Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204327 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716204327.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. N. narodená X.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka W.. T. N. narodená XX.X.XXXX, trvalý pobyt E. XX, J. a otec: W.. G. N. narodený XX.X.XXXX, trvalý pobyt G. XX, E. J., zastúpený: JUDr. Zuzana Kubalová, advokátka so sídlom Obchodná 40, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu v Pezinku č.k. 12P/234/2016-133 zo dňa 21.12.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie: Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou Y. N., narodenou X.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku, v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že otec je oprávnený maloletú prevziať a povinný odovzdať v určenom čase v mieste bydliska matky. Matka j e p o v i n n á v určenom čase maloletú na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať v mieste jej bydliska otcovi a po skončení styku v mieste jej bydliska od otca prevziať. Neodkladné opatrenie nariaďuje do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Pezinku, pod sp.zn. 5C/241/2011. Vo zvyšnej časti uznesenie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 12P/234/2016-133 zo dňa 21.12.2016 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s jeho dcérou maloletou Y. narodenou X.XX.XXXX (ďalej len maloletá) tak, že do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností je oprávnený stretávať sa počas letných prázdnin s maloletou každý párny kalendárny rok od 1.7. od 8:00 hod do 15.7. do 19:00 hod, každý párny kalendárny rok od 1.8. od 8:00 hod do 15.8. do 19:00 hod, každý nepárny kalendárny rok od 15.7. od 8:00 hod do 31.7. do 19:00 hod, každý nepárny kalendárny rok od 15.8. od 8:00 hod do 31.8. do 19:00 hod a počas kalendárneho roka každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka 15:30 hod. nepretržite do najbližšieho pondelka 8:00 hod s tým, že si otec maloletú prevezme v uvedené dni a hodiny v školskom zariadení navštevovanom maloletou a následne ju v uvedené dni a hodiny na rovnakom mieste vráti. Súčasne navrhol, aby súd prvej inštancie uložil matke povinnosť informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o zmene poskytovateľa lekárskej starostlivosti, o zmene zdravotnej poisťovne, o zmene bydliska a o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletej dcéry. 2. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/241/2011 zo dňa 11.11.2013 bolo jeho manželstvo s matkou maloletej rozvedené. Maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia ju zastupujú a spravujú jej majetok. Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 550,- eur mesačne, prispievať na tvorbu úspor sumou 700,- eur mesačne a upravil styk otca s maloletou. Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok, tak že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 350,- eur mesačne, prispievať na tvorbu úspor sumou 400,- eur mesačne a výrok o styku zrušil a vrátil v tejto časti vec na ďalšie konanie. O úprave styku otca s maloletou rozhodol Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k 5C/241/2011- 427 zo dňa 16.7.2014. Voči rozhodnutiu podali odvolanie matka aj otec maloletej, Krajský súd v Bratislave rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Otec uviedol, že počas celej doby prebiehajúcich konaní prosil matku, aby mal možnosť s maloletou tráviť viac času, rovnako maloletá chce byť s ním čo najviac a matka ju od otca odtrháva často násilím. Rozsah styku určený neprávoplatným rozhodnutím matka dodržiavala až po dôraznom upozornení sudkyňou a umožnila otcovi styk len od utorka 15:30 hod do stredy 8:00 hod a každý nepárny týždeň od piatku 15:30 hod do nedele 18:00 hod. Takýto rozsah styku je nedostačujúci na budovanie vzťahu medzi dcérou a otcom, a ani tento styk nie je matkou dodržiavaný. V roku 2016 matka neumožnila ani jediný deň navyše. Počas letných prázdnin 2015 matka maloletú odovzdávala do starostlivosti svojich rodičov a otcovi umožnila styk len počas prvého a posledného týždňa v auguste. Matka mu umožňuje styk s maloletou v rozsahu, ktorý si ona sama určí, po dobu aj viac ako mesiac neumožní maloletej otca vidieť a ignoruje jeho prosby o umožnenie častejšieho stretávania sa s ňou počas letných prázdnin, keď letných horúčavách môže tráviť čas u neho v rodinnom dome so záhradou. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 324 a 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a podľa § 361, 366, 367 ods. 1 a § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj CMP) . 4. Súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, pretože dospel k záveru, že bez ukončenia znaleckého dokazovania vo veci samej, ktorou je úprava styku otca s maloletou, nie sú splnené podmienky na neodkladnú úpravu pomerov k maloletej. Práve z dôvodu, že rodičia sa na styku nevedia dohodnúť a uvádzajú závažné skutočnosti na posúdenie ktorých sú potrebné odborné znalosti, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Skutočností uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia presahujú rámec neodkladnej úpravy a budú predmetom dokazovania vo veci samej. Právo otca byť pravidelne informovaný o maloletej a s tým spojená povinnosť matky informovať otca o maloletej, vyplýva priamo zo Zákona o rodine a súd ju neodkladným opatrením v zmysle Civilného mimosporového poriadku neukladá. V prípade, že si ju matka neplní môže otec o uložení tejto povinnosti požiadať v samostatnom konaní alebo v prebiehajúcom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne vyhodnotil a zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 CMP). 