aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd nevidel dôvod. 17/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zmenil tak, že priznal žalobcom 1 až 10 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( § 388 CSP ). 18/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že ( plne ) úspešní v odvolacom konaní boli žalobcovia. Odvolací súd síce svojím rozhodnutím uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách ( prvoinštančného ) konania zmenil, avšak len vo vzťahu k určeniu konkrétnej výšky žalobcom priznaných trov, o ktorých musí súd prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP ( čo platí aj pre rozhodovanie o výške trov odvolacieho konania ). Úspech v odvolacom konaní teda mali žalobcovia, nakoľko odvolanie žalovaného nezmenilo nič na právnom závere (inak správneho) prvoinštančného súdu o tom, že to bol žalovaný, kto zavinil zastavenie konania a ktorého tak stíha povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. 19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).