Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/374/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205903 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716205903.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - P.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. XX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Zuzanou Martincovou, advokátkou, so sídlom Radničné nám.1, P.O.Box 131, 902 01 Pezinok, IČO: 42 175 992 a otec - G.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Ivanou Igazovou, advokátkou, so sídlom Mýtna 11, 810 07 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.05.2017, č.k. 12P/314/2016-80, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 30.05.2017, č.k. 12P/314/2016-80, zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú S. C., nar. XX.XX.XXXX, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o nedôvodnosti návrhu otca, keď otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí porovnal obdobie poslednej úpravy výživného v roku 2016, kedy príjem otca pozostával z príjmu zo štátnozamestnaneckého pomeru (1.300 eur) a z výsluhového dôchodku (1.169 eur), so súčasným obdobím, kedy príjem otca pozostáva iba z výsluhového dôchodku. Dôvodil, že v čase poslednej úpravy výživného, keď otec súhlasil s výškou výživného na maloletú mesačne 350 eur vedel, že je v dočasnej štátnej službe, bez reálnej istoty že jeho štátnozamestnanecký pomer bude pokračovať. Zisťujúc podstatnú okolnosť pri určovaní výšky výživného, a to možnosti a schopnosti povinného rodiča súd prvej inštancie uzavrel, že otec je vo veku 51 rokov, zdravý, bez pracovného obmedzenia, žijúci v bratislavskom kraji, s reálnou možnosťou zamestnať sa pri jeho odbornom, vzdelanostnom a osobnostnom predpoklade. To, že otec je iba poberateľom výsluhového dôchodku, bez záujmu sa opäť zamestnať vyhodnotil ako jeho rozhodnutie, ktoré však nemôže mať za následok zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú. Súd pri rozhodovaní zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletú, jej vek, školské a mimoškolské aktivity a jej zdravotný stav. Sumu otcom navrhovaného zníženého výživného 200 eur považoval za nedostatočnú na pokrytie skutočne vynaložených výdavkov na maloletú. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. 3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného na 200 eur maximálne na 230 eur mesačne od 01.03.2017. Dôvodil, že dočasná štátna služba je forma pracovného pomeru a na účely určovania výživného je rovnocenná s akýmkoľvek iným príjmom rodiča, preto pri poslednom rozhodovaní o výživnom súhlasil s výškou výživného s ohľadom na oba jeho vtedajšie príjmy. Mal za to, že mu nemôže byť dané na ťarchu, že v čase, keď mal hoci len krátko dva príjmy, súhlasil, aby výživné bolo určené z oboch týchto príjmov. Zdôraznil, že sám nepredpokladal, že jeho pôsobenie na Ministerstve pôdohospodárstva SR je dočasné, situáciu zmenili bez akéhokoľvek jeho zavinenia voľby a zmena vedenia na ministerstve. Úvaha súdu prvej inštancie, že pri súhlase s výškou výživného vedel o dočasnosti jeho zamestnania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy zvýšený prijem matky a nešpecifikoval, ktoré náklady na maloletú vyčíslené matkou vzal do úvahy, rovnako ani jeho výdavky v prospech maloletej poskytované nad rámec výživného. Tvrdil, že súd mal vychádzať z jeho príjmu z výsluhového dôchodku vo výške 1.200 eur, ktorý bol jediným jeho príjmom počas uplynulých 7 rokov, čomu bola nastavané aj jeho životná úroveň. Druhý príjem v podobe príjmu z pracovného pomeru trval len krátkych 8 mesiacov, zhodou okolností v čase posledného rozhodovania o výživnom. Uviedol, že ak by aj súd ho chcel motivovať k zamestnaniu s poukazom na jeho relatívne nízky vek a dobrý zdravotný stav, mal výživné stanoviť o niečo vyššie, než by bolo primerané výživné určované len z jeho výsluhového dôchodku, nie však výživné zodpovedajúce viac ako dvojnásobku jeho súčasného príjmu. 4. Matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že možnosti a schopnosti otca, ktorými odôvodňuje zmenu pomerov na jeho strane sa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nezmenili. Nesúhlasila s argumentmi otca, že si napriek preukázanej snahe nemôže nájsť prácu primeranú jeho kvalifikácii a tiež s tým, že výška jeho výsluhového dôchodku je dostatočne vysoká a súd ho nemôže nútiť pracovať. Zdôraznila, že otec je na dôchodku už od apríla 2010, t. j. od svojich 43 rokov, cca 6 rokov nevyvíjal reálnu aktívnu snahu zamestnať sa, čo svedčí o jeho prístupe k aktívnemu hľadaniu si zamestnania. Podľa jej názoru, neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý sa schopný a zdravý človek s vysokoškolským ekonomickým vzdelaním (Vojenská vysoká škola v Brne, ekonomický odbor) v bratislavskom kraji nezamestná, ak sa zamestnať chce. Uviedla, že na pojednávaní dňa 14.03.2017 predložila súdu internetový prehľad voľných pracovných pozícií ekonomického smeru, medzi ktorými boli aj inzeráty pre absolventov s platom 900 - 1.000 eur. Otca nikto nenúti pracovať tak ako to tvrdí v odvolaní, dokonca ani zákon mu takúto povinnosť nepredpisuje, avšak v súlade so zákonom o rodine a súvisiacou judikatúrou je jednou z jeho základných rodičovských povinností poskytovať deťom výživu podľa ich odôvodnených potrieb a jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Príjem z výsluhového dôchodku je skutočne vo výške vyššej ako priemerná mesačná mzda v SR, avšak nič to nemení na fakte, že otec je spôsobilý mať vyšší príjem, ktorý bude tvorený nielen výsluhovým dôchodkom, ale aj príjmom z pracovnej činnosti, príp. z podnikania. Poukázala na skutočnosť, že otec v januári 2017 tiež získal mimoriadny príjem z vyplatenej poistky vo výške 7.420 eur. Poukázala na výkon svojej osobnej starostlivosti o deti a na to, že napriek náročnosti svojej práce zo zamestnania dobrovoľne neodišla na výsluhový dôchodok ako otec, vďaka svojmu pracovnému úsiliu dosahuje mesačný príjem prekračujúci 2.000 eur, ku dňu 01.07.2016 bola povýšená na riaditeľku Samostatného oddelenia a jej príjem sa zvýšil. Vzhľadom na to, že dcéra so synom sa s otcom stretávajú sporadicky, otcove výdavky súvisiace so stykom s deťmi nie sú takmer žiadne. K námietkam otca týkajúcich sa ňou vyčíslených nákladov na maloletú uviedla, že tieto otec vo výške 780 eur mesačne v poslednom konaní o výživnom akceptoval, pričom jeho návrh na zníženie výživného bol podaný len necelé tri mesiace po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Dodala, že maloletá v čase rozhodnutia o znížení výživného navštevovala 7. triedu základnej školy, aktuálne jej požiadavky na stravu z dôvodu liečby alergie, zvýšenému rastu, hormonálnym zmenám a pod. sú už vyššie, maloletá je veľmi tvorivá, začala maľovať a naďalej pokračuje v hraní na klavír v ZUŠ. 5. Kolízny opatrovník odporúčal odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v záujme maloletého dieťaťa ako správny potvrdiť. Návrh otca na zníženie výživného považoval za neopodstatnený, keď otec nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré by sa nemohol zamestnať, odvolávajúc sa iba na nedostatok práce v odbore. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/384/2015-49 zo dňa 28.04.2016. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletú. 9. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletej, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného, ukončenie jeho 8-mesačného pracovného pomeru na Ministerstve pôdohospodárstva SR a následná jeho nezamestnanosť a odkázanosť na príjem z výsluhového dôchodku, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade otec nepreukázal dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po poslednom rozhodnutí o výživnom, a to takú zmenu svojich možností a schopností, ktorá by mu bránila vykonávať primeranú prácu s adekvátnym ohodnotením. V danom prípade je potrebné poukázať na dostatočne dlhé obdobie počas ktorého sa otec uspokojil iba s príjmom z výsluhového dôchodku, napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom, o ktoré sa osobne nestará a u ktorých sa náklady na ich odôvodnené potreby primerane ich veku a štúdiu neustále zvyšujú. V danom prípade je tiež potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka a výška určeného výživného je vzhľadom na vek, štúdium a z toho vyplývajúce potreby v konaní súdom prvej inštancie preukázané aj primeraná. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletej, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, alebo k celkovej zmene jeho rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. Práve trvanie jeho zamestnaneckého pomeru na Ministerstve hospodárstva SR (aj keď len po dobu 8 mesiacov) s príjmom 1.300 eur mesačne preukazuje, že otec má všetky predpoklady dosahovať príjem, ktorý bude tvorený nielen výsluhovým dôchodkom, ale aj príjmom z pracovnej činnosti. Nie zanedbateľným faktom je aj v januári 2017 nadobudnutý majetkový prospech otca vo forme vyplatenia plnenia zo životnej poistky v sume 7.420 eur. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného, a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. 11. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletú, z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).