Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/420/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204037 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716204037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manželky: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. E. 8, XXX XX J., v súčasnosti bytom X.. hraničiarov XX, XXX XX L., zastúpená JUDr. Radoslavou Vojtášovou, advokátkou, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, proti manželovi: H.. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. E. 8, XXX XX J., zastúpený JUDr. Milotou Klemaničovou, advokátkou, so sídlom Dr. Bokesa 17, 902 01 Pezinok, korešpondenčná adresa Šenkvická cesta 3, 902 01 Pezinok, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.05.2017, č.k. 12P/210/2016-81, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 23.05.2017, č.k. 12P/210/2016-81, na návrh manželky rozviedol manželstvo H. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a H.. K. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX a na čas po rozvode manželstva maloleté dieťa B. B., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti manželky (ďalej len matka), jeho zastupovaním a spravovaním majetku poveril obidvoch rodičov a manželovi (ďalej len otec) určil povinnosť prispievať naň na čas po rozvode výživným v sume XXX eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci (správne žiaden z účastníkov) nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4, § 18, § 22, § 23 ods. 1 a 3, § 28, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) majúc za preukázané, že manželia od leta 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa manželka s maloletým dieťaťom odsťahovala. Skonštatoval, že manželstvo účastníkov neplní svoje funkcie a je trvalo a vážne rozvrátené bez predpokladu obnovenia spolužitia manželov v budúcnosti. Za príčinu rozvratu manželstva označil odlišné povahy manželov a ich rozdielne názory a predstavy na manželské spolužitie a výchovu maloletého dieťaťa. Vyslovil, že rozvod takéhoto formálneho manželstva nebude ani v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa z neho pochádzajúceho. Pomery manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode upravil na základe zhodných stanovísk manželov s výnimkou určenia výživného, o ktorom autoritatívne rozhodol sumou XXX eur mesačne. Svoje rozhodnutie zdôvodnil príjmami rodičov, otca vo výške X.XXX eur mesačne a matky vo výške XXX,XX. eur mesačne a vekom maloletého dieťaťa, stotožniac sa s matkou vyčíslenými potrebami dieťaťa v sume cca XXX eur. Zdôraznil, že výživné na maloleté dieťa nemá pokrývať iba jeho vitálne funkcie, ale aj voľnočasové aktivity prispievajúce k jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, pri zachovaní rovnosti životnej úrovne dieťaťa a životnej úrovne rodičov. U otca poukázal na skutočnosť, že 10 rokov sám znáša všetky výdavky plnoletého syna V. pochádzajúceho z jeho prvého manželstva napriek tomu, že aj V. matka je povinná na jeho výžive participovať. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom na maloleté dieťa podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolací súd žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zmeniť tak, že na maloletú B. bude povinný platiť výživné vo výške XXX eur mesačne. Vyslovil, že výška výživného by mala byť adekvátna potrebám maloletej a nie potrebám a predstavám jej matky. Podľa neho majetkové a zárobkové pomery matky neodôvodňujú jeho podiel na úhrade životných nákladov maloletej v rozsahu 80%. Súdu prvej inštancie vytýkal nezohľadnenie detských prídavkov a daňového bonusu poberaných matkou, nevysporiadanie sa s jeho argumentáciou o matkiných nadštandardných výdajoch a ignorovanie jeho starostlivosti o maloletú počas každého druhého víkendu, vrátane nákupov oblečenia a hračiek. Mal za to, že reálna výška nákladov štvorročného dieťaťa sa pohybuje v rozsahu od XXX do XXX eur mesačne. Poukázal na to, že maloletá bude ešte minimálne dva roky navštevovať materskú školu. Za podstatné považoval to, že na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej B. nemá žiaden vplyv jeho dobrovoľný záväzok v celom rozsahu vyživovať plnoletého syna V.. Odmietol tvrdenie, že by v dôsledku poskytovania celkovej výživy plnoletému synovi, nejakým spôsobom poškodzoval maloletú dcéru. Zaujal stanovisko, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku životných nákladov maloletej za kalendárny mesiac a nesprávne zohľadnil aj kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti podľa § 62 Zákona o rodine bez prihliadnutia na možnosť aplikácie ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine. 4. