Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/131/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201463 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716201463.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: H.. G. Y.Á., X.. XX.XX.XXXX, L. L., H. Č.. X proti žalovanému: H.. E. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. J., R. Č.. XX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinku zo dňa 3. mája 2016, č. k. 4C/64/2016-10, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa v zmysle § 148 ods. 2 OZ nepreukázala, že ďalšie trvanie bezpodielového vlastníctva by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Samotné oddelené žitie manželov nestačí totiž pre záver, že trvanie BSM je v rozpore s dobrými mravmi. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Poukázala na zrušenie spoločnej domácnosti (presahujúce obdobie siedmich mesiacov) i na existenciu nových skutočností, ktoré nemohla bez zavinenia označiť pred súdom prvej inštancie. Tieto možno predložiť odvolaciemu súdu len výsluchom žalovaného. Zdôraznila, že spoločný majetok využíva výlučne žalovaný, čo vyvoláva potrebu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 3. Žalovaný rovnako navrhol žalobe vyhovieť, tvrdiac, že bez zrušenia BSM neexistuje možnosť finančného vyporiadania a kompenzácie vylúčenia žalobkyne z užívania spoločne nadobudnutého majetku. 4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 5. Podstatou bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako hmotnoprávneho inštitútu (§ 143 OZ) je garantovať účasť oboch manželov na majetku, ktorý nadobudli za trvania manželstva, s prípadnými modifikáciami ako zúženie/rozšírenie majetku nadobúdaného do bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143a ods. 1 OZ), resp. posunutie doby jeho vzniku ku dňu zániku manželstva (§ 143a ods. 2 OZ). K zániku tohto majetkového spoločenstva zásadne dochádza až zánikom manželstva (smrť, rozvod) v zmysle § 148 ods. 1 OZ. Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zákonodarca pripúšťa v dvoch prípadoch; v záujme ochrany manžela, ktorý nepodniká (§ 148a ods. 2 OZ) alebo ak ďalšie trvanie by najmä odporovalo dobrým mravom (§ 148 ods. 2 OZ). Existenciu bezpodielového manželstva možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi v prípadoch, ak sa napr. jeden z manželov správa márnotratne (hazard, závislosť na alkohole a pod.), poškodzuje hospodárske záujmy rodiny, žije záhaľčivo a neprispieva k nadobúdaniu spoločného majetku alebo ak ide o dlhotrvajúce zrušenie spoločnej domácnosti a výrazné poškodzovanie jedného z manželov. 6. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný koná spôsobom, uvedeným v odseku 5, príp. že ide o dlhotrvajúce zrušenie spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že spoločne nadobudnutý majetok po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou (v trvaní len niekoľko mesiacov) užíva len jeden z manželov, neodôvodňuje ani zrušenie BSM pre výrazné poškodzovanie žalobkyne. Manželia totiž uzatvorili dohodu o zúžení rozsahu BSM, v zmysle ktorej príjem zo zárobkovej činnosti manželov nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva a nehnuteľnosti, v ktorých mala žalobkyňa záujem žiť po odchode zo spoločnej domácnosti, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne. 7. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 8. Odvolací súd odvolanie neprejednal podľa žiadosti žalobkyne na pojednávaní. Z odvolania nevyplynuli žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo v zmysle procesných predpisov potrebné nariadiť pojednávanie i na odvolacom súde. 9. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.). 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).