6. V odvolaní otec namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jeho návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že podaním z 18.5.2016 pôvodne požadoval úpravu styku s maloletou s cieľom zabezpečiť styk s ňou počas letných prázdnin, pretože matka je neprístupná akejkoľvek dohode. Následne v súlade s výzvou Okresného súdu Bratislava V z 20.6.2016 doplnil návrh aj na bežný styk otca s maloletou. Rozšírenie návrhu odôvodnil neexistenciou akejkoľvek právnej úpravy styku s maloletou. Týmto doplneným návrhom sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal. Vo veci samej sa zdĺhavo koná. Bolo nariadené znalecké dokazovanie, v poradí už druhé, ktoré iniciovala matka s motiváciou predĺženia súdneho konania vo veci samej tak, aby dosiahla čo najväčšie odcudzenie dieťaťa k otcovi. Súdny znalec MUDr. Mário Straka sa priklonil k zvereniu maloletej do výchovy a opatery matke z dôvodov výlučne špecifikovaných vekom a pohlavím maloletej, pričom odporučil pravidelný kontakt otca s maloletou v čo najširšom rozsahu. Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú v predmetnej veci splnené. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, v dôsledku čoho sa otec nemôže podieľať na jej starostlivosti. V otázke styku vznikajú medzi rodičmi nezhody, nevedia sa dohodnúť na termínoch styku a matka neguje žiadosti otca o umožnenie styku. Nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne styku otca s maloletou odôvodňuje aj potreba vniesť do vzťahu rodičov režim a pravidelnosť a je v záujme maloletej, aby sa s otcom pravidelne stretávala a aby sa ich väzby nepretrhli, čo môže hroziť, keďže viac ako dva a pol roka nie je žiadna právoplatná a vykonateľná úprava styku. Neformálnu dohodu rodičov o styku s maloletou matka nedodržiava . 7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej a žiadala, aby súd jeho odvolaniu nevyhovel. Keďže v konaní o úprave práv a povinností k maloletej prebehlo znalecké dokazovanie navrhla, aby súd vydal neodkladné opatrenie len v rozsahu styku, ktorý navrhol súdny znalec PhDr. Karol Kleimann v znaleckom posudku č. 44/2016 z 24.1.2017 tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každú párnu sobotu od 9,00 hod do 17,00 hod. Poukázala na záver znaleckého posudku, ktorý pripojila k vyjadreniu a z ktorého vyplýva, že správanie otca ohrozuje maloletú na psychickom zdraví a širší styk otca s maloletou nie je v jej záujme. Uviedla, že otec ohrozil zdravie maloletej, tým, že pri jej odovzdávaní po víkende strávenom u neho, ju odmietol informovať o úraze, ktorý sa stal. S maloletou nenavštívil pohotovosť a popiera, že sa úraz vôbec stal. 8. Kolízny opatrovník dieťaťa v jeho vyjadrení k odvolaniu otca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nezohľadňuje závery znaleckého posudku z 24.1.2017. Návrh otca je v rozpore so záujmami maloletej a závisí od komplexného posúdenia relevantných dôkazov v rámci súdneho konania. 9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku . 10. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a contrario v rozsahu danom ustanovením § 66 CMP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol v celom rozsahu návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vecne správne. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nesprávne vyhodnotil existenciu zákonných podmienok pre jeho nariadenie, a to potrebu bezodkladného zásahu súdu z dôvodu ohrozenia najlepšieho záujmu maloletej. 11. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 14. Podľa ustanovenia § 388 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 15. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. 16. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania a aj po skončení konania. Nariadiť ho je možné z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladnej úpravy pomerov a druhým je obava z ohrozenia exekúcie. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 17. Otec maloletej návrhom z 18.5.2016 doplneným 24.6.2016 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, že matka mu umožňuje styk s maloletou v rozsahu, ktorý si ona sama určí, po dobu aj viac ako mesiac neumožní maloletej otca vidieť a ignoruje jeho prosby o umožnenie častejšieho stretávania sa s ňou počas letných prázdnin, keď v čase letných horúčav môže tráviť čas u neho v rodinnom dome so záhradou. Úpravu styku žiadal od každý párny kalendárny rok od 1.7. od 8:00 hod do 15.7. do 19:00 hod, každý párny kalendárny rok od 1.8. od 8:00 hod do 15.8. do 19:00 hod, každý nepárny kalendárny rok od 15.7. od 8:00 hod do 31.7. do 19:00 hod, každý nepárny kalendárny rok od 15.8. od 8:00 hod do 31.8. do 19:00 hod a počas kalendárneho roka každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka 15,30 hod. nepretržite do najbližšieho pondelka 8,00 hod. Súčasne žiadal aby súd uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o zmene poskytovateľa lekárskej starostlivosti, o zmene zdravotnej poisťovne, o zmene bydliska a o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletej dcéry. Dôvody predmetného návrhu preukazoval mailovou písomnou komunikáciou s matkou a súdnymi rozhodnutiami z konania o veci samej . 18. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a pri rozhodovaní o ňom prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 19. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie . 20. Neodkladným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 21. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 22. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. V uvedenom ustanovení zákonodarca nehovorí o zverení do výchovy, ale používa pojem starostlivosť, ktorý z hľadiska svojho významu deklaruje práve provizórnosť samotného neodkladného opatrenia. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo osoby, ktorú určí súd, je preto faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Súd pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, príp. do starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine. 23. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 24. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 25. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 27. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP ). 28. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/241/2011-362 z 11.11.2013 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej a táto bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné. Súčasne súd upravil aj styk otca s maloletou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť len v časti výroku o rozvode, pretože v časti výroku rozsudku o úprave rodičovských práv k maloletej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25.2.2014 zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok v časti výroku o výške výživného a v časti výroku o styku otca s maloletou rozsudok zrušil a vrátil mu vec v tejto časti na ďalšie konanie . Okresný súd v Pezinku rozsudkom č.k. 5C/241/2011-427 zo dňa 16.07.2014 rozhodol o úprave styku. Voči rozhodnutiu podali odvolanie matka aj otec maloletej, Krajský súd v Bratislave rozsudok zrušil a vrátil vec v tejto časti na ďalšie konanie. Odvolací súd svojím šetrením zistil, že vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol dňa 17.5.2017 a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stýkať každú párnu sobotu od 9,00 hodiny do 17,00 hodiny v kalendárnom mesiaci a to aj počas letných prázdnin a sviatkov. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. 29. Zo znaleckého posudku č. 44/2016 vypracovaného súdnym znalcom PhDr. Karolom Kleimannom, ktorý pripojila matka k jej vyjadreniu k odvolaniu otca vyplýva, že maloletá má rada svojho otca, ale tento ju devalvovaním prostredia v ktorom s matkou žije zneisťuje. Znalec odporučil zachovanie mužskej figúry pri výchove maloletej, avšak pre nie celkom vyhovujúci psychologický profil otca, považoval za vyhovujúce vymedziť čas stretávania sa otca s maloletou, iba každú párnu sobotu od 9:00 hodiny do 17:00 hodiny bez prespávania. 30. Vzhľadom na to, že vo veci samej (konanie sp.zn. 5C/241/2011) nie je doteraz právoplatne rozhodnuté, pričom ukončenie konania môže byť v dôsledku podaného odvolania oddialené na neurčitý čas dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy daná záujmom maloletého dieťaťa na udržaní prirodzenej väzby k otcovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Z písomných podaní obidvoch rodičov v predmetnej veci je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značné problematické, ich podania obsahujú protichodné tvrdenia a odlišné hodnotenie tých istých situácii. O frekvencii stretávania sa otca s maloletou rozhoduje výlučne matka . 31. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie v časti neodkladnej úpravy styku otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 32. Odvolacím súdom určený režim styku zohľadňuje vek maloletej, citovú väzbu na obidvoch rodičova doterajšiu dobrovoľnú frekvenciu styku, v rozsahu zodpovedajúcom účelu neodkladného opatrenia. 33. Odvolací súd je toho názoru, že takáto úprava realizácie styku zodpovedá účelu a charakteru konania neodkladného opatrenia, bezodkladne upravuje pomery tak, aby vzťahy otca s maloletou do právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ostali zachované a nedošlo k ohrozeniu záujmu maloletej porušením respektíve obmedzením jej práv upravených a garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca PhDr. Karola Kleimanna, PhD. otcovská rola pri výchove maloletej nemá byť vylúčená. 34. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi napadnutého uznesenie v časti zamietnutia návrhu otca, aby súd matke neodkladným opatrením uložil povinnosť informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o zmene poskytovateľa lekárskej starostlivosti, o zmene zdravotnej poisťovne, o zmene bydliska a o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletej dcéry ako správnymi, a preto toto rozhodnutie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v tejto časti by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených už súdom prvej inštancie. 35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).