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v súvislosti s odvolaním otca odvolací súd požiadala o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Stotožnila sa s jeho vyhodnotením možností a schopností otca pre plnenie výživného. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správny, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený a odvolacím súdom preskúmateľný. Tvrdila, že riadne preukázala všetky výdavky spojené s výživou maloletej, o ktorých si vedie prehľad práve pre rozporovanie každej jednej položky otcom. Domnievala sa, že vzhľadom na čistý príjem otca a jeho životnú úroveň by bolo na mieste, aby výživným neboli pokryté len základné životné potreby maloletej B., ale aby výživné prispelo aj k jej bohatšiemu kultúrnemu, športovému a spoločenskému životu v záujme jej zdravého vývinu. Poprela otcom tvrdenú nadštandardnosť jej životnej úrovne, nakoľko nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, nechodí na dovolenky a spolu s maloletou dcérou a svojou matkou žije v 3-izbovom byte. K argumentácii otca ohľadne kupovania oblečenia pre maloletú objasnila, že otec si pre maloletú zadovážil len základné oblečenie využívané výlučne počas jej pobytu u neho. Zdôraznila, že pri neexistencii zvýšených výdavkov otca majúcich prednosť pred výživným na maloleté dieťa, je výživné vo výške XXX eur adekvátne k jeho čistému mesačnému príjmu X.XXX eur. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., so záverom, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia výživného na maloleté dieťa na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie0 správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Keďže sa odvolací súd s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. 10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil možnosti a schopnosti otca pre plnenie výživného na maloleté dieťa determinované jeho vysokoškolským vzdelaním, pracovným zaradením a výškou dosahovaného zárobku. Výživné v sume XXX eur mesačne nie je ani v rozpore s povinnosťou otca vyživovať plnoletého syna študenta strednej školy, pričom však nemožno prihliadať na skutočnosť, že otec túto povinnosť na seba prevzal v plnej miere aj za jeho matku. Je potrebné mať tiež na zreteli, že priemerný čistý mesačný zárobok otca (X.XXX eur) predstavuje viac ako dvojnásobok priemerného čistého mesačného zárobku matky (XXX,XX eur). Tým je daná aj rozdielna životná úroveň rodičov v prospech otca, keď životnú úroveň rodiča precizuje predovšetkým výška jeho pravidelného príjmu. Maloleté dieťa má právo podieľať sa po rozpade rodiny na životnej úrovni rodiča s vyšším príjmom prostredníctvom stanoveného výživného, pokiaľ nie je zverené do jeho osobnej opatery. V kontexte s uvedeným nie je možné súhlasiť s tvrdením otca obsiahnutým v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil kritériá pre určenie výživného podľa § 62 Zákona o rodine a v súvislosti s tým neprihliadol na možnosť aplikácie ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine (ktorú mimochodom v konaní nenavrhol žiaden z účastníkov). Vo všeobecnosti výška životných nákladov maloletého dieťaťa vyčíslená rodičom osobne vykonávajúcim jeho starostlivosť, je vo vzťahu k určeniu výživného druhému rodičovi len orientačným kritériom. Rozporné tvrdenia rodičov, matky o nevyhnutnosti vynakladania ňou vyčíslených výdajov a otca o ich neprimeranosti a nadhodnotení, nesporne vyplývajú z ich rozdielnych predstáv o výkone starostlivosti o maloleté dieťa. Obecne sa tieto predstavy rodičov zvyčajne rozchádzajú čo do druhu, množstva a cenových relácii zabezpečovaných potrieb dieťaťa. Pri určení výšky výživného je však potrebné vychádzať zo všeobecne známych skutočností vo vzťahu k základným potrebám dieťaťa primeraných jeho veku, bez nutnosti ich podrobného skúmania s odkazom na postup podľa ustanovenia § 186 ods. 1 C.s.p., s výnimkou mimoriadnych nákladov vznikajúcich len konkrétnemu dieťaťu, napr. v dôsledku jeho dlhodobých zdravotných problémov, platených záujmových aktivít a pod. V danom prípade výška výživného XXX eur nekoliduje s podmienkami stanovenými hmotnoprávnym predpisom pre určenie výživného na maloleté dieťa. Je len samozrejmé, že výživné maloletého dieťaťa musí byť využité výlučne k jeho prospechu a nie na uspokojovanie akýchkoľvek potrieb rodičia vykonávajúceho jeho osobnú starostlivosť. V konečnom dôsledku druhý rodič pravidelným kontaktom s maloletým dieťaťom má určitú možnosť preverovania, či životná úroveň dieťaťa v jeho primárnom prostredí zodpovedá ním platenému výživnému. 11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd považuje odvolacie dôvody otca za účelové, bez preukázania potreby zmeny alebo zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý preto v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).