KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/420/2017 z 9. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. októbra 2017, sp. zn. 11CoP/420/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1716204037.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/420/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204037
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716204037.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manželky: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. E. 8, XXX XX J., v súčasnosti bytom X.. hraničiarov XX, XXX XX
L., zastúpená JUDr. Radoslavou Vojtášovou, advokátkou, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava,
proti manželovi: H.. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. E. 8, XXX XX J., zastúpený JUDr.
Milotou Klemaničovou, advokátkou, so sídlom Dr. Bokesa 17, 902 01 Pezinok, korešpondenčná adresa
Šenkvická cesta 3, 902 01 Pezinok, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po
rozvode k maloletému dieťaťu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, zastúpený
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, na odvolanie
manžela proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.05.2017, č.k. 12P/210/2016-81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 23.05.2017, č.k. 12P/210/2016-81, na návrh manželky
rozviedol manželstvo H. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a H.. K. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v J., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom XX a na čas po rozvode manželstva maloleté dieťa B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti manželky (ďalej len matka), jeho zastupovaním a
spravovaním majetku poveril obidvoch rodičov a manželovi (ďalej len otec) určil povinnosť prispievať naň
na čas po rozvode výživným v sume XXX eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o
rozvode manželstva, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol tak,
že účastníci (správne žiaden z účastníkov) nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4, § 18,
§ 22, § 23 ods. 1 a 3, § 28, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) majúc za preukázané, že manželia od leta 2015 nežijú
v spoločnej domácnosti, z ktorej sa manželka s maloletým dieťaťom odsťahovala. Skonštatoval, že
manželstvo účastníkov neplní svoje funkcie a je trvalo a vážne rozvrátené bez predpokladu obnovenia
spolužitia manželov v budúcnosti. Za príčinu rozvratu manželstva označil odlišné povahy manželov
a ich rozdielne názory a predstavy na manželské spolužitie a výchovu maloletého dieťaťa. Vyslovil,
že rozvod takéhoto formálneho manželstva nebude ani v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa z
neho pochádzajúceho. Pomery manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode upravil na základe
zhodných stanovísk manželov s výnimkou určenia výživného, o ktorom autoritatívne rozhodol sumou



XXX eur mesačne. Svoje rozhodnutie zdôvodnil príjmami rodičov, otca vo výške X.XXX eur mesačne a
matky vo výške XXX,XX. eur mesačne a vekom maloletého dieťaťa, stotožniac sa s matkou vyčíslenými
potrebami dieťaťa v sume cca XXX eur. Zdôraznil, že výživné na maloleté dieťa nemá pokrývať iba
jeho vitálne funkcie, ale aj voľnočasové aktivity prispievajúce k jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, pri
zachovaní rovnosti životnej úrovne dieťaťa a životnej úrovne rodičov. U otca poukázal na skutočnosť,
že 10 rokov sám znáša všetky výdavky plnoletého syna V. pochádzajúceho z jeho prvého manželstva
napriek tomu, že aj V. matka je povinná na jeho výžive participovať. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom na maloleté dieťa podal prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolací súd žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v uvedenej časti zmeniť tak, že na maloletú B. bude povinný platiť výživné vo výške XXX eur mesačne.
Vyslovil, že výška výživného by mala byť adekvátna potrebám maloletej a nie potrebám a predstavám jej
matky. Podľa neho majetkové a zárobkové pomery matky neodôvodňujú jeho podiel na úhrade životných
nákladov maloletej v rozsahu 80%. Súdu prvej inštancie vytýkal nezohľadnenie detských prídavkov
a daňového bonusu poberaných matkou, nevysporiadanie sa s jeho argumentáciou o matkiných
nadštandardných výdajoch a ignorovanie jeho starostlivosti o maloletú počas každého druhého víkendu,
vrátane nákupov oblečenia a hračiek. Mal za to, že reálna výška nákladov štvorročného dieťaťa sa
pohybuje v rozsahu od XXX do XXX eur mesačne. Poukázal na to, že maloletá bude ešte minimálne dva
roky navštevovať materskú školu. Za podstatné považoval to, že na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k
maloletej B. nemá žiaden vplyv jeho dobrovoľný záväzok v celom rozsahu vyživovať plnoletého syna V..
Odmietol tvrdenie, že by v dôsledku poskytovania celkovej výživy plnoletému synovi, nejakým spôsobom
poškodzoval maloletú dcéru. Zaujal stanovisko, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku životných
nákladov maloletej za kalendárny mesiac a nesprávne zohľadnil aj kritériá pre určenie vyživovacej
povinnosti podľa § 62 Zákona o rodine bez prihliadnutia na možnosť aplikácie ustanovenia § 63 ods.
3 Zákona o rodine.

4. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v súvislosti s odvolaním otca odvolací súd
požiadala o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Stotožnila sa s jeho vyhodnotením možností
a schopností otca pre plnenie výživného. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne
správny, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený a odvolacím súdom preskúmateľný. Tvrdila, že
riadne preukázala všetky výdavky spojené s výživou maloletej, o ktorých si vedie prehľad práve pre
rozporovanie každej jednej položky otcom. Domnievala sa, že vzhľadom na čistý príjem otca a jeho
životnú úroveň by bolo na mieste, aby výživným neboli pokryté len základné životné potreby maloletej B.,
ale aby výživné prispelo aj k jej bohatšiemu kultúrnemu, športovému a spoločenskému životu v záujme
jej zdravého vývinu. Poprela otcom tvrdenú nadštandardnosť jej životnej úrovne, nakoľko nevlastní
žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, nechodí na dovolenky a spolu s maloletou dcérou a svojou
matkou žije v 3-izbovom byte. K argumentácii otca ohľadne kupovania oblečenia pre maloletú objasnila,
že otec si pre maloletú zadovážil len základné oblečenie využívané výlučne počas jej pobytu u neho.
Zdôraznila, že pri neexistencii zvýšených výdavkov otca majúcich prednosť pred výživným na maloleté
dieťa, je výživné vo výške XXX eur adekvátne k jeho čistému mesačnému príjmu X.XXX eur.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p.,
kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., so záverom, že odvolaniu otca
nie je možné vyhovieť.

7. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o
návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia výživného na
maloleté dieťa na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj
v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny
právny záver.



8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie0 správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Keďže sa odvolací súd s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere
stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.

10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil možnosti a schopnosti otca pre plnenie výživného
na maloleté dieťa determinované jeho vysokoškolským vzdelaním, pracovným zaradením a výškou
dosahovaného zárobku. Výživné v sume XXX eur mesačne nie je ani v rozpore s povinnosťou otca
vyživovať plnoletého syna študenta strednej školy, pričom však nemožno prihliadať na skutočnosť, že
otec túto povinnosť na seba prevzal v plnej miere aj za jeho matku. Je potrebné mať tiež na zreteli,
že priemerný čistý mesačný zárobok otca (X.XXX eur) predstavuje viac ako dvojnásobok priemerného
čistého mesačného zárobku matky (XXX,XX eur). Tým je daná aj rozdielna životná úroveň rodičov
v prospech otca, keď životnú úroveň rodiča precizuje predovšetkým výška jeho pravidelného príjmu.
Maloleté dieťa má právo podieľať sa po rozpade rodiny na životnej úrovni rodiča s vyšším príjmom
prostredníctvom stanoveného výživného, pokiaľ nie je zverené do jeho osobnej opatery. V kontexte s
uvedeným nie je možné súhlasiť s tvrdením otca obsiahnutým v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie
nesprávne zohľadnil kritériá pre určenie výživného podľa § 62 Zákona o rodine a v súvislosti s tým
neprihliadol na možnosť aplikácie ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine (ktorú mimochodom v konaní
nenavrhol žiaden z účastníkov). Vo všeobecnosti výška životných nákladov maloletého dieťaťa vyčíslená
rodičom osobne vykonávajúcim jeho starostlivosť, je vo vzťahu k určeniu výživného druhému rodičovi len
orientačným kritériom. Rozporné tvrdenia rodičov, matky o nevyhnutnosti vynakladania ňou vyčíslených
výdajov a otca o ich neprimeranosti a nadhodnotení, nesporne vyplývajú z ich rozdielnych predstáv o
výkone starostlivosti o maloleté dieťa. Obecne sa tieto predstavy rodičov zvyčajne rozchádzajú čo do
druhu, množstva a cenových relácii zabezpečovaných potrieb dieťaťa. Pri určení výšky výživného je
však potrebné vychádzať zo všeobecne známych skutočností vo vzťahu k základným potrebám dieťaťa
primeraných jeho veku, bez nutnosti ich podrobného skúmania s odkazom na postup podľa ustanovenia
§ 186 ods. 1 C.s.p., s výnimkou mimoriadnych nákladov vznikajúcich len konkrétnemu dieťaťu, napr. v
dôsledku jeho dlhodobých zdravotných problémov, platených záujmových aktivít a pod. V danom prípade
výška výživného XXX eur nekoliduje s podmienkami stanovenými hmotnoprávnym predpisom pre
určenie výživného na maloleté dieťa. Je len samozrejmé, že výživné maloletého dieťaťa musí byť využité
výlučne k jeho prospechu a nie na uspokojovanie akýchkoľvek potrieb rodičia vykonávajúceho jeho
osobnú starostlivosť. V konečnom dôsledku druhý rodič pravidelným kontaktom s maloletým dieťaťom
má určitú možnosť preverovania, či životná úroveň dieťaťa v jeho primárnom prostredí zodpovedá ním
platenému výživnému.

11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd považuje odvolacie dôvody otca za účelové,
bez preukázania potreby zmeny alebo zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý preto v odvolaním
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1716204037)

  1. 23. 5. 2017Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/210/2016 z 23. 5. 2017potvrdené
  2. 9. 10. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/420/2017 z 9. 10. 2017 (toto rozhodnutie)
  3. 6. 12. 2017Opravné uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/210/2016 z 6. 12. 2017